Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Csp/297/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817207063
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6817207063.2

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, sídlo
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36
613 843, sídlo Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: T. H., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX
M. XX, o zaplatenie 586,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť žalobcu proti výroku o trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Revúca č.k.

6Csp/297/2017-79 zo dňa 01.02.2018, zamieta.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania o sťažnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.12.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia 586,15 Eur s
príslušenstvom.

2.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 6Csp/297/2017-79 zo dňa 01.02.2018 vydaným vyšším
súdnym úradníkom, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 35,-
Eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. iba v rozsahu jednej polovice

t.j. tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby 38,18 Eur, paušálnu náhradu nákladov 8,84 Eur, DPH
20 % 9,41 Eur, spolu 56,43 Eur.

3.Proti uvedenému výroku o trovách konania platobného rozkazu podal žalobca včas sťažnosť
písomným podaním zo dňa 20.02.2018, podľa obsahu ktorého sa žalobca domáha zmeny sťažnosťou
napadnutého výroku platobného rozkazu o trovách konania a priznania plnej náhrady uplatnených trov

právneho zastúpenia vo výške 112,86 Eur s odôvodnením, že žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania za vykonané úkony právnej služby, ktoré boli
účelne vynaložené a nevyhnutné, podľa § 257 CSP súd nedisponuje moderačným právom vo vzťahu k
výške náhrady trov konania, ale podľa gramatického výkladu môže súd náhradu trov konania len priznať
v celom rozsahu alebo nepriznať úplne.

4.Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa článku 16 nariadenia ES č. 861/2007, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech.
Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú

neprimerané voči pohľadávke.5.Výrok o trovách konania platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom pre účely
opravných prostriedkov má povahu uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje
súd prvej inštancie (§ 248 CSP), ktorý podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť zamietne, ak nie je dôvodná.

6.Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, pri aplikácii zásady úspechu v konaní (§ 255 CSP)
pri rozhodovaní o trovách konania by tak žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (konanie vo veci nebolo zastavené ani sčasti, preto aplikácia § 256 CSP neprichádza do úvahy).
Okrem základných ustanovení o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 255 CSP) alebo podľa

zásady zavinenia (§ 256 CSP) prichádza do úvahy aj aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa § 257 CSP. Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania preto nie je iba rozhodovanie podľa
základných ustanovení (§ 255 a § 256 CSP) ale aj úvaha o možnej úprave rozsahu nároku na náhradu
trov konania na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pretože na tomto základe
aj v celom rozsahu úspešný účastník konania môže mať nárok na náhradu trov konania iba čiastočný
alebo mu možno náhradu trov konania nepriznať aj úplne. Z povahy pozitívneho práva vyplýva, že obsah

právnej normy možno vyvodiť iba z toho, čo v texte zákona uvedené je a nie aj z toho, čo v texte zákona
uvedené nie je, preto je potrebné odmietnuť gramatický argument, že podľa § 257 CSP súd nedisponuje
moderačnýmprávomvovzťahukvýškenáhradytrovkonania,alemôženáhradutrovkonanialenpriznať
v celom rozsahu alebo nepriznať úplne. Ak ustanovenie § 257 CSP umožňuje nárok na náhradu trov
konania nepriznať úplne, umožňuje tiež nepriznať nárok na náhradu trov konania aj sčasti (arg. a maiore

ad minus). Aplikácia § 257 CSP až v štádiu konania o rozhodovaní o výške trov konania neprichádza
do úvahy, pretože vyšší súdny úradník je viazaný rozhodnutím sudcu a už (napr. rozsudkom) stanovený
pomer nároku na náhradu trov konania nemôže zmeniť (v štádiu rozhodovania o výške náhrady trov
konania možno posudzovať už iba účelnosť jednotlivo vykonaných procesných úkonov). Ustanovenie
§ 257 CSP je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu, aby podľa

svojho uváženia v každom jednotlivom prípade stanovil sám hypotézu právnej normy zo širokého vopred
neobmedzeného okruhu okolností; ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne, nemôže byť
rozhodnutie v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené okolnosti ďalšie, prípadne, že nebolo
prihliadnuté k iným okolnostiam, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či
významné.

7.V predmetnej veci súd prvej inštancie zistil dôvody, pre ktoré žalobcovi, hoci bol v konaní úspešný
v plnom rozsahu a jeho nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, by zodpovedala plná náhrada trov
konania, nemožno priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to podľa § 257 CSP, podľa

ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane rovnako formulované návrhy
v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach (túto skutočnosť nie je potrebné osobitne
dokazovať, pretože vyplýva priamo z vlastnej činnosti žalobcu), v ktorých v podstate úkon prevzatia a
prípravy zastúpenia, ako aj ďalšie opakované úkony, vo viacerých takto hromadne podaných veciach

splývajú do jedného. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb a iných úkonov spočíva v prepísaní
niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej
zmluve, výška žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania a pod.) a je spravidla
zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším podielom ľudskej práce. Preto
nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. t. j. za každý úkon právnej služby samostatne. Z komparatívneho pohľadu
z podobnej filozofie vychádza napr. ustanovenie § 14b českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách
advokátov, podľa ktorého odmena advokáta v podobných prípadoch vo veciach s tarifnou hodnotou
do 10.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 200,- Kč, vo veciach s tarifnou hodnotou nad 10.000,-
Kč do 30.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 300,- Kč, a vo veciach s tarifnou hodnotou nad

30.000,- Kč do 50.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 500,- Kč, a to za úkony právnej služby
do podania návrhu (t.j. spravidla dva až tri úkony: prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a podanie
návrhu),zaktoréštandardnáodmenapodľa§7zmienenejvyhláškypredstavujenapr.pritarifnejhodnote
10.000,- Kč sumu 3.000,- Kč (pri dvoch úkonoch) resp. 4.500,- Kč (pri troch úkonoch) a napr. pri
tarifnej hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch) resp. 9.300,- Kč (pri troch úkonoch).

Reálny nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak predstavuje napr. len 13,3 - 16,1 % štandardnej
odmeny advokáta resp. 2 - 6 % tarifnej hodnoty predmetu sporu. Tiež podľa bodu 29 preambuly ako
aj podľa článku 16 nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol povinný zaplatiť
iba trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa žalobcanechal zastupovať advokátom, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné; trovy
konania neúčelné alebo neprimerané voči pohľadávke súd úspešnej strane neprisúdi. Nariadenie ES
č. 861/2007 využíva opatrenia, ktoré sa uplatňujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie,

možno preto k nemu pristupovať nielen ako k prameňu komunitárneho práva upravujúcemu cezhraničné
konanie v drobných sporoch, ale tiež ako k materiálu, ktorý ponúka viacero nástrojov k rýchlemu,
efektívnemu a jednoduchému konaniu s primeranými nákladmi, ktorých uplatnenie možno zvážiť aj v
čisto vnútroštátnych konaniach.

8.Advokátska tarifa (§ 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) je založená na paušalizácii, a je nastavená v
nepriamej úmere k tarifnej hodnote pohľadávky od 100 a viac % tarifnej hodnoty pohľadávky (16,60
Eur a nižšie) až po 1,46 a menej % tarifnej hodnoty pohľadávky (od 33.193,92 Eur vyššie). Nepomer
nároku na náhradu trov právneho zastúpenia je pritom najvýznamnejší práve v drobných sporoch a
osobitne významný je najmä v prípadoch opakovaného uplatnenia skutkovo a právne totožných nárokov
nenáročných na odbornú úroveň práce advokáta a preto charakteristických používaním formulárových

žalôb a iných podaní, čomu spravidla zodpovedá aj použitie generálneho splnomocnenia žalobcu
udeleného jeho advokátovi bez špecifikácie konkrétnej veci.

9.Základou hodnotou práva je spravodlivosť, pritom už v myšlienke rímskeho právnika Ulpiana: „Juris
praecepta sunt haec: honeste vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere“ (D 1.1.10), bola

popri prvých dvoch princípoch (čestne žiť, nikomu neškodiť) obsiahnutá ako jedna z troch základných
princípov práva aj distributívna spravodlivosť (každému dať, čo mu patrí). Z distributívnej spravodlivosti
vyplýva základná metanorma všetkej (nielen súdnej) rozhodovacej činnosti spočívajúca v povinnosti
podobné prípady posudzovať podobne a rozdielne prípady posudzovať rozdielne. Právna norma
upravujúca výšku náhrady trov právneho zastúpenia vyjadrená vo vyhláške č. 655/2004 Z. z. by

zjednodušene mohla byť vyjadrená tak, že za urobenie určitého počtu úkonov v určitej tarifnej hodnote
patrí advokátovi odmena v určitej výške. Aplikácia tejto normy na skutkový stav, v ktorom advokát
prevezme k zastupovaniu 1000 skutkovo a právne rôznych vecí tak, že ani jedna z nich nie je aspoň
v jednom znaku (t.j. skutkovom stave alebo právnom posúdení) zhodná s inou, čo znamená, že každé
písomné podanie (výzva, žaloba, vyjadrenie) advokát nepoužije viac ako raz, má za následok, že

advokátovi vznikne nárok na tarifnú odmenu za každý úkon samostatne vo vyhláškou stanovenej výške.
Práve v tomto zmysle má svoje ekonomické opodstatnenie nastavenie advokátskej tarify v nepriamej
úmere k tarifnej hodnote pohľadávky, pretože jeho účelom je zaplatiť advokátovi jeho náklady (ktoré
sú fixné a so stúpajúcou tarifnou hodnotou sa nezvyšujú) a odmeniť advokáta za jeho tvorivú prácu.
Aplikácia tej istej normy na skutkový stav, v ktorom advokát prevezme k zastupovaniu 1000 skutkovo a

právne totožných vecí jedného klienta (spravidla týkajúcich sa spotrebiteľských záväzkov vzniknutých
v určitom období na základe toho istého formuláru jednej adhéznej zmluvy a jej rôznych verzií), v
ktorých advokát produkuje obsahovo rovnaké formulárové podania (výzvy, žaloby, vyjadrenia) odlišné
len osobou žalovaného a niekoľkými údajmi týkajúcimi sa skutkového stavu, teda skutkový stav vo
všetkých podstatných znakoch odlišný, nemôže viesť k tomu istému záveru, pretože dve tak odlišné

skutkové podstaty obsiahnuté v hypotéze právnej normy, nemôžu byť v dispozícii právnej normy spojené
s rovnakým právnym následkom. V tomto druhom prípade totiž tvorivá práca advokáta mení sa na prácu
administratívnu (mechanickú) a stráca sa tak ekonomické opodstatnenie spôsobu stanovenia výšky
odmeny advokáta v závislosti od množstva „vykonanej práce“ paušálne podľa počtu vykonaných úkonov.
Zloženie odmeny advokáta by malo reflektovať vecnú náročnosť sporu, počet vykonaných úkonov vo

veci, časovú náročnosť a účelnosť vymáhania práva alebo bránenia nároku. Preto práve tento zásadný
rozdiel v skutkových znakoch je potom dôvodom pre teleologickú redukciu nároku žalobcu na náhradu
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a to pri súčasnom kumulatívnom splnení
podmienok hromadného uplatňovania drobných pohľadávok (spravidla zo spotrebiteľských vzťahov)
formulárovými žalobami v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, nenáročných na

odborné znalosti, v ktorých nárok na náhradu trov konania tvorí podstatnú alebo aspoň významnú časť
predmetu sporu.

10.Právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia nie je odlišné od iných
druhov trov konania z hľadiska posudzovania ich účelnosti alebo primeranosti, paušálne priznávanie

náhrady nákladov právneho zastúpenia bez skúmania ich primeranosti nie je správne (napr. Lavický P.,
Účelnost nákladů spojených se zastupováním advokátem, Právní fórum č. 5/2012 s. 192) a mohlo by byť
považovanéajzaporušenieprávanaspravodlivýproces.Právonaprávnupomocanáhradanákladovza
zastupovanie advokátom sú dve rôzne veci, ktoré spolu úzko súvisia, ale nie sú neoddeliteľné, náhradatrov konania nemá smerovať k potrestaniu neúspešného účastníka, ale k tomu, aby úspešnej strane boli
kompenzované náklady potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva (nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012). Aj v prípade rozhodovania o trovách konania podľa zásady

úspechu je preto potrebné vziať do úvahy okrem zásady účelnosti aj zásadu primeranosti vzniknutých
trov konania vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Aj v prípade, ak zastúpenie žalobcu advokátom
nemožno hodnotiť ako neúčelné, naozaj dôvodne a účelne vynaložené náklady (§ 251 CSP) ani z
pohľadu ustanovenia § 255 CSP (a už vôbec nie z pohľadu ustanovenia § 257 CSP) nemusia znamenať
automatický nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v základe a vo výške určenej matematicky

presne podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (napr. Lavický P. a kol., Moderní civilní proces, Masarykova
univerzita Brno 2014 s. 152-154 a ďalšia literatúra a judikatúra tam uvedená).

11.Úlohou všeobecného súdu nie je len mechanicky rozhodnúť o náhrade nákladov podľa výsledku
sporu,alezvážiť,čituneexistujúďalšierozhodujúceokolnostimajúcepodstatnývplyvnapriznaniealebo
nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Takýmito okolnosťami môžu byť aj: konania vo

veciach drobných sporov, v ktorých sú uplatňované pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých je
spotrebiteľ vylúčený z možnosti dohodnúť zmluvu s iným obsahom (zmluvy o preprave, dodávke energií,
spotrebiteľské úvery, zmluvy o bežnom účte, služby elektronickej komunikácie, poistné zmluvy, poplatky
z verejného poistenia a pod.), uplatňované formulárovými žalobami majúcimi podobu rôznych žalobcami
zavedených vzorových podaní len minimálne odlišných osobou účastníka a predmetom konania, v

ktorých všetky ostatné údaje a tvrdenia možno považovať za všeobecne uplatniteľné vo všetkých
podobných sporoch, často pochádzajúce z činnosti jedného žalobcu alebo jeho právneho predchodcu
(postupníka) zastúpeného (spravidla, nie vždy však nevyhnutne) tým istým advokátom. Takýto typový
návrh je spôsobilý ovplyvniť prístup súdu k rozhodovaniu o práve na náhradu nákladov konania už v
jeho počiatku a nie je tak ani potreba skúmať len konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré

sú z povahy veci abstrahované od celkového kontextu konania žalobcu. Výška priznanej náhrady
nákladov konania má vo všeobecnosti kompenzovať účelne vynaložené náklady úspešného účastníka
pri uplatňovaní alebo bránení jeho práva. V takto špecifikovaných prípadoch však sú tieto náklady
vzhľadom ku všetkým okolnostiam nižšie, než ako ich náhradu paušálne stanovuje advokátska tarifa (na
Slovensku vyhláška č. 655/2004 Z. z.) ako právny predpis podzákonnej právnej sily, ktorý takúto situáciu

nepredvída. Všeobecné súdy tak musia pristúpiť k preklenutiu medzery v platnom právnom poriadku a
za základ svojich úvah vziať predpoklad, že určenie výšky odmeny za zastupovanie advokátom musí
vychádzať z faktu, že úkony právnej služby sú poskytnuté v zásade len pri podaní prvej formulárovej
žaloby a v ďalších konaniach už len podľa eventuálneho vývoja toho ktorého konania (nálezy Ústavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012 a sp. zn. III. ÚS 2985/14 zo dňa 11.12.2014). Náklady

konania by mali byť primerané hodnote predmetu sporu a nemali by presiahnuť výšku istiny vymáhanej
pohľadávky (nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012 a sp. zn. I. ÚS 3698/10
zo dňa 14.09.2011). V prípadoch niektorých špecifických typov pohľadávok potom žalobcovia vzhľadom
na tieto okolnosti nemusia mať vôbec žiadny nárok na náhradu nákladov právneho zastúpenia (napr.
uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2777/11 zo dňa 27.12.2011 alebo nález Ústavného súdu

ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012 vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok mestských dopravných
podnikov z nezaplateného cestovného alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3344/12 zo dňa
24.07.2013 vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok z nezaplatených televíznych poplatkov).

12.Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho
poplatku za žalobu a relatívne k hodnote žalovanej pohľadávky primeranej náhrady trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby (56,43 Eur), pričom takto priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia predstavuje 1/3 štandardnej odmeny advokáta (prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva,
podanie žaloby) a zodpovedá svojou výškou 9,6 % tarifnej hodnoty pohľadávky (žalobcom požadovaná

náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 112,86 Eur predstavuje 19,2 % tarifnej hodnoty pohľadávky,
pričom napr. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto rozsahu by zrejme väčšinu súdov viedol k
úvahe o jeho neprimeranosti voči vymáhanej pohľadávke). Súd prvej inštancie zvážil všetky aspekty
rozhodovania o dôvodoch hodných osobitného zreteľa rovnako aj dopad rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania na obe strany sporu, pričom nezistil rozpor takéhoto rozhodnutia ani s právom na

spravodlivý proces ani so zásadami elementárnej spravodlivosti, ani s pozitívnym právom, keď nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (podzákonný predpis) možno
modifikovať napr. podľa ustanovenia § 257 CSP. Priznaný nárok na náhradu trov konania zohľadňuje
tiež skutočnosť, že žalobca okrem doručenia jedného písomného podania adresovaného súdu (žaloba)inak nevyužil právne služby svojho advokáta. Stanoviť pomer nároku na náhradu trov konania pritom
možno nielen percentom alebo zlomkom, ale aj akokoľvek inak - najmä slovným spojením vyjadrujúcim
rozsah nároku na náhradu trov konania jednoznačným a určitým spôsobom.

13.Z dôvodov zhora uvedených preto Okresný súd Revúca podľa § 250 ods. 1 CSP sťažnosť žalobcu
proti výroku o trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Revúca č.k. 6Csp/297/2017-79 zo
dňa 01.02.2018 ako nedôvodnú, zamietol.

14.O trovách konania o sťažnosti súd rozhodol analogicky podľa § 396 CSP. Žalovaný bol v konaní
o sťažnosti proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze úspešný, žiadne trovy konania však
žalovanému nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania o
sťažnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 CSP).