Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117202816
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117202816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: C.., o zaplatenie 122,02 € s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.06.2017, č. k. 9Csp/35/2017-40,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 150 ods. 1, 153 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca napriek výzve súdu neoznámil aké položky z
jednotlivých faktúr žaluje. Tak by mohol nastať stav, že súd by žalobcovi priznal aj položku, ktorá už
zaplatená bola alebo ktorú žalobca z rôznych dôvodov nežaloval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
preto nebolo možné žalobe ani čiastočne vyhovieť. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca v konaní
neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto
mu súd prvej inštancie nárok na ich náhradu nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za nesprávne. V odvolaní uviedol, že v žalobnom návrhu si uplatňoval iba
právo na zaplatenie hovorného v zmysle uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a taktiež v
súlade s výškou postúpenej sumy od právneho predchodcu veriteľa. Neuplatňoval si právo na zaplatenie
zmluvných pokút za nedodržanie doby splatnosti a tiež poplatkov za prerušenie poskytovania služieb
pre nezaplatenie. Uviedol, že v žalobnom návrhu si uplatňoval menej, než na čo právny predchodca
veriteľa vystavil žalovanému faktúry. Tvrdenia súdu považuje za nesprávne, nakoľko práve preto, že súd

je viazaný žalobným návrhom, mal súd prvej inštancie priznať žalobcovi položky uplatnené v žalobe.
Uplatnilsilentiepoložky,ktorémubolizostranyprávnehopredchodcužalobcuplatnepostúpené,pričom
súd prvej inštancie neskúmal ani tieto skutočnosti. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovaťpojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné, a hodnota sporu bez príslušenstva, neprevyšuje 1.000,- eur. Podľa odôvodnenia rozsudku
však súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, či žalovaná suma sa nežaluje preto, že už bola zaplatená,

alebo z iného dôvodu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti
o dôvodnosti žalovaného návrhu, mal možnosť nariadiť vo veci pojednávanie a vyzvať žalobcu na
preukázanie skutočností tvrdených v žalobe, čím žalobcovi bola zároveň aj odňatá možnosť konať pred
súdom. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak vydané v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd. Žiadal preto, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a súčasne

si uplatnil aj náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Keďže ani v
priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a len
na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP):

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

10. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná
11. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a

zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

12. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

13. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný neuhradil faktúry vystavené právnym predchodcom

žalobcu, ktoré doložil k žalobe. Každá faktúra obsahuje viacero položiek (pravidelné poplatky,
jednorazové poplatky, zmluvná pokuta, nájom magio boxu), pričom predmetom žaloby bolo zaplatenie
len určitej časti z tej - ktorej faktúry, a teda, ako správne uviedol súd prvej inštancie, nie je zrejmé,
zaplatenia ktorých konkrétnych položiek sa žalobca domáha. Z podanej žaloby nevyplýva, či sa
žalobca domáha zaplatenia úhrad za poskytnuté telekomunikačné služby, alebo zmluvných pokút

(ktoré podliehajú súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok), či iných položiek uvedených v
jednotlivých faktúrach.14. Uvedené nedostatky žalobca neodstránil ani napriek výzve súdu, čím neuniesol bremeno tvrdenia
ani dôkazné bremeno. Za takéhoto stavu súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

15. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v

rozhodnutí o trovách konania uvedenými, potvrdil.

17. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v

odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).