Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010792
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115010792.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému G. I., nar. XX.X.XXXX v L. X., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.
a iné, na verejnom zasadnutí dňa 15. februára 2018 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. augusta 2017, sp.zn. 2T/63/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
treste zákazu činnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 15. augusta 2017, sp.zn. 2T/63/2015 uznal obžalovaného G. I. za
vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák. na tom skutkovom

základe, že dňa 02.09.2014 v čase o 13:55 hod viedol autobus zn. Karosa C, EČV: TN XXXCB po
ceste I/61, pričom pred križovatkou cestnej komunikácie I/61 v smere od obce Dubnica nad Váhom na
Ilavu sa zaradil do ľavého priebežného odbočovacieho pruhu s úmyslom odbočiť na odstavnú plochu
pred areál ZŤS, pričom vošiel s autobusom do protismerného jazdného pruhu, kde došlo ku kolízii s
vozidlom zn. Peugeot 207, EČV: N ktorý viedla W. J., bytom K. W. XXX, pri dopravnej nehode utrpela
vodička W. J. zlomeninu členkovej kosti ľavej ruky, zmliaždenie hrudníka a brušnej steny, odreniny

hrudníka a brušnej steny, zmliaždenie nosa, podvrtnutie ľavého členka, zranenia ktoré poškodená
utrpela si vyžiadali sadrovú fixáciu jej ľavej ruky od 02.09.2014 do 11.11.2014 t.j. 71 dní, fixáciu členku
ortézou od 02.09.2014 do približne 12.09.2014 t.j. 10 dní, poškodená v dôsledku týchto zranení bola 1
mesiac výrazne obmedzená pri vykonávaní bežných životných činností a úkonov a odkázaná na pomoc
inej osoby (hygiena, obliekanie, príprava stravy), po zložení ortézy bola poškodená už len čiastočne
obmedzená na bežnom spôsobe života pri všetkých činnostiach, kde participuje ľavá ruka, a to do

11.11.2014, kedy jej bola sňatá sadra, zranenia utrpela aj O. T., spolujazdkyňa z vozidla Peugeot, ktorá
utrpela zlomeninu IV až IX rebra vľavo, zlomeninu tela hrudnej kosti bez posunu, zmliaždenie brušnej
steny s krvným výronom vľavo, odreniny brušnej steny vľavo, zmliaždenie hrudníka s krvným výronom
vľavo, odreniny hrudníka vľavo, zmliaždenie pravého predlaktia s krvným výronom, odreniny pravého
predlaktia, zmliaždenie v oblasti kostrče, zmliaždenie predkolenia vľavo, charakter poranení, ktoré O.
T. utrpela si vyžiadal nutnosť jej hospitalizácie v nemocnici od 02.09.2014 t.j. 4 dní, počas ktorej bola

poškodená obmedzená vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v
oblasti komunikácie, v oblasti mobility a v oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích
úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti bola 14 dní obmedzená pri vykonávaní bežných
životných činností a úkonov a bola odkázaná na pomoc inej osoby, pri hygiene, obliekaná, príprave
stravy, pričom celková doba obmedzenia v bežnom spôsobe života trvala 18 dní a obvinený svojim
konaním porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, výkon ktorého mu okresný súd podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona okresný súd obžalovanému zároveň uložil trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení:

- W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XXX,
- O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XXX,

- Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., krajská pobočka Trenčín, Partizánska
2315, zast. Mgr. T. W.

odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podal odvolanie obžalovaný G. I.. V jeho

písomných dôvodoch prostredníctvom svojho obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo
všetkých výrokoch s poukazom na to, že orgány činné v trestnom konaní nezistili náležite, úplne a
správne skutok, ktorý mu je kladený za vinu a keďže nebola zabezpečená taká dôkazná situácia, ktorá
by odôvodňovala vydanie odsudzujúceho rozsudku v jeho trestnej veci, pretože nebolo jednoznačne
preukázané, že dopravnú nehodu zavinil on, bolo potrebné posudzovať jeho prípad v zmysle zásady „ in

dubio pro reo“. On sa už počas prípravného konania nestotožňoval so znaleckým posudkom č. 40/2014,
ktorý vypracoval znalec Ing. T. V., preto na svoje náklady vyhľadal iného súdneho znalca a to Ing. T. Y.,
ktorého znalecký posudok je od pôvodného znaleckého posudku Ing. T. V. diametrálne odlišný a podľa
ktorého bola technickou príčinou vzniku dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodičky vozidla
Peugeot pani T., pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynula i tá skutočnosť, že v prípade

posúdenia priebehu a charakteru dopravnej nehody by sa malo jednať minimálne o spoluzavinenie
obidvochúčastníkovnehody.OkresnýsúdpribralpotomdokonaniaznaleckýÚstavsúdnehoinžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku a aj keď tento posudok
vyznel v jeho neprospech, žiadal, aby bol k jeho záverom aj za účasti zástupcu predmetného ústavu
opätovnevypočutýajznalecN..Y.,čovšaksúdprvéhostupňaneakceptovalnapriektomu,žeznalecIng.

Y. bol niekoľkokrát aj na mieste dopravnej nehody a pri svojich záveroch vychádzal zo situácie priamo z
miesta činu. Je mu úprimne ľúto čo sa stalo, keď pritom on ako vodič profesionál s viac ako 30 ročnou
praxou jazdil doteraz bez nehody a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na dva roky je pre neho pri
jeho veku viac ako likvidačný. Práve aj z tohto dôvodu mal byť podľa jeho názoru vykonaný dôkaz a to
konfrontáciami medzi znalcom Ing. T. Y. a zástupcom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline, aby si svoje závery zo znaleckých posudkov vzájomne odkonfrontovali. Na podklade
uvedenýchdôvodovsadomáhalzrušenianapadnutéhorozsudkuvcelomrozsahuanavrholalternatívne
buď vec vrátiť na opätovné prejednanie okresnému súdu alebo jeho spod obžaloby oslobodiť podľa §
285 písm.a) Tr.por.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na správny a zákonný rozsudok súdu prvého
stupňa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
preskúmal na verejnom zasadnutí dňa 15.2.2018 podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej

prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného G. I. proti napadnutému rozsudku
je dôvodné len čiastočne, konkrétne vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach 25.8.2015, 22.10.2015, 19.1.2016, a 15.8.2017 vykonal
všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých

skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti,
za ktorých obžalovaný G. I. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V
odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotenívykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku

okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd
pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa.

Obžalovaný bol zo spáchania žalovaného skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne
usvedčený predovšetkým znaleckým posudkom č. 61/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline, k záverom ktorého na hlavnom pojednávaní dňa 15.8.2017 vypovedal znalec
označeného ústavu doc. Ing. L. W., PhD., ktorý ako príčinu vzniku prejednávanej dopravnej nehody
jednoznačne označil nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla Karosa obžalovaného G. I., ktorý v
inkriminovanej dobe odbočovanie autobusom vľavo na miestnu komunikáciu vykonal v mieste, kde mu
to dopravné značenie nedovoľovalo a odbočoval tak, že na miestnu komunikáciu sa radil do časti, ktorá
je určená pre opačný smer jazdy, keď sa pritom nielenže vysporiadal s odlišným názorom znalca

z odboru dopravy Ing. Y. (ktorý vypracoval znalecký posudok na základe objednávky obžalovaného
G. I.), ale aj podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré vylúčil ako príčinu dopravnej nehody spôsob jazdy
vodičky poškodenej W. J., ktorá podľa záveru znaleckého posudku nemala možnosť nehode zabrániť
ani včasnou reakciou na vzniknutú situáciu, ale aj závermi znaleckého posudku znalca z odboru cestnej
dopravy Ing. T. V., tiež závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácia MUDr. Y.

G., PhD., svedeckou výpoveďou poškodenej W. J. i ďalšími - listinnými dôkazmi - na ktoré v odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne poukázal okresný súd.

Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa a
osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v

podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Okresný súd tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku
správne uviedol aj všetky vykonané dôkazy súvisiace s výrokmi o trestoch (podmienečnom treste
odňatia slobody i treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu) a potom na ich podklade

obžalovanému vsúladesozákonomuložilsprávnepodľa§157ods.2Tr.zákona,§41ods.1Tr.zákona,
§ 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon
ktorého obžalovanému tiež správne podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Okresný súd však nepostupoval správne, pokiaľ obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu na dva roky. Podľa § 34 ods.1
Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Aj keď obžalovaný G. I. spáchal trestný čin
ako vodič motorového vozidla porušením dôležitej povinnosti, jeho podstata vzhľadom na konkrétne
skutkové zistenia spočívala iba v nesprávnej technike jazdy, preto vzhľadom na túto okolnosť i osobu

obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, z miesta bydliska je hodnotený pozitívne a nebol
priestupkovo riešený (s výnimkou troch nezávažných priestupkov v doprave v rokoch 2004, 2008 a
2011, čo je vo vzťahu k okolnosti, že obžalovaný je viac ako 30 rokov profesionálny vodič autobusu
zanedbateľné) a ktorý naviac už aj počas doby 3 a pol roka, ktorá uplynula od spáchania trestného
činu po deň rozhodnutia druhostupňového súdu, spôsobom života preukázal, že u neho išlo iba o

ojedinelé vybočenie z medzí inak riadne vedeného života, v posudzovanom prípade na dosiahnutie
účelu trestného konania aj pre nápravu obžalovaného nie je z hľadiska uloženého podmienečného trestu
odňatia slobody už uloženie aj trestu zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel potrebné.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.2 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku,

ktorým bol obžalovanému G. I. podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá každého druhu na dva roky, pričom výrok o uloženom treste odňatia slobody vo
výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ktorý bol
obžalovanému v napadnutom rozsudku správne uložený, ostal týmto výrokom nedotknutý. Takto určenýtrest (podmienečný trest odňatia slobody) a vo výmere určenej súdom prvého stupňa, považuje odvolací
súd za primeraný závažnosti spáchaného trestného činu, pomerom obžalovaného i možnostiam jeho
nápravy a to aj vzhľadom na čas (doba 3 a pol roka), ktorý od spáchania trestného činu uplynul a počas

ktorého sa obžalovaný nedopustil žiadneho ďalšieho protiprávneho konania a naďalej vykonával svoje
povolanie vodiča autobusu verejnej hromadnej dopravy.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody, keďže výrok o náhrade škody bol správny už v napadnutom
rozsudku a týmto rozhodnutím ostal nedotknutý, rozhodol na základe odvolania obžalovaného G.

spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.