Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/133/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224499
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110224499.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci

navrhovateľa: I. I., J. Y. XX/XX, XXX XX K. D. v zastúpení JUDr. Vladimír Zvara, advokát, Advokátska
kancelária SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 531.102,70
eur (16.000.000,- Sk) takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Súd odkazuje ustanoveného zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimír Zvara, advokát, na uplatnenie
odmeny za zastupovanie navrhovateľa v konaní na Centrum právnej pomoci.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 03.05.2010 domáhal voči
odporcovi v 1. rade SR - Ministerstvo vnútra SR, v 2. rade Okresné riaditeľstvo PZ Lučenec, Úrad
justičnej a kriminálnej polície PZ, Lučenec, v 3. rade: mjr. Mgr. Miloš Demeter, v 4. rade: Ministerstvo
vnútra inšpekčné oddelenie Banská Bystrica, v 5. rade: mjr. Mgr. Pavol Purdela, v 6. rade: Krajské
riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, v 7. rade: plk. Mgr. Vladimír Ďatko zaplatenia 531.102,70 eur

(16.000.000,- Sk) titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej zo zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom verejnej správy pri výkone verejnej moci.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že ním označený odporcovia porušili jeho ústavné práva keď v
dôsledku nedostatočne preskúmania veci navrhovateľa krivo obvinili a nezákonne trestne stíhali. Zo
strany PZ došlo k neoprávnenému zásahu verejnej moci čím došlo k hrubému porušeniu občianskych
práv navrhovateľa. PZ a Mgr. M. Demeter sa neriadili Ústavou SR a ani zákonmi a medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a tým došlo k porušeniu § 1 ods. 3 a § 8 ods. 1.

Navrhovateľovi vznikla škoda nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľov PZ, keď spod obžaloby
bol navrhovateľ oslobodený. Odporcovia neopodstatneným a neuváženým rozhodnutím zapríčinili
navrhovateľovi nemajetkovú ujmu, ktorú žiadal odporcami zaplatiť.

Návrh navrhovateľa bol tunajšiemu súdu postúpeným z dôvodu vecnej nepríslušnosti ako súdu vecne
a miestne príslušnému dňa 20.05.2010

Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 10.03.2011, doplneným
podaním doručeným súdu dňa 26.04.2011, vzal návrh voči odporcovi v 2. až 7. rade späť a zároveň
navrhol vstup ďalšieho účastníka na strane odporcu a to ako odporcu v 2. rade Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava .Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 16C 133/2010-56 zo dňa 14.10.2011 konanie v časti návrhu
voči odporcovi v 2. až 7. rade podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil a podľa § 92 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu a

to ako odporcu v 2. rade: SR zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací uznesením č.k. 5Co 510/2011-64 zo dňa 30.11.2011
uznesenie tunajšieho súdu č.k. 16C 133/2010-56 zo dňa 14.10.2011 v časti, ktorou súd pripustil
pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu zmenil tak, že vstup Slovenskej republiky zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti SR do konania nepripustil.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh z dôvodu, že vo veci neboli naplnené
základné zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobené orgánom pri
výkone verejnej moci, žiadal zamietnuť.
Odporca uviedol, že podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú predpokladmi zodpovednosti za škodu, ktorá

bolaspôsobenánezákonnýmrozhodnutím,nesprávnymúradnýmpostupomorgánuverejnejmoci,súa)
nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, b) škoda, , c) príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a škodou. Všetky uvedené predpoklady musia byť
kumulatívne splnené.
V prejednávanej veci podľa názoru odporcu existuje len jeden predpoklad a to suma, ktorú

navrhovateľ považuje za škodu. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno týkajúceho sa preukázania
nesprávneho úradného postupu a ani príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom.Podľanavrhovateľabolanavrhovateľoviúdajnýmnesprávnymúradnýmpostupomvtrestnom
konaní spôsobená nemajetková ujma. Preukázanie nemajetkovej ujmy zaťažuje navrhovateľa, ktorý
má povinnosť preukázať skutočnosti uvedené v návrhu a označiť dôkazy, ktoré hodnoverne a bez

pochybnosti preukážu následky nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ však dôkazné bremeno týkajúce sa
preukázania nemajetkovej ujmy neuniesol.
Odporca i keď nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný poukázal aj na tú skutočnosť, že Okresná
prokuratúra vo Veľkom Krtíši na sťažnosť navrhovateľa a jeho manželky pani Ješkovej na závady
v postupe vyšetrovateľa, konštatovala v liste č. Pv858/04, že pri preskúmaní postupu vyšetrovateľa

nezistila závady v postupe vyšetrovateľa a žiadosť navrhovateľa a p. Ješkovej považuje za nedôvodnú.
Skutočnosť, že vyšetrovateľ Policajného zboru v danej trestnej veci postupoval v súlade s platnými
právnymipredpismipotvrdzujeito,správnymnázoromvyšetrovateľasastotožnilidozorujúciprokurátor,
keď Okresná prokuratúra vo Veľkom Krtíši podala na navrhovateľa obžalobu.
Odporca ďalej namietal tú skutočnosť, že nárok navrhovateľa nebol v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

predbežne prerokovaný, nakoľko žiadna listina navrhovateľa nebola zo strany Ministerstva vnútra SR
vyhodnotená ako žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Vpriebehukonaniaodporcauvádzal,žeMinisterstvovnútraSRnievzmysle§4od.1písmenob)Zákona
č. 514/2003 Z.z. orgánom príslušným konať za Slovenskú republiku v danej veci, nakoľko prokurátor

sťažnosť navrhovateľa ako obvineného zamietol a vo veci podal obžalobu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi súdom ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa a
prednesmi povereného zástupcu odporcu a oboznámil sa s listinnými dokladmi - zápisnica Okresného
súdu Veľký Krtíš o výsluch navrhovateľa zo dňa 18.06.2014 sp. zn. 3Cd/4/2014, úradný záznam z

obsahu spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T 53/2005 - uznesenie ČVS:ORP-748/OEK-LC-2004
zo dňa 13.01.2005, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 1T 53/2005-278 zo dňa 18.10.2006
právoplatný dňa 17.01.2007, uznesenie Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš sp. zn. Pv 858/04-13 zo dňa
31.01.2005,, výzva Ministerstva vnútra SR zo dňa 18.01.2007 adresovaná Jaroslave Ješkovej, list
Jaroslavy Ješkovej adresovaný Ministerstvu vnútra SR, obžaloba Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš sp.

zn. PV 858/04-29 zo dňa 24.03.2005, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 3To 315/06 zo
dňa 17.01.2007, list Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš zn. Pv 858/04-14 zo dňa 31.01.2005, uznesenie
Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-748/OEK-LC-2004
zo dňa 02.02.2005, uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici Č.p.: KRP-392/JKP-2005
zo dňa 22.02.2005, list navrhovateľa a Jaroslavy Ješkovej zo dňa 10.12.2007 označený ako žaloba na

náhradu škody spôsobená príslušníkom PZ mjr. Mgr. Miloš Demeter doručený Ministerstvu vnútra SR
dňa12.12.2007,výzvaMinisterstvavnútraSRČ.p.:SLV-1049-2/PS-2007zodňa18.01.2007adresovaná
Jaroslave Ješkovej, list Jaroslavy Ješkovej zo dňa 22.02.2008 adresovaný Ministerstvu vnútra SR,
oznámenie Ministerstva vnútra SR č.p.:SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008 adresovaný JaroslaveJeškovej, sťažnosť navrhovateľa zo dňa 29.05.2008 voči č.p.:SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008
doručená Ministerstvu vnútra SR dňa 02.06.2008, oznámenie Ministerstva vnútra SR č.p.:SLV-27-5/
PS-2008 zo dňa 23.06.2008 adresovaný navrhovateľovi a ostaným obsahom spisu a zistil nasledovný

skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci Úrad justičnej a
kriminálnej polície PZ Lučenec ČVS:ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 13.01.2005 bolo začaté trestné
stíhanie navrhovateľa a Jaroslavy Ješkovej ako obvinených za trestný čin podvodu spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona.
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši uznesením Pv 858/04-13 zo dňa 31.01.2005 sťažnosť
navrhovateľaakoobvinenéhopodanúprotiuzneseniupolicajnéhoorgánuORPZ sp.zn.ČVS:ORP-748/
OEK-LC-2004, ktorým bolo vznesené obvinenie zamietol podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. pretože
nie je dôvodná.

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši podal dňa 29.03.2005 sp. zn. Pv858/04-29 obžalobu
na obvinených navrhovateľa a Jaroslavu Ješkovú pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm.
b Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom preto že, obaja obvinení 14.03.2002 v rodinnom
dome Jána Šeba podvodne vylákali od menovaného pôžičku vo výške 800.000,- Sk, pred podpísaním
zmluvy o pôžičke obaja uviedli nepravdu o svojom vlastníctve rodinného domu, pôdy, lesov a vozidla,

požičanú sumu mali vrátiť poškodenému do 15.03.2003, požičanú sumu nevrátili doposiaľ, čím spôsobili
poškodenému Jánovi Šebovi škodu najmenej 800.000,-Sk.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom č.k. 1T 53/2005-278 zo dňa 18.10.2006 obžalovaného
navrhovateľa a Jaroslavu Ješkovú podľa § 226 písmeno b/ Trestného poriadku účinného do 01.01.2006

oslobodil spod obžaloby.
Z odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku vyplýva, že súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel
kzáveru,žekonanímobžalovanýchnebolaskutkovápodstatažalovanéhotrestnéhočinupodvodupodľa
§ 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom do 01.01.2006 naplnená z dôvodu nedostatku
subjektívnej stránky u obžalovaných.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2007.

KrajskýsúdvBanskejBystriciuznesením3To315/06-290zodňa17.01.2007podľa§256Trestného por.
účinného do 31.12.2005 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom

Krtíši sp. zn. 1T 53/05-278 zo dňa 18.10.2006 a podľa § 253 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie
poškodeného Ing. Ján Šeba zamietol.

VpriebehutrestnéhokonanianavrhovateľiJaroslavaJeškovápodalisťažnostiprotivzneseniuobvinenia
súčasťou, ktorých boli i námietky obvinených zo zaujatosti vyšetrovateľa PZ mjr. Mgr. Miloša Demetera.

Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci Úrad justičnej a kriminálnej polície
uznesením ČVS: ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 02.02.2005 na podklade námietky obvinených proti
vyšetrovateľovi PZ mjr. Mgr. Milošovi Demeterovi rozhodol tak, že vyšetrovateľa PZ mjr. Mgr. Miloša
Demetera nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici na základe sťažnosti obvinených proti

uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci Úrad justičnej a kriminálnej polície
ČVS: ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 02.02.2005 rozhodlo uznesením Č.p.: KRP-392/JKP-2005 zo dňa
22.02.2005 tak, že sťažnosť zamietlo, lebo nie je dôvodná.

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš listom zn. Pv 858/04-14 zo dňa 31.01.2005 oznámil

navrhovateľovi, že preskúmal spisový materiál na vec vzťahujúcu sa z dôvodu, že z obsahu písomných
sťažností zistil, že čiastočne ich možno považovať aj za žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
podľa § 167 Tr. por. a zistil, že vyšetrovateľ postupoval v súlade s trestným poriadkom, keď rozhodol
o vznesení obvinenia a že zo spisového materiálu nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by nasvedčovala
tomu, že vyšetrovateľ vo veci koná predpojato v snahe spôsobiť ujmu obvineným. Pri preskúmaní

postupu vyšetrovateľa nezistil závady v postupe vyšetrovateľa a žiadosti obvinených považoval za
nedôvodné.Navrhovateľ a Jaroslava Ješková listom zo dňa 10.12.2007 označeným ako žaloba na náhradu škody
spôsobená príslušníkom PZ mjr. Mgr. Miloš Demeter doručeným Ministerstvu vnútra SR dňa 12.12.2007
oznámili, že podávajú žalobu na náhradu škody keď policajt Demeter svojim neadekvátnym rozhodnutím

uznesením ČVS:ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 13.01.2005 krivo obvinil navrhovateľa a Jaroslavu
Ješkovú,čokvalifikujúakohrubéporušenieObčianskehozákonníka.Zpodaniavyplýva,žesadomáhajú
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa Občianskeho zákonníka vo výške 4.000.000,- Sk a
žiadajú, aby uvedená suma bola zosobnená policajtovi.

Ministerstvo vnútra SR listom Č.p.:SLV-1049-2/PS-2007 zo dňa 18.01.2007 adresovaným Jaroslave
Ješkovej oznámilo, že dňa 20.12.2007 bolo Ministerstvu vnútra SR doručená jej žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody , z ktorého však nie je zrejmé podľa akého predpisu si menovaná
náhradu škody uplatňuje.

Ministerstva vnútra SR podaním č.p.:SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008

adresovaným Jaroslave Ješkovej vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom oznámilo, že vychádzajúc z
obsahu materiálov a vzhľadom na skutočnosť, že nie je splnená podmienka uvedená v § 6 ods. 1 zákona
o zodpovednosti za škodu považuje uplatnenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody za nedôvodnú a z toho dôvodu jej nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ podaním zo dňa 29.05.2008 doručeným Ministerstvu vnútra SR dňa 02.06.2008
označeným ako sťažnosť oznámil Ministerstvu vnútra SR, že v zákonnej lehote 30 dní podáva voči
č.p.:SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008 sťažnosť pre neadekvátnosť a oznámil, že podaním dňa
10.12.2007 bola Ministerstvu vnútra SR adresovaná žaloba na náhradu škody a nebola adresovaná

žiadna žiadosť a že nemajetková ujma bola uplatnená v žalobe a nie v žiadosti.

Ministerstva vnútra SR podaním č.p.:SLV-27-5/PS-2008 zo dňa 23.06.2008 označené ako Odpoveď na
list zo dňa 02.06.2008 oznámilo navrhovateľovi, že dňa 02.06.2008 mu bolo doručené jeho podanie
označené ako sťažnosť voči odpovedi Ministerstva vnútra SR SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008

na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
s tým, že v predmetnej veci nie sú naplnené kumulatívne podmienky zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu a z uvedeného dôvodu
nie je možné jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyhovieť.

Na základe žiadosti navrhovateľa o vykonanie výsluchu navrhovateľa dožiadaným súdom pre
nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa, bol navrhovateľ v konaní vypočutý dožiadaným súdom a to
Okresným súdom Veľký Krtíš dňa 18.06.2014. O výsluchu navrhovateľa bola napísaná zápisnica sp.
zn. 3Cdo/4/2014.
Navrhovateľ v rámci výpovede uviedol, že voči odporcovi sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy s tým,

že jej výšku určil odhadom na základe toho ako sa cítil byť dotknutý. Trestné stíhanie spôsobilo, že sa
stal nedôveryhodnou osobou, musel ukončiť podnikanie pričom ani po oslobodení spod obžaloby sa
jeho situácia nezlepšila, ľudia túto skutočnosť neberú na vedomie a nezohľadňujú ju. U navrhovateľa
nastali i zmeny v súkromnom živote, s manželkou nežije dobre, nekomunikujú spolu a aj medzi ním a
ich deťmi sú rozpory. V dôsledku trestného stíhania sa odsťahovali rodičia navrhovateľa a ich vzťahy

sa zhoršili. Susedia navrhovateľa sa voči nemu správajú horšie pričom toto pretrváva do súčasnosti.
Do času kým začal byť trestne stíhaný bol uznávaným človekom, s ľuďmi v obci mal dobré vzťahy, s
manželkou viedli harmonický rodinný život a jeho rodičia bývali s nimi. V podnikaní bol uznávaným a
vyhľadávaným autodopravcom.
Vo vzťahu k navrhovateľom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu vyšetrovateľa navrhovateľ

uviedol, že nesprávny úradný postup vyšetrovateľa videl v tom, že ho neoprávnene obvinil čoho
dôsledkom bol oslobodzujúci rozsudok a v diskriminácii zo strany polície, ktorá spočívala v tom, že bol
vystavený neslušnému správaniu zo strany policajta pána Demetera, ktorý bol k nemu drzý, arogantný,
nebral do úvahy jeho vyjadrenia a presadzoval svoje názory.

V priebehu konania Ministerstvo vnútra SR ako zastupujúci orgán štátu namietol, že nie je orgánom
oprávneným zastupovať štát v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v dôsledku prijatia zákona
č. 412/2012 Z.z. účinného od 01.01.2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z.. Podľa
navrhovateľom označeného odporcu za uplatnený nárok navrhovateľa, ktorý sa týka trestného konania,v ktorom bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, zodpovedá v mene štátu Generálna prokuratúra
SR, keď prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa ako obvineného v prípravnom konaní a podal
obžalobu.

Podľa § 27b ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra
2008.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno b, f Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno l Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen

a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v
oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná
na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinný od 01.01.2013 ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na
orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne
postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku
zostávajú zachované.

Súd sa s námietkou Ministerstva vnútra SR nestotožnil a to s poukazom na ustanovenie § 27b ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa, ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred dňom 31.12.2008, čo sa týka i prejednávanej veci, sa spravuje predpismi účinnými
do 31. decembra 2008, teda ustanoveniami podľa, ktorých za štát konaná navrhovateľom označený
orgán Ministerstvo vnútra SR. Na viac žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

bol podaný na Ministerstve vnútra SR, ktoré nárok navrhovateľa prerokovalo a podaním č.p.:SLV-27-5/
PS-2008 zo dňa 23.06.2008 označené ako Odpoveď na list zo dňa 02.06.2008 oznámilo navrhovateľovi,
že dňa 02.06.2008 mu bolo doručené jeho podanie označené ako sťažnosť voči odpovedi Ministerstva
vnútra SR SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008 na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že v predmetnej veci nie sú naplnené

kumulatívne podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle
zákona o zodpovednosti za škodu a z uvedeného dôvodu nie je možné jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody vyhovieť.
Ministerstvo vnútra SR ako orgán, ktorý tvrdí, že nie je príslušný vo veci konať od 01.01.2013 ani žiadosť
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku spolu so spisovým materiálom nepostúpil po 01.01.2013

Generálnej prokuratúre ako orgánu podľa neho príslušnému na konanie vo veci.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom
poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradnýmpostupomštátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Zanesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb
Súd vo veci vyhodnotil vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho
poriadku jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok a to:
1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu
2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociupravujúcichzodpovednosťzaškodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu v znení do 31.08.2008 s poukazom na ustanovenie § 27b ods.

Zákona č. 514/2003 Z.z. .

Vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci Úrad justičnej a kriminálnej políciePZ Lučenec ČVS:ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 13.01.2005 bolo vznesené obvinenie navrhovateľovi
zo spáchania trestného činu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona. Navrhovateľ proti uzneseniu podal sťažnosť,

ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši Pv 858/04-13 zo dňa 31.01.2005 ako
nedôvodná zamietnutá.
Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom č.k. 1T 53/2005-278 zo dňa 18.10.2006.
navrhovateľa ako obžalovaného podľa § 226 písmeno b/ Trestného poriadku účinného do 01.01.2006
oslobodil spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2007.

S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vyplýva, že ten, proti ktorému
bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších
zákonných predpokladov právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. keď
oslobodenie spod obžaloby má dôsledok zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť

nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol
potvrdený. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/93).

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného
do 30. júna 2004. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu
za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom
štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu

trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a
dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou

judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,

účinného od 1.7.2004, a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len „zákon č. 58/1969 Zb.“), účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dovodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a

logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej
nezákonným rozhodnutím (por. rozsudok NS SR z 28.6.1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93, publikovaný pod

číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1994). Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej
úpravy stále použiteľné rozsudok NS SR 1Cdo 64/2008, 4 Cdo 183/2009, 4 M Cdo 15/2009 (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 54/2011).

Súd mal v konaní za preukázané, že u navrhovateľa bol daný právny nárok na náhradu škody v zmysle
zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že trestné stíhanie, ktoré sa viedlo proti navrhovateľovi bolo zastavené
z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo.

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Nárok škody sa posudzuje ako
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim meradlom zákonnosti
začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Zastavenie trestného stíhania zdôvodu, že k trestnému činu nedošlo má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného
stíhania sa trestné konanie končí v dôsledku čoho zanikajú účinky rozhodnutia o vznesení obvinenia.

Zastavenie trestného stíhania znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a
vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia.
Štát nesie objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv jednotlivca. Štát sa za situácie ak aj k vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení
výkonu práv a povinností orgánu činného v trestnom konaní , nemôže zbaviť zodpovednosti za postup

orgánov činných v trestnom konaní ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci so základných práv.
V takom prípade nie potom rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale je rozhodujúce či sa ich podozrenie potvrdilo.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným
odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Navrhovateľ ako ďalší dôvod na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uvádzal nesprávny
úradný postup vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý mal spočívať v tom, že vyšetrovateľ navrhovateľa
neoprávnene obvinil, neslušne sa k navrhovateľovi správal, bol drzý, arogantný a nebral na vedomie
vyjadrenia navrhovateľa, bol voči navrhovateľovi zaujatý keď už navrhovateľa v inom predchádzajúcom
prípade obvinil.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného

postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou
činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.
V prejednávanej veci navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup vyšetrovateľa skutočnosť,

že vyšetrovateľ navrhovateľa neoprávnene obvinil, nakoľko bol následne s pod obžaloby oslobodený.
Rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorým vzniesol obvinenie navrhovateľovi nemožno však považovať za
nesprávny úradný postup vyšetrovateľa ani v prípade, že navrhovateľ bol po vykonanom dokazovaní
pred súdom spod obžaloby oslobodený. K vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení
výkonu práv a povinností orgánu činného v trestnom konaní. Skutočnosť, že navrhovateľ bol následne

oslobodený s pod obžaloby neznamená bez ďalšieho, že vo veci neboli zákonné podmienky pre
vznesenie obvinenia. Na vznesenie obvinenia vyšetrovateľovi postačuje v zmysle Trestného poriadku
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.
Uznať obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu môže len súd a to len v prípade, že je
preukázané (po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní) že trestný čin spáchal obžalovaný.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že bol vystavený neslušnému správaniu zo strany vyšetrovateľa,
súd uvádza, že v konaní táto skutočnosť nebola preukázaná, nebolo preukázané, že v rámci trestného
konania boli zo strany vyšetrovateľa vykonané neprípustné úkony a že vyšetrovateľ nepostupoval v
rámci trestného stíhania v medziach zákona a na viac súd poukazuje na skutočnosť, že orgány činné v
trestnomkonanísasosťažnosťaminavrhovateľanapostupvyšetrovateľazaoberalivpriebehutrestného

konania a tieto vyhodnotili ako nedôvodné. Preskúmavať správnosť postupu vyšetrovateľa však ani nie
je v právomoci tohto súdu.

Vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 531.102,70 eur súd uvádza,
že navrhovateľom označené konanie - vznesenie obvinenie a následné trestné stíhanie navrhovateľa,

keď navrhovateľ bol následne spod obžaloby oslobodený, podľa názoru súdu možno považovať
za konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach navrhovateľa. Zákon č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci priznáva popri práve na náhradu
skutočnej majetkovej škody i náhradu za škodu, ktorá je chápaná ako náhrada formou „spravodlivého
zadosťučinenia“. Priznaná náhrada škody musí predstavovať vždy spravodlivé zadosťučinenie a teda

za splnenia zákonných predpokladov zahŕňať aj náhradu za preukázanú morálnu ujmu t.j. náhradu
nemajetkovej ujmy.
V prejednávanom prípade došlo k porušeniu práva navrhovateľa. Navrhovateľ však v priebehu konania
nepreukázal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia - vznesenie obvinenia mu bola spôsobenánemajetková ujma. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že nezákonným a dôkazmi nepodloženým trestným
stíhaním a následným súdnym konaním bola poškodená jeho vážnosť, dobrá povesť a jeho spoločenské
postavenie. Neoprávneným obvinením bol poškodený aj v súkromnom podnikaní, pretože neoprávnené

trestné stíhanie zmenilo prístup podnikateľských subjektov k jeho osobe v dôsledku čoho nebol v
podnikaní úspešný.

Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v
relevantnom znení predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a
výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková
ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom.
Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda
existencieskutočnosti,žedošlokneoprávnenémuzásahuanemajetkováujmaužvzniklaapreukázanie,

že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku
zaťažuje poškodeného.
Navrhovateľ v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázal, že v dôsledku
trestného stíhania došlo k zníženiu jeho dôstojnosť a vážnosti v spoločnosti, že pociťoval a pociťuje
následky v odlišnom správaní príbuzných resp. osôb v jeho blízkom či širšom okruhu. V konaní nebolo

preukázané tvrdenie navrhovateľa, že došlo k zmenám v jeho súkromnom živote, že jeho manželský
vzťahniejeharmonický,žesanarušilvzťahmedzinímajehodeťmiajehorodičmi,žesaknemususedia
správajú horšie a teda nemal ani za preukázané, že práve trestné stíhanie vyvolalo tieto následky,
negatívne reakcie rodinných príslušníkov či známych a že osoby z blízkeho ako i zo širšieho okruhu
navrhovateľa v dôsledku trestného stíhania začali navrhovateľa negatívne hodnotiť. Navrhovateľ tiež

nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že v dôsledku trestného stíhania došlo k problémom v
podnikaní a že práve z tohto dôvodu nebol v podnikaní úspešný.

Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v
spoločnosti v značnej miere, môže byť priznaná náhrada nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nárok na

priznanie nemajetkovej ujmy odôvodňoval tvrdením, ktoré však nijakým spôsobom nepreukázal a ani
nenavrhol vykonať dokazovanie na ich preukázanie.

Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy
je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi škodnou udalosťou (nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto
vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)
vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu

nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých
konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992).
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou ide vtedy, ak škoda - nemajetková
ujma vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku,

pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, nevznikla by ani nemajetková ujma. V
prejednávanej veci však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nemajetkovej
ujmy v dôsledku nezákonného rozhodnutia - vznesenia obvinenia a teda nepreukázal ani príčinnú
súvislosť, keď ako už súd uviedol navrhovateľ svoje všeobecné tvrdenia o vzniknutej ujme nijakým
spôsobom nepreukázal.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).
Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo

opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu
účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných
prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal v intenciáchtvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na
pojednávaní.

Na základe právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ
nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné
uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , keď v konaní nepreukázal vznik nemajetkovej
ujmy nakoľko nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti s trestným
stíhaním vzniknúť a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím - vznesením

obvinenia a vznikom nemajetkovej ujmy a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Súd od vykonania dokazovania navrhnutého navrhovateľom teda od vykonania výsluchu svedkyne
manželkynavrhovateľaJaroslavyJeškovejupustil,nakoľkonavrhovateľvrámcisvojhovýsluchuuviedol,
že menovaná sa výsluchu nezúčastní a on na jej výsluchu netrvá.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa

úspešnosti v konaní , ale úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si
náhradu trov konania výslovne neuplatnil.

V priebehu konania bolo navrhovateľovi uznesením č.k. 16C 133/2010-17 zo dňa 09.09.2010 podľa
§ 138 Občianskeho súdneho poriadku priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa § 30

Občianskeho súdneho poriadku bol navrhovateľovi ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr.
Vladimír Zvara, advokát.

Podľa § 140 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát,

platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi
na jeho žiadosť primeraný preddavok.

Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak bol účastníkovi ustanovený zástupca alebo
ide o zastupovanie na základe Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 2 Zákona 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum
odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo
na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi

právo na priznanie odmeny centrom nevznikne

Súd s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 2 Zákona 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci

osobám v materiálnej núdzi v spojení s § 14a a nasl. Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb o odmene súdom ustanoveného zástupcu navrhovateľa
nerozhodol a odkázal ustanoveného zástupcu navrhovateľa na uplatnenie odmeny - náhrady trov
právneho zastúpenia navrhovateľa na Centrum právnej pomoci.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona