Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207873
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112207873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia a.s., so

sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, proti žalovanému: T.. P. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom E. XX, K. K., v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9,
Bratislava, o náhradu škody vo výške 4.455 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu zo dňa 20. 03.
2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Cpr/4/2012-166 zo dňa 04. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu a určil, že o trovách konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

V dôvodoch rozhodnutia procesný súd uviedol:

„Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 23. 03. 2013 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu
4.455 Eur z dôvodu, že odporca pri plnení svojich pracovných úloh porušil povinnosti vyplývajúce mu
z § 81 Zákonníka práce, t. j. povinnosť pracovať zodpovedne a riadne hospodáriť s prostriedkami,
ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a
nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Tiež ako vedúci zamestnanec bol okrem

povinností uvedených vyššie v súlade s § 82 Zákonníka práce odporca povinný riadiť a kontrolovať
prácu zamestnancov.

Odporca od 14. 08. 2000 bol v pracovnom pomere s navrhovateľom, na základe dodatku k pracovnej
zmluve zo dňa 27. 03. 2007 pôsobil na pracovnej pozícii riaditeľ retailového predaja a služieb, t.
j. vedúci zamestnanec, bol zodpovedný za retailový predaj a služby a za výsledky predaja siete
a alternatívneho kanála. Jeho pracovný pomer skončil dohodou dňom 31. 03. 2009. Na základe

interného auditu spoločnosti navrhovateľa, ktorý sa vykonával od 23. 03. 2009 do 09. 04. 2010, dňa
12. 05. 2010 navrhovateľ zistil, že spoločnosti PERSONNEL AGENCY, s.r.o., ktorá spolupracovala
s navrhovateľom, bola vyplatená provízia vo výške 25 % objemu poskytnutých úverov namiesto
dohodnutej provízie 0,25 % (t. j. bola poskytnutá úhrada 9 000 Eur, namiesto správne 90 Eur). Odporca
zmluvu so spoločnosťou PERSONNEL AGENCY, s.r.o. uzatvoril v mene navrhovateľa dňa 27. 11.
2008, provízia bola zrealizovaná dňa 01. 04. 2009, t. j. úhradou. Odporca podpísal platobný poukaz na
vyplatenie predmetnej sumy, ktorá bola nesprávne vyplatená, predmetný platobný poukaz tiež podpísala

podriadená odporcu vedúca oddelenia tretích strán p. W. I..

Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide o porušenie povinností odporcu, porušil svoje povinnosti, ktoré mu
vyplývali z pracovnej zmluvy podľa posledného dodatku uzavretého medzi navrhovateľom a odporcomzo dňa 29. 03. 2007 (len dopĺňal predchádzajúci dodatok k pracovnej zmluve) uzatvorený dňa 28. 03.
2007, z ktorého vyplývali odporcovi povinnosti zakotvené v čl. X, a to hospodáriť riadne s prostriedkami,
ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím

a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, ako aj povinnosť dodržiavať pracovný
poriadok a ostatné vnútorné predpisy vydané zamestnávateľom v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, vrátane ich zmien a dodatkov. Podľa organizačného poriadku navrhovateľa č.
P01/2007 zo dňa 28. 03. 2007, odporca ako vedúci pracovník zodpovedal za činnosti retailového
predaja a služieb, do ktorého spadá aj riadenie tretích strán tak, ako je to upravené pod bodom 3223

prílohy č. 4 k organizačnému poriadku (č. l. 103 spisu) a vlastne v útvare, ktorý riadil odporca, t.
j. na útvare riadenia tretích strán došlo ku konaniu, ktorým došlo ku škode. Navrhovateľ poukázal
tiež na kompetenčný poriadok, keď podľa Čl. 13 ú čl. 108 spisu/ upravenej kompetencie v oblasti
účtovných dokladov regionálny riaditeľ retailového bankovníctva /v tom čase odporca /, má právo
overovať a schvaľovať účtovné operácie, vykonávané v kompetencii organizačných útvarov, ktoré riadi.
Kompetenčný poriadok má prílohu, kde v bode B.2.11- rozvrh podpisovania UniCredit Bank Slovakia a.s.

podpisovanie v divízii retailového bankovníctva sa v bode 20 uvádza odsúhlasovanie faktúry vystavenej
partnerom s províznou listinou, podľa ktorej túto má podpisovať vedúci príslušného oddelenia a príslušný
zamestnanec. Predmetný platobný príkaz podpísala vedúca oddelenia tak, ako je to uvedené v rozvrhu
podpisovania (č. l. 120). Odporca bol riaditeľom retailového bankovníctva podľa čl. 13 bod 2 (č. l. 108)
kompetenčného poriadku mal právo overovať a schvaľovať účtovné operácie, predmetný doklad mal

podpísať rádový zamestnanec a vedúca, avšak keďže rádová zamestnankyňa chýbala, musela to dať
pracovníčka podpísať svojmu nadriadenému, čo bol odporca. Pričom z Čl. 29 (č. l. 109) kompetenčného
poriadku vyplýva, že podpisujú listiny vždy dvaja. Podľa bodu 20 rozvrhu podpisovania V.2.11 (čl.
120) kompetenčného poriadku bolo povinnosťou odporcu odsúhlasiť faktúry vystavené partnerom s
províznou listinou, t. j. odporca porušil povinnosť riadne odsúhlasiť správnosť faktúry. Odsúhlasenie

faktúry, nebolo vykonané príslušnou pracovníčkou (pani I.) dostatočne, pretože bola nesprávne uvedená
výška - percento provízie. Odporca tým konaním, že podpísal platobný poukaz na úhradu faktúry č.
09003 na sumu 9.000 Eur, odsúhlasil predmetnú faktúru, t. j. potvrdil, že faktúra bola vystavená v
súlade so zmluvou a s rozsahom skutočne poskytnutých služieb a zároveň ako vedúci zamestnanec
svojím podpisom potvrdil, že skontroloval odsúhlasenie faktúry p. I.. Podľa kompetenčného poriadku

č. P02/2007 (č. l. 105 spisu) čl. 4 vedúci zamestnanci sú oprávnení konať a podpisovať v mene
banky v rozsahu a spôsobom, ktorý je stanovený týmto poriadkom, vrátane jeho rozvrhu podpisovania
uvedených v prílohe č. 11 poriadku. Čiže tým, že odporca podpísal „odsúhlasenie faktúry“ a pokiaľ
išlo o jeho úkon, v sebe obsahoval nielen samotné odsúhlasenie správnosti, ale aj úkon kontroly
práce podriadeného zamestnanca, a teda porušil svoje povinnosti tým, že nezistil, že bola nesprávne

vyrátaná výška provízie a neskontroloval odsúhlasenie faktúry podriadenou pracovníčkou, čím porušil
svoje povinnosti v súlade s § 82 písm. a) Zákonníka práce riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov.
Odporca keďže v tomto prípade sa faktúra spracovávala ručne na rozdiel od iných prípadov, keď to
robil software, vzhľadom na jeho pracovné postavenie a pracovné skúsenosti mal a mohol predpokladať
zvýšenú chybovosť pri neštandardnom ručnom spracovaní obchodu. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide

o rádového zamestnanca na divízii retailového bankovníctva, ktorý mal odsúhlasovať faktúry vystavené
partnerom s províznou listinou, toto miesto nebolo obsadené, bola tam len vedúca oddelenia p. W. I..

V súlade s § 186 ods. 1 Zákonníka práce žiadal navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu na nahradenie
skutočnej škody, keďže v tomto prípade zodpovedá za škodu viac zamestnancov ( odporca s pani

W. I.), odporca zodpovedá za škodu vo výške 50 %, t. j. 4.455 Eur. Priemerný mesačný zárobok
odporcu pred porušením povinnosti, t. j. za štvrtý štvrtok 2008 bol 5.234,80 Eur. Navrhovateľ uviedol,
že pokiaľ ide o spoločnosť PERSONNEL AGENCY, s.r.o., ktorej bola predmetná provízia vyplatená v
neoprávnenej výške, voči tejto vedie navrhovateľ súdne konanie pred Okresným súdom Bratislava I č.
k. 24Cb/180/2011, ktoré nie je ukončené, vymoženie tejto pohľadávky nie je možné, nakoľko spoločnosť

nemá žiadne finančné prostriedky.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že od 29. 03. 2007 pracoval u navrhovateľa v pozícii
riaditeľa retailového predaja a služieb. Pracovný pomer s navrhovateľom skončil ku dňu 31. 03.
2009. Nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, že došlo k výplate provízie namiesto 90 Eur vo výške 9 000

Eur, ani skutočnosť, že podpísal platobný poukaz. Odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal ako
došlo ku vzniku škody, pričom existovali interné predpisy ohľadne spôsobu nárokovania a vyplácania
provízií. Bol riaditeľ retailového predaja a bol zodpovedný v zmysle platných interných predpisov -
kompetenčného poriadku za predaj a výsledky celej retailovej siete banky. Bol zodpovedný za priameriadenie 10-tich regiónov, cca 80 pobočiek navrhovateľa, call centra a troch oddelení priamo v centrále
banky. Jedným z týchto oddelení bolo aj oddelenie tretích strán, ktoré sa zaoberalo spoluprácou s
externými kanálmi. Každodenná kontrola plnenia zmlúv s tretími stranami a výšky provízií určite nebola v

kompetencii odporcu. Odporca mal množstvo povinností, nie však kontrolovať zadávanie výšky provízie
do systému, resp. kontrolovanie vygenerovaných súm. Zo žiadneho predpisu mu nevyplývala povinnosť
kontroly každého prevodného príkazu, ktorým banka vyplácala sumy dohodnutých provízií tretím
osobám. Poukázal na to, že auditom bola zistená škoda, nie však to, kto za ňu zodpovedá. V súlade
s rozhodnutím R6/1965 pri posudzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri plnení pracovných

úloh vedúceho zamestnanca treba zistiť a zhodnotiť najmä to, aká bola náplň práce podľa štatútu a
organizačného poriadku zamestnávateľa. Poukázal na to, že bol riaditeľ celého odboru a zadávanie,
výpočetakontrolabolanastranezamestnancovoddeleniatretíchstránajehovedúcej,nienasamotnom
riaditeľovi, a teda nemohol zaviniť vznik škody. Navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a zanedbaním konkrétnej povinnosti odporcu a tiež nepreukázal zavinenie odporcu.
Odporca uviedol, že ako riaditeľ odboru retailového predaja bolo náplňou jeho práce uzatváranie

obchodov s tretími stranami, zabezpečovať všetky obchody s fyzickými osobami alebo občanmi a
podnikateľmi do určitého obratu. Jeho úlohou bolo zabezpečiť výnosy a obchody pre banku, nie
kontrolovať celý proces realizácie obchodu, čo nebolo možné ani fyzicky skontrolovať. Samozrejme,
že v prípade, že by mal nejaké podozrenie, mal právo skontrolovať podklady. Pripravoval rámcové
podmienky, tiež dohadoval výšku provízie. Oddelenie tretích strán, ktoré riadil a kde bola vedúca p.

Hrdlicová, mala na starosti kontrolovanie uzatvorených obchodov a tiež výpočet výšky provízie, faktúry
boli odsúhlasované a prekontrolované na oddelení tretích strán. Po odsúhlasení bol vystavený prevodný
príkaz, ktorý mu bol daný do pošty a tento podpísal, keďže nemal nijaké pochybnosti vzhľadom na to,
že pani I. bola dlhoročnou pracovníčkou, nikdy neboli zistené v jej práci nejaké chyby. Mal za to, že
došlo k riadnemu odsúhlaseniu faktúry. Poukázal na to, že v jeho kompetencii bolo dojednávať zmluvy,

rámcové podmienky. Z kompetencie nevyplývalo, že mal kontrolovať každú jednu účtovnú a finančnú
operáciu. Odsúhlasenie mal urobiť vedúci oddelenia a príslušný pracovník, nie riaditeľ. Tiež poukázal
na to, že súčasťou odboru bolo okolo 800 zamestnancov, nakoľko riadil 10 regionálnych riaditeľov a
ešte 3 oddelenia na ústredí. V Čl. 9 pracovnej inštrukcie Pl101/2007 (č. l. 122), sa presne uvádza
akým spôsobom sa odsúhlasuje a zaúčtováva provízia a práve na oddelení tretích strán, kde bola

vedúcou p. Hrdlicová bolo viesť si dokumentáciu, odkontrolovať si podklad k jednotlivým faktúram, tieto
zaslať tretej strane a následne po vrátení toto všetko skontrolovať a vypísať prevodný príkaz, pričom
odporca mal právo to skontrolovať, alebo nebolo to jeho povinnosťou. Pokiaľ podpisoval prevodné
príkazy, nekontroloval ich správnosť a neoveroval sumu, nakoľko to nebolo jeho povinnosťou. Bolo to
povinnosťou oddelenia tretích strán. Odporca mal za to, že pokiaľ mu prišli do podpisovej knihy platobné

poukazy, tieto boli v zmysle interných predpisov riadne odsúhlasené a skontrolované tak, ako to vyplýva
z pracovných inštrukcií. Nebolo jeho povinnosťou skontrolovať prevodný príkaz, jeho prílohou neboli
podklady ako faktúra a pod. Zároveň poukázal na to, že nie je ani preukázané, že navrhovateľovi vznikla
škoda, keďže nie je preukázané, či predmetnú škodu vymôže od spoločnosti PERSONNEL AGENCY
s.r.o. alebo nie, ktorej vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, prečítaním listinných dôkazov predložených
navrhovateľom, pracovnou zmluvou č. 242000 zo dňa 08. 08. 2000, dodatkom k zmluve č. 85 zo
dňa 28. 03. 2002, 30. 06. 2006, 28. 03. 2007, 29. 03. 2007, 15. 06. 2007, 01. 04. 2008, dohodou
o skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 03. 2009, správou o výsledku auditu, zmlúv o spolupráci

zo dňa 27. 11. 2008, faktúrou č. 090003 vystavenej 23. 03. 2009, platobným poukazom č. 19072009,
potvrdením o príjme odporcu, organizačným poriadkom navrhovateľa č. P01/2007 zo dňa 28. 03. 2007,
kompetenčného poriadku UniCredit Bank Slovakia a.s. č. P02/2007 zo dňa 29. 03. 2007, rozvrhom
podpisovania, pracovnou inštrukciou č. Pl101/2007 zo dňa 03. 05. 2007, uznaním dlhu W. I., návrh
škodovej komisie zo dňa 15. 11. 2010, ako aj ďalšími dôkazmi vykonanými v priebehu konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca uzatvoril s navrhovateľom pracovnú zmluvu,
nazákladektorejdošlokvznikupracovnéhopomerudňom14.08.2000.Nazákladedodatkukpracovnej
zmluve uzavretého dňa 29. 03. 2007 odporca začal pracovať v pozícii riaditeľa reatailového predaja a
služieb (vedúci zamestnanec). Medzi účastníkmi bolo nesporné, že k skončeniu pracovného pomeru

medzi navrhovateľom a odporcom došlo ku dňu 31. 03. 2009.

Podľa opisu pracovných činností odporca zodpovedá za retailový predaj a služby, zodpovedá tiež
za výsledky predaja siete a alternatívneho kanála. V Čl. 13 Organizačného poriadku, okrem inéhovedúci zamestnanci zodpovedajú za riadne a včasné plnenie úloh organizačného útvaru, ... za plnenie
ekonomických alebo iných ukazovateľov útvaru ... sú povinní starať sa o to, aby zamestnanci v ich
riadiacej pôsobnosti boli riadne oboznámení s právnymi predpismi a vnútornými predpismi vzťahujúcimi

sa na prácu nimi vykonávanú ....

V pracovnej zmluve uzatvorenej s odporcom, vrátane dodatkov, /č. l. 20/ boli uvedené práva a povinnosti
zamestnanca, kde povinnosťou zamestnanca ako odporcu bolo okrem iného hospodáriť riadne s
prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením

a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, dodržiavať pracovný
poriadok a ostatné vnútorné predpisy vydané zamestnávateľom v súlade so všeobecnými záväznými
právnymi predpismi, vrátane ich zmien a dodatkov.

Z organizačného poriadku navrhovateľa č. P01/2007 zo dňa 28. 03. 2007 (č. l. 94 spisu) podľa prílohy č.
1 retailový predaj a služby, ktorého riaditeľom bol odporca, patrí pod divíziu retailového bankovníctva a

pod odporcu patrili oddelenia call centrum, riadenie vzťahov s klientom, riadenie tretích strán, manažér
kvality služieb a koondinátor siete išlo teda o vedúcu manažérsku pozíciu.

Podľa prílohy č. 4 k organizačnému poriadku (č. l. 103 spisu) náplňou činnosti organizačného útvaru
centrály - retailový predaj služieb a riaditeľa útvaru /odporcu /- bod 3220 - bolo riadenie oddelenia

call centra, riadenie vzťahov s klientom, riadenie tretích strán, manažér kvality služieb a koordinátor
siete, riadenie regionálnych riaditeľov retailového bankovníctva. Mal zabezpečovať činnosť oddelení
retailového predaja a služieb, podporu a predaj retailových produktov a služieb v rámci pobočiek, interný
tréning - vypracovávanie, koordinovanie siete retailového bankovníctva.

Ďalej sa v náplni činnosti organizačných útvarov centrály uvádzajú jednotlivé oddelenia a ich náplň
činnosti. V bode 3.223 oddelenia riadenia tretích strán, okrem iného v bode 6 (č. l. 104) sa uvádza ako
náplň činností kontrola - monitoruje vyplácanie provízií, vznik nároku na výplatu provízie.

Z kompetenčného poriadku č. P02/2007 zo dňa 29. 03. 2007 (č. l. 105) súd zistil, že v

ňom boli určené kompetencie, ako aj stanovené pravidlá podpisovania písomností v mene banky.
Podľa čl. 3 vedúci zamestnanci sú oprávnení konať a podpisovať v mene banky tak, ako je to bližšie
uvedené v kompetenčnom poriadku. Podľa čl. 3 kompetencie v oblasti účtovných dokladov je uvedené,
že ......okrem iného riaditelia odborov majú právo overovať a schvaľovať účtovné operácie, vykonané
v kompetencii organizačných útvarov, ktoré riadia. Podľa čl. 13 bod 4 prevodné príkazy a pokladničné

doklady vystavené bankou podpisujú zamestnanci v súlade s rozvrhom podpisovania príloha č. 11
poriadku.

V pracovnej inštrukcii č. Pl101/2007 (č. l. 122) Čl. 9 je upravený postup účtovania provízií, tak že
províznu listinu zašle odd. riadenie tretích strán partnerovi e-mailom. Po vystavení faktúry partnerom,

riadenie tretích strán odsúhlasí faktúru s províznou listinou. Faktúru podpíšu zodpovední zamestnanci
v zmysle osobitného vnútorného predpisu. Riadenie tretích strán následne faktúru zašle účtovníctvu.

Podľa Kompetenčného poriadku PO2/2007 ( čl. 105) Čl. 13 bod 4 - prevodné príkazy a pokladničné
doklady vystavené bankou podpisujú zamestnanci v súlade s rozvrhom podpisovania uvedeným v

prílohe č. 11 tohto poriadku. Podľa prílohy (čl. 120) B.2.11 p. č. 20 - Odsúhlasenie faktúry vystavenej
partnerom s províznou listinnou podpisuje - vedúca oddelenia a zamestnanec oddelenia, ako vyplýva
z prílohy nie riaditeľ odboru. Čiže faktúru mali podpísať zodpovední zamestnanci v súlade s rozvrhom
podpisovania, ktorí mali odsúhlasiť faktúru vystavenú partnerom s províznou listinou, teda vedúca
oddelenia retailového bankovníctva a príslušná zamestnankyňa.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ vykonal v dňoch 23. 03. 2010 až 09. 04. 2010 interný
audit, výsledkom ktorého bolo zistené, že spoločnosti PERSONNEL AGENCY s.r.o. bola vyplatená
provízia namiesto vo výške 90 Eur vo výške 9 000 Eur, predmetná činnosť patrila do pôsobnosti
organizačnej zložky, ktorú riadil odporca ako riaditeľ odboru a to jedného z oddelení - Riadenie tretích

strán ( čl. 104).Medzi účastníkmi bolo tiež nesporné, že odporca podpísal platobný poukaz na vyplatenie odmeny
spoločnosti PERSONNEL AGENCY s.r.o. č. 1907/2009 (č. l. 49), na základe ktorého došlo k vyplateniu
sumy 9 000 Eur tejto spoločnosti namiesto sumy 90 Eur.

Na oddelení retailového bankovníctva pracovala v období od 23. 03. 2009 do 01. 04. 2009 na pracovnej
pozícii vedúcej T.. W. I. ako jediná zamestnankyňa tohto útvaru (č. l. 121). Z prejednania škodovej
komisie navrhovateľa na vyporiadanie škôd zo zápisnice č. 2/2010 zo dňa 15. 11. 2010 súd zistil, že
škodová komisia prerokovala na svojom zasadnutí predmetnú škodu. Zároveň skonštatovala, že je

možné predpokladať naplnenie podstaty trestného činu podvodu a bude iniciovať trestné konanie, bolo
schválené a navrhnuté zosobnenie škody vo výške 50 % pani W. I., t. j. 4.455 Eur a 50 % pánovi P. G.,
t. j. 4.455 Eur. Následne bola s pani I. uzavretá dohoda o uznaní záväzku.

Pokiaľ ide o pani R. išlo o dlhoročnú pracovníčku navrhovateľa, ktorej počas pracovného pomeru neboli
vytýkané žiadne nedostatky v práci.

Navrhovateľ v potvrdení o zamestnaní odporcovi uviedol, že v pracovnej náplni odporcu bolo
predovšetkým riadenie retailovej pobočkovej siete, riadenie call centra, oddelenie CRM, riadenie
tretích strán, akvizícia nových klientov, riadenie projektov Custommer Satisfaction, Mystery Shopping,
plánovanieadodržiavanestanovenéhorozpočtupreodbor,pričomsapočastrvaniapracovnéhopomeru

prejavil ako skúsený manažér a veľmi dobre pripravený bankový pracovník, ktorý svoje vedomosti
a praktické skúsenosti zúročil v každodennej práci pri dosahovaní vytýčených cieľov. Svoju prácu
vykonával spoľahlivo, zodpovedne a vo vysokej kvalite (čl. 158).

Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä písm. e) hospodáriť riadne s prostriedkami,

ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím
a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa § 82 Zákonníka práce, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81
povinný najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov; zabezpečovať prijatie včasných a účinných

opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Podľa § 179 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 186 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do

predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u
jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu...

Podľa § 187 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec
uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť

škody podľa miery svojho zavinenia.

Pri posudzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh z nedbanlivosti
vedúceho zamestnanca treba zhodnotiť najmä to, aká bola náplň práce tohto zamestnanca podľa
štatútu a organizačného poriadku zamestnávateľa, aké úsilie vynaložil zamestnanec pri plnení svojich

povinností, aby škode zabránil, aké účelné opatrenia vykonal a akú potrebnú súčinnosť mu poskytli
ostatní zamestnanci. Medzi porušením povinnosti a vznikom škody musí byť priama súvislosť
(R65/1969). Zamestnávateľ musí preukázať porušenie povinnosti zamestnanca, vznik škody, príčinnú
súvislosť, zavinenie, existenciu pracovného pomeru a že došlo ku škode pri plnení pracovných úlohalebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Protiprávny úkon je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Škoda spočíva v skutočnom zmenšení majetku poškodeného, pričom preukázanie vzniku
škody, ako aj jej výšky je na zamestnávateľovi.

Ak škodu spôsobili porušením povinností viacerí zamestnanci, každý z nich uhradí pomernú časť škody,
podľa miery svojho zavinenia. Ak škodu spôsobil porušením povinnosti aj zamestnávateľ, zamestnanec
uhradí pomernú časť škody podľa miery zavinenia.

Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. Odporca pracoval na pracovnej pozícii - riaditeľ retailového predaja
a služieb. Riadil niekoľko oddelení, ktoré mali svojich riadiacich pracovníkov, tiež regionálni riaditelia
retailového bankovníctva boli ním priamo riadení (Čl.8, bol 6 Organizačného poriadku PO1/2007, čl.
94) t. j. bol vedúci zamestnanec, manažér, bol zodpovedný za retailový predaj a služby a za výsledky
predaja siete a alternatívneho kanála.

Navrhovateľ nepreukázal, že by bolo odsúhlasovanie faktúr vystavených partnerom s províznou listinou
v náplni práce odporcu. V súlade s Čl. 9 pracovnej inštrukcie UniCredit Bank Slovakia a.s. (č. l. 124)
toto spadalo do kompetencie oddelenia riadenia tretích strán, ktoré malo vedúcu oddelenia. Inštrukcia
presne upravuje aj postup odsúhlasovania faktúr. Z inštrukcie vyplýva, že toto oddelenie malo za

úlohu zaslať partnerovi províznu listinu a po vystavení faktúry partnerom odsúhlasiť faktúru s províznou
listinou. Faktúru mali podpísať zodpovední zamestnanci v zmysle osobitného vnútorného predpisu a
následne faktúru zaslať do účtovníctva. Týmto osobitným predpisom, ktorý upravoval kompetencie pri
podpisovaní bol kompetenčný poriadok UniCredit Bank Slovakia a.s. (č. l. 105) podľa Čl. 13 bod
4 prevodné príkazy, pokladničné doklady vystavené bankou mali podpisovať zamestnanci v súlade

s rozvrhom podpisovania uvedeným v prílohe č. 11 tohto poriadku, t. j. tak, ako je to na č. l. 120
spisu - vedúca oddelenia a príslušný zamestnanec, ktorí mali odsúhlasiť faktúry vystavené partnerom
s províznou listinou. Toto nebolo uvedené ako kompetencia (povinnosť)
riaditeľa odboru, čo bol odporca. Pričom ako vyplýva z rozvrhu podpisovania, riaditeľ podpisoval
závažnejšie listiny, ktoré v niektorých prípadoch vyžadovali až 4 podpisy, vrátane podpisu riaditeľa

divízie. Podľa Čl. 13 kompetenčného poriadku mal odporca právo ako riaditeľ overiť a schvaľovať
účtovné operácie, vykonané v kompetencii organizačných útvarov, ktoré riadi, toto však nebolo jeho
povinnosťou, takáto kontrola bola povinnosťou príslušného oddelenia, vedúcej oddelenia a pracovníčky
oddelenia tak, ako to vyplýva aj z rozvrhu podpisovania divízie retailového bankovníctva (čl. 120). Pokiaľ
išlo o riaditeľa odboru ako vyplýva z predmetného kompetenčného poriadku, tento mal v povinnostiach

podpisovať veci, ktoré boli zásadné pre obchodnú činnosť navrhovateľa na úrovni uzatvárania zmlúv,
usmernení, obchodných návrhov, produktových kampaní a aktivít, návrhy nových produktov, ich cien,
úrokových sadzieb, obchodných podmienok, rôznych výnimiek zo sadzobníka poplatkov, individuálnych
úrokových sadzieb a pod. Čiže išlo o manažérsku funkciu, kde v podstate išlo o zabezpečenie
výnosov a obchodov pre banku. Súd má teda za to, že navrhovateľ nepreukázal konkrétne porušenie

povinnosti odporcu, v súvislosti s ktorým by došlo k vzniku škody, nakoľko táto konkrétna povinnosť
odsúhlasovať faktúry vystavené partnerom s províznou listinou nebola v jeho povinnostiach, táto
povinnosť bola konkrétna pre vedúcu oddelenia a príslušného zamestnanca. Navrhovateľ nepreukázal,
že by odporcovou povinnosťou bolo prípadne zastupovať príslušnú zamestnankyňu, a teda namiesto
nej odsúhlasovať faktúry, naopak, bolo povinnosťou navrhovateľa zabezpečiť taký počet pracovníkov,

aby na základe ním určených povinností nedochádzalo ku škodám. Podľa kompetenčného poriadku a
rozvrhu podpisovania odsúhlasovať faktúry vystavené Partnerom s províznou listinou mala podpisovať
vedúca oddelenia a príslušná pracovníčka, teda existovala pracovná pozícia „radového“ zamestnanca
na odd. retailového bankovníctva, ktorého povinnosťou bolo odsúhlasiť faktúry. Keďže pracovné
povinnosti jednotlivých pracovníkov boli konkrétne určené navrhovateľom, tak, aby zabezpečovali

ochranu majetku navrhovateľa, nemohol súd zaviazať odporcu v súlade s § 81 alebo 82 Zákonníka
práce, kde ide o všeobecnú povinnosť. Škoda nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti odporcu podľa jeho pracovnej náplni. Odsúhlasovať faktúry vystavené partnerom s províznou
listinou bolo povinnosťou príslušného oddelenia - vedúcej a príslušného zamestnanca.

O trovách konania bude rozhodnutie samostatným rozhodnutím.“

Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Dôvodil, že okresný súd nesprávne vec posúdil a
nevyhodnotil skutkovo správne dôkazy preukazujúce obsah pracovných povinností a pracovnej náplnežalovaného, v dôsledku čoho prijal nesprávny právny záver. Súd dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal, že by bolo odsúhlasovanie faktúr vystavených partnerom s províznou listinou v pracovnej
náplni žalovaného, a teda žalobca nepreukázal konkrétne porušenie povinnosti žalovaného, v súvislosti

s ktorým by došlo k vzniku škody.

Do pracovnej náplne žalovaného však spadalo odsúhlasovanie faktúr vystavených partnerom s
províziou. Žalobca totiž preukázal dvoma rôznymi v rôznom čase vydanými písomnými potvrdeniami
vedúcich pracovníkov divízie ľudských zdrojov žalobcu, že na príslušnom oddelení, ktoré malo úhradu

faktúr odsúhlasiť, t. j. na oddelení riadenia tretích strán, v tom čase pracovala len vedúca oddelenia
tretích strán, a to p. I., pozícia ďalšieho príslušného zamestnanca nebola obsadená. Podľa čl. 29 bod
2 kompetenčného poriadku je spôsob podpisovania taký, že na prvej pozícii podpisuje funkčne vyššie
postavená osoba a na druhom mieste funkčne nižšie postavená osoba. Z uvedeného vyplýva, že
kompetenčný poriadok počíta s možnosťou, kedy nie je obsadená príslušná pracovná pozícia, a kedy
aj v takomto prípade je, a musí byť zabezpečená kontinuita v procese schvaľovania a podpisovania

príslušných dokumentov, pričom z vyššie uvedeného je zrejmé, že každý dokument za spoločnosť
musia podpísať dvaja zamestnanci. Keďže pozícia príslušného zamestnanca na oddelení tretích strán
nebola obsadená, na druhom odsúhlasila a podpísala príkaz na úhradu vedúca oddelenia tretích
strán a postúpila príkaz na odsúhlasenie a podpis funkčne vyššie postavenej osobe v súlade s
predmetným ustanovením kompetenčného poriadku. Touto vyššie postavenou osobou bol žalovaný.

Žalovaný príkaz na úhradu podpísal, čím jednoznačne potvrdil jeho odsúhlasenie z jeho strany. V
opačnom prípade by priloženie jeho podpisu nemalo absolútne žiadny význam a žalovaný, ak mal
pochybnosti o svojom oprávnení k podpisu daného dokladu, mal tento odmietnuť podpísať. Nemá
logiku tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by nadriadený nemal možnosť a oprávnenie podpisovať
listiny namiesto svojich podriadených, za ktorých v rámci svojho odboru v konečnom dôsledku nesie

zodpovednosť.

Neskontrolovaním príkazu na úhradu faktúry zároveň žalovaný porušil i prevenčnú povinnosť danú
v § 178 Zákonníka práce, podľa ktorého je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo okrem
iného k poškodeniu majetku, ani bezdôvodnému obohateniu. Na svojej pracovnej pozícii so svojimi

skúsenosťami a kvalifikáciou si mal a musel byť vedomý, že ak podpísal príkaz na úhradu bez jeho
skontrolovania, môže v ňom byť chyba v neprospech zamestnávateľa, čím môže dôjsť k poškodeniu
jeho majetku alebo bezdôvodnému obohateniu inej osoby, čo sa v tomto prípade i stalo.

Naviac,predmetnázmluvasospoločnosťouPERSONENELAGENCY,s.r.o.savýnimočnespracovávala

ručne, pretože tento typ obchodov bol zazmluvnený prvýkrát ako skúšobný, nový projekt, a preto
sa nespracovávali cez informačný systém banky, v ktorom rátal provízie automatický softvér, ale sa
spracovávali ručne, čo potvrdil i žalobca (zrejme ide o preklep a správne má byť uvedené žalovaný).

Je teda nepochybné, že žalobca porušil nevykonaním kontroly príkazu na úhradu predmetnej faktúry

povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy a interných predpisov zamestnávateľa i povinnosť
vedúceho zamestnanca kontrolovať zamestnancov a súčasne i prevenčnú povinnosť zamestnanca, v
dôsledku čoho je vznik škody na strane žalobcu.

Žalobca preto žiadal, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený a žalovaný bol zaviazaný uhradiť

navrhovateľovi pomernú čas škody v sume 4.455,- Eur a trovy konania, všetko do 15 dní.

K podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril.

Uviedol, že súd po posúdení celej situácie a predložených dokladov správne zhodnotil skutkový stav a

vyniesol výrok, ktorým žalobu v plnom rozsahu žalobcovi zamietol.

Žalobca v odvolaní vytrhol niektoré tvrdenia z kontextu a účelovo ich prispôsobil svojej argumentácii,
ktorá od počiatku nie je správna ani po skutkovej stránke, ani po právnej stránke.

Žalovaný má za to, že si svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej pozície vykonával riadne a
zodpovedne, plnil prevenčnú povinnosť v tých veciach, ktoré mu vyplývali z jeho pracovnej náplne.
Nemožno ho preto zaväzovať zodpovednosťou za úkony, ktoré nespadali do pracovnej pozície a založiť
argumentáciu na fakte ničím nepodloženom, že z dôvodu obsadenia oddelenia tretích strán len jednýmz vedúcich zamestnancov p. I. bolo povinnosťou odporcu kontrolovať výstupy daného oddelenia a
zodpovedať za ich správnosť.

Žalovaný nemal dôvod pochybovať o správnosti výšky sumy uvedenej v prevodnom príkaze.

Konaním žalovaného nedošlo k porušeniu predpisov navrhovateľa a neexistuje podľa vyššie uvedeného
zavinenie odporcu ani príčinná súvislosť medzi konaním a vznikom škody.

Žalovaný preto navrhol, aby bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdený a žalobca
zaviazaný nahradiť trovy konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O. s. p.

Okresný súd, ako je zrejmé z obsahu jeho rozhodnutia, pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností,
že žalovaný mal síce oprávnenie kontrolovať aktá a vydané rozhodnutia svojich podriadených, avšak
nebolo to jeho absolútnou povinnosťou. Kontrolovať všetky výsledky pracovných činností svojich
podriadených by žalovaný zrejme ani fyzicky nezvládal.

Skutočnosťou a spor rozhodujúcou otázkou je, že pred tým, ako faktúry mohli byť dané na realizáciu,
museli byť na príslušnom oddelení odsúhlasené dvoma pracovníkmi. Správnosť faktúry každá z týchto
osôb odsúhlasovala svojím podpisom, a preto bolo povinnosťou každej jednej osoby správnosť faktúry
preveriť. Je pochopiteľné, že inak by vnútorné nariadenie o povinnosti odsúhlasovania faktúr dvoma

osobami nemalo zmysel. Kontrola dvoma osobami bola ustanovená ako poistka proti prípadným stratám
z nedbanlivosti, ale aj prípadnej manipulácie zo strany odsúhlasovateľa. Je všeobecne platnou zásadou,
že osoba, ktorá podpisuje listinu, zodpovedá za správnosť jej obsahu.

Naviac, keby odporca aj nebol podpisoval faktúru ako jedna z dvoch osôb na odsúhlasenie potrebných

a túto faktúru podpisoval iba ako nadriadený, ktorý vykonal kontrolu, čo osvedčil svojím podpisom, bola
by jeho zodpovednosť daná, pretože pri riadne vykonanej kontrole mal zistiť pochybenie.

Spolupodpis na určitom dokumente zakladá aj spoluzodpovednosť za správnosť jeho obsahu.

Žalovaný by sa bol mohol svojej zodpovednosti čiastočne alebo celkom zbaviť iba v dôsledku liberácie,
ale žalovaný sa takýmto spôsobom nebránil.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.