Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617200976
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617200976.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: Ľ. S., C.. XX.XX.XXXX, D.

S. M. XXX/X, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpená: Mgr. Peter Sitarčík, advokát,
Advokátska kancelária so sídlom Jókaiho 1, 984 01 Lučenec proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou
slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.p., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp. zn. 1252/06/15 zo

dňa 08.01.2016.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy sporu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa podala na Okresnom súde Lučenec dňa 25.01.2017 žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov,
z.z.p.p., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp. zn. 1252/06/15 zo dňa 08.01.2016. Žalobkyňa
uviedla, že uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX na základe ktorej jej mal žalovaný poskytnúť úver vo výške 1500,-Eur. Na základe úverovej

Zmluvy mala žalovanému zaplatiť za celú dobu čerpania úveru sumu vo výške 3375,54 Eur v 42
mesačnýchsplátkachpo80,37Eur.Vdeňuzavretiaúverovejzmluvybolamedzistranamisporuuzavretá
Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej spory medzi stranami
bude rozhodovať Stály rozhodcovský súd. V deň uzavretia úverovej zmluvy bola medzi stranami sporu
uzavretá Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na základe ktorej spory medzi
stranami sporu má rozhodovať buď stály rozhodcovský súd : Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom

registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 52189/B alebo Victoria rozhodcovský súd v
Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460 so sídlom Zvolenská cesta
37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel:
Sro vložka č. 16626/S alebo príslušný všeobecný súd, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude
oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

2. Dňa 17.01.2017 bolo žalobkyni doručené Upovedomenie o začatí exekúcie EX 921/16

zo dňa 11.01.2017, súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera PhD., Exekútorský úrad Rimavská
Sobota, v ktorom súdny exekútor oznámil žalobkyni, že sa začalo exekučné konanie, ktorého podkladom
je exekučný titul Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného AsociáciouSlovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp.zn. 1252/06/15 zo
dňa 08.01.2016.

3. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, „Ak bol podaný
návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za
podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.“

4. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku „Exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného
predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v
lehotenapodanienámietokprotiexekúciižalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľaosobitného
predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu. Vzhľadom k tomu, že
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 17.01.2017 podáva žalobca žalobu v
lehote s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 3, zák. č. 335/2014 Z.z. a § 48 ods. 2 Exekučného poriadku.

5. Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava ( ďalej len „ rozhodcovský
súd“ ) , sp.zn. 1252/06/15 zo dňa 08.01.2016, bolo žalobcovi uložené zaplatiť žalovanému do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia sumu 2056,41 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok

z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 80,37 Eur počnúc od 20.03.2014 do 27.03.2014, zo
sumy 62,87 Eur počnúc od 28.03.2014 do 29.04.2014, zo sumy 80,37 Eur počnúc od 20.04.2014 do
06.05.2014, zo sumy 16,37 Eur počnúc od 30.04.2014 do 06.05.2014, zo sumy 47,16 Eur počnúc od
07.05.2014 do 29.05.2014, zo sumy 80,37 Eur počnúc od 20.05.2014 do 29.05.2014, zo sumy 47,16
Eur počnúc od 30.05.2014 do 24.06.2014, zo sumy 80,37 Eur počnúc od 20.06.2014 do 24.06.2014,

zo sumy 47,16 Eur počnúc od 25.06.2014 do 29.06.2014, zo sumy 80,37 Eur počnúc od 20.07.2014
do 29.07.2014, zo sumy 47,16 Eur počnúc od 30.07.2014 do 27.08.2014, zo sumy 80,37 Eur počnúc
od 20.08.2014 do 27.08.2014, zo sumy 47,16 Eur počnúc od 28.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37
Eur počnúc od 20.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur počnúc od 20.10.2014 do zaplatenia, zo
sumy 80,37 Eur počnúc od 20.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 1768,14 Eur počnúc od 27.11.2014 do

zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500,-Eur a
odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalobkyňa povinná platiť žalovanému iba ročný
úrok z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 2056,41 Eur do zaplatenia, a náhradu nákladov spojených
s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 119,62 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške
poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 239,24 Eur.

6. Rozhodcovský súd skúmal úverovú zmluvu z pohľadu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pričom dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom a nárok žalovaného je dôvodný.
Taktiež vo svojom odôvodnení poukázal na to, že sankcie si zmluvné strany dohodli v čl.14.1. zmluvných

dojednaní, pričom z dôvodu omeškania žalobkyne má žalovaný nárok na tieto sankcie, a preto mu
ich rozhodcovský súd priznal. Vzhľadom na svoje rozhodnutie tiež poukázal na omeškanie žalobcu so
splácaním úveru, pričom nárok žalovaného má vyplývať z príloh žaloby a to zmluvy o úvere, karty klienta,
pokusu o zmier a rozhodcovskej zmluvy.

7. Podľa § 45 ods. 1, písm. d/,e/, g/, i/, j/ a 1/, zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, v platnom znení sa môže účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania žalobou podanou
proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok

mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovskýrozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou
povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
1) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobca namieta, že rozhodcovská zmluva na základe ktorej si rozhodcovský súd odôvodil svoju
právomoc konať a rozhodovať v spore je neplatná. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol
správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy,
stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, pričom tieto pochybenia majú vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou
povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a rozhodcovský
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalobca namieta, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s

ustanoveniami tohto zákona, zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1, písm. d/, zákona
č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd porušil ustanovenia
zák. č. 335/2014 Z.z. a to ust. § 28. Podľa § 28, ods.6 zákona, je rozhodcovský súd povinný skúmať
aj bez návrhu, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej podmienke, alebo na zmluvnom
dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu

práv spotrebiteľa. Žalobca namieta, že neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1, písm. d/, zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom
konaní. Podľa názoru žalobcu je Rozhodcovská zmluva neplatná, nakoľko sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá. Tento právny názor žalobkyne vyplýva z
viacerých rozhodnutí súdov.

10. Podľa § 53a ods. l Občianskeho zákonníka „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny
nástupca dodávateľa."

11. S poukazom na § 53a ods. l Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Krajského súdu Trenčín
sp.zn.13CoE/117/2013 zo dňa 30.10.2013 bol žalovaný povinný zdržať sa používania Rozhodcovskej
zmluvy, na základe ktorej podal proti žalobcovi žalobu na rozhodcovský súd, a to z dôvodu, že Krajský
súd Trenčín vyhlásil Rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto neplatnú.

12. Žalobca taktiež poukazuje na Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 13Co/9/2015-103
zo dňa 29.4.2016, ktorým odvolací súd potvrdil Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Er/210/2014 -
53 zo dňa 07.07.2014. V uvedenom rozhodnutí Krajský súd Banská Bystrica posudzoval Rozhodcovskú
zmluvu, ktorú žalovaný uzatvára so svojimi klientmi, pričom uviedol „V danom prípade, naviac odvolací

súd zistil, že oprávnený v Rozhodcovskej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX zavádzajúco uviedol, že
rozhodcovský súd, ktorý si účastníci rozhodcovskej zmluvy dohodli na riešenie sporov je Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so
sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, teda že má sídlo v Banskej Bystrici. V Obchodnom
vestníku. Ročník XIX Číslo 122C zo dňa 24.6.2011: Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu Victoria

legal arbiter, s.r.o., so sídlom Farská 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 826 460, zapísaný v Obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo 53057/L, podľa § 12 ods.3 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní vznesení neskorších predpisov zverejňuje oznámenie - o zmene sídla
zriaďovateľa aj ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu z pôvodného: Zvolenská cesta 37, 974
05 Banská Bystrica, na nové: Farská 3, 010 01 Žilina. Potvrdzuje to aj výpis z Obchodného registra v

ktorom je uvedené, že Victoria legal arbiter, s.r.o. mal sídlo Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica 974
05, v čase od 12.06.2009 do 10.05.2010 a od 11.05.2010 už mal sídlo Farská 3, Žilina 010 01.13. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárové tlačivo, nie je individuálne dojednaná zmluvná
podmienka, ide o tlačivo, ktoré sa vypĺňa bez prejednania obsahu automaticky, pričom sám dodávateľ
formulár predložil bez toho, aby bližšie sa zaoberal jeho obsahom, keď nesprávne v Rozhodcovskej

zmluve uvádza sídlo Rozhodcovského súdu, v čase uzatvárania zmluvy XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici,
hoci sídlo Rozhodcovského súdu, hoci sídlo súdu bolo v Žiline.

14. Žalobca namieta, že v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd
nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami

všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom tieto pochybenia majú
vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1, písm. g/, i/, j/ a l/, zákona č. 335/2014 Z.z., o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd ignoroval všeobecné právne predpisy

určené na ochranu spotrebiteľa aj keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skúmal úverovú
zmluvu z pohľadu zák.č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 53 Občianskeho
zákonníka. Nesprávne je tvrdenie rozhodcovského súdu keď uviedol, že dospel k záveru, že zmluva o
úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto
zákonom, pričom nárok žalovaného je dôvodný. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500021628 zo dňa

20.02.2013 je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahuje zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských
úveroch, čo uviedol správne rozhodcovský súd.

15. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.2 zák.č. 129/2010, o spotrebiteľských úveroch, okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené § 9 ods. 2

pod písmenom a/ až y/.

16. Podľa § 9 ods.2 písm. f/, zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 9 ods.2 písm. j/, zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Podľa § 9 ods.2 písm. k/, zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Uvedené náležitosti v Zmluve o revolvingovom úvere žalovaný neuviedol a to povinný údaj podľa §
9 ods.2 písm.f/ zák.č. 129/2010 Z.z., dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a povinný údaj podľa § 9 ods.2, písm.k/ zák.č. 129/2010, výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky,
počet splátok, bez toho, aby ju žalovaný členil tak ako mu to určuje zákon na istinu, úrok a iné poplatky.

20. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje najmä na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 05.06.2013, č. k.: II. ÚS 329/2013-15, ktorým ústavný súd sťažnosť obchodnej spoločnosti Č., a.

s., odmieta ako zjavne neopodstatnenú, a v odôvodnení ktorého konštatuje:
"...okresný súd poukázal na to, že podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch malo byť
náležitosťou zmluvy o úvere uvedenie nielen celkovej sumy splátky pozostávajúcej z istiny, úrokov a
poplatkov, ale mala byť v nej oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky
poplatkov..."

" ...Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery...""...Vzhľadom na uvedené sa závery krajského súdu (nadväzujúce na závery okresného súdu, pozn.) v
časti, ktorou v súlade s § 4 ods. 2, 4 a 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nepriznal sťažovateľke nárok
na zaplatenie úrokov z úveru, javia ako plne ústavne súladné, nie svojvoľné a nepopierajúce podstatu

a zmysel aplikovanej právnej normy..."

21.Žalovaný síce uviedol povinný údaj podľa § 9 ods.2, písm.j/ zák.č. 129/2010, ročnú percentuálnu
mieru nákladov, avšak túto uviedol nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keď uviedol nižšiu RPMN.

22. Žalovaný uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,01%, resp. 65,02%, ktorá sa má
skladať z celkových nákladov spojených s úverom. Žalobca si dovoľuje poukázať, že žalovaný uviedol
vyšší úrok z omeškania (70,01%) ako RPMN (65,02%), pričom aj z uvedeného je dôvodné predpokladať
výpočet nesprávnej RPMN.

23. Žalobca namieta, že žalovaný do RPMN nezarátal celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom, napriek tomu, že mu to určuje zákon. Do RPMN žalovaný nezarátal náklady v sume 215,72 €,
ktoré mu vznikli na základe Dohody o poskytnutí služby upravenej v čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, pričom ide o náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Žalobca uvádza, že uvedenú odmenu v sume 215,72 €, ktorá mala vzniknúť žalovanému si žalovaný

odrátal od poskytnutého úveru, a žalobcovi bol poskytnutý úver nie vo výške 1.500,- €, ale vo výške
1.284,28 €. Uvedené vyplýva aj z čl. 8, bod. 8.4, Zmluvy o revolvingovom úvere.

25. Z hore uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný v zmluve nesprávne uviedol
ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom takýmto konaním poškodil spotrebiteľa, nakoľko podľa

RPMN spotrebiteľ posudzuje, aký drahý je úver a na tomto základe sa rozhoduje, či uzatvorí zmluvu o
spotrebiteľskom úvere s veriteľom.

26. Ako sankciu za neuvedenie týchto podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp.
uvedenie nesprávnej RPMN, zák. č. 129/2010, o spotrebiteľských úveroch v § 11, zmluvu postihuje tým,

že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Žalobca taktiež poukazuje na to, že výška úrokov v Zmluve o spotrebiteľskom úvere 70,01% je v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je vo vysokom nepomere oproti úrokom, ktoré v dobe uzavretia
zmluvy boli obvyklou sadzbou, a to s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri

poskytnutí úveru, ktoré boli v priemere cca 13%, t.j. o 6krát nižšie, ako požadoval žalovaný a ako mu
priznal rozhodcovský súd.

28. Ako vyplýva z viacerých judikátov, ako aj rozhodnutí všeobecných súdov (voči ktorým je rozhodnutie
rozhodcovského súdu v úplnom rozpore), dojednanie úrokov, ktoré presahujú obvyklú úrokovú sadzbu

v dobe dojednania úveru, je v rozpore s dobrými mravmi.
29. V tejto súvislosti žalobca poukazuje napr. na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 26/2011
zo dňa 26.04.2012, v ktorom najvyšší súdu konštatuje:
"Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho

nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek."

30. Na základe uvedeného je nesporné, že tvrdenie rozhodcovského súdu keď uviedol, že dospel k
záveru, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná
v súlade s týmto zákonom, pričom nárok žalovaného je dôvodný, je nesprávne.31. V prípade, ak by rozhodcovský súd rozhodoval podľa všeobecných záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj iných právnych predpisov, musel by dospieť k záveru, že zmluva

o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný nemá nárok na
plnenie, ktoré si uplatnil v rozhodcovskom konaní a to z dôvodu, že spotrebiteľský úver je bezúročný
a bez poplatkov, uplatnené úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, sankcie sú uplatnené na základe
neprijateľných zmluvných podmienkach a žalobca bol povinný uhradiť žalovanému len požičanú sumu,
t.j. 1.284,28 €.

32. Rozhodcovský rozsudok ukladá žalobcovi zaplatiť sumu 2056,41 Eur s prísl. a to napriek tomu, že
žalobca uhradil žalovanému už viac ako si požičal, a preto už pred podaním návrhu u žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu.

33. Žalobca je taktiež toho názoru, že v prípade preskúmania úverovej zmluvy by rozhodcovský

súd mohol dospieť k záveru, že sa jedná o neplatný právny úkon a to z dôvodu jeho nejasnosti a
nezrozumiteľnosti

34. Aj napriek tejto skutočnosti, rozhodcovský rozsudok ukladá žalobcovi zaplatiť okrem sumy 2056,41€
ajdohodnutépoplatky,úroky,zmluvnépokuty(nazákladeustanovení,ktorésúneprijateľnýmizmluvnými

podmienkami) a úroky z omeškania a to v rozpore so zákonom.

35. Z uvedených dôvodov mal preto rozhodcovský súd žalobu žalovaného zamietnuť a nie uložiť
žalobcovi, aby uhradil žalovanému sumu 2056,41€ s prísl.

36. Ako žalobca uviedol rozhodcovský súd odôvodnil svoje rozhodnutie svojim právnym názorom, ktorý
je ale v úplnom rozpore s judikátmi, ako aj rozhodnutiami všeobecných súdov, pričom sa jedná o viaceré
rozhodnutia, ktorými je jednou sporovou stranou žalovaný a v týchto konaniach súdy posudzovali také
formulárové zmluvy, ako uzatvoril žalovaný so žalobcom. Z uvedeného dôvodu je preto rozhodnutie ako
aj odôvodnenie rozhodcovského rozsudku v rozpore s predvídateľnosťou súdneho rozhodnutia, ako aj

rozpore s princípom právnej istoty a vzbudzuje pochybnosti k dôvere v spravodlivé súdne konanie.

37. V tejto súvislosti žalobca poukazuje najmä na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 22. 11. 2011, č. k.: IV. ÚS 499/2011-25, v ktorom ústavný súd uviedol:
"Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa

pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II.
ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí
orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na
ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb
k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu

o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené

v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06)."

38. Uznesením č.k. 9Csr/1/2017-37 zo dňa 24.02.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 01.03.2017 a
vykonateľným dňa 03.04.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe.

39. Písomným podaním zo dňa 30.03.2017, doručeným súdu dňa 04.04.2017 sa žalovaný k žalobe
vyjadril prostredníctvom zástupcu, pričom uviedol, že rozhodcovská zmluva k predmetnej zmluve
o revolvingovom úvere je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou
uzatvorenia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej

zmluvy a ktorá rovnako spĺňa všetky predpoklady, ktoré ustanovuje zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. V podanej žalobe sa opomína skutočnosť, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskejzmluvy a z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť
od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia. Žalovaný poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v uznesení sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 výslovne k

tejto rozhodcovskej zmluve súd uvádza: "Z obsahu zmluvy (bod 2.7) vyplýva, že povinný (spotrebiteľ)
mal právo výberu a tomuto bola daná možnosť dodatočne, a to aj v prípade predchádzajúceho
podpisu tejto zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť bez toho, aby to malo za následok skončenie zmluvy o
revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne
sa rozhodnúť či sa podriadi rozhodcovskému konaniu alebo aby v určenej lehote dodatočne po

uzatvorení zmluvy jednostranne vypovedal rozhodcovskú zmluvu, a dosiahol účel jej zrušenia." Rovnako
žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica v uznesení sp. zn. 1CoE/328/2013
zo dňa 10.12.2013. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že otázku jednostranného "zrušenia"
rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo
dňa 22.11.2012 sp. zn. 3MCdo/14/2011, z ktorého vyplýva, že "klient má právo odmietnuť rozhodcovskú
doložkuuvedenúvbode4.9.1do30dníododňaúčinnosťtýchtoobchodnýchpodmienokalebodo30dní

od uzavretia zmluvného vzťahu s bankou". Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo
síce dohodnuté, že spory z uvedeného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský
súd spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2 všeobecných podmienok založené právo, aby v
určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne odmietol doložku a tým dosiahol akési
anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bol mal zrejme nezanedbateľný vplyv na

prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

40.Žalovanýďalejuviedol,ževzmysleust.§73ods.3zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní
rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Žalovaný poukázal taktiež na princíp tzv. nepravej rektroaktivity ohľadom právneho úkonu, jeho platnosti
a súladu s právnym poriadkom ktorý je chápaný v súdnej praxi napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR pod sp. zn. 1M Obdo V/19/2006 tak, že je platnosť právneho úkonu možno posudzovať len so
zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Rozhodcovská zmluva bola so žalobcom
uzatvorená dňa 20.02.2013. Z obsahu uvedeného vyplýva, že uzatvorenie a obsah rozhodcovskej

zmluvy vyplýva, že uzatvorenie a obsah rozhodcovskej zmluvy sa posudzuje podľa predpisov účinných v
časejejuzatvorenia,t.j.zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníapredmetnázmluvaobsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti.

41. K tvrdeniu, že rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom, ktoré žalobca podporuje

s tým, že sídlo rozhodcovského súdu Victoria bolo v čase uzavretia zmluvy v Žiline žalovaný uviedol,
že záver, keby Rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Banskej Bystrici nemal mať právomoc
na konanie je nesprávnym a vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu. Rozhodcovská zmluva v
bode 5 zakotvila, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v

súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských
súdov, a to Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legel arbiter, s.r.o. Z uvedeného je nesporné, že účastníci
sa v súlade s ust. § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. dohodli na možnosti predložiť spor
vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere jednému z uvedených stálych rozhodcovských súdov.

Identifikácia stáleho rozhodcovského súdu pri prípadnej zmene v zmysle uvedeného je možná na
základe zriaďovateľa rozhodcovského súdu a predpisov rozhodcovského súdu vydaných zriaďovateľom
na základe zápisu stáleho rozhodcovského súdu v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR
a tiež podľa údajov zverejnených v Obchodnom vestníku. Len po posúdení týchto údajov je možné
určiť, napr. v prípade odlišností medzi označením rozhodcovského súdu v rozhodcovskej zmluve a

označením rozhodcovského súdu ktorý vedie konanie a rozhodne - či ide o ten istý rozhodcovský
súd, t.j. či bola jeho právomoc založená stranami rozhodcovskej zmluvy alebo nie. Zriaďovateľom
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici je podľa údajov uvedených v
rozhodcovskej zmluve Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460. Zriaďovateľom rozhodcovského
súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline je podľa údajov v zozname stálych rozhodcovských súdov

Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460. Zo zápisu v zozname rozhodcovských súdov vyplýva,
že rozhodcovskému súdu zriadenému zriaďovateľom Victoria legal arbiter, s.r.o. bolo pridelené číslo
64. K dnešnému dňu je pod týmto číslom evidovaný Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Ďalej sa v
zozname uvádza označenie zriaďovateľa aj zoznam všetkých čísiel obchodného vestníka, v ktorých boliv zmysle ust. § 12 zákona o rozhodcovskom konaní zverejnené predpisy tohto rozhodcovského súdu a
ich zmeny. Už samotná identifikácia rozhodcovského súdu na základe údajov o zriaďovateľovi a zápisu v
zoznamestálychrozhodcovskýchsúdovvedenomMinisterstvomspravodlivostiSRobjektívneumožňuje

jednoznačný záver, že Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline je totožný so Stálym
rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. V súvislosti so zmenou názvu a
sídla rozhodcovského súdu Victoria sa Krajský súd v Žiline stotožnil s právnym názorom oprávneného v
uznesení sp. zn. 1CoE/25/2014 zo dňa 25.03.2014, kde uvádza: na tomto mieste odvolací súd podotýka,
že jeho pozornosti neuniklo, že v posudzovanom prípade rozhodoval Victoria rozhodcovský súd v Žiline,

a nie Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici tak, ako je to uvedené v posudzovanej rozhodcovskej
doložke. V rámci odvolacieho konania však odvolací súd zistil, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu
Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. zmenil sídlo aj názov
tohto rozhodcovského súdu z pôvodného rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica na Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom
Farská 3, Žilina. Uvedená zmena bola oznámená v Obchodnom vestníku ročník XIX, číslo 122C z

24.júna 2011.

42. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že v konaní nebol správne zistený skutkový stav, pretože stály
rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a nevykonal navrhnuté dôkazy rozhodol v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa čo mohlo mať vplyv na

výsledok sporu a zaväzuje na objektívne nemožné alebo právom nedovolené plnenie, pričom vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa názoru žalovaného tieto argumenty žalobca žiadnym
spôsobom nepotvrdil. Pokiaľ žalovaný namieta, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
neobsahuje náležitosti požadované § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, žalovaný uviedol, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v

zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Tento
princíp okrem iného znamená aj to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo
obsah zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, a ako má byť vyjadrený. V zmysle uvedeného teda
Oznámenie veriteľa o schválení úveru predstavuje nielen potvrdenia akceptácie predloženého návrhu
na uzatvorenie zmluvy, ale aj súčasť zmluvy ako takej. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva

nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
predloženého spolu so zmluvou, a teda zmluva údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje s
poukazom na Článok 7, odsek 7.1, písmeno g) zmluvných dojednaní.

43. Ako ďalší dôvod na konštatovanie bezúročnosti úveru poskytnutého na základe predmetnej zmluvy

žalobca tvrdí, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínu splátok. Žalovaný poukázal na
to, že zmluva obsahuje zákonom požadovanú výšku splátky (80,37 €), termín splatnosti splátky (ku
ktorému dňu sa platí - 19. deň v mesiaci), nad rámec tohto obsahuje je aj dátum splatnosti prvej splátky.
Žalovaný tvrdí, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosti aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pri výklade označeného ustanovenia aký vyplýva z návrhu a teda rozpisovaní

splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmysle § 9
ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

44. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom
implementácie vyššie spomínanej Smernice Rady 2008/48 a je dôležité a podstatné vychádzať pri
výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj s jej ustanovení, osobitne to určuje ako povinnosť
Článok 22 odsek 1 Smernice. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. ako to
prezentuje žalobca predstavuje v podstate požiadavku aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná

tabuľka, tou je (§ 9 ods. 5 ZoSú) tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a
podmienkyichúhradyvrátanerozpisukaždejsplátkysuvedenímamortizácieistiny,úrokovvypočítaných
na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Žalovaný ale
podotýka, že taký právny záver vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého "Článok 10
ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú

stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
s Článkom 22 ods. 1 tejto Smernica bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojejvnútroštátnej právnej úprave." Žalovaný tvrdí, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania
počtu, termínu splatnosti a výšky splátok v súlade so zákonom.

45. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o nesprávnosti RPMN. Odhliadnuc od toho, že v danej žalobe
absentuje akýkoľvek výpočet, v zmysle ktorého by bolo možné určiť inú RPMN a má za to, že
tvrdenia žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dohoda o poskytnutí služby
je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle

vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Uvedené ustanovenie je len jedným
z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a
obozretnostioddelenosťdohodyakoniečohosamostatnéhoodsamotnejzmluvyorevolvingovomúvere.
Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí
služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie
Dohody. Keďže Dohoda bola dobrovoľná, nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za

poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN, nakoľko v zmysle § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia príslušnej zmluvy je uvedené: "Celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady

za doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok." Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou
percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úvere,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

46. Žalovaný poprel taktiež tvrdenia žalobcu týkajúce sa úrokovej sadzby. Uviedol, že zmluva bola medzi
sporovými stranami uzatvorená v roku 2013. Úverová zmluva, tam patrí aj zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný
zákonníka ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na

spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2013 Z.z.
a účinné 01.04.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho
zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky neregulovaného Obchodným zákonníkom.
Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle označeného ustanovenia § 52 ods. 2 veta
posledná Občianskeho zákonníka je prípustné len na vzťahy založené po jeho účinnosti.

47. Uznesením č.k. 9Csr/1/2017-54 zo dňa 03.05.2017 a ktoré sa stalo právoplatným dňa 05.05.2017 a
vykonateľným dňa 06.06.2017 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného.

48. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX sa žalobca vyjadril, pričom

uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že právomoc rozhodcovského súdu bola dohodnutá
na základe Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len "Rozhodcovská
zmluva"), ktorú žalovaný považuje za platne uzatvorenú v súlade s právnym stavom, nakoľko táto je
individuálne dohodnutým právnym úkonom, ktorá nebola podmienkou pre získanie úveru. Žalobkyňa
sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že Rozhodcovská zmluva je platná, nakoľko je individuálnym

dohodnutým právnym úkonom, ktorá nebola podmienkou pre získanie úveru. Podľa názoru žalobkyne
je Rozhodcovská zmluva neplatná, nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola
individuálne dohodnutá. Ako už uviedla žalobkyňa v žalobe tento jej právny názor vyplýva aj z
viacerých rozhodnutí súdov na ktoré v žalobe poukázala, t.j. Uznesenie Krajského súdu Trenčín č.
13CoE/117/2013 zo dňa 30.10.2013, ktorým súd potvrdil Uznesenie Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou č.k. 4Er/749/2013 - 13 zo dňa 5. Septembra 2013, Uznesenie Krajského súdu Trenčín č.
8CoE/228/2013 zo dňa 8.1.2014, č. 13CoE/91/2014 zo dňa 5.9.2014 a č. 13CoE/91/2014 zo dňa
5.9.2014, Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 13Co/9/2015-103 zo dňa 29.4.2016,
ktorým odvolací súd potvrdil Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Er/210/2014 - 53 zo dňa
7.7.2014.Spoukazomna§53aods.1.OZahoreuvedenérozhodnutiabolpretožalovanýpovinnýzdržať

sa používania Rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej podal proti žalobkyni žalobu na rozhodcovský
súd, a to z dôvodu, že súdy vyhlásili Rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto
neplatnú. Z uvedených dôvodov preto žalovaný postupoval v rozpore so zákonom ust. § 53a ods.1
Občianskeho zákonníka, keď nerešpektoval uvedené rozhodnutia a podal návrh na rozhodcovský súdna základe tejto Rozhodcovskej zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že uzatvorenie a obsah rozhodcovskej
zmluvysaposudzujepodľazák.č.244/2002Z.z.apretojenesprávnetvrdeniežalobcu,žespotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 Zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v žalobe namietala, že
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa takúto skutočnosť nikdy nenamietala, čo vyplýva zo
žaloby, jej obsahu, ako aj jej odôvodnenia. Tvrdenie žalovaného, že Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods.2, zák.č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa trvá na tom, že Zmluva o revolvingovom úvere nemá náležitosti
podľa § 9 ods.2, písm. f/ a k/, zák. č. 129/2010 Z.z. a taktiež, že žalovaný v nej uviedol nesprávne
údaj podľa § 9 ods.2, písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného,
že údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods.2, písm. f/ zákona je uvedený v zmluve a to s
poukazom na čl. 7, ods.7.1. zmluvných dojednaní v spojení s čl. 4, ods. 4.5. zmluvných dojednaní
a to s poukazom na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a Splátkový kalendár. Takéto

dojednanie je v rozpore so zákonom. Oznámenie tohto podstatného údaju nie je možné odkazovať
na rôzne Všeobecné zmluvné dojednania zmluvy, ktoré sú navyše písané takým drobným písmom,
ktoré je ťažko čítať. Žalobca zároveň poukazuje na to, že ako spotrebiteľ nebol v čase podpísania
zmluvy informovaný o konečnej splatnosti úveru, pričom tento údaj mu nebol oznámený ani po uzavretí
zmluvy. Žalobkyňa si dovoľuje poukázať na to, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť

súčasťou zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje a to z dôvodu, aby sa mohol oboznámiť s týmto údajom,
pričom Zmluva o revolvingovom úvere takýto údaj neobsahuje. Žalobkyňa taktiež nesúhlasí s právnym
názorom žalovaného, že na uvedenie údaju podľa § 9 ods.2, písm. k/ zákona, nie je potrebné, aby
ho žalovaný členil tak ako mu to určuje zákon na istinu, úrok a iné poplatky. Takýto právny názor
žalovaného je v rozpore s ust. § 9 ods.2, písm.k/, zák.č. 129/2010 Z.z., ako aj s ustálenou rozhodovacou

praxou súdov, napr. uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05. 06. 2013, č. k.: II.
ÚS 329/2013-15, ktorým ústavný súd sťažnosť obchodnej spoločnosti Č., a. s., odmieta ako zjavne
neopodstatnenú, a v odôvodnení ktorého konštatuje: "...okresný súd poukázal na to, že podľa § 4 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch malo byť náležitosťou zmluvy o úvere uvedenie nielen celkovej sumy
splátky pozostávajúcej z istiny, úrokov a poplatkov, ale mala byť v nej oddelene uvedená výška splátky

istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov..." ; " ...Podľa právneho názoru odvolacieho súdu
prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval,
pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery..."; "...Vzhľadom na uvedené sa závery
krajského súdu (nadväzujúce na závery okresného súdu, pozn.) v časti, ktorou v súlade s § 4 ods. 2,
4 a 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nepriznal sťažovateľke nárok na zaplatenie úrokov z úveru,

javia ako plne ústavne súladné, nie svojvoľné a nepopierajúce podstatu a zmysel aplikovanej právnej
normy..." Žalobkyňa taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že takýto výklad žalovaného o tom, že nie
potrebné aby žalovaný členil splátku na istinu, úrok a iné poplatky podľa § 9, ods.2, písm. k/ je v súlade
s ustanoveniami smernice Rady 2008/48, pričom žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
C-42/15. Ako vyplýva z § 27 zák.č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, týmto zákonom sa prebrali

právne zväzky Európskej únie medzi ktoré patrí aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.
v. EÚ L 133, 22. 5. 2008). Podľa práva EÚ, smernica je právny akt, ktorým sa stanovujú ciele, ktoré
majú členské štáty dosiahnuť. Je však na jednotlivých členských štátoch, aby navrhli právne predpisy,
ktorými sa tieto ciele dosiahnu. Žalobkyňa si dovoľuje poukázať na Hl. XIV., Čl. 153 ods.5, Zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorého členské štáty majú možnosť zaviesť prísnejšie
ochranné opatrenia ako spoločenstvo. Obdobne toto právo upravuje aj Hl. XV. Čl. 169, bod. 4, Zmluvy
o Európskej únii podľa ktorého, sa členskému štátu nebráni zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia ako
spoločenstvo. Tvrdenie žalovaného, že v zmluve uviedol správnu RPMN, nakoľko Dohoda o poskytnutí
služby je dobrovoľnou dohodou o cene služby a teda nie je podľa § 53 OZ neprijateľnou podmienkou

a je preto vylúčené, aby odplata za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej výšky
RPMN z dôvodu doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto dojednania. Žalobkyňa trvá na tom, že
žalovaný v zmluve o revolvingovom úvere uviedol nesprávne podstatný údaj podľa § 9 ods.2, písm.j/
zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, RPMN vo výške 65,02 %, nakoľko tento údaj uviedol
žalovaný nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Ako už žalobkyňa v žalobe uviedla na základe Dohody

o poskytnutí služby upravenej v čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, bola povinná
uhradiť žalovanému odmenu v sume 215,72 €. Túto si žalovaný odrátal od poskytnutého úveru, a
žalobkyni bol poskytnutý úver nie vo výške 1.500,- €, ale vo výške 1.284,28 €. Uvedené vyplýva aj
z čl. 8, bod. 8.4, Zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný uviedol v zmluve o revolvingovom úverevýšku poskytnutého úveru 1.500,- € (aj keď bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.284,28 €), počet
splátok 42, mesačnú splátku 80,37 €, celkovú čiastku (splatnú sumu) 3.375,54 €, RPMN 65,02% a
ročnú úrokovú sadzbu 70,01%. Podľa portálu Ministerstva financií SR, pri poskytnutom úvere vo výške

1.284,28 €, počtu mesačných splátok 42, výšky mesačnej splátky 80,37 € pri splatenej sume 3.375,54
€, je RPMN 90,38% a nie žalobcom udávaných 65,02%. V prípade ak by žalovaný poskytol žalovanej
úver vo výške 1.500,- €, pri počte mesačných splátok 42, výšky mesačnej splátky 80,37 € pri splatenej
sume 3.375,54 €, je RPMN 68,31% a nie žalobcom udávaných 65,02%. V prípade zarátania nákladu v
sume 215,72 € je RPMN vo výške 90,38% a nie žalobcom udávaných 65,02 €. To, že žalovaný uviedol v

zmluve nesprávnu RPMN je preukázané aj z toho, že žalovaný uviedol vyšší úrok z omeškania 70,01%,
ako RPMN 65,02%, pričom RPMN okrem úrokovej sadzby obsahuje aj iné poplatky, z čoho vyplýva,
že výška RPMN musí byť minimálne na úrovni ročnej úrokovej sadzby. Z uvedených dôvodov, ako
aj z dôvodov, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe zo dňa 25.01.2017, žiada, aby Okresný súd Lučenec
zrušil Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp.zn. 1252/06/15 zo dňa 8.1.2016

a žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

49. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním rozhodcovského rozsudku, rozhodcovskej zmluvy,
pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. 1252/06/15, zmluvy o revolvingovom úvere, z

exekučného spisu sp. zn. 7Er/927/16 návrhu na odklad exekúcie.

50. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 1252/06/15 zo dňa 08.01.2016 rozhodcovský súd, Slovenský
arbitrážnysúdzriadenýAsociáciouslovenskýcharbitrážnychsúdovz.z.p.o.sosídlomKrížna,Bratislava,
pred rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, a.s.,

Bratislava, proti žalovanej Ľudmile Beňovej rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
2056,41 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy
80,37 € počnúc od 20.03.2014 do 2.03.2014, zo sumy 62,87 € od 28.03.2014 do 29.04.2014, zo sumy
16,37 Eur od 30.04.2014 do 06.05.2014, zo sumy 80,37 € od 20.04.2014 do 06.05.2014, zo sumy 47,16
Eur od 07.05.2014 do 29.05.2014, zo sumy 80,37 Eur od 20.05.2014 do 29.05.2014, zo sumy 47,16

Eur od 30.05.2014 do 26.04.2014, zo sumy 80,37 Eur od 20.06.2014 do 24.06.2014, zo sumy 47,16
Eur od 25.06.2014 do 29.07.2014, zo sumy 80,37 Eur od 20.07.2017 do 29.07.-2014, zo sumy 47,16
Eur od 30.07.2014 do 27.08.2014, zo sumy 80,37 Eur od 20.08.2014 do 27.08.2014, zo sumy 47,16 Eur
od 20.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur do 20.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od
20.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 20.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 1768,14 Eur počnúc

od 27,11.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia
sumu 1 500,- €, a to odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania
tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,- € len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2056,41 €
do zaplatenia a náhradou trov konania spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky 119,62 €, trov
rozhodcovského konania 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 239,24 €.

51. V odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku súd poukázal na zákonné ust. § 1 ods. 2, § 4 ods.
1, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497
Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1, ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 369 ods. 1 v spojení s
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Rozhodcovský súd vyhodnotil zmluvu o revolvingovom

úvere ako platnú obsahujúcu všetky zákonné obsahové náležitosti, pričom v zmluve dohodnutá odplata
za úver definovaná ako RPMN podstatne neprevýšila pri úvere odplatu obvykle požadovanú na
finančnomtrhuzaspotrebiteľskéúverevobdobnýchprípadoch.Vrozsudkusúdustálil,žepovykonanom
dokazovaní a zhodnotení skutkového a právneho stavu vyplynulo, že žaloba je dôvodná, žalobca
ako dodávateľ, žalovaný ako spotrebiteľ, uzatvorili na základe žalovaným vyplneného tlačiva žiadosti

(návrhu) na uzatvorenie zmluvy, ktorú žalobca prijal Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
dňa XX.XX.XXXX. Žalobca zaslal žalovanému ním prijatý (podpísaný) návrh na uzatvorenie zmluvy
spolu s oznámením o schválení úveru a všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré tvorili súčasť
zmluvy, ktoré spolu obsahovali všetky zákonné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom v čase uzatvorenie zmluvy. Na základe uzatvorenej zmluvy zaslal žalobca žalovanému sumu 1

500,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 €. Celková čiastka,
ktorú mal žalovaný za úver a úroky za celú dobu čerpania zaplatiť bola 3 375,54 €. Súd uvádza, že výška
RPMN úveru je 65,02 %, čo znamená, že výška podstatne, teda viac ako 25 %, ako to ustálila súdna
prax, neprevýšila obvyklú odplatu požadovanú na trhu.52. Z Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., ako veriteľom, a Ľudmilou Beňovou, ako dlžníkom, vyplýva, že v zmysle bodu

2 veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a
vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať
tento návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo
strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Zmluvné strany dojednali v Článku 5 zmluvy, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace

s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením či neplatnosťou tejto zmluvy
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým
z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rozhodcovského poriadku týchto súdov, a to:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený pri Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria Legal Arbiter, s.r.o., so sídlom Banská
Bystrica.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. V zmysle bodu 7 cit. zmluvy dlžník je oprávnený od tejto zmluvy
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie
odstúpenia od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa
považujezadodržanúakjeoznámenieoodstúpeníodzmluvyzaslanénaadresusídlaveriteľanajneskôr

posledný deň tejto lehoty.

53. Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. 1252/06/15 vyplýva, že žalobca PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. si uplatnil voči žalovanej Ľudmile Beňovej žalobou adresovanou Slovenskému
arbitrážnemu súdu so sídlom Krížna 56, Bratislava návrhom zo dňa 19.06.2015, právo na zaplatenie

sumy 2056,41 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo
sumy 80,37 € počnúc od 20.03.2014 do 2.03.2014, zo sumy 62,87 € od 28.03.2014 do 29.04.2014, zo
sumy 16,37 Eur od 30.04.2014 do 06.05.2014, zo sumy 80,37 € od 20.04.2014 do 06.05.2014, zo sumy
47,16 Eur od 07.05.2014 do 29.05.2014, zo sumy 80,37 Eur od 20.05.2014 do 29.05.2014, zo sumy
47,16 Eur od 30.05.2014 do 26.04.2014, zo sumy 80,37 Eur od 20.06.2014 do 24.06.2014, zo sumy

47,16 Eur od 25.06.2014 do 29.07.2014, zo sumy 80,37 Eur od 20.07.2017 do 29.07.-2014, zo sumy
47,16 Eur od 30.07.2014 do 27.08.2014, zo sumy 80,37 Eur od 20.08.2014 do 27.08.2014, zo sumy
47,16 Eur od 20.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur do 20.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37
Eur od 20.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 20.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 1768,14
Eur počnúc od 27,11.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu

neprevýšia sumu 1 500,- €, a to odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z
omeškania tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,- € len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy
2056,41 € do zaplatenia a náhradou trov konania spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky
119,62 €, trov rozhodcovského konania 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 239,24 €.

54. Súd rozhodol Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 1252/06/15 dňa 08.01.2016, ktorý sa stal
právoplatným dňa 15.06.2016 a vykonateľným dňa 21.06.2016.

55. Zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi veriteľom PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. a dlžníkom Ľudmilou Beňovou v Časti VI. vyplýva, že dlžníčke bol poskytnutý

revolvingový úver vo výške 1 500,- €, ktorý sa zaviazala splácať 42 splátkami vždy k 19. dňu toho ktorého
mesiaca pri mesačnej splátke 80,37 €. Celková čiastka, ktorú takto mala zaplatiť je vyčíslená sumou 3
375,54 €, RPMN za úver 65,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29
%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €, celková čiastka revolvingu, ktorú musí zaplatiť žalovaná je
1 928,88 € pri predpokladanej RPMN 70,01 % a ročnej úrokovej sadzbe 76,21 % a dojednanej ročnej

úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 5,75 %. Dňa 11.01.2017 súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper,
PhD. vydal Upovedomenie o začatí exekúcie pod EX 921/16 na podklade exekučného titulu, ktorým je
Rozsudok rozhodcovského súdu pod č. 1252/06/15 zo dňa 08.01.2016.

56. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 20.02.2013,

rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.57. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 20.02.2013,
rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

58. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 20.02.2013,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

59. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 20.02.2013,

rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

60. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu XX.XX.XXXX,

nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

61. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu XX.XX.XXXX, ak

sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa
právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade
sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela.
Ustanovenie § 4 ods. 2 tým nie je dotknuté. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však
posudzuje vždy podľa tohto zákona.

62. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu XX.XX.XXXX, ak
je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje
dôvod neplatnosti zmluvy.

63. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno
rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane
sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení
podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

64. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje predpismi stáleho
rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania.

65. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať,
či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní,
ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu,

na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

66. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory

môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť
právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

67. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, stály rozhodcovský súd vykonáva dôkazy navrhnuté účastníkmi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania
dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu veci.68. Podľa § 35 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v záujme ochrany spotrebiteľa môže stály rozhodcovský súd od každého
vyžadovať informácie, listiny a iné dôkazné prostriedky, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie

stáleho rozhodcovského súdu, za náhradu vecných nákladov, inak môže požiadať o vykonanie dôkazu
súd.

69. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) až l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže

žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok

mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala

potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

70. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy

preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)
až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.

71. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia

rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

72. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,doručenýrozhodcovskýrozsudoknadobudneprávoplatnosťažpouplynutí
lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná,

až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.73. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

74. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd

po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

75. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v
odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály

rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

76. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský

súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom
podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa.

77. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

78. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014;

ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

79. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

80. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred
1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa
tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych
rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona,
ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady

udržiavať stály rozhodcovský súd.

81. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015
nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor

rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské
konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby
písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd
podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi,a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30
dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne,
vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského

súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ
spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť
stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych
rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber
dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona

a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1.
januárom 2015.

82. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný
poriadok (ďalej len "EP") v znení ku dňu 31.03.2017, exekútor poverený vykonaním exekúcie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa

osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o
možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

83. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu

XX.XX.XXXX, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

84. Podľa § 37 ods. 2 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie
nemožné, je neplatný.

85. Podľa § 37 ods. 3 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní
a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

86. Podľa § 39 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

87. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu XX.XX.XXXX,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

88. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu XX.XX.XXXX, nekalé

obchodné praktiky sú zakázané.

89. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu XX.XX.XXXX,
obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

90. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

91. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

92. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.93. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

94. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

95. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") v znení ku dňu
XX.XX.XXXX, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

96. Podľa § 502 ods. 1 ObZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

97. Podľa § 503 ods. 1 ObZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

98. Podľa § 503 ods. 2 ObZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

99. Podľa § 504 ObZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

100. Podľa § 506 ObZ v znení ku dňu XX.XX.XXXX, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch

splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

101. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení ku dňu XX.XX.XXXX, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

102. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 20.02.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

103. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení ku dňu XX.XX.XXXX, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.104. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.

105. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.

106. Platnosť rozhodcovskej zmluvy bola posudzovaná v zmysle zákonných ustanovení zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platných ku dňu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, t.j.

XX.XX.XXXX. Preskúmaním predloženej rozhodcovskej zmluvy súd zistil, že zmluva je uzatvorená
ako osobitný právny úkon na samostatnom liste a netvorí súčasť zmluvy o úvere. Samotná zmluva
obsahujesedembodov,ktorépodľanázorusúdudostatočnezrozumiteľnezakotvujúzákladnénáležitosti
rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. Veriteľ v zmluve vyhlasuje, že uzatvorenie
tejto zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonania zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je
povinný návrh tejto rozhodcovskej zmluvy od veriteľa prijať a o tejto skutočnosti bol jasne a zrozumiteľne

informovaný. Dlžník mal teda možnosť pri obozretnom oboznámení sa s predmetnou rozhodcovskou
zmluvou túto zmluvu nepodpísať. Dlžník je taktiež v zmluve v bode 3 poučený o alternatívnej možnosti
riešenia sporu vzniknutej z revolvingovej zmluvy, a to v rozhodcovskom konaní alebo súdnom konaní.
Zmluva pritom založila právo výberu rozhodcovského súdu medzi dvomi subjektmi, a to Stálym
arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. Bratislava, resp. Victoria rozhodcovský

súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, pričom výber
súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Je síce pravdou tvrdenie žalobcu, že
zmluva je pripravená, vopred vytlačená veriteľom ako tzv. formulárová zmluva, súd však poukazuje
na skutočnosť, že nie každá formulárová zmluva ako taká je zmluvou neplatnou, nakoľko všeobecne
známou skutočnosťou, v ktoromkoľvek negociačnom procese nielen vo vzťahu medzi spotrebiteľmi je

zrejmé, že návrh zmluvy tzv. ofertu musí subjekt, ktorý tento návrh učinil nejakým spôsobom pretaviť
pre prípad, že je vyžadovaná písomná forma práve do tejto písomnej formy čo zo strany veriteľa
bolo urobené. Žalobkyňa nepreukázala, že by v negociačnom procese nejakým spôsobom predmetný
predložený návrh chcela meniť, naviac ak samotná zmluva v bode 2 jasne, zrozumiteľne a viditeľne dáva
dlžníkovi na výber jej uzatvorenie, resp. neuzatvorenie bez akejkoľvek náväznosti na zmluvu úverovú,

ktorej uzatvorenie nebolo podmienené uzatvorením predmetnej rozhodcovskej zmluvy a žalobca v
postavení spotrebiteľa mal právo od predmetnej rozhodcovskej zmluvy v 14-dňovej lehote odstúpiť. Za
vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle právnej úpravy účinnej v čase uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy má súd za to, že neexistuje žiadny dôvod pre ktorý by táto zmluva bola neplatnou.

107. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.

108.ŽalobcapoukázalvkonanínaUznesenieKrajskéhosúduBanskáBystricapod sp.zn.13Co/9/2015

vo vzťahu k Victoria rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici a nesprávneho uvedenia jeho sídla z čoho
vyvodzuje formulárovosť tejto zmluvy, avšak potrebné je poukázať na skutočnosť, že ako rozhodcovský
súd bol alternatívne určený Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Bratislava,
a teda označenie Victoria rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici vo vzťahu k prejednávanej veci je
irelevantné. Nástupníctvo konajúceho rozhodcovského súdu, Slovenského arbitrážneho súdu, napriek

tomu, že zo strany žalobcu nebolo namietané bolo žalovaným preukázané .

109.Súdpreskúmalčižalobabolapodanávzákonnejlehote.Žalobužalobkyňapodaldňa25.01.2017na
vecne a miestnej príslušnom Okresnom súde Lučenec v súlade s § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
v znení účinnom do 31.03.2017. Citované zákonné ustanovenie umožňovalo žalobkyni ako povinnej v

exekúcii v lehote na podanie námietok proti exekúcii podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Upovedomenie o začatí exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. bolo vydané
11.01.2017 a doručené povinnej 17.01.2017, takže žaloba podaná dňa 25.01.2017 je žalobou podanou
v zákonnej lehote.

110. Žalobca namietal porušenie § 45 ods. 1 písm. d) cit. zákona, že stály rozhodcovský súd nebol
ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľnom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo
v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu.
Uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku zo strany súdu nebol vykonaným dokazovanímpreukázaný. Rozhodcovským súdom právomocným vo veci rozhodnúť je Slovenský arbitrážny súd,
ktorý je nástupníckym rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak
arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava pod IČO: 44 130 481, ktorý bol zriadený podľa

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa tejto zmluvy akékoľvek spory a nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Dohody s
porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Slovenskému arbitrážnemu súdu zriadenému Asociáciou
slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava bolo udelené povolenie

MS SR rozhodovať spotrebiteľské spory dňa 19.03.2015 pod č. SRS002 a tento je nástupníckym
rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. so
sídlom Krížna 56, Bratislava podľa § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Predmetnú skutočnosť žalobca nenamietal. Preskúmaním pripojeného spisu rozhodcovského súdu
súd zistil, že v konaní boli dodržané procesné predpisy ohľadom postupu v konaní a teda nevznikol
nedostatok, ktorý by mohol mať vplyv na výsledok sporu.

110. Súd sa postavil na to stanovisko, že Zmluva o revolvingovom úvere s poukazom na zákonné
ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) a j) neobsahuje predmetné náležitosti, zmluva nerozčleňuje jednotlivé
splátky na splátky istiny, úroku a príslušenstva, neuvádza dostatočne jasným spôsobom dobu trvania
zmluvy a taktiež nezrozumiteľným spôsobom uvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov, podľa názoru

súdu nelogicky a nesprávne, ak ročná sadzba úveru má byť 70,01 %, potom priemerná RPMN v
ktorej je zahrnutá nielen úroková sadzba, ale všetky poplatky a náklady s úverom spojené nemôže
predstavovať 46,35 %. K argumentácii žalovaného, že suma predstavujúca plnenie v zmysle Dohody
o poskytnutí služby upravenej v bode 8.1 zmluvy má povahu samostatného plnenia, čo podčiarkuje
aj samostatnosť grafického oddelenia tejto časti, považuje súd za výklad účelový, nakoľko bol 8.1 je

integrálne začlenený do predmetnej zmluvy, vtesnaný medzi jednotlivé zmluvné dojednania, kontinuálne
číselne korešpondujúci pokračovaniu zmluvy rozhodcovskej, nakoľko táto končí bodom 7 a následne
pokračuje malým písmom Dohoda o poskytnutí služby pod bodom 8-13, kde v bodoch 9-13 sú
riešené otázky samotnej zmluvy o úvere, ako napr. vyhlásenia o pravdivosti údajov, prevode čiastky
úveru na účet (bod 11) a najmä bod 13, kde zmluvné strany vyhlasujú, že riadnym vyplnením a

následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom
Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania na zadnej
strane tejto Zmluvy/Žiadosti. Uvedené zmluvné dojednania, na ktorého samostatnosť a oddelenosť
žalovaný poukazuje je nepochybne skrytým spôsobom zakomponované medzi ustanovenia zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru a rozhodcovskej zmluvy a nepochybne pre bežného priemerného

spotrebiteľa zakotvené metúcim spôsobom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je súd preto toho názoru,
že predmetná služba bola riadne spoplatnená, dojednaná v rámci úverovej zmluvy a preto sa aj vo výške
RPMN mala započítavať, naviac žalovaný žiadnym logickým spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcu z
akého dôvodu ročná sadzba úveru, ktorá je dojednaná vo výške 70,01 % prevyšuje priemernú RPMN
vo výške 46,35 %.

111. Rozhodcovský súd na základe nesprávneho posúdenia obsahu úverovej zmluvy rozhodol v
neprospech spotrebiteľa porušením jeho práv na ochranu, keď žalobe žalobcu v rozhodcovskom konaní
v celosti vyhovel a nesprávne právne posúdil úverovú zmluvu s poukazom na zákonné znenie § 9 ods.
2 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.

112. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, tento nie je
možné aplikovať na daný prípad. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia
vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch
medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať,

či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento
nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto
výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem.

113. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký, nikdy nie je oprávnený

poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C 42/15
poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu
zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy.114. Súdny dvor EÚ v rozsudku C 42/15 správne rozhodol, že Smernica členenie splátok nepožaduje.

115. Požiadavka Zákona je však od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia

obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet absolútne žiadnych
pochybností, že slovenský Zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel
vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa
Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal

slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia Zákona existuje konštantná
judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva
musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a bez poplatkov.

116. V prípadoch, kedy vnútroštátne súdy budú rozhodovať o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi

ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice,
sa bude jednať o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, vnútroštátne
súdy musia skúmať, či Smernici môžu priznať nepriamy účinok, a teda či môžu vykladať Zákon
eurokonformne.

117. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad
Zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov,
vychádzajúc z jazykového výkladu Zákona. Predmetným ustanoveniam Zákona, napriek rozsudku
C-42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so

Smernicou, by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o
výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

118. Na základe vyššie uvedených skutočností súd nemohol aplikovať na predmetnú vec rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016.

119. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodcovský rozsudok zrušil pri konštatovaní, že neboli
splnené dôvody pre jeho zrušenie v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskomkonaní,tedazdôvoduneplatnostispotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvyalebozdôvodu,
že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská zmluva nepredvídala, a preto k zrušeniu došlo podľa § 47 ods.

2 cit. zákona s tým, že ak súd rozhodcovský rozsudok zruší z iného dôvodu ako je uvedený v odseku 1
§ 47 cit. zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne
stály rozhodcovský súd.

120. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

121. Podľa § 262 ods. 1 Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

122. Podľa § 262 ods. 2 Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

123. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania vo výške 100 %

účelne vynaložených trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na
Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.