Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Pc/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117208813
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117208813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Y.. Y. Y.,

W.. XX.XX.XXXX, M. F. Y. W. XX, XXX XX Ž., Š. I. L., právne zastúpený JUDr. Katarínou Jančárovou,
advokátkou so sídlom Legionárska 618, 911 01 Trenčín, IČO: 42 275 491, proti odporkyni: N. Y. F., W..
XX.XX.XXXX, M. F. T. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. I. L., právne zastúpená JUDr. Natáliou Kanderkovou,
advokátkou so sídlom A. Kmeťa 12, 010 01 Žilina, o vyslovenie neplatnosti manželstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o vyslovenie neplatnosti manželstva navrhovateľa a odporkyne uzavretého dňa
XX.XX.XXXX v Ž., zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Ž.K. vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 10.03.2017 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 10.03.2017
sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd vyslovil neplatnosť jeho
manželstva uzavretého s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX v Ž. zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu mesta Ž. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým č. XXX a ktorým by
zveril maloleté deti účastníkov H., nar. dňa XX.XX.XXXX a E., nar. dňa XX.XX.XXXX, do jeho výlučnej
starostlivosti, zaviazal odporkyňu povinnosťou prispievať na výživu každého z maloletých sumou 100,-

eur mesačne k jeho rukám vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a upravil styk maloletých s odporkyňou.
Zároveň navrhovateľ žiadal, aby mu súd priznal proti odporkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
2. Návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel manželstvo dňa
XX.XX.XXXX v Ž., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Ž. vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým č. XXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Po
uzavretí manželstva sa obom účastníkom narodili dve deti, a to maloletý H. dňa XX.XX.XXXX a maloletý

E. dňa XX.XX.XXXX. Už pred manželstvom a počas jeho trvania sa odporkyňa a tiež jej matka bežne
vyjadrovali,žejebežnávecvdnešnejdobe,abysamanželiarozviedliažeodporkyňasaajrozvedie,keď
sa jej v manželstve páčiť nebude. Vtedy takéto ich vyjadrenia považoval len za možný žart a vtipkovanie.
Po poslednom pojednávaní vo veci rozvodu manželstva účastníkov a úpravy ich rodičovských práv a
povinností k ich maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 9P/206/2014, kedy
sú na návrh odporkyne neprávoplatne rozhodol, že ich manželstvo rozvádza, sa o ľahkovážnom úmysle
odporkyne dozvedel a aj presvedčil, nakoľko dovtedy stále navrhoval, aby sa manželstvo nerozvádzalo.

Týmto sa na pojednávaní konanom v septembri 2016 dozvedel, že odporkyňa pri uzatváraní spoločného
manželstva nemohla toto slobodne a vážne uzatvoriť tak, ako to predpokladá ust. § 14 ods. 1 zákona o
rodine. Ak by odporkyňa uzatvárala manželstvo slobodne a vážne, na základe citového vzťahu k nemu
ako k nastávajúcemu manželovi koncom roku 2008, potom nie je predstaviteľné, aby už koncom roka2010 mala nového partnera S. Ž. a považovala ho za blízku osobu, s ktorou už dnes býva v spoločnej
domácnosti, čoho priamymi svedkami sú aj ich spoločné deti a naopak jeho po 10-ročnom partnerstve
a následnom manželstve označila, že ako partner zlyhal. Odporkyni tak trvalo iba jeden a pol roka od

uzavretia manželstva, pokiaľ si našla ďalšieho partnera a začala u nej manželská nevera. Navrhovateľ
v ďalšom uviedol, že odporkyňa ho nie dostatočným spôsobom informovala o jej zdravotnom stave, čo
je podmienkou uzavretia manželstva, nakoľko po poslednom pojednávaní v označenej rozvodovej veci
účastníkov v septembri 2016, kedy ich manželstvo súd neprávoplatne rozviedol, analyzoval a skúmal, čo
všetko mohlo prispieť k takémuto jej konaniu. Už počas partnerstva s odporkyňou, ktoré predchádzalo

uzavretiu ich manželstva, si všímal jej prejavy neustáleho svrbenia na hlave, no nevenoval tomu prílišnú
pozornosť a považoval to za prejav klasického občasného svrbenia, avšak po naštudovaní odbornej
literatúry po inkriminovanom pojednávaní v ich rozvodovej veci v septembri 2016 dospel k názoru,
že odporkyňa trpela už pred uzavretím manželstva závažným chronickým ochorením, a to psoriázou
(lupienkou), ktoré podľa jeho názoru a názoru odbornej verejnosti vo veľkej miere pôsobí na psychiku
pacienta, čo v prípade potvrdenia tejto skutočnosti znamená, že mu odporkyňa zatajila jej zdravotný

stav, pričom takáto vedomosť by mala podstatný vplyv na jeho vôľu uzavrieť manželstvo.
3. Odporkyňa sa k doručenému návrhu na začatie konania vyjadrila podaním zo dňa 19.05.2017
doručeným súdu dňa 24.05.2017, v ktorom uviedla, že celý návrh považuje za vykonštruovaný s cieľom
oddialiť právoplatné rozhodnutie v inej právnej veci, a to vo veci rozvodu manželstva účastníkov a
úpravu ich rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Žilina

pod spis. zn. 9P/206/2014. V tejto veci súd prvej inštancie rozhodol tak, že ich manželstvo rozviedol a
maloleté deti zveril na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti s povinnosťou navrhovateľa prispievať
na ich výživu. Navrhovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie, pretože s rozhodnutím súdu nie je
spokojný a je si vedomý skutočnosti, že odvolacie konanie musí byť prerušené až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu o jeho návrhu na určenie neplatnosti manželstva. Ďalej odporkyňa uviedla, že celý

návrh považuje za neopodstatnený a nedôvodný, pretože navrhovateľom uvedené dôvody nie sú právne
relevantnými dôvodmi na určenie neplatnosti manželstva tak, ako to myslel zákonodarca pri tvorbe
zákona, nenapĺňajú myšlienku ust. § 14 a nemajú oporu v zákone o rodine. Ak navrhovateľ poukazujúc
na ust. § 14 ods. 1 zákona o rodine tvrdí, že ona od samého počiatku, t. j. odo dňa uzavretia manželstva
nepristupovala k jeho uzavretiu slobodne a vážne, pretože už v roku 2010 si údajne našla nového

priateľa, s ktorým toho času žije v spoločnej domácnosti, k tomuto tvrdeniu poukazuje na to, že už v
konaní o rozvod manželstva deklarovala a preukázala, že toto tvrdenie týkajúce sa jej vzťahu s pánom
Židekom sa nezakladá na pravde a skutočným dôvodom rozvodu manželstva je negatívne správanie sa
navrhovateľa vedúce k ich odcudzeniu. Pokiaľ ide o druhý navrhovateľom uvedený dôvod neplatnosti
manželstva, k tomuto odporkyňa uviedla, že sa jedná o nezmyselný a vykonštruovaný dôvod, keďže

minimálne 10 rokov pred uzavretím manželstva mali vzťah, ktorý na základe lásky a vzájomného
porozumenia zavŕšili manželstvom. Boli tak denne v kontakte, bývali v spoločnej domácnosti a je tak
presvedčená s poukazom aj na ich dlhoročný intímny styk, že túto chorobu nie je možné akokoľvek
zatajiť. Okrem toho, podľa tvrdenia ošetrujúceho lekára, sa nejedná o chorobu v štádiu, s ktorým sa
spájajú vážne zdravotné následky a posledné vyšetrenie u lekára sa uskutočnilo v roku 2013, t. j.

nejedná sa o akútne ochorenie tohto druhu. O týchto jej vyšetreniach vedel navrhovateľ, ktorý sa v tomto
čase, ak to bolo možné, staral o maloleté deti. Odhliadnuc od uvedeného odporkyňa ďalej namietla,
že ust. § 1 ods. 3 zákona o rodine je len morálnou povinnosťou budúcich manželov (snúbencov),
preto ani s prípadným nesplnením tejto povinnosti však zákon nespája neplatnosť manželstva. Napokon
odporkyňa s odkazom na znenie ust. § 14 ods. 3 zákona o rodine namietala, že navrhovateľ neuviedol

žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktorými by preukázal opodstatnenie svojich tvrdení, návrh bol podaný
po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorú stanovil zákon a ona tak vznáša námietku premlčania, a preto žiada
aby úd návrh na začatie konania zamietol ako nedôvodný.
4. Navrhovateľ sa vo veci vyjadril ešte písomne podaním zo dňa 14.06.2017, v ktorom uviedol, že
naďalej trvá na svojom návrhu a pokiaľ ide o námietku odporkyne o účelovosti jeho návrhu, túto

považuje s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa v konaní o rozvod manželstva dosiahla vydanie
neodkladného opatrenia o dočasnej úprave pomerov do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o
rozvod ich manželstva. Navrhovateľ sa v ďalšom nestotožnil s právnym názorom odporkyne, že v zmysle
ust. § 1 ods. 3 zákona o rodine ide len o morálnu povinnosť snúbencov poznať navzájom svoj zdravotný
stav. Ak by tomu tak bolo, zákonodarca by takúto povinnosť buď neupravil, alebo by bola súčasťou

preambuly, či memoranda, čo v tomto prípade nie je. Ide tak podľa neho o legitímnu povinnosť budúcich
manželov a už len popieraním tejto skutočnosti zo strany odporkyne je zrejmé, že nebolo všetko de
lege lata. Napokon navrhovateľ uviedol, že je si potrebné uvedomiť, že ako laik nemohol z hľadiska
závažnosti choroby odporkyne túto závažnosť rozpoznať.5. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 05.09.2017, a to v prítomnosti
odporkyne a jej právnej zástupkyne. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa a jeho
právnej zástupkyne, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania, a to podaním
zo dňa 31.08.2017. Navrhovateľ žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil svojimi neodkladnými
pracovnými povinnosťami. Pokiaľ ide o dôvody na strane jeho právnej zástupkyne, tieto mali spočívať
v tom, že táto prevzala zastúpenie navrhovateľa dňa 31.08.2017, avšak v termíne pojednávania dňa
05.09.2017 má už dlhodobo plánované očkovanie jej maloletej dcéry v poradni. Tiež sa obaja pokúšali

o zabezpečenie jej náhrady v podobe substituovaného advokáta, avšak pre krátkosť času neúspešne.
Súd však žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania nevyhovel, o čom dňa 31.08.2017 upovedomil
prostredníctvom elektronickej pošty právnu zástupkyňu navrhovateľa prípisom zaslaným na ňou, v
podanízodňa31.08.2017uvedenú,e-mailovúadresu.Súdsvojpostupodôvodniltým,ženavrhovateľovi
bolo doručené predvolanie na pojednávanie riadne do vlastných rúk dňa 28.06.2017, t. j. 69 dní pred
pojednávaním.Tentočas(obdobie69dní)považovalsúdzapostačujúcenato,abysinavrhovateľriadne

a včas zvolil v predmetnej veci právneho zástupcu, ktorý by sa mohol pojednávania dňa 05.09.2017
osobne zúčastniť (napr. JUDr. Katarínu Potockú, advokátku so sídlom v Žiline, t. j. v mieste trvalého
pobytu navrhovateľa, zastupujúcu navrhovateľa v dotknutej rozvodovej veci účastníkov vedenej na
Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 9P206/2014), pričom v podanej žiadosti o odročenie pojednávania
neuviedol žiadny dôvod, ktorý by mu to objektívne neumožňoval. Navyše navrhovateľ podaním zo

dňa 14.06.2017 doručeným súdu dňa 26.06.2017 oznámil, že predkladá udelenú plnú moc advokáta
ako prílohu tohto podania (jeho podanie však žiadnu prílohu neobsahovalo). Rovnako mal súd za to,
že obdobie 69 dní bolo pre navrhovateľa postačujúce, aby si svoje pracovné záležitosti zariadil tak,
aby sa mohol pojednávania osobne zúčastniť, pričom v podanej žiadosti o odročenie pojednávania
neuviedol žiadny dôvod, ktoré by mu to objektívne neumožňoval. Súd sa pri svojom rozhodnutí riadil aj

primerane právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v uznesení spis. zn. 1Obdo 19/2014 zo
dňa 20.07.2015, podľa ktorého: „I. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie
pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 O.s.p.) (pozn. toho času
§ 183 ods. 1 CSP) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo
skutočností,ktorésúmuznámevčaseposudzovaniažiadostioodročeniepojednávania.Ajkeďúčastník

konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie
je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k
procesnejobštrukciiscieľombezdôvodnéhopredlžovaniaobčianskehosúdnehokonania.II.Akúčastník
konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej
lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci

advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod
pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.“. Súd
tak dôvody, na základe ktorých navrhovateľ požiadal o odročenie pojednávania (tieto navrhovateľ ani
nijakým spôsobom navyše nepreukázal), nepovažoval za dôležité dôvody podľa ust. § 183 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

6. Odporkyňa zotrvala na pojednávaní na svojej skutkovej, ako aj právnej argumentácii v konaní,
pričom súd na pojednávaní vykonal ako dôkaz listinné dôkazy produkované účastníkmi, ako aj výsluch
odporkyne ako účastníka konania.
7. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k zisteniu nasledovného skutočného stavu vo veci (§
35 CMP).

8. Zo sobášneho listu vydaného dňa 06.03.2017 Matričným úradom mesta Žilina (predložený ako
dôkaz navrhovateľom na č. l. 5 spisu) vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa dňa XX.XX.XXXX uzavreli
manželstvo v Ž., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Ž. vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým č. XXX.
9. Z prepisu e-mailovej správy predloženej navrhovateľom (na č. l. 6 spisu) vyplýva, že odosielateľ

s označením: S. R. z mailového konta: S..Z. odoslal dňa 06.05.2011 o 10.31 hod. na e-mailové
konto navrhovateľa s adresou: Y..sk správu s obsahom, že navrhovateľovi zahýba jeho žena, pričom
navrhovateľ by mal otvoriť oči a niečo urobiť, lebo o ňu príde. Jeho žena sa stretáva s mužom s
priezviskom Ž., veľa ľudí ich spolu stále vidí a aj on mal pár krát tú možnosť. Vie, že sa aj on s ním
stretáva a je mu divné, že si nič nevšimol. Chodia spolu na káva, po baroch a nevie kde všade. Je to

také verejné tajomstvo, na ktorom sa všetci bavia. Mal by sa so ženou aj s tým mužom porozprávať.
10. Okresný súd Žilina dňa 21.09.2016 vyhlásil verejne na pojednávaní rozsudok č. k. 9P/206/2014-456
(na č. l. 15 spisu), ktorým rozhodol vo veci navrhovateľky K.. N. Y. F. (odporkyne v prejednávanej
veci) proti odporcovi Y.. Y. Y. (navrhovateľovi v prejednávanej veci) o rozvod ich manželstva a úpravapráv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode tak, že manželstvo účastníkov
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Ž. rozviedol, maloleté deti účastníkov H. Y., W.. XX.XX.XXXX a E. Y., W..
XX.XX.XXXX, zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky (v prejednávanej veci

odporkyne), určil, že obaja účastníci sú oprávnení na čas po rozvode maloletých zastupovať a spravovať
ich majetok, odporcu (navrhovateľa v prejednávanej veci) na čas po rozvode zaviazal prispievať na
výživu maloletého H. Y. sumou 200,- eur mesačne a maloletého E. Y. sumou 150,- eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky (odporkyne v prejednávanej veci) a napokon upravil
styk odporcu (navrhovateľa v prejednávanej veci) s maloletými na čas po rozvode. Rozsudok ku dňu

rozhodnutia súdu v prejednávanej veci nenadobudol právoplatnosť.
11. Podľa výmenného listu - poukazu na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie vystaveného
na žiadosť odporkyne MUDr. Ľubicou Frátrikovou, všeobecným lekárom pre dospelých, dňa 19.05.2017
(dôkaz predložený odporkyňou), odporkyňa bola sporadicky liečená naposledy v roku 2013 na psoriasis
capollitii, v nezávažnej forme, pričom netrpí psychiatrickým ochorením, na ktoré sa nikdy neliečila a ani
nelieči.

12. Odporkyňa vo svojej výpovedi účastníka konania na pojednávaní uviedla, že ich vzťah s
navrhovateľom začal v roku 1998, pričom ona v tomto roku mala 16 rokov a navrhovateľ 19 rokov.
Začali spolu chodiť v podstate už počas strednej školy, pokračovali počas ich vysokoškolského štúdia.
V tom čase už spolu bývali v byte v F. v rokoch 2003 až 2005. Po skončení vysokoškolského štúdia
bývali spolu v Ž. v navrhovateľovom byte. Od roku 2000 sa u nej začali prejavovať kožné problémy

v oblasti vlasov, keď boli záťažové situácie ako skúšky, tak sa intenzita týchto problémov zvyšovala.
Riešila to vždy len nejakými šampónmi, olejmi, avšak nie nikdy medikamentózne, ako napr. kortikoidmi a
pod. Chodievali s navrhovateľom spolu častejšie k moru, keďže slaná voda pomáhala stabilizovať tento
stav. Od roku 2003 navštevovala kožného lekára, ktorý jej predpísal špeciálne masti a diagnostikoval
vlasovú psoriázu, čo je veľký rozdiel oproti iným druhom psoriázy, ktoré sa nachádzajú na samotnom

tele. Dochádzala na kožný stacionár v Ž. na ÚVB lampu a oleje, kde s ňou chodil aj navrhovateľ. Po
čase sa však toto stabilizovalo. Ďalšie vyšetrenie bolo najskôr v roku 2010 po tom, ako sa narodil
ich starší syn, kde sa jej stav zhoršil v dôsledku nedostatku spánku a v dôsledku stresových situácii.
Následne jej v roku 2012 zobrali krv, kde presne diagnostikovali, že toto kožné ochorenie je vrodené a
dá sa potlačiť len znížením stresu a špeciálnymi olejmi. Od roku 2013 už nebola na ďalších kožných

vyšetreniach. Pokiaľ ide o jej rozhodnutie uzavrieť manželstvo, k tomuto došlo po 10-ročnom chodení s
navrhovateľom, pričom po skončení vysokej školy sa tak v podstate na 10. výročie ich vzťahu rozhodli
vziať a uzavrieť manželstvo. Hneď po uzavretí manželstva otehotnela. Do manželstva vstupovala s
vážnosťou a zodpovednosťou, pretože pochádza z rodiny, kde obaja jej rodičia spolu stále žijú a nemajú
nejaké vážnejšie nezhody. Nevydávala sa tak s tým, že bude o pár rokov rozvedená. Ďalej odporkyňa

na otázky jej právnej zástupkyne uviedla, že pred uzavretím manželstva s navrhovateľom intímne žili
asi 8 rokov, pričom v roku 2010 nemala mimomanželský vzťah. Pokiaľ ide o S. Ž. v tomto čase bol len
spoločným priateľom tak jej, ako aj navrhovateľa.
13. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

14. Podľa ust. § 102 CMP, konanie o určenie neplatnosti manželstva sa začína len na návrh, ak osobitný
predpis neustanovuje, že konanie možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa ust. § 103 CMP, účastníkmi konania o určenie neplatnosti manželstva sú manželia.
16. Podľa ust. čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), manželstvo je zväzkom muža a
ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka

sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova
detí.
17. Podľa ust. § 1 ods. 1 ZoR, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

18. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoR, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
19. Podľa ust. § 1 ods. 3 ZoR, muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“),
majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
20. Podľa ust. § 2 ZoR, manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“)

snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“),
alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti [1) zákon č. 308/1991 Zb. o
slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000Z. z.] (ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov
vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.
21. Podľa ust. § 14 ods. 1 ZoR, manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva nebolo

urobené slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. [5) § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka]
22. Podľa ust. § 14 ods. 2 ZoR, o tom, že manželstvo je neplatné podľa odseku 1, súd rozhodne na
návrh ktoréhokoľvek manžela.
23. Podľa ust. § 14 ods. 3 ZoR, právo manžela podať návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva
podľa odseku 1 zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, keď sa o dôvodoch neplatnosti manželstva

podľa odseku 1 dozvedel.
24. Podľa ust. 16 ods. 2 ZoR, o právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich
majetkových pomeroch po rozhodnutí súdu o neplatnosti manželstva platia rovnako ustanovenia o
právach a povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch.
25. Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a) ZoR, manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva
bolo vynútené násilím.

26. Podľa ust. § 34 zákona č. 40/1694 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
27. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola
určená neplatnosť manželstva účastníkov. (§ 14 ods. 1 ZoR) Vzhľadom k tomu, že účastníkmi konania
boli na základe návrhu navrhovateľa na začatie konania obaja vecne legitimovaní manželia (navrhovateľ
a odporkyňa podľa § 103 CMP), súd sa zaoberal vecne návrhom navrhovateľa.
29. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania namietal dva dôvody neplatnosti manželstva, a to: 1. že

odporkyňa neurobila svoje vyhlásenie o uzavretí manželstva podľa cit. ust. § 2 ZoR slobodne a vážne,
2. že mu odporkyňa zamlčala informácie o jej zdravotnom stave, čím nedošlo k splneniu podmienky
podľa cit. ust. § 1 ods. 3 ZoR.
30. Pokiaľ ide tak o prvý navrhovateľom namietaný dôvod neplatnosti manželstva, súd poukazuje na to,
že vyhlásenie manželov ako dvojstranný právny úkon podľa cit. ust. § 34 OZ, ktorý smeruje k vzniku

manželstva (§ 2 ZoR) musí spĺňať podmienky platnosti právneho úkonu ako takého, a to podľa cit. ust.
§ 37 ods. 1 OZ, a to je slobodne prejavená vôľa konajúcej osoby, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
31. Subjekt pri vykonaní právneho úkonu, ktorý má byť platný, musí navonok prejaviť tú vôľu, ktorú
má a ktorá je výsledkom jeho vlastného slobodného vytvorenia. Nedostatkom slobody vôle môže
byť postihnutá ako vôľa smerujúca ku konaniu (vôľa prejavovacia), tak aj vôľa, ktorá je prejavená

navonok (vôľa prejavená). O slobodný právny úkon nepôjde v prvom rade tam, kde je úkon výsledkom
priameho fyzického donútenia (vis absoluta), ide o vadu vôle prejavovacej, keďže v tomto prípade je
vôľa konajúceho nahradená vôľou inej osoby, ktorá konajúceho k úkonu donútila - vôľa konajúceho
nie je slobodná, ani daná. O slobodný právny úkon nejde ani vtedy, ak je právny úkon následkom
psychického donútenia, a to predovšetkým prostredníctvom bezprávnej vyhrážky (vis compulsiva).

Bezprávnou vyhrážkou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého je konajúci prinútený
vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej druh a intenzitu. Vyhrážka
musí pôsobiť na konajúceho v čase vykonania úkonu, musí byť protiprávna, t. j. prostredníctvom nej
sa vynucuje niečo, čo týmto spôsobom nesmie byť vynucované. V prípade neslobody vôle či už z
dôvodu fyzického, alebo psychického násilia, prípadne hrozby takéhoto násilia však nemožno hovoriť o

neplatnosti manželstva, keďže v zmysle cit ust. § 17 ods. 1 písm. a) ZoR manželstvo v takomto prípade
ani nevznikne. Od donútenia násilím je potrebné odlišovať tieseň. Tieseň je objektívny stav, ktorý dolieha
na konajúceho takou intenzitou, že uzavrie manželstvo, ktoré by za iných okolností (nebyť tejto tiesne)
neuzavrel. Rovnako je tomu aj v prípade, ak konajúci manželstvo uzavrie pod tlakom závislosti. Vždy
však musí byť príčinný vzťah (kauzálny nexus) medzi týmito okolnosťami a vyhlásením manželstva.

32. Je možné konštatovať, že navrhovateľ ani len neprodukoval skutkové tvrdenia nasvedčujúce tomu,
že odporkyňa pri uzatváraní manželstva, resp. pri právnom úkone podľa cit. ust. § 2 ZoR slobodne
neprejavila svoju vôľu, ktorá zodpovedala jej rozhodnutiu vstúpiť do manželstva s navrhovateľom. Ani z
výsluchu odporkyne nevyšlo najavo, že by vyhlásenie podľa cit. ust. § 2 ZoR s navrhovateľom urobila
či už pod fyzickým, alebo psychickým donútením, alebo v tiesni alebo pod tlakom závislosti. Súd tak

nezistil takýto dôvod neplatnosti manželstva podľa cit. ust. § 14 ods. 1 ZoR.
33. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobenés vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené
s recesiou a pod.
34. Navrhovateľ nevážnosť vôle odporkyne pri vyhlásení manželstva odvodzoval od toho, že odporkyňa

sa mala ešte pred uzavretím manželstva vyjadriť, že sa rozvedie, ak sa jej v manželstve nebude páčiť, čo
sa následne po uzavretí manželstva prejavilo tým, že odporkyňa po roku a pol od uzavretia manželstva
nadviazala mimomanželskú známosť s iným mužom. Súd považoval tieto navrhovateľom uvedené
dôvody za absurdné a zjavne účelovo spomenuté. Naplneniu podmienky vážnosti vôle odporkyne
pri vyhlásení manželstva nasvedčuje tá skutočnosť, že po uzavretí manželstva dňa XX.XX.XXXX sa

účastníkom dňa XX.XX.XXXX (t. j. 307 dní, resp. 10 mesiacov a 3 dni po uzavretí manželstva) narodil
syn H. Y.. Je teda zjavné, že k počatiu H. Y. medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo cca v prvom
mesiaci ich manželstva (vychádzajúc zo štandardnej dĺžky gravidity, čo je 40 týždňov, resp. 280 dní),
čo je jednoznačným prejavom a dôkazom o ich vážnosti vstupu do manželského zväzku, ako zväzku
muža a ženy, ktorého účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí. (čl. 1 ZoR). Dôvodnosti
tohto záveru súdu nasvedčuje aj obsah výpovede odporkyne ako účastníka konania, podľa ktorej

účastníci uzavreli manželstvo po cca 10 ročnej vážnej známosti, kedy už pred uzavretím manželstva
žili v spoločnej domácnosti a aj intímne. Súd tak nevzhliadol ani tento navrhovateľom tvrdení dôvod
neplatnosti manželstva.
35. Odhliadnuc od uvedeného súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa o ním tvrdených skutkových
okolnostiach, ktoré podľa neho nasvedčovali tomu, že odporkyňa nevstupovala do manželstva na

základe slobodne a vážne prejavenej vôle, dozvedel s určitosťou viac ako rok pred podaním návrhu na
začatie konania, čo dokazuje aj jeho vyjadrenie v rámci konania o rozvod manželstva, ako je to uvedené
na str. 6 rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/206/2014-456 zo dňa 21.09.2016: „Odvtedy, ako
manželka odišla zo spoločnej domácnosti v máji 2014, sa spoločná domácnosť neobnovila. V septembri
2014 sa nasťahovala do nového bytu aj so Ž..“. Možno tak konštatovať, že navrhovateľ nepodal návrh

na začatie konania o neplatnosť manželstva na súde v ročnej prekluzívnej lehote podľa cit. ust. § 14 ods.
3 ZoR a jeho právo podať návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva zaniklo. Teda aj v prípade
relevancie navrhovateľom udávaných dôvodov pre neplatnosť manželstva, by súd z dôvodu preklúzie
jeho práva, musel návrh na začatie konania zamietnuť.
36. Napokon súd musí konštatovať, že (aj napriek tomu, že to nebolo navrhovateľom tvrdené) v konaní

nevyšlo ani najavo, že by ktorýkoľvek z účastníkov neurobil vyhlásenie manželstva podľa cit. ust. § 2
ZoR určite a zrozumiteľne.
37. Pokiaľ ide o druhý navrhovateľom tvrdený dôvod neplatnosti manželstva, a to, že ho odporkyňa pred
súhlasným vyhlásením manželstva účastníkmi dňa 04.10.2008 neinformovala o jej zdravotnom stave,
súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že cit. ust. § 1 ods. 3 ZoR je normou imperfektnou,

ktorej nedodržanie ZoR nesankcionuje ani neplatnosťou (viď dôvody neplatnosti manželstva podľa
cit. ust. § 14 ods. 1 ZoR), ani neexistenciou manželstva v prípade, ak snúbenci napríklad vopred
nepoznali svoj zdravotný stav. Toto ustanovenie má tak len odporúčajúci charakter. Súd tak stotožňujúc
saargumentáciouodporkynemuselbezďalšiehokonštatovať,žeajtentonavrhovateľomudávanýdôvod
neplatnosti manželstva bol nedôvodný. Súdu však nedá napokon neuviesť, že aj tento navrhovateľom

uvedený dôvod neplatnosti manželstva sa súdu javí ako zo strany navrhovateľa účelovo podsunutý. Súd
dospel k tomuto záveru na základe toho, že navrhovateľ sám v návrhu na začatie konania uviedol, že
ešte počas partnerstva s odporkyňou, ktoré predchádzalo uzavretiu manželstva, si všímal jej prejavy
neustáleho svrbenia na hlave, čomu nemal venovať prílišnú pozornosť až do posledného pojednávania
v rozvodovej veci účastníkov (september 2016), kedy po naštudovaní odbornej literatúry zistil, že

odporkyňa už pred uzavretím manželstva trepla ochorením psoriáza a aké prejavy toto ochorenie
môže mať. Súdu sa javí tak až neuveriteľné, že navrhovateľ by si (ním v návrhu na začatie konania
opisované) viditeľné prejavy takéhoto ochorenia u odporkyne počas tak dlhého obdobia, kedy účastníci
žili v partnerskom zväzku (či už pred uzavretím manželstva, alebo po jeho uzavretí až do definitívneho
rozpadu spoločnej domácnosti v roku 2014) nebol všimol a ani nemal vedomosť o diagnostikovaní

tohto ochorenia u odporkyne. Z opisu rozhodujúcich skutočností navrhovateľom sa vlastne súdu javí, že
navrhovateľ mal dospieť k poznaniu toho, že odporkyňa ho neinformovala pred uzavretím manželstva o
jej chorobe - psoriáze, dokonca o tomto ochorení neinformovala ani počas takmer ôsmych rokov trvania
ich manželstva, pričom až v septembri 2016 si navrhovateľ spojil prejavy neustáleho svrbenia na hlave
u odporkyne s tak závažným chronickým ochorením, akou psoriáza podľa jeho tvrdení je.

38. Na základe vyššie uvedených dôvodov tak súd návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol v
celom rozsahu.
39. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.40. O trovách konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 52 CMP tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).