Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/136/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208067
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114208067.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov
JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu M. U., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v O., na ul. L. XXX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, na ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v
Košiciach, na ul. Garbiarskej 2, o vyplatenie poistného plnenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prešov zo dňa 15.12.2014 č.k. 17C/111/2014-77 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný n e m á p r á v o na
ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 976,89
Eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 20.03.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo
výške 530,75 Eur. Konanie v časti uplatneného nároku zastavil a zároveň zamietol námietku nedostatku
právomoci všeobecného súdu na konanie.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca sa pôvodne domáhal od

žalovaného vyplatenia poistného plnenia v sume 2.177,59 Eur z titulu poistnej zmluvy uzatvorenej dňa
16.09.1998 na dobu platenia poistného 10 rokov a dobu poistenia 15 rokov. Išlo o životné poistenie.
Listom zo dňa 01.06.2007 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu priznáva zníženie mesačného poistenia
o 40 Sk na sumu 359 Sk, pričom dohodnuté poistné zmluvy sa týmto znížením poistenia nemenia.
Zároveň bol žalobca vyzvaný na vyplnenie a zaslanie žiadosti uvedenej na druhej strane listu s tým, že o
zmene vo výške poistného bude informovaný poistkou o zmene poistného. Toto zníženie poistenia malo

byť poskytnuté žalobcovi ako darček. Žalobca vyplnil žiadosť o zníženie poistného k Poistnej zmluve
dňa 19.06.2007, kde už bola vyplnená žalovaným časť označená ako zníženie poistného z pôvodnej
sumy 399 Sk na novú zníženú sumu 359 Sk. Drobným písmom pod v rámčekoch zvýraznenými časťami
textu, ktoré sú hrubšie vyznačené sa nachádza časť uvedená s drobným písmom bez zvýraznenia
s nasledujúcim textom: „Poistné sa znižuje v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej
československej poisťovne Rapid zo dňa 21.05.2007 a Osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré boli

poistníkovi oznámené a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje. Súhlasí, aby
sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú,
vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok
zo dňa 21.05.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2 Osobitných dojednaní.
Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti, aj bez udania dôvodu,
jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.05.2007 a bodu 2

Osobitných dojednaní 01/2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu.“Žalovaný listom zo dňa 10.08.2007 zaslal žalobcovi písomné potvrdenie o uzavretí Poistnej zmluvy
so začiatkom poistenia dňa 16.09.1998 a koncom poistenia dňa 16.09.2013. Dňa 15.08.2007 žalobca
písomne na predtlačenom texte žalovaného svojim podpisom potvrdil poistku PSI/07 o znížení poistného

na nové poistné 359 Sk. Zároveň súhlasil s tým, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa
tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vznikli, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa
časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.01.2007. Táto časť je vypísaná opäť drobným
písmom oproti hrubo vyznačenému textu. Žalobca so žalovaným neuzavrel písomne osobitné zmluvné
dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, ktoré sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok zo dňa

21.05.2007.

Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, na ktorú sa odvoláva
žalovaný a ktorá podľa žalovaného mala byť uzavretá ako individuálna zmluvná podmienka stanovuje,
že všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi
nástupcami, sa riešia pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka pôvodne dojednaná nebola.

Rozhodcovskú doložku žalovaný žalobcovi ponúkol až listom zo dňa 01.06.2007 týkajúcim sa zníženia
mesačného poistného o 40 Sk na sumu 359 Sk. Rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa ňou od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takéto zmluvné dojednanie sa nedá označiť za individuálne
dojednanie podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca ako spotrebiteľ sa

nemal možnosť oboznámiť pred podpisom žiadosti o zníženie poistného k Poistnej zmluve zo dňa
19.06.2007snovýmobsahomVšeobecnýchpoistnýchpodmienok,keďžesámžalovanýuvádza,žetieto
Všeobecné poistné podmienky sú uvedené na webovej stránke a text týchto Všeobecných poistných
podmienok nepredložil žalobcovi so žiadosťou o podpísanie k žiadosti o zníženie poistného k Poistnej
zmluve zo dňa 19.06.2007. Žalobca teda ani nepoznal obsah týchto Všeobecných poistných podmienok,

tieto mu neboli známe a rozhodcovskú doložku so žalovaným si nevyjednával. Navyše Všeobecné
poistné podmienky ovplyvniť nemohol, keďže boli určené výlučne žalovaným ako dodávateľom.
Naviac v žiadosti o zníženie poistného podpísanej žalobcom dňa 19.06.2007 je časť týkajúca sa
rozhodcovskej doložky vypísaná drobným nenápadným písmom. Vzhľadom na uvedené je daná
právomoc všeobecného súdu predmetný spor prejednať, a preto námietka žalovaného, týkajúca sa

nedostatku právomoci súdu na prejednanie tohto sporu, bola zamietnutá.

Zároveň bolo rozhodnuté o čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby čo do istiny
1.200,70 Eur s príslušenstvom.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostala suma 976,89 Eur zodpovedajúca
poistnému plneniu, ktorého sa žalobca domáha podľa Dodatku č. 1 k poistnej zmluve. Poistná suma v
prípade dožitia bola dohodnutá na 65.602 Sk, teda na čiastku 2.177,59 Eur. Žalovaný uhradil žalobcovi
sumu 1.200,70 Eur a rozdiel medzi dohodnutou sumou 2.177,59 Eur a vyplatenou sumou poistného vo
výške 1.200,70 Eur predstavujúci čiastku 976,89 Eur doposiaľ uhradený nebol. V tejto časti bolo preto

uplatnenému nároku vyhovené. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1
O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žaloba žalobcu bola ako nedôvodná zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie. V podaní označenom ako doplnenie odvolania žalovaný poukázal, že súd
prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 15.12.2014, kedy na jedinom pojednávaní vo veci samej
rozhodol. V tento deň mal žalovaný, za ktorého v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) O.s.p.
konal poverený zamestnanec, nariadený výkon dohľadu na mieste v sídle žalovaného, ktorý prebieha
raz za tri roky. Túto okolnosť brániacu žalovanému v účasti na nariadenom pojednávaní žalovaný

oznámil a preukázal spolu s ospravedlnením a žiadosťou o odročenie pojednávania podaním zo dňa
10.12.2014. Podľa § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p., ak účastník konania ako súčasť žiadosti o odročenie
pojednávania uvedie elektronickú adresu, telefax alebo telefón, je súd povinný účastníkovi bezodkladne
oznámiť, ako návrh na odročenie pojednávania posúdil. Súd túto svoju povinnosť voči žalovanému,
ktorá ovplyvnila ďalší postup žalovaného v konaní, zjavne porušil hneď dvakrát, keď vôbec žalovanému

neoznámil, že jeho návrh na odročenie pojednávania neakceptuje, pretože nejde v okolnostiach prípadu
o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a prečo je tomu tak a navyše nerešpektoval ani zákonný
príkaz konať tak bezodkladne. Žalovaný na postup súdu spočívajúci v neakceptovaní jeho žiadosti o
odročenie pojednávania, o ktorom sa dozvedel až z napadnutého rozsudku, nemohol nijako reagovať.Aj za predpokladu, že by sa pojednávania nezúčastnil, mohol ak by vedel, ako súd žiadosť o odročenie
pojednávania posúdil, realizovať svoje oprávnenia písomným doplnením vyjadrenia či produkciou
ďalších listinných dôkazov. I keď je žalovaný právnickou osobou, má v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy

SR právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, pričom v zmysle konštantnej a rozsiahlej judikatúry
ústavného súdu k tejto otázke, nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť, aby toto právo neuplatnil, alebo
aby toto právo uplatnil v rozpore s jeho vôľou za pomoci externej právnej služby, či iným ako zvoleným
zamestnancom. Porušenie tohto základného práva zakladá porušenie čl. 46 Ústavy SR, pretože ide o
porušenie jednej zo základných záruk spravodlivého procesu. Zároveň to zakladá vadu podľa § 221

ods. 1 písm. f) O.s.p..

Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.12.2014 vyplýva, že súd na pojednávaní žiadne
dokazovanie listinami, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia v odôvodnení rozsudku, vôbec nevykonával.
Z obsahu zápisnice nie je možné preskúmať a zistiť, akým spôsobom predpísaným v ustanovení
§ 129 ods. 1 O.s.p. malo byť dokazovanie listinami vykonané. Poistná zmluva je typovou civilnou

zmluvou upravenou v ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 788 ods. 3
Občianskeho zákonníka uvádza, že súčasťou poistnej zmluvy sú tie poistné podmienky, ktoré boli
poistníkovi oznámené. Vzhľadom na toto špeciálne ustanovenie sa na poistnú zmluvu nevzťahuje
ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, pod ktoré prvostupňový súd subsumoval prípad
poistných podmienok žalovaného. Počas trvania poistného vzťahu zmenil žalobca poistné podmienky

pôvodneztých,ktorébolidatované01.06.1995napoistnépodmienkyz21.05.2007hneďviackrát.Nešlo
iba o žiadosť o zníženie poistného zo dňa 19.06.2007, ale aj o potvrdenie poistky o znížení poistného
zo dňa 15.08.2008 ako aj o žiadosť o GSM balík zo dňa 31.03.2008 a s tým súvisiace dokumenty.
Žalobca preto okolnosť, že dochádza ku zmene poistných podmienok nemohol prehliadnuť, keďže na
to bol zrozumiteľne, určito a jasne upozornený v rozpätí dvoch mesiacov v troch písomnostiach spolu

na ôsmich miestach. Žalobca mal pred vykonaním zmien k dispozícii všetky potrebné informácie, aby
sa mohol rozhodnúť správne a v súlade so svojimi osobnými preferenciami. Žalobca nebol ku zmenám
v poistení nikým a ničím nútený. Žalobca sa sám rozhodol o tom, v akom čase a či vôbec tieto zmeny
vykoná. Žalovaný likvidoval a ukončil poistenie žalobcu v súlade s tým právnym stavom, aký bol v čase
dožitia sa konca poistenia dňa 16.09.2013. Ako vyplýva z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo

dňa 21.03.2014 z nárokovateľného poistného plnenia stanoveného postupom uvedeným v poistných
podmienkach z 21.05.2007 žalovaný zrazil daň a poplatky podľa príslušných sadzobníkov súdnych
poplatkov,ktoréniesúvoblastipoisťovníctvaničímvýnimočné.Poprávnejstránkežalovanýpriukončení
poistenia postupoval v súlade s ustanovením § 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ustanovením
§ 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 816 Občianskeho zákonníka v nadväznosti

na časť II. čl. 12 poistných podmienok z 21.05.2007 v spojení s časťou XVII. ods. 7f týchto poistných
podmienok, kde je postup stanovenia poistného plnenia popísaný. Vzhľadom na dátum ukončenia
šetrenia rozsahu poistiteľa plniť dňa 21.03.2014 žalovaný nemohol byť s výplatou poistného plnenia v
omeškaní v čase uvádzanom v rozsudku. Ako vyplýva z textu poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach
prípadu, začiatok poistenia bol 16.09.1998 a spôsob platenia poistného bol určený mesačne. Prvé

poistné obdobie sa začalo 16.09.1998 a skončilo 15.10.1998. Dňa 16.10.1998 začalo ďalšie mesačné
poistné obdobie. Prvým dňom každého z mesačných poistných období bol 16. deň v mesiaci, kedy bolo
aj poistné splatné. Podľa platobného kalendára žalobcu, žalobca neplatil počas trvania poistného vzťahu
poistné vždy riadne a najmä nie včas. Počet dní omeškania ako aj frekvencia omeškania s úhradou
poistného sú činitele, ktoré zohľadňuje poistno - matematická metóda, akou sa znížené poistné plnenie

vypočítava (čl. 9 ods. 6 poistných podmienok z 01.06.1995). Poistná matematika počíta s ideálnym
stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník
počas trvania poistenia poruší, nastáva zmena v obsahu poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok.
Žalobca mal jedinú základnú povinnosť z poistného vzťahu, a to platiť poistné riadne a včas. Toto
poistné vždy včas neplatil. Dôsledkom bola premena poistenia na poistenie so zníženou poistnou

sumou.Jezjavnýmfaktorom,žepoistnépodmienkyzodňa01.06.1995bolipredmetomštátnejregulácie,
pretože boli schválené orgánom štátu. V prípade štátom aprobovaných zmluvných podmienok nemá
súd právomoc do nich z hľadiska podľa Smernice č. 93/13/EHS zasahovať. Iba táto metóda výkladu,
ktorá rešpektuje tento cieľ Smernice je eurokonformná a správna. Redukcia poistnej sumy je reakciou
na situáciu, keď si poistník plní svoje povinnosti iba sčasti. Práve preto si pri stanovení poistného plnenia

plní svoje povinnosti iba sčasti aj poisťovňa. Adekvátne omeškaniu poistníka, resp. poruchám v úhrade
poistného dochádza k poníženiu poistného plnenia postupom podľa príslušnej poistno - technickej
zásady, ktorá je spoločná pre všetky životné poisťovne.Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.07.2014 predovšetkým spochybňoval právomoc
súdu prvého stupňa vec prejednať vzhľadom na existenciu rozhodcovskej doložky, dojednanej medzi
účastníkmi. Ustanovenie § 106 O.s.p. ukladá povinnosť konanie zastaviť, ak súd k námietke žalovaného
uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov

prejednať v rozhodcovskom konaní. To ale neplatí, ak rozhodcovská zmluva je neplatná. Súd prvého
stupňa preto správne postupoval, ak podrobil skúmaniu platnosť dojednania o rozhodcovskej doložke.

Rozhodcovská doložka medzi účastníkmi bola dojednaná až v listine označenej ako žiadosť o zníženie
poistného k poistnej zmluve podpísanej žalobcom dňa 19.06.2007 (č.l. 17 spisu). Toto dojednanie

odkazovalo na časť XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.05.2007 a na bod 2 osobitných
dojednaní č. 01/2007. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory mali riešiť výlučne
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto

neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľavustanovení§53spájasankciuneplatnosti.Nainévyhodnotenietakejto
podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených do 31.12.2007, nakoľko v tom čase účinný Občiansky
zákonník len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky.

Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebol zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu vez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná, žalobou uplatnený nárok rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní nemôže byť

prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd má totiž oprávnenie vec v rozhodcovskom konaní
prejednaťlenvtedy,akmedzizmluvnýmistranamibolavsúladesustanovením§3zákonač.244/2002Z.
z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom
konaní. Námietka nedostatku právomoci súdu tak daná nie je.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť

zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že vkonkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo

strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobcoviposkytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučne riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p., keď v konaní sa vôbec nevykonali

listinné dôkazy uvádzané v odôvodnení rozsudku je potrebné poukázať na ustanovenie § 121 O.s.p. V
zmysle tohto ustanovenia netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho
činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a
právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie. Listiny predložené v priebehu prvostupňového konania boli vypracované
samotným žalovaným na vopred predtlačených tlačivách, na ktorých sa menili len údaje o klientoch,

dátumy ich podpísania a čísla poistných zmlúv. Obsah týchto listín a skutočnosti z nich vyplývajúce
boli tak prvostupňovému ako aj odvolaciemu súdu podrobne známe z ich rozhodovacej činnosti pri
posudzovaní množstva žalôb o zrušenie rozhodcovských rozsudkov vydaných na základe dojednania
o rozhodcovskej doložke obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok a v osobitných
zmluvných dojednaniach č. 01/2007. Takéto skutočnosti vyplývajúce z obsahu predložených listín preto

dokazovať netreba.

V ďalšej časti vyjadrenia k žalobe zo dňa 10.07.2014 žalovaný len stručne konštatoval, že pri stanovení
rozsahu poistiteľa plniť postupoval presne v intenciách vzájomnej dohody v nadväznosti na ustanovenie
§ 797 ods. 3 a ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pri stanovení výšky nárokovateľného

poistného plnenia použil taký poistno - matematický postup, aký bol dohodnutý. Výsledne nárokovateľné
poistné plnenie zdanil podľa zákona o daniach z príjmov a daň v lehote 15 dní odviedol príslušnému
správcovi dane. Ako dôkaz o tom predložil oznámenie o likvidácii poistnej udalosti z 21.03.2014 (č.l.
35 spisu). Ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli právne významným spôsobom spochybniť nárok
uplatnený žalobou, žalovaný uplatnil až odvolacom konaní, a to v podaní označenom ako doplnenie

odvolania, ku ktorému pripojil i iné listinné dôkazy dovtedy do spisu nepredložené.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo
uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Riadne poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. bolo žalovanému poskytnuté v uznesení zo
dňa 06.06.2014 č.k. 17C/111/2014-8, ktoré žalovaný prevzal dňa 12.06.2014. Tento účastník v priebehu

odvolacieho konania ani netvrdil, aby skutočnosti alebo dôkazy doteraz neuplatnené nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Nedôvodnou je i námietka poukazujúca na odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, ak
vec bola prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomnosti na pojednávaní konanom dňa 15.12.2014.

Žalovaný síce podaním zo dňa 10.12.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu vykonávaného dohľadu Národnou bankou Slovenska prebiehajúceho
u žalovaného od 01.12.2014. V tomto podaní ďalej zdôraznil, že JUDr. B. Z., generálny riaditeľ správy
poistenia sa nariadeného pojednávania zúčastniť nemôže, nakoľko jeho prítomnosť a súčinnosť na
mieste výkonu dohľadu je nezastupiteľná. Ako príloha k žiadosti o odročenie pojednávania bol do

spisu predložený list Národnej banky Slovenska zo dňa 24.11.2014 (č.l. 63 spisu). Podľa tohto listu
dohľad v priestoroch žalovaného sa začal dňom 01.12.2014 a predpokladaná dĺžka výkonu dohľadu na
mieste bola určená na dva týždne. Ak sa s výkonom dohľadu začalo v pondelok dňa 01.12.2014, aj za
predpokladu vykonávania dohľadu i počas sobôt a nedieľ, k plánovanému ukončeniu dohľadu malo dôjsťv nedeľu dňa 14.12.2014. Žalovaný ničím nepreukázal, aby dohľad prebiehal tiež v čase pojednávania
nariadeného na deň 15.12.2014. Súd prvého stupňa tak mohol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2
O.s.p. vec prejednať v neprítomnosti žalovaného.

Čo sa týka nesplnenia povinnosti stanovenej v ustanovení § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. bezodkladne
oznámiť účastníkovi ako bol posúdený jeho návrh na odročenie pojednávania je potrebné zdôrazniť,
že termín bezodkladne nie je nikde bližšie špecifikovaný. Posúdenie bezodkladnosti teda závisí
od konkrétnych okolností prípadu. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil krátko pred pojednávaním

nariadeným na pondelok 15.12.2014, čo objektívne znemožnilo konajúcemu súdu oznámiť žalovanému,
ako jeho žiadosť bola posúdená, najmä za situácie, ak časť lehoty na bezodkladné oznámenie
pripadla na sobotu a nedeľu. Spor prebiehajúci medzi účastníkmi nebol sporom jediným. Súd prvého
stupňa okrem neho riešil aj množstvo ďalších sporov, a preto nie je možné rozumne očakávať, aby
oznámenie o posúdení návrhu na odročenie pojednávania sa mohlo zrealizovať v priebehu niekoľkých
hodín s prihliadnutím na pracovnú vyťaženosť sudcu. Ani prípadné porušenie povinnosti vyplývajúce z

ustanovenia § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. nepredstavuje dôvod vedúci k zrušeniu rozsudku a vráteniu
veci na ďalšie konanie. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešný
žalobca náhradu trov tohto štádia konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.