Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Ivan Bartek
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Csp/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317201243
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1317201243.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:
T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, Y., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 968,- eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 968,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 968,- eur od 21.12.2016 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 26.1.2017, došlou súdu dňa 31.1.2017, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 968,- eur, spolu s úrokom z omeškania
zrejmým z výroku rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania.
2.Žalobcatvrdil,žeakospotrebiteľuzavreldňa12.9.2014sožalovanýmzmluvuospotrebiteľskomúvere
č. 106500306. Pred uzatvorením zmluvy mu žalovaný neposkytol informácie vyžadované v zmysle § 4
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vo forme Štandardných európskych informácii o
spotrebiteľskom úvere. Žalobcovi bol úver poskytnutý so špecifikáciou - celková výška úveru 1.000,- eur,
úrok 64,80%, RPMN 32%, priemerná RPMN za úver 16,49%, odplata za poskytnutie úveru 320,- eur,
celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.968,- eur. Zároveň so zmluvou uzavrel so žalovaným dohodu
o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa zaviazal uhradiť sumu 1.968,- eur v dvanástich pravidelných
mesačných splátkach vo výške 164,- eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.10.2014.
V zmluve, resp. dohode, absentuje správny údaj o rozdelení splátok na istinu, úrok a iné poplatky,
ako aj adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobca riadne plnil svoje záväzky zo
zmluvy, žalovanému zaplatil celkovo sumu 1.968,- eur. Vzhľadom na to, že v zmluve absentujú zákonné
náležitosti spotrebiteľského úveru, resp. zmluva je v rozpore s niekoľkými ustanoveniami zákona
o spotrebiteľských úveroch, žalobca dňa 7.12.2016 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia do 14 dní od doručenia výzvy. Žalovaný plnenie získané bez právneho dôvodu nevydal.
3. Podľa žalobcu v zmluve absentuje výška úrokovej sadzby. Výška úrokovej sadzby 64,80% a odplata
zaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovvovýške320,-eurjeneplatnézmluvnédojednanie,lebosaprieči
dobrým mravom. V zmluve absentuje aj udaj o RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN. V zmluve
je uvedená úroková sadzba vo výške 64,80% a RPMN vo výške 32%. Je zrejmé, že hodnota RPMN za
úver nemôže byť nižšia ako hodnota úrokovej sadzby úveru. V dôsledku toho sa úver podľa § 11 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Suma 968,- eur, ktorápredstavuje rozdiel medzi reálne poskytnutou čiastkou 1.000,- eur, a sumou 1.968,- eur, ktorú žalobca
zaplatil, je bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (VP), dohodu o plnení v splátkach a výzvu
právneho zástupcu žalobcu. Iné dôkazy nenavrhol, ani nepredložil.
5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, razantne odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Namietal, že žalobca nemá na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov naliehavý
právny záujem, ktorý sa podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) vyžaduje. Dôkazné
bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase
rozhodovania je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu, ktorý ho nepreukázal.
6. Podľa žalovaného zmluva obsahuje výšku, počet aj termín splátok, nakoľko žalobca sa v zmluve
zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.968,- eur, s termínom splatnosti 20.9.2015. Následne však
dlžník v ten istý deň požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára. V dohode o plnení v splátkach
sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v dvanástich pravidelných mesačných splátkach vo výške 164,- eur,
vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.10.2014. Podľa dohody o splátkach vzal žalobca na vedomie,
že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 304,10%. RPMN
stanovená v zmluve o úvere vo výške 32% je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia v jednej splátke,
vzorec výpočtu je jasne a zrozumiteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach. Žalobca nesie dôkazné
bremeno, a jeho povinnosťou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvedenie RPMN, nakoľko RPMN
neabsentuje, a to by bol jediný dôvod, prečo by bolo možné zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhlásiť
za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca dňa 11.9.2014 svojim podpisom potvrdil prevzatie formulára
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, preto sú nedôvodné jeho tvrdenia o ich
absencii. Žalobca ani nevyužil svoje právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych
dní odo dňa uzavretia zmluvy, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru.
7. Žalovaný ďalej poukázal na § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v ktorom je definovaná
odplata ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté
pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo
vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný považoval úrok za odplatu, ktorá sa platí
až pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí
peňažných prostriedkov, preto ani nie je vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až
po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov 320,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 32%. Z uvedeného podľa žalovaného
jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením
vlády 87/1995 Z. z.
8. Žalovaný ako dôkazy predložil Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Iné dôkazy nenavrhol.
9. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, v súlade s § 297 písm. b) CSP.
10. Podľa § 151 ods. 1 CSP mal súd za nesporné, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená
RPMN vo výške 32,%, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.000,- eur a že žalobca zaplatil
žalovanému sumu 1.968,- eur. Tieto skutočnosti súd považoval za rozhodujúce a vyplynuli aj listinných
dôkazov, ktoré strany predložili. Predmetom sporu tak bolo len právne posúdenie.
11. Zmluvu o úvere súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a
poskytnutý úver za spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý
sa obe strany pri argumentácii odvolávali.
12. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je náležitosť, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.13. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.
14. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov
sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
16. RPMN je pre spotrebiteľa dôležitý, ak nie rozhodujúci údaj, z ktorého vychádza pri rozhodnutí
uzavrieť zmluvu. Údaj o RPMN si spotrebiteľ môže pri uzatváraní zmluvy porovnať s priemernou
hodnotou RPMN ostatných poskytovaných spotrebných úverov, keďže aj tento údaj je povinnou
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Pokiaľ žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a súčasne aj dohodu o
splátkach, v ktorých sa uvádzal údaj o RPMN, bolo povinnosťou žalovaného v oboch dokumentoch
uviesť správnu výšku RPMN, nestačilo uviesť správnu výšku 304,1% iba v dohode o splátkach.
18. RPMN vo výške 32% uvedená v zmluve je evidentne nesprávna. Ak má spotrebiteľ z požičaných
1. 000,- eur vrátiť do jedného roka sumu 1.968,- eur, či už v splátkach alebo naraz, nemôže byť 32%-
ná RPMN správna.
19. Súd neprijal námietku žalovaného, že do výpočtu RPMN sa nemá zahrnúť úrok vo výške 64,80%.
Argumentácia žalovaného, že úroky sú odplatou, ktorá sa platí za užívanie peňažných prostriedkov
alebo v súvislosti s ich vrátením, a nie odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, nebola správna.
Čo sa zahŕňa do výpočtu RPMN stanovujú citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
nie § 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorý upravuje výšku odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa
požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Predmetom sporu nebola nezákonnosť odplaty, ale
nesprávnosť RPMN. K záveru, ktorým sa v konaní bránil žalovaný, nemožno prísť žiadnym výkladom.
Pri tom je potrebné zdôrazniť, že zrejmým účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a úverov je
ochrana spotrebiteľa, nie ochrana poskytovateľov úverov.
20. Žalovaný v zmluve uviedol údaj o RPMN, ktorý je tak výrazne nesprávny, že neprípustným spôsobom
zavádzaajbežneobozretnéhospotrebiteľa.Takýtoúkon,spojenýnavyšesúrokovousadzboupodstatne
prevyšujúcou obvyklú sadzbu úverov, by bol neplatný aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o obchádzaní zákona, o rozpore s dobrými mravmi, resp. o omyle v rozhodujúcej skutočnosti
(§§ 39 a 49a). Touto otázkou sa však súd podrobnejšie nezaoberal, lebo pre rozhodnutie postačovalo
zistenie, že údaj o RPMN bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený nesprávne.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v
neprospech spotrebiteľa.
22. V dôsledku nesprávne uvedenej RPMN v neprospech žalobcu je poskytnutý spotrebiteľský úver
bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 1.968,- eur, to znamená o 968,-
eur viac, ako bol povinný.
23. Žalobca sa domáhal splnenia povinnosti v súlade s § 137 písm. a) CSP, nie určenia, či je úver bez
poplatkov a bezúročný. Z toho dôvodu nemusel súd skúmať, a ani žalobca preukazovať, či je daný
naliehavý právny záujem.24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Sumu 968,- eur žalobca zaplatil žalovanému bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný na jeho úkor
bezdôvodne obohatil. Žalobca požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa
7.12.2016, v ktorom určil lehotu na vysporiadanie. Žalovaný bol povinný bezdôvodné obohatenie vydať
do 20.12.2016, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a od toho
dňa je povinný platiť žalobcovi aj úrok z omeškania.
26. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v uplatnenej zákonnej výške 5% ročne, podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
27. Žalobca mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom,
oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.