Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213112
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614213112.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava proti žalovaného EFIK, s.r.o., Letná 37,
Spišská Nová Ves , právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Bečarik &Partners , s.r.o. , so sídlom
Letná 37, Spišská Nová Ves, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, B. N., O..I.., I. I. D.
XX/A, D., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov

v konaní o zaplatenie 1 699,66 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.699,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 1.699,66 eur od 5.9.2014 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 185,57 Eur ,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrh v sume 101,50 Eur a z trov cestovného v
sume 84,07 Eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti, čo do úroku z omeškania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.7.2014 podanou na tunajšom súde dňa 22.7.2014 domáhal, aby súd
vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.699,66 Eur
spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.699,66 Eur od 17.7.2014 do zaplatenia , ako aj
trovy konania v sume 101,50 Eur , to všetko do 15 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Tento svoj návrh odôvodnil tým, že podľa hlásenia poistnej udalosti zo dňa 28.9.2011 došlo v nebytových
priestorochnaQ.XXC.I.I.R.C.,ktorémalaspoločnosťI.I..W..V..prenajatéod žalovaného,kprasknutiu
vodovodného potrubia a zatečeniu vody. V dôsledku toho došlo k vzniku škody na hnuteľných veciach
rôzneho druhu patriacich spoločnosti I. I..W..V.. Poškodená spoločnosť mala so žalobcom uzatvorenú
poistnú zmluvu č. 511013414, ktorej predmetom bolo okrem iného aj poistenie hnuteľných vecí. Na

základe poistnej zmluvy a výšky škody zistenej na základe obhliadky a výpočtu výšky škody poškodenej
vyplatili poistné plnenie v sume 2.247,86 Eur. Za škodu v zmysle ustanovení § 420a Občianskeho
zákonníka zodpovedá žalovaný. V zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka im voči žalovanému
vznikol nárok na náhradu škody , ktorý na nich prešiel z poškodenej vyplatením poistného plnenia a to až
dovýšky, vakejplneniepoistnémuposkytli.Nároksiuplatniliužalovanéhovýzvou.Nároksiuplatňujúvo
výške 1.699,66 Eur. Žalovaný doteraz dlžnú sumu neuhradil. Okrem dlžnej sumy je žalovaný v zmysle §

517 Občianskeho zákonníka povinný uhradiť aj úrok z omeškania , ktorý je v zmysle nar. vlády č. 87/1995
Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu . Preto si voči žalovanému uplatňujú zaplatenie
dlžnej sumy , úrok z omeškania odo dňa podania návrhu , ako aj trovy konania.

Vo veci bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/89/2014-20 zo dňa 27.8.2014, voči

ktorému žalovaný písomným podaním zo dňa 19.9.2014 doručeným súdu toho istého dňa odpor.
Uvedený platobný rozkaz bol tak zo zákona zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.V rámci uvedeného odporu žalovaný poukázal na to, že spoločnosť I. I..W..V.. uzavrela so žalovaným
zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.4.2009. Predmetom nájmu boli vnútorné priestory o

celkovej výmere podlahovej plochy cca 60 m2 na prízemí budovy nachádzajúcej sa na ul. Q. I..Č.. XX,
N. R. N. J. P. Č.. XXX J..Ú.. I. R. C. . Vlastníkom budovy je žalovaný. Prasknutím vodovodného potrubia
došlo k zatopeniu predajne V., ktorej prevádzkovateľom bola spoločnosť I. I..W..V.. . S ohľadom na
prasknutie potrubia a následné vytopenie priestorov predajne V. , žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti
nezanedbalžiadnepovinnostivyplývajúceznájomnejzmluvy,resp.zprávnychpredpisov.Žiadnanorma

nepredpisuje povinnosť kontroly armatúr, potrubí, ktoré slúžia ako vodovodné zariadenie. Armatúry boli
správne nainštalované, boli funkčné niekoľko rokov a prasknutie ventilu mohlo byť tak spôsobené
okolnosťami , ktoré žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nezapríčinil, resp. v rámci ich starostlivosti
nebolo možné predvídať. Jedná sa o takú ich starostlivosť, ktorú možno od nich spravodlivo požadovať
nie je možné, aby v každej hodine sledovali , kontrolovali či menili obvyklé prírodné vodovodné potrubie.
Má za to, že vznik škody nastal za okolnosti vylučujúcich zodpovednosť v zmysle § 374 ods. 1

Obchodnéhozákonníka,nakoľkovčasevznikuzáväzkuprenajímateľtakútoškodunemoholpredvídaťa
zároveň prekážka vznikla nezávisle od vôle žalovaného, nebola teda zavinená. Poukázal tiež na to, že v
zmysle čl. VII bod 10 Nájomnej zmluvy , prenajímateľ nezodpovedá za škody, ktoré nájomníkovi vzniknú
pri jeho činnosti v nebytových priestoroch, iba ak by škoda vznikla ako dôsledok zavineného porušenia
povinností zo strany prenajímateľa , vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo zo všeobecne záväzných

právnych predpisov.

Obdobne sa vyjadril aj v písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2014 doručenom súdu toho istého dňa .

Písomným podaním zo dňa 5.11.2014 doručeným súdu dňa 10.11.2014 vstúpila do uvedeného

sporového konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník B. N., O..I...

Písomným podaním zo dňa 14.11.2014 doručenom súdu toho istého dňa žalovaný súhlasil so vstupom
uvedeného vedľajšieho účastníka na jeho strane.

Uvedený vedľajší účastník zároveň vo svojom vyššie uvedenom písomnom podaní zo dňa 5.11.2014
poukázal na to, že žalobný návrh nie je dôvodný , nakoľko žalovaný za škodu nezodpovedá a preto
oni ( vedľajší účastník) poistné plnenie neposkytli a žalovanému ako ich poistenému odporučili , aby
odmietol uplatnený nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia. Poukázal na to, že žalovaný
ako prenajímateľ a spoločnosť I. I..W..V.. ako nájomca mali uzavretú zmluvu o nájme nebytových

priestorov zo dňa 1.4.2009. Zmluvný vzťah založený uvedenou zmluvou o nájme nebytových priestorov
sa spravuje v zmysle § 261 ods. 6 ObchZ Občianskym zákonníkom iba pokiaľ ide o ustanovenia o
tomto zmluvnom type ( nájomná zmluva) , v ostatnom sa riadil ich zmluvný vzťah zákonom č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ( ako lex speciali k OZ) a Obchodným zákonníkom.
Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu , zmluvné strany si v čl. VII ods. 10 zmluvy o nájme nebytových

priestorov dohodli, že prenajímateľ nezodpovedá za škody, ktoré nájomcovi vzniknú pri jeho činnosti
v nebytových priestoroch , iba ako by škoda vznikla ako dôsledok zavineného porušenia povinností zo
strany prenajímateľa , vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
Prenajímateľ žiadne predpisy neporušil, riadne udržiaval predmet nájmu a napriek tomu došlo k
prasknutiu závitu ventilu pripojeného vodomeru. Škoda podľa nich nastala z dôvodov vylučujúcich

zodpovednosť prenajímateľa za škodu a to podľa § 374 ods. 1 ObchZ , škoda vznikla nezávisle od
vôle prenajímateľa, nemohol ju v čase vzniku záväzku predvídať. Majú za to, že na kontraktuálnu
zodpovednosť je potrebné aplikovať ustanovenie § 375 a násl. ObchZ a nie ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom k uvedenému majú za to, že na žalobcu v zmysle § 813 OZ neprešlo právo na
náhradu škody , nakoľko ani jeho právny predchodca nebol nositeľom tohto práva.

K odporu ako aj písomnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného sa písomné
v podaní z dňa 26.11.2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.11.2014 vyjadril žalobca, ktorý
poukázal predovšetkým na § 1 Obchodného zákonníka .Z tohto úvodného ustanovenia Obchodného
zákonníka je zrejmé, že tento zákon upravuje len postavenie podnikateľov a obchodnozáväzkové vzťahy

súvisiace s podnikaním . Navyše odsek 2 tohto ustanovenia pripúšťa, že aj na tieto vzťahy sa môžu v
prípadoch, ktoré nie sú upravené v tomto zákone použiť predpisy občianskeho práva. Ustanovenie § 373
Obchodného zákonníka sa týka len prípadu škody, ktorá vznikne následkom porušenia povinností zo
záväzkového vzťahu . Obchodný zákonník iné prípady vzniku škody a z toho vyplývajúcej zodpovednostiza škodu neupravuje. V súkromnom práve však škoda môže vzniknúť nie len ako dôsledok porušenia
zmluvných povinností , ale aj v dôsledku iných okolností, pričom za splnenia určitých podmienok
je daná zodpovednosť za škodu a tým aj zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu aj v prípade

týchto ďalších prípadov. Ako príklad možno uviesť npr. zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla , zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou. Takéto iné
prípady vzniku škody a následnej zodpovednosti Obchodný zákonník už nerieši. Avšak tieto prípady
sú upravené v Občianskom zákonníku , ktorý je na základe ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka
lex generalis vo vzťahu k tomuto zákonu. Činnosť žalovaného spočívajúca v prenájme nebytových

priestorov spolu s poskytovaním dodávky služieb spojených s užívaním nehnuteľností má prevádzkovú
povahu. A preto ak vznikne škoda v súvislosti s touto činnosťou, zodpovedá za ňu v zmysle § 420a
Občianskeho zákonníka žalovaný. Z ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že toto ustanovenie má kogentný charakter a subjekt vykonávajúci činnosť prevádzkovej povahy sa
nemôže tejto zodpovednosti zabaviť s výnimkou uvedenou § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Navyše na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti, nakoľko ide o

zodpovednosť objektívnu.

Žalobca na pojednávaniach vo svojich výpovediach uskutočnených prostredníctvom poverených
zamestnancov uviedol, že z pôvodnej v žalobnom návrhu vyčíslenej škody vo výške 2247,86 Eur si
uplatňuje len sumu 1699,66 Eur a to z toho dôvodu, že príslušný rozdiel medzi týmito sumami má

predstavovať jednak zmluvne dojedaná spoluúčasť spoločnosti I. I..W..V.. na úhrade tejto škody , ktorú
predstavovala bývalá čiastka 1 tis. Sk, t.j. 33,19 Eur v súčasnosti, a jednak amortizácia určitých
poškodených vecí, ktorú pri výpočte skutočnej škody stanovili. Prečo však regresne oddelenie žalobcu
časti rozdielu medzi skutočnou škodou 2.099,67 Eur , po odčítaní vyššie uvedených položiek, a
žalovanou sumou 1.699,66 eur upustilo od vymáhania sa nevedel vyjadriť, nebolo to však v dôsledku

premlčania uvedeného nároku, ako to pri prvotnej výpovedi uvádzal. V tejto súvislosti poukázal na to,
že celé poistné plnenie bolo vyplatené naraz, takže k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku
pretože nemal vedomosť o tom, kedy došlo zo strany žalobcu k plneniu voči spoločnosti I. I..W..V...

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalobcu poukázal na to, že záväzkovoprávny
vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou I. I..W..V.. je obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý sa podľa
§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka použili ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom
zmluvnom type a ustanovenia osobitného zákona . Na ďalšie otázky tohto obchodnoprávneho vzťahu sa

použije Obchodný zákonník. V tomto smere je potrebné na zodpovednosť účastníkov použiť príslušné
ustanovenie Obchodného zákonníka. Je teda zrejmé, že zodpovednosť za škodu v danom prípade je
treba posudzovať podľa §373 a násl. Obchodného zákonníka. Žalovaný v tomto smere neporušil žiadnu
zo svojich povinností zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a ani žiadne iné zákonné povinnosti.
Spoločnosť I. I..W..V.. a žalovaný si dohodli svoje práva a povinnosti inak a to tak, že žalovaný je povinný

odovzdať spoločnosti I. ako nájomcovi priestory v stave spôsobilom na riadne užívanie a podľa čl 7
ods. 10 predmetnej zmluvy žalovaný nezodpovedá za škody, ktoré nájomcovi vznikli pri jeho činnosti v
nebytovýchpriestorochokremprípadu,akškodavzniknevdôsledkuzavinenéhoporušeniapovinnostizo
strany žalovaného ako prenajímateľa. Podľa jeho názoru, bolo potrebné preukázať porušenie konkrétnej
povinnosti žalovaným, čo v tomto konaní preukázané nebolo. Navyše škoda tak ako ju popísal žalobca

v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného, nakoľko žalovaný bol iba
vlastníkom týchto nebytových priestorov. V tomto smere by znova prichádzala do úvahy opäť len
všeobecná zodpovednosť za škodu a opätovné preukázanie konkrétnej povinnosti, čo v tomto konaní
preukázané nebolo. Pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že v prípade žalovaného ide o prevádzkovú
činnosť, aj on poukázal na okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, nakoľko dôvod vzniku škody nemá

povahu v prevádzkovej činnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na ich základe zistil tento skutkový
stav :

Žalovaný je podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX C. N. J..Ú.. I. R. C. výlučným vlastníkom
nehnuteľností a to stavby so súpis. č. XX, Popis stavby : Obchod , Druh stavby : Budova pre obchod a
služby, vrátane autoservisu a čerpacej stanice, stojacej na parcele č. XXX , ako aj parcely registra „P.“
parcelné číslo XXX, Druh pozemku : Zastavané plochy a nádvoria o výmere 764 m2.PodľainternetovéhovýpisuzObchodnéhoregistravedenéhonažalovaného,tentomávpredmetesvojej
podnikateľskej činnosti okrem iného zapísanú aj činnosť - prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných

než základných služieb spojených s prenájmom.

Dňa 10.8.2009 ( deň úradného osvedčenia podpisu nájomcu na zmluve ) žalovaný ako prenajímateľ
uzatvoril so spoločnosťou I. I..W..V.., Š.W. R. XXXX/XX, I. R. C. , X. : XXXXXXXX ako nájomcom Zmluvu
o nájme nebytových priestorov ( ďalej len ako „ Zmluva“) , ktorej predmetom prenájmu podľa článku II sú

vnútorné obchodné priestory o celkovej výmere podlahovej plochy cca 60 m2 na prízemí nehnuteľnosti
bližšie špecifikovanej v Preambule uvedenej Zmluvy , ktorou je vyššie uvedená nehnuteľnosť - budova
zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX. Podľa článku V uvedenej zmluvy doba nájmu bola dojednaná na
dobu určitú a to tri roky odo dňa uzavretia uvedenej zmluvy . Nájomný vzťah sa automaticky predlžil o
ďalšie dva roky, pokiaľ nájomca najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím tejto doby písomne neoznámil,
že trvá na ukončení tohto nájomného vzťahu.

Podľa článku IV - „Účel nájmu“ uvedenej zmluvy , nájomca sa zaväzuje nebytové priestory využívať
výlučnezaúčelompredajaproduktovaslužiebT.I.ainýchslužiebpodľazmluvyospolupráciuzatvorenej
medzi nájomcom a T. I.( ďalej len „ Účel nájmu“). Nájomca sa týmto zaväzuje , že bude využívať predmet
nájmu len na účel nájmu.

PodľačlánkuVIIods.10uvedenejzmluvy,prenajímateľnezodpovedázaškody,ktorénájomcovivzniknú
pri jeho činnosti v nebytových priestoroch , iba ako by škoda vznikla ako dôsledok zavineného porušenia
povinností zo strany prenajímateľa , vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo zo všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Dňa 28.9.2011 došlo v uvedených prenajatých priestoroch k škodovej udalosti , ktorá podľa záznamu
o škodovej udalosti spísanej pre potreby žalobcu spočívala v tom, že praskla rúra , ktorá vedie k
meraču vody, z ktorej v noci vytiekla voda a zatopila spodné časti predajne a steny v zázemí a vo WC.
Poškodenými mali byť koberce , spodná časť nábytku , elektrika , kedy v objekte nefungovali rozvody v

podlahe , ďalej mala byť poškodená PVC podlaha v zázemí, 2 PC ( server) , ďalší nábytok v zázemí ,
kancelársky papier a vysávač.

SpoločnosťI.I..W..V..malauzavretúsožalobcompoistnúzmluvuč.0038070017492zodňa26.11.2007,
ktorou mala poistené hnuteľné veci v objekte - Obchod s mobilnými telefónmi a príslušenstvom , Q. XX,

I. R. C. , teda v prenajatom nebytovom priestore. Poistenie sa okrem iného vzťahovalo aj pre prípady
poškodenia vecí vodou z vodovodného zariadenia.

Zamestnanci žalobcu vykonali na mieste škodovej udalosti ohliadku a to dňa 29.9.2011 a neskôr po
vysušení miestnosti bola vykonaná doohliadka dňa 27.11.2011.Z oboch bol vykonaný príslušný zápis.

Na základe takto vykonaných ohliadok bol následne žalobcom uskutočnený výpočet skutočnej škody ,
ktorábolavyčíslenánacelkovúsumu2.281,05Eur,ktorápoodrátaníamortizáciepríslušnýchmateriálov
pre ich vek v sume 181,39 Eur, napokon predstavovala sumu 2.099,05 Eur. V rámci uvedenej vyčíslenej
škody bola zahrnutá oprava PC, výroba nábytku , čistenie koberca a čistiace prostriedky , pričom do

škody neboli zahrnuté , resp. boli vylúčené náklady na výmenu zámkov, nakoľko nesúviseli s poistnou
udalosťou a tiež poškodenie jedného stola o rozmeroch 100x60 , nakoľko toto pri obhliadkach nebolo
zaznamenané.

V rámci súdneho konania uvedené skutočnosti jednak pokiaľ ide o škodovú udalosť jednak pokiaľ ide o

samotné vyčíslenie škody neboli zo strany žalovaného a ani zo strany vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného spochybnené , resp. namietané, takže ich súd vzal za preukázané.

Podľa prípisu zo dňa 14.8.2013 adresovaného spoločnosti I. I..W..V.. žalovaný poukazujúc na to,
že je vlastníkom nehnuteľnosti a prasknutého vodovodného ventilu tento pôvodne uznával svoju

zodpovednosť za vzniknutú škodu. Ako v tomto prípise uviedol, správu budovy vykonáva sám. Uvedenú
nehnuteľnosť, v ktorej došlo k poistnej udalosti , nadobudol v roku 2006 . Nedokáže sa vyjadriť, kto a
kedy montoval predmetný ventil a ani kedy bola robená posledná revízia tohto ventilu. Tiež uviedol,
že si nie je vedomý povinnosti vykonávať revíziu vodovodných ventilov.Neskôr už v rámci prebiehajúceho súdneho konania svoju zodpovednosť za uvedenú škodu popieral.

Žalobca prípisom zo dňa 18.9.2013 oznámil spoločnosti I. I..W..V.. , že jej poukazuje v súvislosti s
predmetnou poistnou udalosťou poistné plnenie v celkovej výške 2.247,86 Eur , čo predstavovalo
celkovú vyčíslenú škodu v sume 2.281,05 Eur po odrátaní zmluvne dojednanej spoluúčasti v celkovej
výške 33,19 Eur ( pôvodne 1.000,--Sk) . Podľa bankového výpisu žalobca uvedené finančné prostriedky
uvedenej spoločnosti , teda svojmu klientovi, skutočne dňa 19.9.2013 poukázal.

Prípisom zo dňa 26.11.2013 žalobca vyzval žalovaného k úhrade sumy 2.247,86 Eur v lehote 15 dní odo
dňa doručenia uvedeného prípisu , poukazujúc na vyššie uvedenú poistnú udalosť a odvolávajúc sa na
ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka., podľa ktorého na žalobcu prešlo právo na náhradu
škody do výšky poskytnutého plnenia. Žalobca súdu nepredložil doklad o tom, kedy bola uvedená výzva
žalovanému doručená.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon.( Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.).

Podľa § 373 Obchodného zákonníka , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa§1ods.2Obchodnéhozákonníka,právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Podľa 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka , škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je
spôsobená

a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka , zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len
ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
vlastným konaním poškodeného.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru ,že nárok žalobcu čo do istiny je opodstatnený v plnom
rozsahu a čo do úrokov z omeškania je neopodstatnený len v nepatrnej miere.Medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že ku škode na hnuteľných veciach spoločnosti I. I..W..V.. ktorá
bola v zmluvnom poistnom vzťahu so žalobcom , ktorý jej poskytol poistné plnenie , došlo v nebytových
priestoroch prenajatých uvedenej spoločnosti žalovaným a nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ktorej

výlučným vlastníkom je žalovaný. V rámci konania neboli zo strany žalovaného spochybnené ako
škodová udalosť, tak ani žalobcom vyčíslená výška škody na hnuteľných veciach spoločnosti I. I..W..V..,
a tak ich súd bral za nesporné a preukázané.

Spornou zostala jedine otázka, či žalovaný za uvedenú škodu zodpovedá , resp. či mu vzniká povinnosť

jej úhrady voči spoločnosti I. I..W..V.., resp. po poskytnutí poistného plnenia priamo žalobcovi, v prípade,
ak má uvedená škoda objektívny charakter.

Vzťah medzi spoločnosťou žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou I. I..W..V.. je vzťahom
obchodnoprávnym v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný prenajal uvedenej
spoločnosti nebytové priestory nachádzajúce sa v jeho nehnuteľností postupujúc v zmysle jeho

predmetu činnosti, ktorým okrem iného je aj prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných než
základných služieb spojených s prenájmom. Spoločnosť I. I..W..V.. si ich zase prenajímala výlučne
za účelom predaja a produktov služieb mobilného operátora V..Keďže ale Obchodný zákonník nemá
osobitnúúpravuzmluvyonájmenehnuteľností,prostredníctvom§261ods.9Obchodnéhozákonníkasa
uvedený vzťah posudzuje aj podľa príslušných ustanovení o zmluvnom type obsiahnutom v Občianskom

zákonníku, ktorým je podľa § 720 Občianskeho zákonníka a jeho odkazu na zákon č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva o nájme nebytových priestorov. Samotný
obchodnoprávny charakter vzťahu medzi týmto subjektmi sa však nemení.

Právna úprava zodpovednosti za škodu je pomerne zložitá , najmä svojim systematickým usporiadaním

v predpisoch súkromného práva. Nachádza sa tak v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku. V
Občianskom zákonníku sú upravené osobitné druhy zodpovednosti za škodu, ktoré sa aplikujú aj na
zodpovednosť podnikateľov , a to zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa §
420aObčianskehozákonníka,zodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkov
podľa § 427 Občianskeho zákonníka, zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou

prevádzkou podľa § 432 a násl. Občianskeho zákonníka, zodpovednosť za škodu na vznesených alebo
odložených veciach podľa § 433 Občianskeho zákonníka. Uvedené druhy osobitnej zodpovednosti sa
aplikujú pred všeobecnou úpravou zodpovednosti upravenej v Obchodnom zákonníku. Z Občianskeho
zákonníka sa ďalej aplikujú aj ustanovenia o povinnosti predchádzať škodách a súvisiace ustanovenia
( § 415 - 419 Občianskeho zákonníka). Aplikácia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420

Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu
poruší povinnosť stanovenú v inom právnom predpise ako Obchodnom zákonníku a z toho osobitného
právneho predpisu nevyplýva niečo iné. ( Patakyová, M. a kol : Obchodný zákonník, Komentár, 3.
Vydanie , Praha : C.H.Beck 2010, str. 872-873).

V danom prípade je potrebné na vzťah medzi spoločnosťou I. I..W..V.. a žalovaným aplikovať
ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spoločnosti I. I..W..V.. vznikla škoda na
jej hnuteľných veciach v nebytových priestoroch, ktoré mala uvedená spoločnosť na základe Zmluvy
o nájme nebytových priestorov prenajaté od žalovaného, ktorých ich prevádzkuje. Žalovaný má vo
vlastníctve objekt- nehnuteľnosť , v ktorom sa uvedené nebytové priestory nachádzajú a zároveň

predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných než
základných služieb spojených s prenájmom.

Podľa 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou, pričom podľa 420a ods. 2 písm. a./ Občianskeho zákonníka , škoda je

spôsobená prevádzkovou činnosťou, tiež vtedy ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú
povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

Prevádzkovú činnosť teda na účely tohto ustanovenia možno vymedziť ako organizovanú cieľavedomú
činnosť, bez ohľadu na to, o akú činnosť ide ( pozri § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na rozdiel od

ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka nemusí ísť o zvlášť nebezpečnú prevádzku. Zodpovedným
subjektomjespravidlapodnikateľ(fyzickáaleboprávnická osoba),ktorýprevádzkovúčinnosťvykonáva
vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť ( § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka).Prevádzkovou činnosťou sa tak rozumie sústavne vykonávaná činnosť , ktorá je organizovaná
právnickou alebo fyzickou osobou ( podnikateľom) v určitej prevádzke a ktorá - aj keby nebola
vymedzená v predmete jej činnosti - je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti. Spravidla ide o

činnosť, ktorá predstavuje predmet činnosti právnickej a fyzickej osoby a je tiež krytá podnikateľským
oprávnením tejto osoby. S ohľadom na zvýšenú ochranu záujmov poškodených osôb pred hroziacimi
rizikami pojem „ prevádzková činnosť“ treba vykladať širšie v tom zmysle, že ide o každú fakticky a
sústavne vykonávanú činnosť spojenú s prevádzkou právnickej a fyzickej osoby , a to bez ohľadu na to,
či ide o činnosť povolenú alebo nepovolenú.

Súd je preto toho názoru, že činnosť ktorú žalovaný vo vzťahu k spoločnosti I. I..W..V.. vykonával a síce
prenájom predmetných nebytových priestorov je možné považovať za prevádzkovú činnosť v zmysle
vyššie uvedených definícii.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie

škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje
ajzavinenie.Vprípade,keďsavyžadujeajzavinenieškodcu,ideosubjektívnuzodpovednosť,vprípade,
keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. V rámci obchodnoprávnych vzťahov
vychádzajúc z úpravy obsiahnutej v § 373 a násl. Obchodného zákonníka možno konštatovať, že
predpokladom vzniku zodpovednosti v obchodnoprávnych vzťahoch je : 1. porušenie povinnosti zo

záväzku(aleboinejprávnejpovinnostistanovenejvObchodnomzákonníku),2.vznikškodya3.príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

Ako však už bolo vyššie uvedené v prípade úpravy vzťahu medzi spoločnosťou I. I..W..V.. a žalovaným
má pred všeobecnou úpravou zodpovednosti obsiahnutou v Obchodnom zákonníku prednosť úprava

osobitného druhu zodpovednosti za škodu aplikujúca sa aj na zodpovednosť podnikateľov a obsiahnutá
V Občianskom zákonníku, a síce úprava zodpovednosti za škodu spôsobená prevádzkovou činnosťou
v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa zodpovednostné predpoklady posudzujú
odlišne. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 OZ totiž nie je protiprávny úkon, prípadne
porušenie povinnosti zo záväzku, ale určitá škodová udalosť , ktorá bola príčinou vzniku škody a

ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou , teda jej nepriaznivými vplyvmi na okolie. Za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a O.z. zodpovedá poškodenému prevádzkovateľ
takejto činnosti a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda v príčinnej súvislosti
s prevádzkovou činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje širšie a dôslednejšie
zabezpečenie náhrady takejto škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať

porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná
zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže,
škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberalizovať), pokiaľ
preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou dôvod v prevádzke, alebo
že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o objektívne posudzovanie

konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku
škody. Zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti ktorými bola
škoda spôsobená, nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti.
Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke, je okolnosť, ktorá objektívne nemá svoj
pôvod „vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Môže

ísť o udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, v ktorej nemohlo
byť prevádzkovateľom v takejto činnosti zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená, a to ani
pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. Ak však bola príčinou vzniku škody tzv.
vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa z dôvodu
neodvrátiteľnej udalosti bez ohľadu na to, či škode mohlo, či nemohlo byť zabránené. Skutočnosti

odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti podľa § 420a ods. 3 O.z. musí v súdnom konaní preukazovať
prevádzkovateľ. (npr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/451/2013 zo dňa 22.10.2014).

V danom prípade zo strany žalovaného, ale ani vedľajšieho účastníka na jeho strane neboli preukázané
takéskutočnosti,ktorébyjednoznačnepreukázali,žeškodabolaspôsobenáneodvrátiteľnouudalosťou

nemajúcou dôvod v prevádzke. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalovaného ako zodpovednostného
subjektu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka v plnej miere zaťažuje v tomto spore povinnosť
tvrdenia , dôkazná povinnosť , ako aj unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena na preukázanie
existencie daných okolnosti umožňujúcich jeho liberalizáciu.Žalovaný však tieto procesné povinnosti si nesplnil. Pokiaľ aj vo všeobecnej rovine tvrdil, že armatúry
boli správne nainštalované, boli funkčné niekoľko rokov a prasknutie ventilu mohlo byť tak spôsobené

okolnosťami , ktoré žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nezapríčinil, resp. v rámci ich starostlivosti
nebolo možné predvídať, a toto jeho vyhlásenie by sa prípadne dalo považovať aj za splnenie jeho
povinnosti tvrdenia, tak na preukázanie tohto svojho tvrdenia nenavrhol žiaden dôkaz v zmysle § 120
ods. 1 prvá veta O.s.p., teda nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť, a za takéhoto stavu veci súd nemal
povinnosť vykonávať žiadne iné dôkazy. Inými slovami žalovaný na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné

bremeno a tak sa z objektívnej zodpovednosti podľa § 420 a Občianskeho zákonníka neliberoval.

Nebolopritompochybpotom,žeškoda,ktorejpomernúčasťsižalobcavtomtosporovomkonaníuplatnil
vznikla v príčinnej súvislosti s prasknutím vodovodného potrubia v objekte žalovaného.

Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka , strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655

ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.

Podľa 1 ods. 3 Občianskeho zákonníka , účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Argument žalovaného, resp. vedľajšieho účastníka na strane žalovaného , že podľa článku VII ods. 10
Zmluvy o nájme nebytových priestorov žalovaný nezodpovedá za škody, ktoré spoločnosti I. s.r.o. ako
nájomcovi vznikli pri jeho činnosti v nebytových priestoroch okrem prípadu ak škoda vznikne v dôsledku

zavineného porušenia povinnosti zo strany žalovaného ako prenajímateľa , v danom prípade neobstojí.
MožnosťodchýleniasaodúpravyobsiahnutejvObchodnomzákonníkutentovosvojom§263ods.1síce
pripúšťa, ale toto odchýlenie je viazané len na úpravu ustanovení v ňom obsiahnutých ( slová „odchýliť
od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia“).Keďže vo vzťahu medzi žalovaným
a spoločnosťou I. s.r.o. sa však aplikuje úprava § 420a Občianskeho zákonníka, je potrebné otázku

možnosti odchýlenia sa od jeho ustanovení posudzovať v zmysle § 1 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia si účastníci zmluvného ujednania môžu upraviť práva odchylne len ak to zákon
výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Inými slovami možnosť odchylnej zmluvnej úpravy neprichádza do úvahy v prípadne kogentných noriem
práva. Právna úprava § 420a Občianskeho zákonníka má pritom kogentný charakter. Kogentná povaha

zákonného ustanovenia býva často zjavná už z jeho znenia , ak obsahuje jednoznačný príkaz alebo
ako ak vyhlasuje dojednanie odchylného obsahu za neplatné. V danom prípade § 420a Občianskeho
zákonníka obsahuje jednoznačný príkaz ( „ každý zodpovedá“) , ktorý nepripúšťa odchylku od jeho
znenia . Preto si spoločnosť I. s.r.o. a žalovaný v rámci Zmluvy o nájme nebytových priestorov nemohli
dojednať vylúčenie pôsobnosti § 420a Občianskeho zákonníka na ich vzťah, a preto sa na ich vzájomný

vzťah uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka v plnej miere aplikovalo.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 398 ods. 1 Obchodného zákonníka , pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu;

končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa § 400 Obchodného zákonníka , zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.Podľa § 402 Obchodného zákonníka , premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu

upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Žalovaný z opatrnosti uplatnil v tomto konaní námietku premlčania. Nárok žalobcu však nemohol byť
premlčaný, nakoľko keďže sa jedná o obchodnoprávny vzťah plynie v prípade náhrady škody štvorročná
premlčacia lehota odo dňa , kedy sa poškodený v danom prípade spoločnosť I. s.r.o. dozvedela alebo

mohla dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Keďže ku škodovej udalosti došlo
dňa 28.9.2011a najskôr od tohto dátumu by mohla prípadne začať plynúť premlčacia lehota , pričom
táto mohla uplynúť najskôr 28.9.2015 a keďže žalobou bolo nárok na jej úhradu uplatnený žalobcom
ako právnym nástupcom uvedenej spoločnosti už dňa 22.7.2014, čím bolo zabezpečené spočívanie jej
plynutia , je zrejmé, že k premlčaniu uplatneného nároku nemohlo dôjsť. Preto súd na uvedenú námietku
neprihliadol.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

Vzhľadom na to, že žalobca preukázal , že spoločnosti I. I..r.o. ako poškodenému v súvislosti s vyššie
uvedenou škodou poskytol poistné plnenie do výšky uvedenej škody, prešlo na neho v zmysle § 813
ods. 1 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa náhrady uvedenej škody voči žalovanému. Súd mu
preto priznal ním uplatnený nárok na úhradu istiny.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa§3 nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení platnom a účinnom do 1.2.2013 , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v

rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem
"základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska",
"diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa
zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska
centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v

rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode
na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového
obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá
vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo
dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty

alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí
orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného
právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Úroky z omeškania boli žalobcovi z priznanej istiny priznané zmysle ustanovenia § 369 ods. 2

Obchodného zákonníka , poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania
žalovaného s úhradou uplatnenej náhrady škody. Keďže zo strany žalobcu nebolo preukázané, kedy
žalovaného vyzval prípisom zo dňa 26.11.2013 k úhrade pôvodne uplatňovanej sumy 2.247,86 Eur
ako škody, resp. či mu takýto prípis vôbec doručoval , súd zaviazal žalovaného na úhradu úrokov zomeškania až od 5.9.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovanému bol doručený žalobný
návrh v tomto konaní( ten bol žalovanému doručený dňa 4.9.2014 spolu s platobným rozkazom). V tom
čase bola úroková sadzba hlavných refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou za

obdobie od 11.6.2014 do 9.9.2014 vo výške 0,15 % p.a., a teda úrok z omeškania predstavoval hodnotu
o 5 percentuálnych bodov vyššiu ako bola uvedená úroková sadzba, teda hodnotu 5,15 % ročne. ( t.j.
0,15% + 5 %). V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania , teda za obdobie od 17.7.2014 do 4.9.2014
súd žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal v predmetnom konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti a síce len čo do úrokov z

omeškania za obdobie 17.7.2014 do 4.9.2014 , tak ako to bolo vyššie uvedené , a preto súd žalovaného
ako neúspešného účastníka zaviazal na plnú náhradu trov konania v prospech žalobcu , ktoré spočívali
v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu vo výške 101,50 Eur a v cestovných náhradách vo výške 16,--
Eur.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 72 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. , o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej
len ako „ vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z.“) , k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria
účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Podľa § 73 ods. 1 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z., nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní,
ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo
je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

Podľa § 73 ods. 2 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z., osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné,
účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.
Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste
hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.

Podľa § 74 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z., ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak
ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste
náhrada podľa osobitných predpisov. 40) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané
výdavky na ubytovanie.

Žalobca v konaní nepredložil žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo, že v jeho prípade okolnosti
vyžadovali, aby cesta bola vykonaná osobným motorovým vozidlom a nie verejným hromadným
dopravným prostriedkom. Preto súd žalobcovi nepriznal ním uplatnené cestovné výdavky za použitie
služobného motorového vozidla , ale mu len priznal cestovné vo výške , akú by uhrádzal za použitie
verejného hromadného dopravného prostriedku a to vlakom kedy cena za jednosmernú cestu na

uvedenej trase predstavuje sumu 4,--Eura ( údaj zistený podľa internetovej stránky ) , takže celková suma za cestu tam aj späť na pojednávanie konané dňa 1.12.2014
predstavuje sumu 8,--Eur ( 2x 4,--Eur) a na pojednávanie konané dňa 3.2.2015 sumu 8,--Eur ( 2x 4,--
Eur) . Spolu tak cestovné predstavuje sumu 16,--Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v štyroch vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,

vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)