Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202761
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317202761.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobkyne: Q. O., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F.. O. XXX/X, XXX XX A., zast. JUDr. Evou Koščovou, advokátkou, AK Osloboditeľov 3, 066
01 Humenné, proti žalovanému: Š. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, K. G. R., zast. JUDr.
Miroslavom Korchom, advokátom, AK Kukoreliho 1505/50, 066 01 Humenné, o vylúčenie z užívania
nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

R u š í uznesenie Okresného súdu Humenné č.k. 21C/14/2017-19 zo dňa 09.02.2017.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.03.2017 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu na ulici O. v A. so súpisným číslom
XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX v kat. území A. a k nemu prislúchajúcim pozemkom
parc. č. XXXX/XX Q. XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX v kat. území A. a priznania náhrady trov
konania.

2.Podaniežalobyodôvodnilatým,že sožalovanýmsúmanželia,manželstvouzavrelidňaXX.XX.XXXX.
Z manželstva pochádzajú 4 maloleté deti - Z. nar. XX.XX.XXXX, V. nar. XX.XX.XXXX, M. nar.
XX.XX.XXXX a V. nar. XX.XX.XXXX. Pre dlhodobé problémy v manželstve spôsobené nadmerným
požívaním alkoholu žalovaným a jeho fyzickým a psychickým násilím žalobkyňa podala návrh na rozvod
manželstvaaúpravuprávapovinnostírodičomkmaloletýmdeťomnačasporozvode,konaniejevedené
na Okresnom súde Humenné pod č.k. 8P/51/2017.

Žalobkyňa so žalovaným sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu na F.. O. XXX/X Z. A.,
ktorý nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 06.11.2007. Dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/XX
ako aj pozemky parc. XXXX/XX - záhrady o výmere 207 m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 358 m2 sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. A., obec A., okres A.. V
predmetnom rodinnom dome bývali žalobkyňa, žalovaný a ich štyri maloleté deti od jeho nadobudnutia.

Spolužitiesožalovanýmbolodlhodoboproblematické,pretožeoduzavretiamanželstvapožívalvoveľkej

miere alkoholické nápoje a pod ich vplyvom vyvolával konflikty, žalobkyni vulgárne nadával a správal sa
agresívne.Protialkoholickúliečbuodmietal.UžvminulostibolrozhodnutímObvodnéhoúraduHumenné,
odbor všeobecnej vnútornej správy číslo U.-I.-U.-XXXX/XXXXX zo dňa 15.03.2013 uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, lebo sa dopustil hrubého správania tým, žepod vplyvom alkoholu v mieste trvalého bydliska vyvolával hádky s rodinou a robil schválnosti. Postupne
sa jeho násilie voči žalobkyni stupňovalo. Žalovaný žalobkyni nie len vulgárne nadával, ale dopúšťal
sa aj fyzického násilia, bil ju, kopal, sácal do nej, vynucoval si sexuálny styk. Pre následky takéhoto

konania žalovaného žalobkyňa často vyhľadala lekársku pomoc. Príčinu bolesti lekárovi neuviedla ani to
neohlásilanapolíciizostrachu,lebožalovanýsajejvyhrážal.Svedkaminásilnéhosprávaniažalovaného
boli aj maloleté deti, na ktoré malo toto správanie negatívny vplyv prejavujúci sa strachom, úzkosťou,
nervozitou a poruchami správania.

Dňa 04.02.2017 o 11.15 hod. bol žalovaný políciou vykázaný zo spoločného obydlia po tom, čo
žalobkyňa zavolala políciu zo strachu o život a zdravie svoj aj maloletých detí, lebo žalovaný prišiel k nej,
keď mala na rukách maloletého syna V., vulgárne jej nadával a ohrozoval ju, čoho svedkom bola aj dcéra
Z.. Vykázanie sa vzťahuje na priestor rodinný dom, dvor ako aj priľahlé budovy nachádzajúce sa na
dvore rodinného domu na O. F.. Č.. XXX/X v A. a je na dobu 10 dní. Okresný súd Humenné uznesením o
nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 21 C/l4/2017 zo dňa 9.2.2017 zakázal žalovanému vstupovať

do rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveného na pozemku pare. č. XXXX/XX, katastrálne
územie A. a k nemu prislúchajúcim pozemkom parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, kat. územie A., obec A., okres A. a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci vylúčenia žalovaného z užívania vyššie uvedených nehnuteľností.

Dlhodobé fyzické a psychické násilné správanie žalovaného spôsobujú, že žalobkyňa aj deti majú zo
žalovaného strach. Deti sú vystresované, nervózne, majú poruchy správania. So svojim otcom odmietali
zostať doma samé bez prítomnosti matky. Žalobkyňa sa s deťmi zo strachu zo žalovaného schovávala
a zamykala v jednej izbe. Žalovaný sa opakovane žalobkyni aj v prítomnosti maloletých delí vyhrážal
ublížením na zdraví a zabitím. Žalobkyni sa po dobu materskej dovolenky s najmladším synom vyhrážal,

že jej nedá peniaze, nech ona aj deti zomrú od hladu. Často bola pre nedostatok finančných prostriedkov
odkázaná na charitatívnu pomoc. Toho času je žalobkyňa poberateľkou rodičovského príspevku a pre
zlú finančnú situáciu rodiny si našla prácu opatrovateľky. Tento príjem jej neumožňuje zabezpečiť pre
seba a deti iné bývanie, preto bola nútená žiť v spoločnej domácnosti so žalovaným. Dlhodobý stres
viedol u žalobkyne až ku kolapsovému stavu. Spolužitie so žalovaným sa stalo vzhľadom na fyzické

a psychické násilie pre žalobkyňu aj maloleté deti neznesiteľným. Žalobkyňa je nútená domáhať sa
vylúčenia žalovaného z užívania domu patriaceho do BSM podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
lebo spoločné bývanie so žalovaným spôsobuje u nej strach o svoju osobu ako aj strach o život a zdravie
maloletých detí.

3. Žalovaný s padanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými v konaní a to sobášnym listom,
uznesením č.k. 21C/14/2017-19, výpisom z LV č. XXXX, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia,
rozhodnutím U.-I.-U.-XXXX/XXXXX, vyjadreniami R. A. Š. A., lekárskymi správami, upovedomením OR

PZvHumennomzodňa20.0.2016,vyjadrenímOkresnéhoúraduHumennézodňa15.07.2017,trestným
spisom sp. zn. 1T/94/2017, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 13.03.2018, obsahom zvukovej
nahrávky predloženej žalovanou, výpoveďami strán sporu, výpoveďami svedkov a zistil nasledovný
skutkový stav veci.

5. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu A. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, por. č. XX. Manželstvo strán sporu
bolo právoplatne rozvedené a to rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/51/2017-37 zo dňa 7.03.2017 a
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2017.

6.Zlistuvlastníctvač.XXXX,obecA.,k.ú.A.vyplýva,žestranysporusúbezpodielovýmispoluvlastníkmi
domu so súp. č. XXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX a pozemkov par. č. XXXX/XX a Č.. XXXX/XX.

7. Podľa potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa 04.02.2017, DÚ: XXX/XXXX,
žalovaný bol dňa 04.02.2017 o 11.15 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne

a toto vykázanie sa vzťahuje na rodinný dom, dvor, ako aj priľahlé budovy nachádzajúce sa na dvore
rodinného domu na O. F.. Č.. XXX/X Z. A.. Bol vykázaný na dobu 10 dní. Žalovaný odovzdal kľúče od
spoločného obydlia policajtovi.8. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Humennom č. U.-I.-U.-XXX/XXXX-O. zo dňa 20.10.2016
adresovanej žalobkyni vyplýva, že priestupok proti občianskemu spolužitiu, ktorý bol ňou oznámený
dňa 18.10.2016, bol predložený na Okresný úrad Humenné - odbor všeobecnej vnútornej správy na

prejednanie.

Okresný úrad Humenné, odbor všeobecnej vnútornej správy v písomnom vyjadrení zo dňa 15.07.2017
uviedol, že priestupková vec č.k. U.-I.-U.-XXXX/XXXXXX žalovaného bola odložená podľa § 66 ods. 2
písm. a) Zákona o priestupkoch.

9. V konaní vedenom na okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C/14/2017 uznesením zo dňa
09.02.2017 súd žalovanému zakázal vstupovať do rodinného domu na ulici O.C. Z. A. so súpisným
číslom XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX v kat. území A. a k nemu prislúchajúcim
pozemkom parc. č. XXXX/XX Q. XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX v kat. území A. a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci vylúčenia užívania žalovaného z užívania uvedených

nehnuteľností a žalobkyni bolo uložené podať do 45 dní žalobu vo veci samej. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.05.2017.

10. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Humennom č. U.-I.-U.-XX/XXXX-O. zo dňa 21.02.2017
adresovanej žalobkyni vyplýva, že priestupok proti občianskemu spolužitiu, ktorý bol ňou oznámený

dňa 04.02.2017 (V.:XXX/XXXX) bol dňa 21.02.2017 predložený na Okresný úrad Humenné - odbor
všeobecnej vnútornej správy na prejednanie.

11. Z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. U.-I.-U.-XXXX/XXXXX Obvodného úradu Humenné
vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa

dopustil hrubým správaním tým, že menovaný v ostatnom čase pod vplyvom alkoholu v mieste trvalého
bydliska často vyvolával hádky s rodinou a robil im schválnosti. Za to mu bola uložená sankcia -
pokarhanie. V odôvodnení je uvedené, že oznamovateľka - žalobkyňa a svedok Z. O. vo svojich
výpovediach uviedli, že keď je žalovaný pod vplyvom alkoholu tak manželke a deťom vulgárne nadáva,
je agresívny, ale k fyzickému napadnutiu nedošlo. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že popiera, aby

ženualebodetinejakofyzickynapádalalebožebybolagresívny,priznalsaktomu,žežalobkynivulgárne
nadávala, ale iba preto, že žalobkyňa do neho rýpe, keď príde domov pod vplyvom alkoholu.

12.ZvyjadreníR.A.Š.Z.A.vyplýva,žežalovanýsaovýchovuavzdelaniesynaM.nezaujíma.Vnútorné
nepokoje v rodine je cítiť aj na jeho správaní v škole. Syn V. je v škole obľúbený. Učitelia ho hodnotia ako

bezproblémového a bezkonfliktného. Niekedy prichádza nepripravený na vyučovanie a ospravedlňuje
to rodinnými dôvodmi.

13. Z lekárskych správ predložených žalobkyňou vyplýva, že dňa 18.03.2010 bola na ošetrení na
ortopedickej ambulancii U. A..P..U.. a to z dôvodu asi 1 mes. bolesti mäkkých častí ramennej kosti po

stlačení rukou manžela. Kontroly boli následne dňa 31.03.2010 a 10.05.2010.

Dňa 29.03.2006 bola žalobkyňa vyšetrená na neurologickej ambulancii pre bolesti v LS obl. a ľavej
DK. Bola ošetrená aj na chirurgickej ambulancii Z. A., A..P..U.. z dôvodu - 2 dni bolesti ľavého lýtka -
doporučené RTG L-S chrbtice + neurologické vyšetrenie.

Z potvrdenia M.. Z. I., praktického lekára pre dospelých, zo dňa 21.02.2017 vyplýva, že žalobkyňa ako
jeho pacientka mala od apríla minulého roku opakovane zdravotné problémy, ktoré sa týkali oslabenia
imunity, celkovej slabosti, straty na váhe, čo viedlo až ku kolapsovému stavu. Mala zvýšený krvný tlak
a pulz, teda ťažkosti, ktoré boli spôsobené dlhodobým stresom, nevyspaním. Žalobkyňa mu uviedla, že

manžel ju týra, fyzicky aj psychicky, hrubo jej nadáva, zastrašuje ju. Žije v strachu a obavách, čo sa
údajne nepriaznivo prejavuje aj na jej deťoch.

14. Z trestného spisu 1T/94/2017 sa súd oboznámil so zápisnicou z výsluchu poškodeného, a to p. Q.
O.C. zo dňa 31.05.2017 spísanej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Humennom vo veci

sp. zn. ČVS: U.-XXX/SV-I.-XXXX. Žalobkyňa bola vypočutá z toho dôvodu, že došlo k mareniu výkonu
rozhodnutia vydaného Okresným súdom Humenné vo veci sp. zn. 21C/14/2017-19, kde tunajší súd
rozhodol formou neodkladného opatrenia o tom, že dočasne zakázal vstup žalovanému do spoločnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve strán sporu, kde v tejto svedeckej výpovedi žalobkyňa uviedla, že žalovanýopakovaneporušiluznesenieOkresnéhosúduHumenné,ato2krát,dňa01.04.2017,kedysanachádzal
na dvore predmetnej nehnuteľností a dňa 09.04.2017, kedy vošiel aj do domu, do ktorého mal zakázaný
vstup.

Zo zápisnice z výsluchu svedka zo dňa 27.06.2017, kde ako svedok bola vypočutá p. Z. O., vyplýva,
že svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že už od detstva prežívala stresy, nakoľko otec chodil domov
často pod vplyvom alkoholu, kde sa následne doma s mamou hádali. Pamätá si, že niekedy ju aj udrel
a skákal do nej. Poukázala na to, že aj v priebehu tehotenstva jej mame otec ubližoval a pokračoval vo

fyzických útokoch voči nej. Ďalej uviedla, že otec chodil domov pod vplyvom alkoholických nápojov skoro
každý deň. Po príchode domov si vedel urobiť kávu, išiel do svojej dielničky, no po chvíli, keď sa vrátil do
domu, tak si vždy hľadal nejakú zámienku, aby vyvolal hádku. Niekedy sa hádka začala aj tým, že mama
vyčítala otcovi, že často pije. Pokiaľ sa jedná o konanie otca dňa 01.04.2017 tak uviedla, že naozaj
prišiel do nehnuteľnosti v ich vlastníctve, kde má zakázaný vstup, kde danú skutočnosť spozorovali
bratia svedkyne s tým, že danú skutočnosť následne oznámila svojej matke. Žalovaný v tomto prípade si

zobral iba nejaké veci z dielničky a odišiel z pozemku bez toho, aby došlo k fyzickým útokom vo vzťahu
k žalobkyni. Pokiaľ sa jedná o incident zo dňa 09.04.2017, tak svedkyňa uviedla, že v poobedných
hodinách prišiel otec k ním na návštevu, vie o tom, že vtedy otec telefonoval mame, že či môže prísť a
mama mu danú skutočnosť aj povolila, čiže povolila mu vstup do domu.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že žalovaný sa dopustil dňa
30.04.2016 priestupku, a to porušenie pravidiel cestnej premávky, kde mu bola uložená bloková pokuta
vo výške 10,- eur, dátum ukončenia priestupkového konania 30.04.2016. Dňa 06.05.2013 sa dopustil
priestupku, v zmysle § 49 ods. 1 písm. v) Zákon 372/1990, v rámci ktorého menovaný v poslednom čase
pod vplyvom alkoholu v mieste trvalého bydliska často vyvolával hádky s rodinou a robí naschvál. Bolo

vedené rozkazné konanie, kde žalovanému bolo udelenie pokarhanie.

Z charakteristiky žalovaného vystavenej zo strany Mesta A. zo dňa 06.07.2017 vyplýva, že menovaný
je prihlásený k trvalému pobytu na vyššie uvedenej adrese spolu s bývalou manželkou a deťmi. Jeho
majetkové a zárobkové pomery mestu nie sú známe. V evidencii mesta je evidovaný ako platca dane z

nehnuteľnosti, nevykonáva aktivačnú činnosť, do spoločenského verejného života sa v meste nezapája.
Menovaný, teda žalovaný, doteraz nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku.

Z pracovného posudku vystaveného spoločnosťou A. A., A..P..U.. zo dňa 23.05.2017, že správanie
žalovaného na pracovisku a v kolektíve je v súlade s pravidlami slušného správania, je nekonfliktný

typ a v kolektíve obľúbený. K plneniu si určených pracovných povinností a úloh menovaný pristupuje
zodpovedne, včasne, spoľahlivo, plní príkazy nadriadených a rád pomôže spolupracovníkom.

Z obžaloby zo dňa 12.07.2017 č. 1Pv 232/17/7702-4 vyplýva, že Okresná prokuratúra podala na
tunajšom súde obžalobu voči žalovanému, a to na tom skutkovom základe, že aj napriek tomu,

že uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/14/2017 zo dňa 09.02.2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co 60/2017
zo dňa 04.05.2017 mu bolo zakázané vstupovať do rodinného domu pod sp. zn. 243, postaveného
na pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. A. a k nemu prislúchajúcim pozemkom parc. č. XXXX/XX Q.
XXXX/XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. A., a to až do právoplatného skončenia konania vo

veci vylúčenia odporcu z užívania vyššie uvedených nehnuteľností. Dňa 01.04.2017 v poobedňajších
hodinách prišiel do dvora rodinného domu súp. č. XXX v A. postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX,
kat. úz. Mesta A. a k nemu prislúchajúcim pozemkom parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, kat. úz. A., kde
vošiel do hospodárskej budovy, z ktorej odniesol pracovné náradie a následne dňa 09.04.2017 v čase
asi o 16.50 hod. opätovne prišiel na predmetný dvor a následne aj do rodinného domu č. XXX na ul. O.

v A., teda maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil opakovaného konania, aby zmaril vykázanie
zo spoločného obydlia na základe neodkladného opatrenia súdu, teda spáchal tým čin prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Trestného zákona.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1T/94/2017-52 zo dňa 31.07.2017 súd rozhodol, že konanie na základe

obžaloby podanej prokuratúrou zastavuje. Súd mal za to, že zo strany obvineného nešlo o vopred
premyslenú trestnú činnosť, ktorou chcel narušiť závažným spôsobom neodkladným opatrením súdu
chránený záujem a podľa názoru trestného sudcu súd vyslovuje názor, že zastavenie trestného stíhaniabude obvinenému dostatočným spôsobom motivovať aj vedeniu riadneho života do budúcna vrátane
rešpektovania súdnych, či iných úradných rozhodnutí.

15. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi spol. A. I., Q..A.. ako zamestnávateľom a žalovaným
ako zamestnancom zo dňa 01.02.2018 vyplýva, že žalovaný je odo dňa zamestnancom uvedenej
spoločnosti, druh práce: vodič cestných motorových vozidiel, miesto výkonu práce: Prešovský a Košický
samosprávny kraj. Pracovný pomer je uzatvorený na dobu určitú do 31.01.2019.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.03.2018 uviedol, že násilie je možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné,
proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú
pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Násilie znamená najčastejšie
označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému
človeku.Inácharakteristikanásiliahovoríoakýchkoľvekaktoch,vrátanezanedbávania,ktoréovplyvňujú

život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.
Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom
bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie
sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou,
ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento

fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa
stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Predložený záznam
z verbálneho konfliktu nepreukazuje žiadny spôsob násilia, nenapĺňa jeho znaky. Z predmetnej nahrávky
je evidentné, že sa vo verbálnom konflikte stretli dve rovnocenné strany. Poukázal, že vzhľadom
na predloženú pracovnú zmluvu žalovaného, žalovaný si v budúcnosti nemôže dovoliť konzumovať

alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, nakoľko pracuje ako vodič cestných motorových vozidiel.

17. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že problémy v ich rodine sa vyhrotili zhruba pred 4 rokmi a
už pred 4 rokmi začala danú situáciu riešiť prostredníctvom sociálnej kurately. V tom čase si je vedomá,
že mala asi radikálnejšie daný stav riešiť, ale nakoniec od tohto ustúpila. Jej bývalý manžel jej nebol

oporou v manželstve a to aj počas tehotenstva. Keď jej maloletá dcéra mala 3 mesiace tak mu spadla
z rúk, keď ona bola tehotná spadla zo schodov a nebola jej poskytnutá žiadna opora alebo pomoc zo
strany žalovaného. V tom čase podľa jej názoru mal práve on stáť pri nej. Mohla mať 6 deti, 2 deti
potratila, mala aj mimomaternicové tehotenstvo, ale jej bývalý manžel jej nebol nikdy oporou. Nevie ani
kedy otehotnela so štvrtým dieťaťom. Týranie v súčasnosti je skôr psychického razu s tým, že žalovaný

je konfliktný človek a vyvoláva konflikty medzi nimi a tieto konflikty sa prejavujú nielen vo vzťahu ku nej,
ale aj vo vzťahu k jej deťom, ktoré sú stresované a neblaho to vplýva aj na ich ďalší vývoj. Maloleté
deti sa ho boja a počas trvania celého manželstva jej bývalý manžel nemá záujem o starostlivosť ani
o domácnosť a ani o deti, čiže nezaujímal sa o ich výchovu, e jej manžel nevie ani aké mimoškolské
aktivity deti majú, dokonca zrejmé ani nevie to, že jej syn hrá na bubny, že má takýto záujem.

Jej bývalý manžel z dôvodu toho, že požíval alkoholické nápoje, chodil často domov opitý a namiesto
toho, aby sa staral o domácnosť, tak trávil čas v krčme, resp. u susedov. Pokiaľ sa jedná o jeho vzťah k
okoliu, tak bol ochotný stále druhým pomôcť, avšak vo vzťahu k rodine táto jeho ochota nebola. Jej deti
sú alergici, oni žijú síce v dome, ktorý je obývateľný, je to však starý rodinný dom. Nachádza sa v ňom

pleseň, ktorá neblaho vyplýva na deti, zo strany bývalého manžela nikdy nebola snaha dať tento dom
do poriadku za tým účelom, aby deti mali adekvátne podmienky na bývanie a na ďalší rozvoj.

V ďalšom uviedla, že v súčasnosti je zamestnaná ako opatrovateľka. Zamestnala sa z dôvodu zlej
finančnej situácie, ktorú zapríčinil aj jej bývalý manžel, nakoľko pokiaľ sa jedná o karty, ktoré boli tak

išiel do debetu a tento debet musí ona teraz splácať. Jednotlivé úvery, ktoré boli zobraté za trvania
manželstva sa snažila aj refinancovať, a to prostredníctvom finančného poradcu K.. Dlhy na základe
tohto refinancovania sa už podarilo splatiť. Ďalej uviedla, že má podozrenie aj na to, že jej žalovaný
podával nejaké látky počas trvania manželstva, pretože mala zdravotné problémy. V šopke, kde sa
zdržiaval našla ampulky alebo tabletky a fľaše, ploskáče od alkoholu. Má za to, že v tejto šopke bývalý

manžel popíjal.

Žalovaný ju aj fyzicky napádal, boli toho prítomné aj jej maloleté deti a takisto jej matka, ktorá o všetkom
vie. Bolo veľa situácii, kedy deti volali jej mame, aby prišla do ich domu za tým účelom, aby ochránilasvoju dcéru, nakoľko ju jej manžel napadol. Pokiaľ boli deti menšie tak takisto fyzicky aj ich napádal,
teraz pokiaľ boli staršie tak už si to nedovolil, pretože asi nemal zrejmé tú odvahu. V tomto smere však
zase provokoval ju, aby ona fyzicky trestala deti, a to za to, že mali neporiadok vo svojich izbách, mali

rozhádzané skrine, ona však k fyzickému útoku na svoje deti nepristúpila, trestala ich tým, že ich dala
kľaknúť alebo im uložila iný trest. Psychické týranie vidí v tom, že sám jej bývalý manžel rozhadzoval
deťom veci v skriniach, za tým účelom, aby ona si nemohla odpočinúť, aby nemala čas na oddych a
musela tieto veci dávať do poriadku. Podala aj návrh na trestné stíhanie žalovaného ohľadom týrania
blízkej osoby, resp. ublíženia na zdraví, ale všetko sa riešilo iba priestupkovo a všetko žalovanému

prešlo.

Pokiaľ sa jedná o udalosť zo dňa 04.02.2017, kedy došlo k vykázaniu žalovaného z ich spoločného
domu za účasti polície, tak uviedla, že v tom čase to bolo tak, že on napadol dcéru a vzhľadom na
to, že sa nechce k tomu vracať, sa k tomu ani teraz vyjadrovať nebude. Nemá vedomosť, že by sa
viedlo priestupkové konanie ohľadom daného skutku. Má vedomosť len o tom, že žalovaný maril výkon

súdneho rozhodnutia a to nariadené neodkladné opatrenie, kde bolo podané aj trestné oznámenie
ohľadom marenia výkonu daného rozhodnutia.

18. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že iba 5 % z toho, čo žalobkyňa tvrdí, je podľa jeho názoru
pravdivé.Pokiaľsajednáotýraniezjehostranytaknajprvuvádzala,žetobolo17rokov,potomtvrdila,že

je to 4 roky. Poukázal na to, že daná skutočnosť nie je pravdivá. Podľa jeho možností a schopností sa on
o domácnosť staral, zabezpečoval hlavne financie, a to tým, že chodil do práce, bral si aj fušky a všetky
finančné prostriedky dával na domácnosť. Je pravda, že na deti z toho dôvodu nemal čas, pretože sa
málo zdržiaval doma, ale to iba z toho dôvodu, lebo pracoval a snažil sa financie zabezpečiť pre rodinu.

Pokiaľ sa jedná o deň 04.02.2017, kedy bol vykázaný z domu tak uviedol, že v tom čase prišiel z nočnej,
spal, jeho bývalá manželka prišla domov so psom, on, keď sa zobudil, skríkol na tohto psa a to bol
dôsledok toho, že následne aj žalobkyňa volala políciu, a to za údajne týranie z jeho strany, ku ktorému
podľa jeho tvrdení nedošlo. Poukázal na to, že počas manželstva bez ohľadu na to, či požil alkoholické
nápoje alebo tieto alkoholické nápoje nepožil, manželka ho z domu vyháňala, X krát musel spať mimo

domu s tým, že to bolo aj v takom stave, keď nebol pod vplyvom alkoholu. V súčasnosti sú už rozvedení,
avšak manželka mu bráni v tom, aby sa stretával s maloletými deťmi napriek tomu, že styk s deťmi vo
vzťahu k nemu nie je upravený. V súvislosti s konaním vo vzťahu k žalobkyni alebo celkovo za násilné
konanie voči iným osobám nikdy nebol trestaný. Naopak žalobkyňa o ohovára medzi ich známymi.
V zimnom období roku 2016 a začiatkom roku 2017 nakoľko nebolo dosť zamestnaní ohľadom

stavebných prác, tak vykonával prácu strážnika, čiže noci trávil v zamestnaní, resp. prespával mimo
domu v pivnici a dielni alebo resp. v kotolni.

V ďalšom uviedol, že žalobkyni fyzicky nikdy neublížil a pokiaľ sa týka detí, tak tým dal niekedy po
zadku. Pokiaľ sa týka požívania alkoholických nápojov uviedol, že niekedy mesiac, dva ich nepožíval,

následne ich požíval, a to niekedy až dvakrát do týždňa. Poukázal na to, že u jeho bývalej manželky je
alkoholickým nápojom aj pivo a podľa jej názoru je v takomto stave, keď užije pivo už opitý. Žalobkyňa
mu aj navrhla protialkoholické liečenie, pričom tento návrh neakceptoval, nakoľko on nie je alkoholik.

19. Svedkyňa Z. O. vo svojej výpovedi uviedla, že strany sporu sú jej rodičia. Lepšie vychádza so svojou

mamou ako s otcom. Pokiaľ sa jedná o terajší stav medzi stranami sporu tak ako to ona vníma, tak
uvádza, že jej mama nekomunikuje s otcom, otec komunikuje prostredníctvom SMS-iek v prípade, ak
niečo potrebuje alebo, ak sa chce stretnúť so svojimi deťmi. Na to vlastne mama poukazuje a že nechce
s ním komunikovať a odkazuje svoje deti, aby si priamo tieto veci riešili s ním, čiže jej mne hovorí, aby
som ja priamo otcovi zavolala alebo sa s ním iba ja sama spojila.

Pokiaľ sa jedná o spoločné spolužitie jej rodičov uviedla, že predtým jej otec vedel z roboty prísť domov
nie vo veľmi podnapitom stave stále, ale mal vypité a v takom prípade nešiel do domu, ale išiel do šopky,
kde sedel až do večera a až následne, keď oni išli spať, išiel do domu. Niekedy sa však stalo, že prišiel aj
do domu a vtedy vyvolával hádky. Pokiaľ bola menšia tak bola svedkom toho, že otec aj fyzicky napadol

jej matku, čiže vedel dať mame aj facku. V čase okolo rozvodu už takéto násilie sa zo strany jej otca
neprejavovalo, už sa iba jej matke vyhrážal a doslova uviedla, že sa jej vyhrážal tým, že ju zabije. Voči
nej sa otec násilia nedopúšťal, bratovi, ktorý je neposednej povahy však vedel dať po zadku a po hlave.
Keď sa otec vyhrážal mame, tak volali babku, alebo susedu, tá to však veľmi neriešila. Mama volala ajpolíciu, ona bola pri tom prítomná a minimálne raz bola prítomná aj ich babka. Keď bola menšia a jej
mama bola tehotná s bratom, tak bola svedkyňou toho, ako otec napadol jej matku tým, že ju kopal do
chrbta, následne bola jej matka odvezená do nemocnice a to zrejmé jej bratrancom a keď bola jej mama

tehotná, tak jej otec dal matke aj facku. K týmto incidentom dochádzalo keď ona mala 8 až 11 rokov.

V ďalšom uviedla, že pokiaľ má vedomosť, tak príčinou konfliktov medzi stranami sporu, tak niekedy to
bolo kvôli financiám a niekedy to bolo úplne kvôli maličkostiam napr. pretože bol v dome neporiadok.
Pri týchto atakoch medzi stranami sporu sa jednalo o verbálnu výmenu názorov obidvoch strán, hádali

sa obidvaja navzájom.

20. Svedkyňa M. O. vo svojej výpovedi uviedla, že ona vystupuje v konaní ako svokra, čiže je matkou
žalobkyne a svokrou žalovaného. Pokiaľ z jej pohľadu to bolo možné, ona sa snažila obidvom pomáhať,
nechce nikomu uškodiť, chce iba povedať to ako to naozaj bolo. Podľa jej vedomia pred 8 - 9 rokmi ešte
bolo relatívne všetko v poriadku, následne žalovaný odišiel do Anglicka a potom sa spustil celý tento

kolotoč. Zrejme príčinou bol aj alkohol, neprítomnosť žalovaného v dome, bez jej pomoci vlastne by už
ani žalobkyňa v danom dome nebývala.

Bola aj svedkom toho, ako žalovaný fyzicky napadol jej dcéru, stalo sa to raz, bolo to na dvore u
žalobkyne s tým, že si nepamätá, či počula krik žalobkyne alebo čo, ale vybehla na dvor a skočila medzi

strany sporu s tým, že povedala už je dosť, že už stačilo kopancov a agresivity a bitky a zrejme jej
ostal monokel, lebo jej povedala dcéra, že ako pôjde do zamestnania s monoklom. Problémy medzi
stranami sporu boli ešte v čase, keď žili u rodičov žalovaného v K., následne z K. potom odišli a hľadali
si podnájom v A., ona v tom čase bola zamestnaná a len je manžel bol doma a našla jeden deň odkaz
doma od svojho manžela, že je zase u svojej dcéry, teda u žalobkyne, a to z toho dôvodu, že je u nich

peklo. V ďalšom poukázala na to, že zrejmé alkohol v danom prípade zohráva svoju úlohu a to je asi
zrejmé aj príčinou tých sporov alebo konfliktov medzi stranami sporu.

Domácnosť strán sporu navštevovala na základe telefonického pozvania žalobkyne. Pokiaľ sa jedná o
dôvody, tak niekedy to bolo z dôvodu riešenia problémov alebo konfliktov medzi stranami sporu, ináč

niekedy to bolo iba z dôvodu návštevy vnúčat alebo len tak prišla na návštevu s tým, že ona nie je
príčinou rozporov alebo nezhôd medzi stranami sporu, z jej strany ona chcela stále dobre, a preto aj v
mnohých veciach alebo veľakrát povedala, že oni si majú tieto konflikty medzi sebou vyriešiť sami. Vie
o tom, že keď bola jej dcéra tehotná, tak došlo k incidentu zo strany žalovaného voči dcére, a to tým
spôsobom, že ju kopal a následne musela jej dcéra navštíviť aj lekára z dôvodu ošetrenia a potom bola

aj na rizikovom tehotenstve, podľa jej vedomostí v tom čase ju do nemocnice viezol jej synovec, ona
však na mieste samom nebola a nevie sa k tomu bližšie vyjadriť. Nemá vedomosť o tom, žeby sa násilia
žalovaný dopúšťal voči deťom a ani pri tom nebola.

Pokiaľ sa jedná o roky 2016 - 2017, podľa jej vedomostí rozpory boli medzi nimi stále, nebola však pritom

prítomná, bližšie sa k tomu nevie vyjadriť, ale zrejmé, keď bola volaná aj polícia, tak tie rozpory museli
byť vážne. Z rozhovoru so svojou vnučkou vie, že otec alebo žalovaný sa jej dcére vyhrážal s tým, že ju
otrávi, aj vnučka sa jej zverila s tým, že bol urobený čaj, ktorý mala vypiť žalobkyňa, keď ho však chcela
vypiť jej vnučka, tak žalovaný ten čaj zobral a ho vylial, ona nevie dôvod alebo príčinu, prečo tak urobil,
že či to bolo z toho dôvodu, že niečo v tom čaji bolo, čo nechcel, aby jeho dcéra vypila alebo ju chcel

iba zastrašiť. Nevie sa k tomu bližšie vyjadriť, toto jej však bolo povedané zo strany jej vnučky. Nevie čo
bolo príčinami sporou medzi stranami sporu a ani čo bolo príčinou ich konfliktu v roku 2016.

21. Svedok L. L. vo svojej výpovedi uviedol, že je susedom strán sporu. Do dediny sa prisťahovali
zhruba pred 5 - 6 rokmi, presne nevie uviesť. Pokiaľ jeho názoru spolužitie medzi stranami sporu nebolo

konfliktné. V rámci vzájomných susedských vzťahov sa rozprávali cez plot, rozprával sa so žalobkyňou
aj so žalovaným, nepostrehol žiadne konflikty. Danú skutočnosť jej nevytýkal on, ale vytýkala jeho
manželka, kde uviedla, že nemá takto na deti kričať. Pokiaľ ide o to, tak so žalobkyňou bol v kontakte
aj vtedy, keď on pracoval na záhrade a takisto aj ona pracovala na záhrade. Žalobkyňa sa svedomito
o záhradu starala a žalobkyňa sa mu sťažovala na to, že žalovaný jej v záhrade nepomáha. Na to sa

on jej dotazoval, že či on doma leží alebo neviem čo, tak žalobkyňa povedala, že nie, že je na fuške
alebo na to poli. Na to sa jej on dotazoval, že koľkokrát mu ona bola pomôcť na poli alebo v lese, tak
uvádza, že povedala, že ani raz.Nikdy nebol prítomný a ani nevie, žeby žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol. So žalovaným sa stretával
pri pive, bolo to zhruba 10 krát za rok alebo v priebeh roka, kde sa mu žalovaný sťažoval na to, že
žalobkyňa ho provokuje k tomu, aby ju udrel s tým, že on jemu povedal, že k tomu nikdy nedôjde. má

vedomosť o tom, že žalovaný nakúpil deťom sladkosti, ktoré sladkosti deťom aj odovzdal. On následne
na svojom plote nasledujúci deň našiel tašku s týmito sladkosťami, kde deti tieto sladkosti podľa jeho
názoru nemohli požiť. Deti strán sporu sa mu nesťažovali na to, že zo strany otca je fyzicky napádaná ich
matka, ani na fyzické konflikty v rodine. Deti stretáva iba bežne na ulici, kde sa medzi sebou pozdravia.

K deťom počas spolužitia v spoločnej domácnosti sa správal ako otec, i na deti zvýšil hlas, ale boli to
iba 2 - 3 vety, nebolo to takou formou ako to robila žalobkyňa. Strany sporu kúpili v obci starší dom,
ktorý bolo potrebné prerobiť. Na tom dome sú vymenené okná, je urobená prístavba, je opravený sokeľ,
tieto všetky veci svojpomocne urobil žalovaný, a to aj za pomoci svojich rodinných príslušníkov, čiže on
je toho názoru, že zo strany žalovaného tam bola vyvinutá snaha k tomu, aby to obydlie zveľadil pre
celú rodinu. Z toho čo mu povedal žalovaný vie o tom, že na deti platí výživné, takisto, že im kupuje

veci, kúpil im nejakú obuv zhruba vo výške 100,- eur, dobíja im kredity na mobily, pričom žalovaný sa
mu sťažoval, že deti s ním nemôžu telefonovať alebo komunikovať, telefonujú s ním iba v prípade, ak
nie sú v prítomnosti svojej matky.

V ďalšom uviedol, že nevie uviesť, že či žalovaný nadmerne požíva alkoholické nápoje. V prípade, ak on

bolsožalovanýmvkrčme,taksidali2-3piva,nikdytonebolotak,žebypožívalivnadmernommnožstve
alkoholické nápoje. Vzhľadom na to, akú prácu vykonáva žalovaný a na to, že aj on fyzicky pracuje
niekedy nastane taký stav, že po požití 2 - 3 pív vyzerá to tak, ako keby vypili oveľa viac alkoholického
nápoja,pretožeorganizmusjevyčerpaný.Niekedysivypilisožalovanýmajcezplotnejaké2-3poháriky,
opravuje sa 1 - 2 poháriky, a to v prípade, ak vykonali nejakú spoločnú prácu alebo keď si pomohli, tak

za týmto účelom.

Domácnosť strán sporu navštívil možno dvakrát, bežnejšie sa stretávali iba v rámci susedských vzťahov
za plotom jednej aj druhej strany, kde takto aj komunikovali. Čo sa dialo vo vnútri domácnosti, tak uviedol,
že k tomu sa nevie vyjadriť. Pokiaľ sa jedná o správanie sa strán sporu, pokiaľ boli obidve strany sporu v

záhrade, tak tam vždy po svojom pracovala žalobkyňa a pracoval žalovaný. Žalovaný sa venoval svojim
deťom. Syna viedol k rybárstvu, vie o tom, pretože ho našiel priamo pri rybníku aj dosť skoro ráno, kde
bol so synom a ho učil rybolovu.

V ďalšom uviedol, že raz má o tom vedomosť, že u strán sporu bola policajná hliadka, pričom on nevie,

čo bolo príčinou daného stavu a až následne mu žalovaný povedal, že pretože vstúpil na pozemok,
resp. že bol prítomný, už teraz nevie, že či to bolo kvôli tomu, že ho žalobkyňa zavolala, aby si zobral
nejaké veci, resp. aby sa zúčastnil oslavy niektorých z deti, to nevie povedať a danú skutočnosť alebo
tieto okolností vie iba z počutia, a to z toho ako mu to prezentoval žalovaný. Pokiaľ sa jedná o to, že či
tie hliadky boli častejšie pred obydlím tak k tomu sa vyjadriť nevie iba z počutia vie, že tie hliadky tam

boli častejšie, ale koľkokrát alebo za akým účelom k tomu sa vyjadriť nevie.

Pokiaľ sa jedná o to, že či bol deťmi žalobkyne volaný do ich domácnosti pre fyzické násilie žalovaného
voči žalobkyni, tak uviedol, že pamätá si iba na jeden prípad, kde to bolo skoro ráno zhruba okolo pol
šiestej, kde volala žalobkyňa na pevnú linku, že sa niečo deje. On spolu s manželkou prišiel do ich

obydlia, kde vlastne podľa jeho názoru nejednalo sa o konflikt medzi žalobkyňou a žalovaným, ale išlo
o konflikt medzi rodičmi žalobkyne, kde dokonca jej matka stiahla nohavice a ukazovala na modriny na
nohách a poukazovala, že jej manžel, čiže otec žalobkyne, matke vyčítal, že má nejaké milenca, že to
jej zrejme urobil jej milenec.

22. Svedkyňa W. L. vo svojej výpovedi uviedla, že je susedou v obydlí v spoločnom vlastníctve strán
sporu. Do dediny sa žalobkyňa a žalovaný prisťahovali ako mladý pár s maloletými deťmi. V tom čase
ich obdivovala, obdivovala žalobkyňu ako sa o deti stará, ako ich vedie k práci. Obidve strany sporu
boli veľmi pracovité a snažili sa zabezpečiť finančné prostriedky pre to, aby rodina riadne fungovala.
Pracovali obidvaja, či už na záhrade a žalovaný stále pracoval. Podľa nej zlom nastal vtedy, keď sa

strany sporu dostali do určitej finančnej krízy, ona nevie do akej, ale v tom čase sa rozhodli, že žalovaný
bude pracovať v zahraničí a následne potom došlo k zhoršeniu vzťahov medzi nimi a podľa nej aj toto je
príčina daného stavu. Pokiaľ sa jedná o celkové správanie sa strán sporu poukázala, že z obydlia alebo
resp. zo záhrady nehnuteľností vo vlastníctve strán sporu bolo počuť krik, ale to bol krik žalobkyne, kdekričala na svoje deti dosť často, dosť dlho a vo vysokej intenzite hlasu. Svedkom toho boli aj návštevy,
ktoré mali oni na záhrade, kde tieto návštevy boli z toho zhrozené, kde chceli ísť riešiť túto situáciu,
avšak ona ich ukľudňovala, že to je u susedov bežné, a preto danú vec netreba nejako rieši.

Nebola nikdy prítomná pritom aby žalovaný fyzicky alebo verbálne útočil na žalobkyňu. Iba z rečí alebo
z toho čo jej povedal žalovaný vie, kde sa jej on sťažoval, že niekedy, keď prišiel domov bol unavený, si
ľahol, takže skôr žalobkyňa s ním triasla a kričala na neho, aby jej dal peniaze. Toto vie od žalovaného,
ktorý toto povedal. Či je to pravda, k tomu sa vyjadriť nevie.

Pokiaľ sa týka požívania alkoholických nápojov žalovaným, ta uviedla, že v živote ho nevidela v stave
doslova uviedla ožratosti, čiže v opitosti. Vie o tom, že si vypil, vypil si aj s jej mužom, ale to bolo bežné,
aj v krčme si vypil, ale že by ho videla v takom stave, že nevládal stáť na nohách, resp. dôjsť domov,
tak nie. Má aj vedomosť o tom, že v krčme mu priamo žalobkyňa urobila hanbu, a to nie len raz, ale
niekoľkokrát, kde na neho pred všetkými kričala. V krčme bol aj s jej mužom, pričom má vedomosť o tom,

že vypili 2 piva, či pili aj tvrdý alkohol uviesť nevie, pretože jej manžel nekombinuje alkohol. Dokonca
bola niekedy aj prekvapená, že jej manžel prišiel skôr domov z krčmy, avšak iba v stave po 2 - 3 pivách.
Takisto má vedomosť o tom, že v prípade, ak si navzájom pomáhali tak zadosťučinením za to, že poskytli
si navzájom pomoc bolo to, že išli do krčmy a dali si pivo. Koľko vypil žalovaný presne uviesť nevie.
Má aj vedomosť o tom, že sem-tam si niečo dali cez plot, ale to bol iba jeden pohárik, ale to bolo iba v

prípade, ak bol na to dôvod ako ďakujem alebo poďakovanie za niečo.

Na návšteve u strán sporu bola možno raz, dvakrát, pamätá si na to, že na začiatku, keď sa nasťahovali
do susedstva strany sporu, tak zo strany žalobkyne bol návrh, aby si urobili spoločnú bráničku, ona
tento jej návrh zamietla. Potom následne si pamätá na to, že nakoľko vyhrali bazén susedia a kúpali sa

tam deti a ona má vnukov vo veku syna žalobkyne, tak boli na návšteve, kde tá návšteva prebiehala
v poriadku a nevidela žiadne rozpory. Nikdy nebola žalobkyňou volaná z dôvodu, že sa niečo deje v
domácnosti strán sporu. Nemá ani vedomosť o tom, že do ich obydlia boli volané policajné hliadky.
Pokiaľ sa jedná o fyzické a verbálne útoky žalovaného voči žalobkyni, tak k tomu sa vyjadriť nevie, pri
takomto incidente nebola nikdy prítomná, z domácnosti susedov počula iba krik, ale či to bola verbálna

hádka medzi stranami sporu alebo ako to bolo, k tomu sa vyjadriť nevie.

23. Svedok Š. Č. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v rámci vzájomnej pomoci si navzájom
pomáhalisožalovanýmavprípadevykonaniapráceajsiulialijedného,dvoch.Poukázalnaneprimerané
správanie žalobkyne, kde aj v čase alebo vtedy, keď nemal žalovaný vypité, žalobkyňa ho osočovala.

Poukázal na situáciu, ktorá sa stala, keď sa žalovaný išiel strihať, kedy nemal vypité, bol u nich doma,
vtedy žalovaný prišiel za ním, aby ho ostrihal s tým, že on mu neulial žiaden alkohol a vtedy žalobkyňa
telefonovala jeho manželke a následne vzhľadom na to, že zrejme bola niekde blízko, do 3 minút sa
dostavila aj do ich domu, do kuchyne, kde mal. V. mu dala do ruky a mu povedala, že nech sa o neho
stará, keď jej manželovi nalieva. Bol pri tom prítomný aj ich syn, kde ten syn povedal, aby žalobkyňa

opustila domácnosť.

Nikdy nebol prítomný pri agresívnom správaní žalovaného voči žalobkyni a nemá o tom ani vedomosť.
Výmena názorov medzi nimi bola, o tom vie, ale žeby bolo nejaké fyzické násilie, tak k tomu sa vyjadriť
nevie, nemá o tom vedomosť.

V ďalšom uviedol, že podľa jeho názoru verbálne konflikty boli zapríčinené zo strán obidvoch účastníkov
konania. Značné pričinenie na tom mala aj matka žalobkyne, teda svokra žalovaného, ktorá podľa toho
ako to on vnímal, zasahovala do rodiny strán sporu, a to neprimeraným spôsobom, asi každému by
vadilo, ak by matka, tak ako v tomto prípade, hoci je to jeho sestra, zotrvávala v spoločnej domácnosti

manželov 4 hodiny denne.

Pokiaľ sa jedná o požívanie alkoholických nápojov žalobcom tak uviedol, že žalovaný tak ako každý iný
chlap, si vypil jedného, dvoch. Iné vedomosti o tom, že by požíval nadmerne alkoholické nápoje nemá.
Od žalovaného bol niekoľkokrát upozornený na to, že keď prišiel domov, tak žalobkyňa na neho kričala,

že už má zase vypité, pričom poukázal, že v tom čase pracoval so žalovaným v spoločnej firme, kde
žalovaný robil vodiča motorového vozidla, keď on po práci, kde rozvážal ľudí, išiel ihneď domov. Bol
vodičom a teda ani po práci nemohol požiť alkoholické nápoje vo väčšom množstve, nakoľko ráno by
nebol schopný viesť motorové vozidlo.V ďalšom uviedol, že stalo sa, že po vykonaní práce, napr. keď sadili zemiaky, že následne po vykonanej
práci ulial žalovanému jeden, dva štamprlíky, viacej neulial, niekedy po vykonaní práce ani žalovanému

neulial, pretože on povedal, že to radšej nechce, aby neboli problémy doma. Poukázal na jeden incident,
ktorý sa stal, kde on bol v krčme, kde po vykonanej práci, kde poukazuje na to, že pritom žalovanému
nenalial nič, pretože po spoločnej práci žalovaný nechcel žiadny alkohol, tak on sám išiel do krčmy,
kde následne sa tam dostavila žalobkyňa, ktorá na neho vykrikovala, že on sa bude starať o ich deti,
keď nalieva jej manželovi. Následne on jej povedal, aby danú vec riešili mimo krčmy, v dvore, nakoľko

nemusia o tom vedieť ľudia, potom išiel domov k žalobkyni spolu s ňou, kde našiel žalovaného sedieť
vonku na dvore. Zo strany žalobkyne bol žalovaný stále napádaný ohľadom toho, že nič nerobí. Práve
naopak žalovaný stále niečo robil, veď aj dom opravili, dokonca za jeho spoluúčasti, snažil sa zabezpečiť
pre domácnosť finančné prostriedky.

24. Na pojednávaní konanom dňa 19.03.2018 bol prehratý zvukový záznam z mobilného telefónnu

žalobkyne k ktorého je zrejmé, že je na ňom zaznamenaná hádka strán sporu a matky žalobkyne. Išlo
teda o verbálny vzájomný konflikt všetkých účastných osôb.

K danému záznamu sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že nahrávka bola poriadená z jej zhruba 5 rokov
dozadu, pričom 5 rokov dozadu od času, keď bol z jej strany podaný návrh na rozvod manželstva, pričom

len súd pre úplnosť uvádza, že návrh na rozvod manželstva z jej strany bol podaný dňa 08.02.2017.
Záznam bol z času, keď žalovaný prišiel pod vplyvom alkoholu domov. Poukázala, že stále chodil pod
vplyvomalkoholudomovstým,ževtejsúvislostitentojehostavmalneblahývplyvajnaichmaloletédeti,
ktoré v dôsledku aj tohto správania majú takisto zdravotné problémy. V súčasnej dobe tieto problémy
už nemajú, pretože už deti nie sú v strese. V súvislosti s alkohol mal problémy aj v zamestnaní a aj

v zamestnaní bol problémový, o tom vie od p. C.. Jeho kolegovia ho navštevovali aj v ich spoločnej
domácnosti a z ich rozhovoru, ktorý viedli na dvore daná skutočnosť vyplynula.

Pokiaľ sa jedná o skutočnosť alebo o incident, ktorý sa udial v tomto smere, kde z nahrávky je zrejmé,
že treťou osobou pri tomto incidente bola aj samotná matka žalobkyne, na dotaz súdu, že prečo práve

matka vo vzťahu k žalovanému zaujala taký postoj, že z jeho nehnuteľností, kde je spoluvlastníkom ho
prakticky vyháňala a že prečo sa to udialo, tak v tomto smere žalobkyňa uviedla, že to bolo v tom stave,
keď ju žalovaný napadol jak prišiel domov, pričom pri tomto incidente bol prítomný aj sused p. V., ktorý v
tomto smere zasiahol s tým, že p. V. žalovaného od nej odtiahol s tým, že z tejto potýčky mala žalobkyňa
aj monokel. Poukázala, že žalovaný ju bil.

Na doplňujúcu otázku súdu, aby sa žalobkyňa vyjadrila k tomu, že keď tvrdí, že bola pri tomto incidente
napadnutá, či danú skutočnosť oznámila orgánom činným v trestnom konaní, resp. u svojho lekára, tak v
tomto smere uviedla, že na polícii danú skutočnosť neoznámila. Pokiaľ sa jedná o jej lekára, p. M.. I., tak
túto skutočnosť mu neustále oznamovala, aj v jej záznamoch lekárskych sa táto skutočnosť nachádza,

čiže je tam zaznamenaná.

K záznamu sa vyjadril aj žalovaný a uviedol, že pán V. pri tom nebol prítomný. Pokiaľ sa jedná o fyzické
napadnutie, tak žalobkyňu fyzicky nenapadol s tým, že sa jednalo iba o slovný konflikt medzi stranami
sporu.

25. Podľa § 144 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník"),
veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady
vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.26. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha aplikácie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda úplného vylúčenia žalovaného z užívania rodinného domu patriaceho do spoločného

bezpodielového spoluvlastníctva. Je zrejmé, že zákonná úprava uprednostňuje ochranu osobnosti pred
nedotknuteľnosťou vlastníctva, teda jej účelom je ochrana osobnosti na úkor iného práva druhej osoby.
Je tomu tak preto, že osobnosť človeka (zahŕňajúca jeho telesnú aj duševnú integritu) je spoločensky a
právne významnejšia hodnota ako výkon vlastníckeho práva.

Zákon výslovne neupravuje možnosť vylúčenia bývalého manžela z užívania domu, pokiaľ nedošlo
ešte k vyporiadaniu BSM medzi manželmi, a preto na posúdenie žaloby bolo potrebné použiť zákonné
ustanovenie, ktoré upravuje vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, z ktorého dôvodu bolo potrebné
na daný vzťah aplikovať ust. 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka o analógii zákona.

27. Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného
správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy,
ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k
fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky

trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Predpokladom pre použitie
vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového
spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v
dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len
hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v

spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť
ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku
fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť
kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za
neznesiteľné. Od stupňa fyzického, či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím, závisí aj spôsob

súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo
k bytu alebo či manžela, páchajúceho fyzické, či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne
vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o
pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a
život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome, či byte.

28. Predpokladom pre použitie občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi a to aj bývalému
buď vo forme obmedzenia jeho užívacieho práva k domu, alebo vo forme jeho úplného vylúčenia z
užívacieho práva sú existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu, spolužitie
obidvoch manželov v dome, fyzické alebo psychické násilie, eventuálne existencia čo i len hrozby

takéhoto násilia, realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom
dome a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov existencie fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takéhoto násilia, prípadne samotnej realizácie násilia, pričom neznesiteľnosť spolužitia v
dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, t.j. musí byť spôsobilá natoľko
znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať

za neznesiteľné, keďže obmedzenie alebo úplné vylúčenie z užívacieho práva je zásahom do výkonu
vlastníckeho práva a vo svojej podstate predstavuje občianskoprávnu sankciu vo vzťahu k páchateľovi
násilia. Tiež existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia musí byť v súdnom konaní náležite
preukázaná s tým, že dôkaznú povinnosť má ten z manželov, voči ktorému násilie alebo hrozba násilím
smerujeatentomusípreukázať,ženásiliespôsobilozníženiekvalityspolužitiavspoločnejnehnuteľnosti

do tej miery, že spolužitie sa stalo neznesiteľným a že medzi násilím a neznesiteľnosťou spolužitia
existuje príčinná súvislosť.

29. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,

ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej
škody a podobne.Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo

poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.

Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania
moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva

častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.

Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je
konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť

niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.

Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je

zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.

30. Predmetom konania preto bolo posúdenie konania strán sporu a to s ohľadom na nariadené
neodkladné opatrenie, pretože t. č. sa žalovaný už v predmetom dome nezdržuje a posúdenie toho,
či konanie žalovaného odôvodňuje vylúčiť ho z užívania predmetného domu z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia.

31.Vdanomsporemalsúdjednoznačnezapreukázané,ževzťahymedzižalobkyňouažalovaným,ktorí
v súčasnej dobe sú už aj právoplatne rozvedení, sú vážne narušené. Strany sporu sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu a v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/14/2017 uznesením zo dňa
09.02.2017 súd žalovanému zakázal vstupovať do rodinného domu na ulici O. v A. so súpisným číslom

XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX v A.. Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa
04.05.2017 bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdené. V uvedenom konaní súd rozhodol iba na
základe skutkových tvrdení uvedených žalobkyňu a ňou predložených dokladov, nakoľko išlo o konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, kde súd prakticky žiadne dokazovanie nevykonáva a
to aj vzhľadom na dĺžku doby v rámci ktorej musí o takomto návrhu rozhodnúť. Preto aj žalobkyni bolo

uložené aby vo veci samej podala žalobu. Ona tak následne aj učinila dňa 09.03.2017.

Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Humennom č. U.-I.-U.-XX/XXXX-O. zo dňa 21.02.2017
adresovanej žalobkyni je zrejmé, že priestupok proti občianskemu spolužitiu, ktorý bol žalobkyňou
oznámený dňa 04.02.2017 (V.:XXX/XXXX) bol dňa 21.02.2017 predložený na Okresný úrad Humenné

- odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie. Teda konanie žalovaného, na základe ktorého
bolo vydané neodkladné opatrenie, nebolo kvalifikované ako trestný čin, ale posúdené ako priestupok.
Za uvedený priestupok žalovanému nebolo uložené žiadne opatrenie, čo vo svojej výpovedi potvrdila
aj samotná žalobkyňa.

Po nariadení neodkladného opatrenia sa žalovaný v predmetnom dome nezdržiava a zmenil si už aj
adresu trvalého pobytu.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané a to z výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra SR, že žalovaný bol za priestupok postihnutý dvakrát.

Prvého priestupku sa dopustil dňa 30.04.2016 a to porušenia pravidiel cestnej premávky, kde mu bola
uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur.Druhého priestupku sa dopustil dňa 06.05.2013 a to priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. v) Zákon č.
372/1990, v rámci ktorého menovaný v poslednom čase pod vplyvom alkoholu v mieste trvalého bydliska
často vyvolával hádky s rodinou a robí naschvál. Bolo vedené rozkazné konanie, kde žalovanému bolo

udelenie pokarhanie. V tomto konaní žalobkyňa a svedok Z. O. vo svojich výpovediach uviedli, že keď
je žalovaný pod vplyvom alkoholu tak manželke a deťom vulgárne nadáva, je agresívny, ale k fyzickému
napadnutiu nedošlo. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že popiera, aby ženu alebo deti nejako fyzicky
napádal alebo žeby bol agresívny, priznal sa k tomu, že žalobkyni vulgárne nadávala, ale iba preto, že
žalobkyňa do neho rýpe, keď príde domov pod vplyvom alkoholu

33. Zo strany žalobkyne bol dňa 18.10.2016 Okresnému riaditeľstvu PZ v Humennom oznámený
priestupok proti občianskemu spolužitiu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný a vec bola postúpená na
konanie Okresnému úradu Humenné - odbor všeobecnej vnútornej správy. Vec bola odložená podľa
§ 66 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch, t.j. z dôvodu, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie
konania o priestupku alebo postúpenie veci.

34. Proti žalovanému bolo vedené aj trestné konanie pod sp. zn. 1T/94/201 na základe oznámenia
žalobkyne, vo veci bola podaná obžaloba dňa 12.07.2017 pre marenie výkon rozhodnutia súdu tým,
že sa žalovaný dopustil opakovaného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia na základe
neodkladného opatrenia súdu, teda spáchal tým prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 348 ods. 1 písm. h) Trestného zákona. Uznesením tunajšieho súdu bolo konanie zastavené. Zo
strany žalovaného nešlo o vopred premyslenú trestnú činnosť, ktorou chcel narušiť závažným spôsobom
neodkladným opatrením súdu chránený záujem.

35. Je zrejmé že žalobkyňa voči žalovanému iniciovala viacero konaní, pričom iba v roku 2013 bol

žalovaný uznaný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to na tom skutkovom
základe, že žalovaný žalobkyni vulgárne nadával, k čomu sa žalovaný doznal, pričom k fyzickému
útoku na žalobkyňu nedošlo. A v roku 2017 mu neodkladným opatrením bol uložený zákaz vstupu do
spoločného domu a v následne vo vedenom trestnom konaní pre prečin marenia súdneho rozhodnutia
vec bola zastavená.

36.Žalobkyňaopodstatnenosťpodanejžalobydôvodilatým,žežalovanýpožívavnadmernommnožstve
alkoholické nápoje, následne vyvoláva hádky a je voči nej agresívny, pričom ju aj fyzicky napáda.

37. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby žalovaný dlhodobo požíval v nadmernom množstve

alkoholické nápoje, resp. žeby v ich takom množstve vôbec požíval. Súd poukazuje na svedecké
výpovede svedkov p. L.. O.. L., O.. Č.. Ani dcéra strán sporu Veronika danú skutočnosť nepotvrdila. Vo
svojej výpovedi uviedla, že predtým otec vedel prísť domov pod vplyvom alkoholu, teda mal vypité, nebol
vo veľmi podnapitom stave. V danom smere súd vychádzal aj z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa
žalovaného spol. A. A. A..P..U.., teda že žalovaný si svedomito a zodpovedne plnil svoje povinnosti. Že

je nekonfliktný typ a v kolektíve obľúbený. Vzhľadom na to, že žalovaný u zamestnávateľa bol aj v pozícii
vodiča a rozvážal ostatných zamestnancov, ak by bol žalovaný pod vplyvom alkoholu, nemohol by takúto
činnosť vykonávať a na strane jeho vtedajšieho zamestnávateľa by nebola vyslovená spokojnosť s jeho
prácou.

V súčasnej dobe od 01.02.2018 je žalovaný zamestnaný v spoločnosti A. I. ako vodič hromadného
dopravného prostriedku, pričom daná skutočnosť takisto vylučuje, aby žalovaný mohol požívať
alkoholické nápoje v nadmernom množstve.

Súd nemal ani za preukázané, žeby práve pod vplyvom alkoholických nápojov žalovaný sa dopúšťal

sústavne fyzického alebo psychické týrania žalobkyne, alebo aby ju hrubo ponižoval. O tom nesvedčí
ani prehratý zvukový záznam, z ktorého vyplýva iba to, že medzi stranami sporu a matkou žalobkyne
bol zhruba v roku 2012 väčší konflikt, pričom jednalo sa iba o verbálne útoky a narážky všetkých
zúčastnených,pričomztejtonahrávkyvyplýva,ženiežalovaný,aleprávežalobkyňaajejmatkaverbálne
útočili na žalovaného, ktorý v rámci tejto výmeny názorov sa iba bránil ich slovným útokom.

38. Pokiaľ sa jedná o žalobkyňou uvádzaný ďalší dôvod podania žaloby a to fyzické násilie zo
strany žalovaného, v danom smere vykonaným dokazovaním takéto správanie sa žalovaného nebolo
preukázané.Zo strany žalobkyne ani raz voči žalovanému nebolo podané trestné oznámenie pre trestný čin ublíženia
na zdraví, resp. týrania. Aj svedkyňa dcéra strán sporu uviedla, že bola prítomná iba pri jednom incidente

a to v čase keď mala okolo 8 až 11 rokov, kedy žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol - kopal ju do
chrbta keď bola tehotná s bratom a musela vyhľadať aj lekársku pomoc. V ďalšom uviedla, že v tom
čase žalovaný vedel dať matke aj facku. Ďalšia svedkyňa p. O., matka žalobkyne, vo svojej vo svojej
výpovedi uviedla, že v domácnosti strán sporu ešte pred 8 až 9 rokmi bolo všetko v poriadku. Pokiaľ
sa jedná o násilné správanie žalovaného uviedla, že bola prítomná iba pri jednom incidente a to na

dvore rodinného domu strán sporu, kedy počula krik žalobkyne a vybehla na dvor a skočila medzi nich.
Z tejto výpovede však nevyplýva, žeby svedkyňa bola bezprostredne prítomná pri tom, ako žalovaný
fyzicky žalobkyňu napadol a nie je ani zrejmé, či vôbec k takémuto konaniu došlo. Pokiaľ sa jedná o
ďalší incident, vedomosť o tom, že žalobkyňa bola fyzicky napadnutá keď bola tehotná, jedná sa iba
o sprostredkovanú informáciu tejto svedkyne, pričom svedkyňa pri uvedenom útoku nebola. Ostatní
svedkovia vedomosť o fyzických útokoch voči žalobkyni nepotvrdili.

Ani z lekárskych záznamov predložených žalobkyňou nevyplýva, žeby sa žalovaný voči nej dopúšťal
fyzického násilia. Žalobkyňa bola dňa 18.03.2010 síce ošetrená v ortopedickej ambulancii U. A..P..U..
a to vzhľadom na ňou uvádzaný dôvod, že asi 1 mes. má bolesti mäkkých častí ramennej kosti po
stlačení rukou manžela, avšak voči žalovanému nebolo podané žiadne trestné oznámenie a z dokladov

predložených v konaní tiež nevyplýva, žeby voči nemu bolo vedená priestupkové konanie. Z daného
záznamu ani nevyplýva, kde a kedy k takému incidentu malo dôjsť, akým konaním žalovaného a podľa
názoru súdu ,,stlačenie ruky" bez ozrejmenia konkrétnych okolností, nie je možné posúdiť ako fyzické
násilie.

Ani z potvrdenia M.. Z. I., ošetrujúce lekára žalobkyne, nevyplýva, žeby sa žalovaný voči žalobkyni
dopúšťal akéhokoľvek násilia. V tejto správe sú uvedené iba subjektívne tvrdenia žalobkyne o tom,
že žalovaný ju týra, fyzicky aj psychicky, hrubo jej nadáva, zastrašuje ju. Zdravotné problémy u nej
prejavujúce sa od apríla minulého roku boli dôsledkom oslabenia jej imunity, celkovej slabosti, straty na
váhe, čo viedlo až ku kolapsovému stavu. Lekár bez ďalšieho uzavrel, že tieto zdravotné problémy boli

spôsobenédlhodobýmstresom,nevyspanímžalobkyneatoibanazákladeňouuvádzanýchskutočností.

Žalobkyňa tvrdenia o tom, že sa voči nej žalovaný dopúšťal fyzického násilia v dôsledku čoho často
vyhľadala lekársku pomoc, až na vyššie uvedený prípad uvedený pri ošetrení dňa 18.03.2010, žiadnymi
relevantnými dôkazmi nepreukázala. Síce tvrdila, že príčinu bolesti nikdy neuviedla, zo strachu pred

žalovaným, ale súdu nepredložila žiadne doklady o tom ako často a s akými zdravotnými problémami
bola na ňou uvádzaných lekárskych vyšetreniach.

39. Vykonaným dokazovaním súd mal naopak za preukázané, že medzi stranami sporu boli verbálne
konflikty, ktoré však boli zapríčinené aj samotnou žalobkyňou. Pričom jednalo sa o ich vzájomnú výmenu

názorov a podľa svedeckých výpovedí p. L.,O.. L. Q. O.. Č., bola práve žalobkyňa tou osobou, ktorá tieto
konflikty v prevažnej väčšine prípadov vyvolávala. Aj dcéra strán sporu Z. vo svojej svedeckej výpovedi
potvrdila, že žalobkyňa a žalovaný sa navzájom hádali, teda jednalo sa o výmenu názorom medzi nimi
obomi a nie iba o monológ zo strany žalovaného.

Tvrdenia žalobkyne o tom, že mala nedostatok finančných prostriedkov, že žalovaný jej odmietal ich
poskytnúť, že často bola odkázaná na charitatívnu pomoc, v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi.
V konaní bolo preukázané, že strany sporu si kúpili straší dom, ktorý vyžadoval úpravy a vzhľadom na
to, že strany sporu majú maloleté deti o ktoré sa doma starala žalobkyňa, všetky náklady s prerábkou
a úpravou domu boli hradené žalovaným, pričom ich aj prevažne sám vykonal. Žalobkyňa, ako sama

uviedla v žalobnom návrhu, bola nútená až v čase keď podala žalobu zamestnať ako opatrovateľka
z dôvodu nedostatku financií, t. j. v čase keď neodkladným opatrením bol žalovanému uložený zákaz
vstupu do domu a zo strany žalobkyne bol podaný aj návrh na rozvod manželstva.

40. Zo skutkového stavu, tak ako ho súd zistil a po zhodnotení výpovedí strán sporu, výpovedí svedkov,

ako aj zo všetkých listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu už cca 8 - 9 rokov
dozadu došlo k narušeniu ich vzájomných vzťahov vážnym spôsobom, čo neskôr vyústilo do rozvodu
ich manželstva. Vzhľadom k tomu, že bývali v spoločnej domácnosti, ich napäté vzťahy sa prejavovali
v ich každodennom spolužití, pričom pri ich vzájomných hádkach boli zväčša prítomní len oni, resp. ichmaloleté deti. Žalobkyňa na žalovaného podala viacero oznámení na začatie priestupkového konania,
alebo trestného konania. Väčšina týchto podnetov skončila odložením alebo zastavením konania. Po
podaní návrhu žalobkyňou na nariadenie neodkladného a uloženia povinnosti žalovanému, aby do

predmetného domu nevstupoval, žalovaný, riadiac sa vydaným neodkladným opatrením, do domu
nevstupoval. Tento zákaz porušil iba so súhlasom žalobkyne a to za účelom stretnutia sa deťmi, resp.
a za účelom vyzdvihnutia si svojich vecí nachádzajúcich sa v priľahlej budove domu. Trestné konanie
pre prečin marenia výkonu súdneho rozhodnutia bolo voči nemu prvoinštančným súdom zastavené. Z
uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu

v čase ich spolužitia v spoločnom dome boli manželské nezhody a po rozvode ich manželstva a
to aj vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie, tieto nezhody ustali. Žalobkyňa v konaní však
nepreukázala, že by neznesiteľnosť spolužitia so žalovaným v dôsledku fyzického alebo psychického
násilia malo takú intenzitu, že by ich spolužitie bolo možné objektívne považovať za neznesiteľné, čo
by odôvodňovalo vyhovieť jej žalobe.

O zásahu do užívacieho práva k domu alebo bytu môže súd rozhodnúť, ak ide o sústavné fyzické
alebo psychické týranie alebo hrubé ponižovanie druhého manžela. Táto skutočnosť musí byť súdu
preukázaná.Okremtohosúdjetohonázoru,žeoúplnomvylúčenízužívaciehoprávanemôžerozhodnúť
bez časového obmedzenia, v opačnom prípade by išlo o neprípustný zásah do vlastníckeho práva (pozri
čl. 20 ods. a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu zamietol.

41. Podľa § 336 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP"), ak bola
žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie

§ 335 primerane.

Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

Nakoľko v danej právnej veci bola žaloba zamietnutá, súd v súlade s vyššie uvedenými zákonnými
ustanoveniami zrušil rozhodnutie o neodkladnom opatrení vydané v konaní vedenom pod sp. zn.
21C/14/2017 zo dňa 09.02.2017.

42. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu vyhovel a teda žalovanému vznikol nárok na priznanie
náhrady trov konania v plnom rozsahu. V tomto smere však súd pristúpil k aplikácii § 257 CSP.

Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady
trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným

okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o
nepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257CSPvyžadujevždykumulatívnespojeniedvochpodmienok
a) dôvody hodné osobitného zreteľa, b) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým sa vytvára priestor na
nekontrolovanú voľnú úvahu súdu.

K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej
procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania, aleboprocesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu
konania.

K aplikácii ustanovenia § 257 môže dôjsť aj s aspektov sociálnych. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch
strán je napr. skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne sa v takej závažnej, sociálnej,
alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť
aj na pomery druhej strany sporu.

Treba teda konštatovať, že dôvody osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a) neprimeraná
tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť
doposiaľneriešenejprávnejproblematiky,e)zložitosťprípadovvýkladumedzinárodnejzmluvy,f)osobné
pomery strany sporu, g) nízky príjem.

Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v prvom rade v tom, že na návrh žalobkyne bol žalovaný

na základe nariadeného neodkladného opatrenia dočasne vylúčení z užívania spoločnej nehnuteľnosti
a žalobkyni bolo uložené v súdom stanovenej lehote podať žalobu vo veci samej a žalobkyňa tak aj
učinila. V ďalšom súd prihliadal k majetkových a osobných pomeroch žalobkyne, ktorá bola v konaní
zastúpená advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že manželstvo
strán sporu už bolo právoplatne rozvedené a 4 maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti

žalobkyne. Žalobkyňa poberá rodičovský príspevok a je zamestnaná ako opatrovateľka. Žalovaný je
zamestnaný a má vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, ktorú v zmysle súdneho rozhodnutia aj
riadne plní.

Podľa názoru súd na strane žalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jej

majetkových a sociálnych pomeroch. Priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému by malo
nepriaznivé dôsledky na jej životnú situáciu a znamenalo by ohrozenie zabezpečovania základných
životných potrieb nie len jej a ale aj maloletých detí zverených do jej osobnej starostlivosti. Preto
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.