Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/361/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709208720
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1709208720.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: Jozef

Kučerák, Veternicová 1, 841 05 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX
205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: Y. T., Š. XX, XXX XX L. R., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., Koceľova 25, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 942 o zaplatenie sumy
28.281,22 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zo dňa 25.9.2009 o zaplatenie sumy 28.281,22 eur s príslušenstvom zamieta.

II. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
28.281,22 eur (852.000 Sk) s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho návrhu
uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 1.900.000 Sk
s lehotou splatnosti do 1.12.2006, pričom žalovaný v lehote splatnosti vrátil žalobcovi časť poskytnutej
pôžičky v sume 1.048.000 Sk. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný svoj nesplatený záväzok voči
žalovanému v sume 852.000 Sk písomne uznal dňa 19.12.2006.

Žalovaný v podanom odpore zo dňa 26.10.2010 uviedol, že je pravdou, že si od žalobcu, resp. od pani
V. požičal peniaze, avšak celú pôžičku vrátil a už nič nedlží.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne E. V.,
výsluchom svedkyne V. V., listinou o uznaní dlhu zo dňa 19.12.2006, výzvou na zaplatenie zo dňa
23.3.2009, predžalobnou výzvou zo dňa 15.6.2009, bankovými prevodmi, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 10.5.2013 uviedol, že žalovanému odovzdal peniaze za
prítomnosti manželky (E. V.) v prevádzke K. T. E. U. F., nakoľko mal vedomosť o tom, že žalovaný
má rozbehnutý nejaký obchod s autami. Žalovanému najprv poskytol sumu 452.000 Sk, z čoho mu
vrátil v hotovosti sumu 200.000 Sk pri kúpe bytu a následne mu požičal sumu 1.500.000 Sk, z ktorej
žalovaný vrátil bankovými prevodmi sumu 900.000 Sk. Žalobca ďalej uviedol, že sumu 452.000 Sk
poskytol žalovanému v júli 2003 a sumu 1.500.000 Sk na jeseň roku 2004.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 24.9.2013 ohľadom poskytnutia pôžičky uviedol, že V. V., s
ktorou v tom čase už štyri roky chodil, prišla do predajne K. T. E. W. L. U. a priamo do poklade vložila asi
1.500.000 Sk. Touto čiastkou sa vyplatili vozidlá, ktoré sa postupne predávali, pričom celé sa to malodoriešiť, t.z. autá kúpiť a vyplatiť do konca roku 2004. Ohľadom vrátenia sumy 200.000 Sk žalovaný
uviedol, že to bolo ešte pred rokom 2003, keď mal možnosť kúpiť auto a požičal si peniaze od V. V.,
ktorá mu ich odovzdala osobne, pričom jej ich pravdepodobne hneď na druhý deň vrátil s tým, že kúpa

sa nezrealizovala.

SvedkyňaE.V.vrámcisvojejvýpovedenapojednávaníkonanomdňa10.5.2013uviedla,žežalovanému
poskytli prvú pôžičku vo výške 452.000 Sk v roku 2003. V tom roku však kupovali byt a žiadali
žalovaného, aby uvedenú pôžičku vrátil, na čo žalovaný bezodkladne po telefonáte vrátil sumu 200.000

Sk. Druhá časť pôžičky vo výške 1.500.000 Sk poskytli žalovanému na jeseň roku 2004, ktorú žalovaný
aj začal splácať a splácal ju do januára 2005, pričom celkovo zaplatil sumu 900.000 Sk. Ďalej uviedla,
že keďže splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 1.12.2006 a v tejto lehote nebola splatená, požiadali s
manželom o stretnutie u notára. Žalovaný na stretnutie prišiel, ale odmietol ísť k notárovi a povedal, že
napíše zmenku a že ju prinesie, čo sa však nestalo. Po ich urgenciách im bol doručený poštou list, v
ktorom potvrdil žalovaný dlh vo výške 852.000 Sk.

SvedkyňaV.V.vrámcisvojejvýpovedenapojednávaníkonanomdňa3.6.2014uviedla,žemávedomosť
o tom, že rodičia poskytli žalovanému pôžičku v dvoch častiach; prvá bola vo výške 452.000 Sk
poskytnutá na jar 2003, druhá vo výške 1.500.000 Sk bola poskytnutá na jeseň roku 2004, pričom
svedkyňa pri odovzdávaní peňazí osobne prítomná nebola.

Z listiny zo dňa 19.12.2006 súd zistil, že túto vystavil žalovaný a potvrdil v nej skutočnosť, že dlhuje R.
V. (pozn. súdu žalobcovi) peniaze vo výške 852.000 Sk.

Z bankových výpisov žalobcu súd zistil, že žalovaný v období od 5.11.2004 do 25.1.2005 poukázal na

účet žalobcu celkovo sumu 900.000 Sk.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným nebola
uzavretá písomná zmluva o pôžičke. Uzavretie zmluvy o pôžičky v ústnej forme potvrdil sám žalovaný
vo svojom odpore zo dňa 26.10.2010, keď uviedol, že „je pravdou, že si od žalobcu, resp. od pani V.
požičal peniaze“. Skutočnosť, že peňažné prostriedky boli požičané bez spísania zmluvy o pôžičke,
potvrdil aj právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 27.10.2014, keď uviedol „odporca

sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa i jeho manželky, že peňažné prostriedky boli zapožičané bez
spísania zmluvy o pôžičke alebo iného písomného potvrdenia o poskytnutí pôžičky“. Napokon o
poskytnutífinančnýchprostriedkovzostranyžalobcužalovanémunepriamosvedčíipísomnévyhlásenie
žalovanéhozodňa19.12.2006,vktoromžalovanýpotvrdil,žedlhuježalobcovipeniazevovýške852.000
Sk.

Žalovaný teda v konaní nespochybnil žalobcom tvrdenú skutočnosť o reálnom poskytnutí peňažných
prostriedkov, keď sám v písomnom vyjadrení zo dňa 27.10.2014 uvádza, že „...peňažné prostriedky boli
požičané bez písomnej zmluvy, ....ani jedna z pôžičiek nebola dlhodobá, ...v prípade druhej pôžičky sa
kúpené autá mali predávať postupne...“

Prvotná obrana žalovaného v tomto spore spočívala v argumente, že uvedenú pôžičku žalobcovi vrátil.
Za nespornú možno označiť skutočnosť zaplatenia celkovej sumy 900.000 Sk žalovaným na účetžalobcu. Ďalej je nutné konštatovať, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o čiastočnom splnení
dlhu vo výške 600.000 Sk nepredložil súdu žiadny dôkaz.

Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.10.2014 vzniesol námietku premlčania,
keď poukázal na skutočnosť, že v poradí druhá pôžička bola poskytnutá už v roku 2004, pričom ohľadom
poskytnutia pôžičiek nebola dohodnutá splatnosť dňa 1.12.2006.

Podľa tvrdenia žalobcu bola splatnosť pôžičky dohodnutá na 1.12.2006. Žalovaný túto skutočnosť

poprel. Súd konštatuje, že žalobca neprodukoval v konaní žiadne dôkazy na preukázanie dohody
účastníkov o čase splatnosti pôžičky.

Na základe výpovede žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10.5.2013 možno ustáliť záver, že prvá
pôžičkavovýške452.000Skbolaposkytnutánajúli2003adruhávovýške1.500.000Skbolaposkytnutá
najeseňroku2004.ČasposkytnutiapôžičkypotvrdilaisvedkyňaE.V.vosvojejvýpovedinapojednávaní

konanom dňa 10.5.2013, ako aj svedkyňa V. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
3.6.2014. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 24.9.2013 ohľadom poskytnutia pôžičky uviedol, že
V. V., s ktorou v tom čase už štyri roky chodil, prišla do predajne K. T. E. W. L. U. a priamo do poklade
vložila asi 1.500.000 Sk. Touto čiastkou sa vyplatili vozidlá, ktoré sa postupne predávali, pričom celé sa
to malo doriešiť, t.z. autá kúpiť a vyplatiť do konca roku 2004.

Z uvedených výpovedí účastníkov a svedkov nie je možné vyvodiť presný dátum poskytnutia peňazí,
ale na základe zhodných tvrdení týchto osôb možno identifikovať obdobie, kedy sa tak malo udiať, a
to rok 2003, resp. 2004.

Súd ďalej uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu dohodu zmluvných
strán o splatnosti pôžičky dňa 1.12.2006. Uvedený dátum nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu.
Výpoveď svedkov V. V. E. E. V. ohľadom doby splatnosti možno hodnotiť ako účelovú a vzhľadom
na blízky príbuzenský pomer k žalobcovi (dcéra a manželka) ako nedôveryhodnú. Na základe takto
vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že splatnosť pôžičky nebola medzi zmluvnými

stranami dohodnutá.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania
v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho
úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov.
Podľa jednotného právneho názoru v prípade, ak splatnosť nebola dohodnutá ani inak určená, začína
premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim potom, čo dlh vznikol. Vyplýva to z toho, že veriteľ môže
už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo vykonať. Preto rozhodným

dňom pre začiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takto dojednaného
právneho vzťahu a nie deň, kedy nastala splatnosť dlhu (prvý deň po požiadaní veriteľa o splnenie dlhu)
Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880. Komentář. 2.
vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, 1656 s.
Uvedený právny názor podporuje aj konštantná judikatúra, napr. publikované rozhodnutie R 28/1984, v

zmysle ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína plynúť premlčacia
doba dňom nasledujúcim potom, kedy dlh vznikol“ a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 24. júna 2003, sp. zn. 1 Cdo 25/03 publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SR pod č. 91/2004, v zmysle „ktorého ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý,
ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563

Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dna po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ
mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o
plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúcideň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu
pôžičky“.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že prvá pôžička bola poskytnutá v roku 2003 a druhá v roku 2004.

Žalobabolapodanánasúd29.9.2009,atedapouplynutítrojročnejpremlčacejdoby.Vovzťahukplynutiu
premlčacej doby je v tomto prípade irelevantná výzva veriteľa na vrátenie pôžičky. Ďalej súd konštatuje,
že v posudzovanej veci nedošlo ani k platnému uznaniu dlhu a tým k začatiu plynutia novej 10 - ročnej
premlčacej doby, nakoľko listina zo dňa 19.12.2006 podpísaná žalovaným nespĺňa zákonné kritériá
uznaniadlhuvzmysle§558Občianskehozákonníka.Uznaniedlhupodľa§558Občianskehozákonníka

musí mať okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony písomnú formu, musí byť z neho zrejmý
dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí
obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V danom prípade v predmetnom vyhlásení absentuje
uvedenie dôvodu vzniku pohľadávky, ako aj prísľub dlžníka, že tento dlh zaplatí.

Súd v posudzovanej veci nevidel dôvod na odklon od konštantnej judikatúry, a preto s poukazom na

námietku premlčania vznesenú žalovaným žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania - vyžiadanie prepisu SMS - správ v rozhodnom
období medzi žalobcom a žalovaným ohľadom vrátenia peňazí, nakoľko tento dôkaz možno označiť za
neefektívny. Ako bolo uvedené vyššie, v prípade absencie dohody zmluvných strán o splatnosti pôžičky,

začína plynúť premlčacia doba hneď na druhý deň po poskytnutí pôžičky a akákoľvek výzva zo strany
veriteľa nespôsobuje pretrhnutie plynutia premlčacej doby.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní

súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).