Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214204790
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6214204790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobkyne V. S., nar. XX. XX. XXXX
bytom I. H., J. XXX/XX, zastúpenej AK Herceg, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35
890 240, proti žalovanému S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K. XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom
Zvarom, advokátom, Advokátska kancelária vo Veľkom Krtíši, SNP č. 1/A, o zaplatenie 7.700,- EUR s
prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/252/2014-146 zo
dňa 27. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni

sumu 2.660,- EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 24. 06. 2014 do zaplatenia.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 30,92 %.

IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 30,92 %.

V. Rozhodnutie vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy znaleckého
dokazovania, potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia
sumy 7.700,- EUR s prísl. titulom poskytnutia peňažnej pôžičky žalovanému v sume 6.700 EUR, ktorú
poskytla v troch splátkach, 03. 02. 2009 a 04. 02. 2009 v sumách po 3.000 EUR a 05. 02. 2009 v sume
700 EUR. Žalovaný prevzatie sumy potvrdil podpísaním uznania dlhu zo dňa 16. 09. 2012. Žalovaný
mal peniaze vrátiť do dvoch rokov v štyroch splátkach a zaplatiť žalobkyni odmenu 1.000 EUR.

2. Žalovaný prevzatie peňažných prostriedkov a dohodu o ich vrátení do dvoch rokov potvrdil. So
žalobkyňou sa dohodli na stretnutí na matrike, tam podpísali zmluvu o pôžičke, overili podpisy a dohodli
sa na štyroch splátkach do dvoch rokov. Odmena mala byť ako piata splátka. Presný dátum prvej splátky
ústne nedohodli, až následne sa písomne dohodli na polročných splátkach do dvoch rokov. Žalovaný
dlh vôbec neuhradil a spochybnil svoj podpis na uznaní dlhu zo dňa 16. 09. 2012.

3. Okresný súd zistil, že strany sporu sa ústne dohodli na poskytnutí pôžičky v sume 6.700 EUR, ktorú
žalobkyňa odovzdala žalovanému po častiach, v dňoch 03. 02. 2009, 04. 02. 2009 a 05. 02. 2009
a na vrátení poskytnutej sumy do dvoch rokov. Žalovaný nesplácal podľa dohody, preto dňa 18. 12.
2009 na matrike spísali Zmluvu o pôžičke podľa predchádzajúcej ústnej dohody. Nešlo o novú pôžičku,resp. jej nováciu, ale o spísanie obsahu ústnej dohody o pôžičke. Žalovaný mal dlh splatiť v štyroch
splátkach po 1.660 EUR a navyše odmenu 1.000 EUR. Otázka uzatvorenia zmluvy o pôžičke nebola
sporná ani to, že žalovaný dlh nesplácal. Žalobkyňa však predložila uznanie dlhu zo dňa 16. 09. 2012,

ktorémalpodpísaťžalovaný,tenvšakpravosťpodpisupoprelapretosúdnariadilznaleckédokazovanie.
Zo znaleckého posudku č. 60/2016, ktorý vypracovala znalkyňa PhDr. PeaDr. Erika Straková vyplývalo,
že na základe zistených rozdielnych znakov nie je možné uznať podpis na uznaní dlhu zo dňa 16. 09.
2012 ako jednoznačne a nesporne pravý podpis žalovaného. Dôkazné bremeno tvrdenia bola na strane
žalobkyne, ktorá jednoznačne nepreukázala pravosť podpisu žalovaného na doklade, o ktorý opierala

svoje tvrdenia a nároky. Na uznaní dlhu je uvedený termín splatenia 30. 03. 2014 a žaloba bola podaná
24. 06. 2014. Uznanie resp. neuznanie dlhu malo podstatný vplyv na posúdenie námietky premlčania,
ktorú uplatnil žalovaný. Keďže na uznanie dlhu okresný súd neprihliadol, posudzoval začiatok a koniec
plynutia premlčacej doby. Strany sporu sa pri uzavretí zmluvy ústne dohodli na splatení pôžičky v lehote
dvoch rokov, potom písomne na štyroch splátkach do dvoch rokov. Z obsahu písomnej zmluvy nie je
zrejmé, kedy boli termíny a splatnosť splátok. Vzhľadom k nejednoznačnému výkladu písomnej zmluvy,

ktorá vyjadrovala pôvodnú ústnu dohodu okresný súd ustálil, že splatnosť splátok treba počítať od
poskytnutia finančných prostriedkov 05. 02. 2009. Preto splatnosť prvej splátky nastala 05. 08. 2009,
splatnosť druhej splátky 05. 02. 2010, tretej dňa 05. 08. 2010 a štvrtej dňa 05. 02. 2011. Keďže bolo
dohodnuté, že dlh bude splatený v splátkach, súd posudzoval premlčanie každej splátky samostatne.
Premlčacia doba prvej splátky uplynula 05. 08. 2012 a u poslednej splátky uplynula 05. 02. 2014.

Okresný súd žalobu zamietol, lebo bola podaná 24. 06. 2014 po uplynutí premlčacej doby všetkých
splátok.

4. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3, § 39 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri
odmene 1.000 EUR, ktorá mala byť zaplatená ako piata splátka premlčacia doba plynula od 06. 08. 2011

do 05. 08. 2014. Tento nárok nebol premlčaný, ale okresný súd sa stotožnil s názorom žalovaného a
nárok ani v tejto časti nepriznal z dôvodu, že výška odmeny bola v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal
z toho, že pôžička je v zásade bezodplatný právny vzťah, pri ktorom je možné dohodnúť úroky, ktoré
však dohodnuté neboli, len pevná suma, ktorá prevyšuje priemernú hodnotu úrokov na vkladoch v
bankách,tátoodporujeúčeluzákonaajeneplatná,leboúčelompôžičkyniejenaposkytovanífinančných

prostriedkov zarábať. Žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, priznal podľa § 255 ods. 1 CSP
nárok na plnú náhradu trov konania a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy znaleckého posudku.

5. Žalobkyňa vo včas podanom odvolaní zo dňa 15. 03. 2017 namietala nesprávne skutkové zistenia a
právne posúdenie a ďalej, že procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni uskutočniť

jej patriace procesné práva. Namietala, že okresný súd považoval nárok žalobkyne nesprávne za
premlčaný v celom rozsahu, a nepovažoval za relevantný dôkaz uznanie dlhu zo dňa 16. 09. 2012.
Rozhodnutie založil na údajných záveroch znaleckého posudku č. 60/2016 vypracovaného súdnym
znalcomY.L. D. N., ktorá skonštatovala výskyt podobných až zhodných rukopisných charakteristík v
tomto konkrétnom prípade, pre ktoré nie je možné žalovaného vylúčiť ako pisateľa podpisu, keďže medzi

podpisom na uznaní dlhu a porovnávacími podpismi žalovaného boli identifikované viaceré podobné
až zhodné rukopisné znaky. Rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, súd sa nevyrovnal s argumentmi
a návrhmi strán sporu, neuviedol dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Súd prvej
inštancie neuviedol v odôvodnení rozsudku žiadne presvedčivé argumenty, ktoré by odôvodňovali názor
o neunesení dôkazného bremena žalobkyne a o unesení dôkazného bremena žalovaného. Navrhla, aby

odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré predložil až v súvislosti s pojednávaním na odvolacom
súde uviedol, že v odvolaní neboli presne konkretizované odvolacie dôvody. Tým, že okresný súd
nariadil znalecké dokazovanie dal stranám najavo, v čom spočíval základný problém celého sporu a

ako naložil s námietkami žalovaného, ktorý uvádzal, že on uznanie dlhu, ktoré predložila žalobkyňa,
nepodpísal. Súd žalobu zamietol v dôsledku námietky premlčania a s uvedenou problematikou sa
zaoberal v bodoch 10 až 13 odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku možno usúdiť, akými
právnymi úvahami sa súd riadil. Zo spisu nie je zrejmé, či žalobkyňa vykonala aktivitu pri navrhnutých
dôkazoch, pretože žiadne dôkazy nenavrhla na vyvrátenie znaleckého záveru, ktorým bola v podstate

podporená procesná obrana žalovaného. Zo strany súdu neexistuje povinnosť aktívne vyhľadávať
dôkazy na zisťovanie alebo spochybňovanie pravosti podpisu na uznaní. Neprichádza do úvahy
extenzívne doplňovanie dokazovania, navrhovanie ďalších dôkazov a treba vychádzať zo skutkovéhozáveru súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379
a § 380 CSP a po zopakovaní dokazovania na pojednávaní, na ktoré predvolal strany sporu (§ 385 ods.
1 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli podmienky ani na jeho
potvrdenie ani zrušenie.

8. Na prejednanie odvolania žalobkyne odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany
sporu. Žalovaný zopakoval, že so žalobkyňou sa dohodli na požičaní sumy 6.700 EUR a na odmene
1.000 EUR, ktorú sumu mal vrátiť jednorazovo alebo v štyroch splátkach do dvoch rokov. Na výške
splátok a dobe, kedy má zaplatiť splátky sa nedohodli. Písomná zmluva uzavretá v decembri 2009
bola len písomnou formou predošlej ústnej dohody, ktorú spísala žalobkyňa asi preto, lebo dovtedy jej
žalovaný nezaplatil nič. V decembri 2009 ho teda prvýkrát vyzvala na zaplatenie pôžičky aj s odmenou.

Žalovaný doteraz dlh neuhradil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

10.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103, veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Okresný súd správne vychádzal pri rozhodovaní z toho, že uznanie, resp. neuznanie dlhu malo
podstatný vplyv na posúdenie námietky premlčania, ktorú uplatnil žalovaný. Keďže na uznanie dlhu
z dôvodu záverov znaleckého dokazovania neprihliadol a strany si dohodli, že dlh bude splatený v
splátkach, posudzoval premlčanie každej splátky samostatne. Žalobu zamietol, lebo bola podaná 24.

06. 2014, po uplynutí premlčacej doby všetkých splátok.

12. V odvolaní žalobkyňa namietala, že okresný súd považoval nárok žalobkyne nesprávne za
premlčaný v celom rozsahu. Odvolací súd vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že ústne
uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému ku dňu 05. 02. 2009 spolu

sumu 6.700 EUR, ktorú mal dlžník vrátiť do dvoch rokov a dohodli sa tiež na odmene za pôžičku v sume
1.000 EUR. Keďže k žalobe bolo pripojené sporné uznanie dlhu zo dňa 16. 09. 2012, správne okresný
súd zameral dokazovanie na skutkové okolnosti uzavretia a obsahu zmluvy o pôžičke a správne zistil,
že zmluva spísaná 18. 12. 2009 vyjadrovala obsah pôvodnej ústnej dohody o pôžičke z februára 2009.

13. Odvolací súd považuje za presvedčivé a správne odôvodnenie rozhodnutia, ktorým okresný súd
na uznanie dlhu neprihliadol. Žalovaný sa v priebehu konania otvorene vyjadroval k obsahu zmluvy o
pôžičke, túto ničím nespochybňoval, od začiatku popieral iba svoj podpis na uznaní dlhu a na základe
znaleckého dokazovania žalobkyňa neuniesla bremeno tohto dôkazu. Ako pri overení podpisov na
zmluvedňa18.12.2009žalobkyňamohlaajvprípadeuznaniadlhuzabezpečiťovereniepodpisudlžníka

na matrike.

14. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že pôžičku mal vrátiť žalobkyni jednorazovo alebo v štyroch
splátkach do dvoch rokov, ale v pôvodnej ústnej dohode sa na výške splátok a dobe, dokedy má zaplatiťsplátky nedohodli. Nebolo sporné, že pokiaľ bolo splácanie dlhu na vôli žalovaného, tento vôbec nezačal
splácať, a že z toho dôvodu bola dňa 18. 12. 2009, z iniciatívy žalobkyne spísaná zmluva o pôžičke aj v
písomnej forme, kedy boli podpisy strán boli overené na matrike (č. l., 144,145). Okresný súd správne

zistil, že žalovaný mal dlh splatiť v štyroch splátkach po 1.660 EUR a navyše odmenu 1.000 EUR, keďže
účastníci sa pri uzavretí zmluvy ústne dohodli na splatení pôžičky v lehote dvoch rokov, potom písomne
na štyroch splátkach do dvoch rokov.

15. Nesprávny bol však záver okresného súdu o tom, že z obsahu písomnej zmluvy nie je zrejmé,

kedy boli termíny a splatnosť splátok. V písomnom vyhotovení zmluvy o pôžičke v bode III. sa účastníci
dohodli, že žalovaný bude dlh splácať v polročných splátkach v sume 1.660 EUR. Pokiaľ by strany
neuviedli v písomnej zmluve z 18. 12. 2009 úhradu dlhu v polročných splátkach, potom by sa začiatok
premlčacej doby počítal od uplynutia dvoch rokov od poskytnutia pôžičky. Dohoda o štyroch polročných
splátok po 1.660 EUR zodpovedala ústnej dohode o splatnosti dlhu do dvoch rokov, ale pokiaľ okresný
súd vychádzal z toho, že splatnosť prvej splátky nastala 05. 08. 2009, splatnosť druhej splátky 05.

02. 2010, tretej dňa 05. 08. 2010 a štvrtej dňa 05. 02. 2011, potom v čase spísania písomnej zmluvy
by musela byť už prvá splátka 1.660 EUR splatná a nebol dôvod túto splátku uvádzať do písomnej
zmluvy z 18. 12. 2009. Z výpovede žalovaného dlžníka vyplynulo, že na výške splátok a dobe, kedy
má zaplatiť splátky sa pri uzavretí zmluvy nedohodli, a z toho dôvodu treba dohodu o splatnosti dlhu
resp. premlčanie splátok odvodzovať až odo dňa 18. 12. 2009, kedy bola dohoda o splátkach pôžičky

konkretizovaná. Pri rešpektovaní výšky a polročného intervalu splátok nastala splatnosť prvej splátky
18. 06. 2010, druhej splátky 18. 12. 2010, tretej splátky 18. 06. 2011 a poslednej, štvrtej splátky 18. 12.
2011. Keďže žaloba bola podaná 24. 06. 2014, posledná dohodnutá splátka v sume 1.660 EUR nebola
premlčaná a žalobkyňa má právo na vrátení tejto časti pôžičky od žalovaného dlžníka.

16. Odvolací súd nepovažoval za správne ani dôvody zamietnutia nároku dohodnutej odmeny za
poskytnutú pôžičku. Dohoda o odmene nebola od začiatku sporná a účastníci jej dojednanie potvrdili
v bode IV. písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 12. 2009. Tento nárok nepovažoval
okresný súd za premlčaný (lebo podľa dlžníka odmena mala byť piatou splátkou), ale okresný súd nárok
anivtejtočastinepriznalzdôvodu,ževýškaodmenybolavrozporesdobrýmimravmi,dohodaoodmene

považoval za neplatnú, lebo odporuje účelu zákona. Vychádzal z toho, že pri pôžičke je síce možné
dohodnúť úroky, ale v posudzovanom prípade bola dohodnutá pevná suma, ktorá prevyšuje priemernú
hodnotu úrokov na vkladoch v bankách a účelom pôžičky nie je na poskytovaní finančných prostriedkov
zarábať. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým okresný súd zamietol dohodnutú odmenu nerešpektuje
autonómiu zmluvných strán a je založené na nepresvedčivom porovnaní s výnosmi v prípade úročenia

peňažnej sumy v banke. Je všeobecne známe, že úroky z vkladov v bankách sú minimálne aj pri vyšších
sumách, ako bola dohodnutá pôžička. Okresný súd sa tiež nezaoberal tým, či v rozpore s dobrými
mravmi nebolo aj správanie sa žalovaného dlžníka, ktorý počas plynutia doby splatnosti záväzku so
žalobkyňou komunikoval a keďže si bol vedomí svojho záväzku, ktorý nesplácal, pristúpil na spísanie
písomnej zmluvy o pôžičke, ale následne dohodnuté podmienky nesplnil a dlh ani čiastočne neuhradil.

17. Podľa odvolacieho súdu dohoda o odmene za poskytnutie pôžičky bola platne dojednaná a nie je
v rozpore so zákonom. Pevnou sumou bola dohodnutá odmena za požičanie peňazí, preto tak ako
úrok zodpovedá odplate za požičanie peňazí. Keďže z výpovedí zmluvných strán ani obsahu písomnej
zmluvy z 18. 12. 2009 nevyplývalo, že žalovaný na dohodu o odmene nepristúpil, splatnosť odmeny

nastala so štvrtou splátkou, ktorá nebola premlčaná. Z uvedených dôvodov má žalobkyňa právo na
zaplatenie dlžnej sumy 2. 660 EUR. Žalovaný je v omeškaní s platením peňažného záväzku, preto má
žalobkyňa právo aj na 8,75 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby 24. 06.
2014. V prevyšujúcej časti odvolací súd žalobu zamietol, lebo prihliadol na námietku premlčania. Úrok z
omeškaniažalobkyňauplatnilaodsplatnosti dlhunauznanídlhukudňu30.03.2014,naktorýdôkazsúd

neprihliadal. Výška úroku z omeškania bola vyčíslená na základe § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol z dôvodu premlčania len čiastočne,
bolo potrebné znovu rozhodnúť o trovách prvostupňového konania s prihliadnutím na pomer úspechu
strán v konaní. Žalobkyňa úspešne žalovala len sumu 2.660 EUR, čo z celkovej uplatnenej sumy
zodpovedá jeho úspechu v rozsahu 34,54 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 65,46 %. Úspešnejšížalovaný má po započítaní pomeru úspechu žalobkyne nárok na náhradu trov v rozsahu 30,92 %
(65,46 - 34,54 = 30,92). V odvolacom konaní bol žalovaný úspešnejší v takom istom pomere ako v
prvostupňovom konaní, lebo odvolanie bolo podané proti celému rozsudku. Z toho dôvodu má žalovaný

proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v takom istom pomere 30,92 %.

19. Rozhodnutie vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy znaleckého
dokazovania odvolací súd potvrdil, pretože znalecké dokazovanie sa týkalo písomného uznanie dlhu,
ktorý dôkaz predložila žalobkyňa. Vykonanie tohto dôkazu bolo pôvodne pri nariadení znaleckého

dokazovania na ťarchu žalovaného, ktorý dôkaz spochybnil, ale vzhľadom na konečné rozhodnutie
spochybnenie dôkazu žalovaným bolo úspešné. Preto je trovy spojené so znaleckým dokazovaním
povinná znášať žalobkyňa, ktorá tieto trovy procesne zavinila.

20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).