Uznesenie Judgement was issued on Friday, September 30, 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/241/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111205205
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6111205205.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekučného konania oprávneného: U. O. B. L. W., W. X, T.-
XXXX Y., Švajčiarsko, IČO: T.-XXX.X.XXX.XXX-X, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom
AK D. X, XXX XX I. proti povinnému: Y. L., nar. XX. W. XXXX, bytom P. XX, XXX XX I. I., štátny občan
SR o vymoženie pohľadávky 833,14 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Vierou
Uhríkovou, so sídlom Exekútorského úradu D., P. XX, XXX XX D. pod sp. zn. EX 288/11, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Er/446/2011-8 zo dňa 16. marca
2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 4Er/446/2011-8 zo dňa 16. marca 2011
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť

súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného
voči povinnému priznanému rozhodcovským rozsudkom rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu v
Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s.r.o. Horná 13, 974
01 Banská Bystrica Mgr. Jánom Hudecom pod sp.zn. SR 045/2009 zo dňa 21.8.2009. Exekučný súd
odôvodnil svojho rozhodnutie tým, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu z hľadiska ich súladu so zákonom v

zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len
exekučný poriadok/ dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
možné vyhovieť. Konštatoval, že oprávnený a povinný uzatvorili 28.3.2009 dohodu o splatení záväzku
s uznaním záväzku, dohodu podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. /Obchodný zákonník/, ktorou
povinný uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť ho formou pravidelných 30-tich
mesačných splátok vo výške 67 EUR. V bode V. tejto dohody zmluvné strany uzatvorili rozhodcovskú

doložku podľa ktorej vzájomné spory môžu zmluvné strany predložiť na rozhodnutie v rozhodcovskom
konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri
spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s.r.o., pričom tým nie je dotknuté právo zmluvných
strán obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd. Exekučný súd predmetnú dohodu posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu nakoľko zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť U. O. B. L. W., K.,
ktorej predmetom činnosti je aj forfaiting a factoring, teda odkupovanie pohľadávok od pôvodných

veriteľov za cenu nižšiu ako je nominálna hodnota pohľadávky. To znamená, že táto spoločnosť
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pôvodným veriteľom bola spoločnosť G. T. S.
a.s., ktorý v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnému peňažné prostriedky.
Povinný mal v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa nakoľko nekonal v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu súd ju podrobil súdnej kontrole,
či sa nenavrhuje vymáhať plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd konštatoval,

že v danom prípade dohoda o splatení záväzku s uznaním dlhu bola pripravená na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobomzmeniť obsah dohodnutých podmienok, ktoré tvoria súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie resp. odmietnutie návrhu ako celku. Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Ochrana, ktorú poskytuje občiansky zákonník spotrebiteľom umožňuje exekučnému súdu preskúmať
spotrebiteľskú zmluvu obsahujúci nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter
tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený uplatniť z dôvodu nákladov,
ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť tejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej

zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Podľa exekučného
súdu rozhodcovská doložka tak ako bola koncipovaná v bode V. dohody spôsobila, že jej praktickým
dôsledkom je spotrebiteľovi fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd tým mu je fakticky odpredá možnosť brániť
svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinnosti zo strany oprávneného je vo väčšine
prípadných sporov vylúčené. Znenie doložky neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia §

53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Podľa exekučného súdu rozhodcovská doložka je
v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a to má za následok jej absolútnu neplatnosť.
Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola teda založená na absolútnom
právnomúkoneapretobolexekučnýtitulvydanývrozporesozákonom.Nazákladeuvedenéhovzmysle

§ 44 ods. 4 exekučného poriadku žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel.

Oprávnený sa v zákonom stanovenej lehote odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia, aby
odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že súdnej exekútorke vydá poverenie na vykonanie
exekúcie. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolateľ videl v tom, že vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Exekučný súd v rozpore s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní /ďalej len ZRK/ rozhodol o zamietnutí vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa
predmetného ustanovenia má exekučný súd len právomoc zastaviť exekučné konanie a nie zamietnuť
vydanie poverenia. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 exekučného poriadku oprávnený preskúmať
exekučný titul z hľadiska jeho formálnej a materiálnej stránky. Exekučný súd však nemá právomoc

skúmať obsahovú stránku rozsudku t.z., že exekučný súd nie je oprávnený skúmať súlad exekučného
titulu s hmotným právom. V rámci preskúmavania súladu exekučného titulu so zákonom exekučného
titulu so zákonom exekučný súd nemôže dospieť k inému záveru o existencii či neexistencii nároku
medzi tými istými účastníkmi, o ktorom bolo už právoplatné rozhodnuté exekučným titulom a túto
otázku nemôže v exekučnom konaní posudzovať ani ako otázku predbežnú. Výnimku z toho netvorí

ani exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z ust. § 45 ZRK možno vyvodiť len právomoc
exekučného súdu zastaviť exekučné konanie a nie zamietnuť vydať poverenie súdnemu exekútorovi
ako to urobil exekučný súd v napadnutom rozhodnutí. Tým, že exekučný súd zamietol žiadosť o
vydanie poverenia z dôvodov, ktoré takéto rozhodnutia neumožňujú porušil právo oprávneného v zmysle
čl. 46 Ústavy SR. Exekučný súd si svojim rozhodnutím osoboval právomoc, ktorá mu jednoznačne

nepatrí. Exekučný súd nesprávne právne posúdil aj rozhodcovskú doložku. Názor exekučného súdu
o tom, že síce dojednaná doložka neodporuje občianskemu zákonníku, ktorý upravuje neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách, avšak tento zákon obchádza, nakoľko smeruje k cieľu,
aby ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ dodržané nebolo je zmätočný a postrádajúci akúkoľvek oporu v
zákone. Zo znenia rozhodcovskej doložky nie je zrejmé ako súd dospel k tomu, že táto doložka bráni

spotrebiteľovi v uplatňovaní práv pred všeobecným súdom. Dojednaná rozhodcovská doložka je v
súlade so zákonom ako aj znením textu Smernice Rady 93/13 EHS a umožňuje povinnému uplatňovať
práva voči oprávnenému buď v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.
Odvolateľ zdôraznil, že rozhodcovská doložka nebola s povinným dojednaná už pri uzatváraní zmluvy
o poskytnutí úveru ale až po vzniku sporu, teda až v čase, kedy povinný porušil svoju povinnosť

poukazovať pravidelné mesačné splátky úveru, čím sa celý úver stal naraz splatným. Odvolateľ ďalej
argumentoval tým, že skutočnosť, že zmluvné strany si upravili práva a povinnosti vyplývajúce z úverovej
zmluvy až následne keď sa povinný dostal do omeškania s vrátením poskytnutého úveru a pre prípad,
že niektorá zo zmluvných strán poruší svoje novo upravené povinnosti v zmysle dohody s uznaním
záväzku, môže dotknutá zmluvná strana uplatniť svoje právo v rozhodcovskom konaní alebo v konaní

pred všeobecným súdom, asi len ťažko možno konštatovať, že tieto dojednania neboli dohodnuté
individuálne, teda v zmysle citovaného znenia zákona sú platné. S touto skutočnosťou sa exekučný
súd nezaoberal. Naopak prehliadol, že predmetná dohoda bola snahou oprávneného o mimosúdne
vyriešenie sporu, ktoré by nebolo na ujmu povinného a ktoré mu prinieslo platobné výhody. Riešenievzájomných sporov zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní zákon nezakazuje a postup
v rozhodcovskom konaní je upravený v zákone o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd si nesprávne
vyložil § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a zámer Smernice Rady 93/13 EHS. Poukázal na

anglické znenie a slovenský preklad ust. písm. q/ prílohy 1 Smernice Rady 93/13 EHS s tým, že z jej
textu je zrejmé, že nie je jej cieľom zakázať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských vzťahoch ale
len také ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v
rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Rozhodcovská doložka uzatvorená medzi
oprávneným a povinným nenúti povinného na uplatňovanie práv výlučne v rozhodcovskom konaní

pričom rozhodcovské konanie nie je konanie, ktoré by nebolo upravené zákonom ale naopak je
upravené ZRK. Poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka podľa
ktorej cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré
z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť

riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže
svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky ale ak
sa tak rozhodne, v občianskom právnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,
bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Dojednaná rozhodcovská
doložka nijako neobmedzuje povinného v uplatňovaní jeho práv. Exekučný súd v rozpore s uvedeným

kategorizoval akúkoľvek rozhodcovskú doložku dojednanú so spotrebiteľom za neprijateľnú bez toho,
aby bolo potrebné sa ňou bližšie zaoberať.

Nazákladeodvolaniakrajskýsúd,akosúdodvolacívecpreskúmalvmedziachavrozsahudaných§212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného

súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu podľa § 221 O.s.p. na
ďalšie konanie.

Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SR 045/2009 zo dňa 21.8.2009 rozhodca Mgr. Ján Hudec ako
rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský

súd Banská Bystrica s.r.o. so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica bola podľa jeho odôvodnenia
oprávnenému priznaná pohľadávka vzniknutá z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi
spoločnosťou G. T. S. a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným. Rozhodcovská zmluva,
na základe ktorej bol vydaný uvedený rozsudok bola uzatvorená vo forme doložky k dohode o splatení
záväzku a uznaní záväzku, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný 28.3.2009. Rozhodcovská doložka

bola uzatvorená v nasledovnom znení: dodávateľ a dlžník sa dohodli, že všetky spory, vzniknuté z
právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto dohody, alebo ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých
vedľajších právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka táto
dohoda, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť,
výklad, zánik tejto dohody alebo tejto rozhodcovskej doložky, môžu byť predložené na rozhodnutie

v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici
zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s.r.o. alebo pred jediným rozhodcom
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti W. U. s.r.o.. Tým nie je dotknuté právo
zmluvných strán obrátiť sa svojimi nárokmi na všeobecný súd. Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi
zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a vnútornými predpismi vybraného rozhodcovského

súdu. Veriteľ a dlžník sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto
rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné. Išlo teda o uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy vo forme doložky k dohode o zmene v obsahu záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a zabezpečenie
záväzkuzaplatiťdlhuznanímdlhuzostranydlžníkauzatvorenejvčasezvýšenejostražitostispotrebiteľa.
V čase, keď už dodávateľov záväzok plniť predmet spotrebiteľskej zmluvy bol splnený a keď povinný bol

v omeškaní s plnením svojho záväzku z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní. Pokiaľ oprávnený
namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nedostatku právomoci exekučného súdu
skúmať exekučný titul po obsahovej stránke odvolací súd poznamenáva, že takýto dôvod nemá oporu

v napadnutom rozhodnutí. Tak ako vyplýva z jeho odôvodnenia exekučný súd žiadosti na vydanie
poverenia nevyhovel, pretože zistil, že exekučný titul nebol vydaný v súlade so zákonom, nakoľko
sporové strany platnou zmluvou nezverili rozhodcovi právomoc vo veci rozhodnúť.Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. /ďalej len exekučný poriadok/ súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný
titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka
oprávneného o prekročení právomoci exekučného súdu preto neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má
podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre
rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia

rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe
dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol
alebonebolpredložený exekučnýtitulnevyhnutnousúčasťouprieskumuzisťovanie,čibolrozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon,

ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok
trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa
exekučného súdu predmetná rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenie, ktoré je podľa § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka zakázané, avšak obsahuje ustanovenie, ktoré tento zákaz obchádza.
Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu je samotná rozhodcovská doložka - dohoda o

riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom. Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v
spotrebiteľskej zmluve dovolená potom logicky nemôže byť ustanovením, ktoré obchádza zákaz nútiť
spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktorévyžadujúvrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení
neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého
ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva
uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej
zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne pred rozhodcom. Z uvedeného

vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
svojim obsahom obchádza zákaz uvedený v § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka. Odvolanie
v časti, v ktorej odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia, keď rozhodcovská doložka bola
posúdená ako neplatný právny úkon v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo dôvodné.
Bude úlohou exekučného súdu posúdiť predmetnú rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti

ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to aj
vzhľadom na konkrétne okolnosti jej uzatvárania v tomto prípade.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uznesenie exekučného súdu podľa § 229 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.