Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213799
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713213799.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v spore žalobcu: CD
Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika,
IČO: 264 29 705, proti žalovanému: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. G. XXX, zastúpenému
opatrovníčkou G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. č. XXX a právne zastúpenému Podhorský &

Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 1.200,83 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/224/2013-264
zo dňa 05.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10C/224/2013-264 zo dňa 05.05.2016 v napadnutom výroku,
ktorým okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.200,83 Eur, 6 %
ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.200,83 Eur od 14.06.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške

1/3 % zmenkovej sumy, teda v sume 4 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie v tejto
časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.200,83 Eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.200,83

Eur od 14.06.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda v sume
4 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca je zahraničnou právnickou
osobou, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci bola daná s poukazom na článok 2 bod 1

Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin bola daná podľa článku 11. Preambuly, článku 4 bod 1
a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia
č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní
vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si

príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa bydliska žalovaného.

3. Dňa 22.11.2013 Okresný súd Martin v zmysle článku 5 odsek 2 a 3 Nariadenia č. 861/2007/ES
(ďalej aj len „Nariadenie") doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu
s vyplneným „C" tlačivom na odpoveď. Žalovaný prevzal zásielku dňa 27.11.2013 a dňa 04.12.2013
doručil vyplnené tlačivo na odpoveď na Okresný súd Martin, z ktorého vyplynulo, že so žalobcom nie

je v žiadnom zmluvnom vzťahu a nikdy s ním ani nebol a v jeho prospech nevystavil žiadnu zmenku,
preto žiadal, aby mu žalobca cestou Okresného súdu Martin zaslal zmluvu, na základe ktorej bolazmenka vystavená. V tlačive „C" uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, pretože zmenku uvedenej
spoločnosti nevystavil a nie je s ňou v žiadnom zmluvnom vzťahu. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ
toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa
občianske súdne konanie riadi Občianskym súdnym poriadkom.

4. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné
vykonať dôkaz, oboznámením sa s originálom zmenky, okresný súd považoval za potrebné nariadiť

ústne pojednávanie, ktoré nariadil na deň 07.02.2014. Od žalovaného okresný súd žiadal, aby predložil
kópiu zmluvy, na základe ktorej bola zmenka vystavená. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a
súčasne ospravedlnil svoju neprítomnosť chorobou. Následne žalovaný zaslal okresnému súdu svoj
zdravotný nález, z ktorého vyplynulo, že je dlhodobo práceneschopný v dôsledku dlhodobého ťažkého
psychického postihnutia a liečby, a preto nie je možné, aby sa zúčastňoval súdneho pojednávania ale
tiež nie je možné určiť pravdepodobný termín účasti žalovaného na pojednávaní.

5. Vzhľadom na zlý zdravotný stav žalovaného okresný súd žalovanému podľa § 29 ods. 1 OSP
ustanovil opatrovníčku pre konanie v osobe jeho matky G. V., a to uznesením sp.zn. 10C/224/2013 zo
dňa 25.09.2014. Opatrovníčka následne žalovanému zvolila právneho zástupcu. Žalobca s postupom
okresného súdu súvisiacim s nariadením niekoľkých pojednávaní v tejto veci nesúhlasil a predovšetkým

v podaní zo dňa 03.12.2014 sa k veci meritórne vyjadril.

6. Žalobca vo svojom podaní predovšetkým poukázal na nesprávny procesný postup okresného súdu,
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca inicioval konanie v súlade s článkom 4 Nariadenia č. 861/2007 ES
a podľa žalobcu neboli splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania v zmysle predmetného

nariadenia. Žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku a
súčasne poukázal na právnu argumentáciu v uznesení Krajského súdu Prešov sp.zn. 10Co/79/2013 zo
dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu. Žalobca súčasne poukázal
na podobné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013,
ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a potvrdzuje tieto závery žalobcu. Rovnaký

názor potom žalobca vyslovil aj v podaní zo dňa 13.01.2015. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby
žalobcom okresný súd konanie o nároku žalobcu na zmenkový úrok v rozsahu prevyšujúcom 0,06 %
denne zo sumy 1.200,83 Eur od 09.03.2010 do zaplatenia konanie zastavil, a to uznesením sp.zn.
10C/224/2013 z 15.02.2016.

7. Podaním zo dňa 03.02.2016 na okresný súd došlým 09.02.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný už
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V tomto podaní žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že terajší majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného.
Bol si vedomý totiž, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom
a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenky uplatniť, keďže by tým porušil zákon

a súd by mu zmenkový nárok uplatnený v tomto konaní nikdy nepriznal. Záver o tom, že žalobca
konal vedome na škodu žalovaného odôvodňujú nasledovné skutočnosti: V hornom rámčeku zmenky
je totiž číslo zmluvy, čo zakladá minimálne pochybnosti o dobrej viere nadobúdateľa zmenky pri
jej rubopisovaní, nakoľko si musel byť vedomý, že k tejto zmenke patrí aj spotrebiteľská zmluva.
Ďalej samotný pôvodný zmenkový veriteľ, na ktorého rad sa malo plniť je subjektom poskytujúcim

úvery a pôžičky s celoslovenskou pôsobnosťou a známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami. Keďže
žalobca konal na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky sú prípustné kauzálne námietky, a preto
by okresný súd mal rozlišovať situáciu, kedy zmenka vznikla zo vzťahu spotrebiteľského. V prípade
spotrebiteľa nemožno odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Ďalej uviedol, že je potrebné
odmietnuť úvahy žalobcu ohľadne výhradnej aplikácie zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a

šekový na daný vzťah, keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na, vo vyjadrení
uvedené, nálezy Ústavného súdu Českej republiky podotkol, že súdy sa majú zaoberať kauzou zmenky
bez ohľadu na preukázanie podmienok podľa § 17 uvedeného zákona. Prísna formálnosť zmenky v
spotrebiteľských veciach nie je na mieste a je potrebné chrániť žalovaného pred zneužívaním práva
v prospech žalobcu. Tiež v tejto súvislosti poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zverejnené 11.11.2015, a to spoločné stanovisko Občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Trval na
tom, aby sa okresný súd zaoberal kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného.Žalovaný má za to, že žalobca sa nemôže brániť § 17 zák. č. 191/1950 Zb., na tieto kauzálne vzťahy
sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky, a to konkrétne § 4 ods. 6 zák.
č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Aj neskôr platný zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v prípade
ich absencie, a to konkrétne náležitosti uvedených v § 4 ods. 3 citovaného zákona sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. „Spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými

podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 6
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného, musí mať prednosť ochrana
práv spotrebiteľa. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky
je podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. neprijateľnou podmienkou a preto je neplatná v zmysle § 53 ods. 5
Obč. zák. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v §

4 ods. 2 zákona, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ
mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru." Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo
všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a
žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, práve

pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom.
Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Dohodu o vyplňovacom práve bianco zmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. O obchádzanie zákona ide vtedy,
ak právny úkon síce odporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami spôsobuje cieľ,

aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch,
v dôsledku čoho by žalovaný mal vrátiť veriteľovi len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie
obligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere.Vzhľadomnatietoskutočnostižiadalžalovaný,
aby okresný súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil zmenku uplatnenú v konaní ako uplatnenú

v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, keďže bola vystavená v rozpore so zákonom a žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. „Súdu bolo samozrejme
v čase rozhodovania známe zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20. 10. 2015 a z ktorého vyplýva, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku

doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ."

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že už z rozhodovacej činnosti v iných
obdobných sporoch rovnakého veriteľa mu bola známa skutočnosť, že obdobné zmenky, „ako bola
zmenka, ktorú vystavil žalovaný a predložil žalobca slúžili na zabezpečenie nárokov veriteľa obchodnej
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. zo zmlúv o „de facto" spotrebiteľských úveroch proti spotrebiteľom. Preto
súd v priebehu celého konania sa zaoberal aj obsahom úverovej zmluvy, na základe ktorej bola zmenka

vystavená a vykonal ďalšie dokazovanie vo veci, predovšetkým oboznámením sa so spisom Okresného
súdu Martin 23Er/2056/2010 a odpoveďou na dožiadanie súdu obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o..
Na pojednávaniach, ktoré súd vo veci vykonal sa súd s týmito listinami oboznámil."

9. Zo zmluvy o úvere č. 609100091, ktorú uzavrel žalovaný a obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o.

so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 ako veriteľ, okresný súd zistil, že na jej základe sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 800,- Eur a dlžník, čiže žalovaný sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 240,- Eur, že celkovo zaplatiť sumu 1.040
Eur, a to v dvoch mesačných splátkach po 520,- Eur, počnúc dňom 23.11.2009 na účet veriteľa. Zmluva
bola podpísaná dňa 14.10.2009. Dlžník, čiže žalovaný prehlásil, že finančné prostriedky sa poskytujú

na výkon povolania. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré obsahovali aj dohodu o zmenke, a to v článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktorý bol nazvaný Dohoda o vyplnení zmenky. Z tejto dohody vplynulo, že na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj len „vystaviteľ") vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvyvoči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj len ako „remitent") vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej
zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní

na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý úver splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradívčasposlednúsplátkualebočasťposlednejsplátky.Zmenkovásumabudepozostávaťzosumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Dátum úročenia zmenkovej sumy sa vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

10. Podľa článku 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v prípade ak bude dlžník v omeškaní s
niektorou splátkou 7 dní a viac je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti
spolu so zmluvnou pokutou 15,- Eur za každý jeden prípad omeškania, ostatné splátky je dlžník povinný
platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade,

že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť
uhradiť 4 po sebe idúce splátky, prípade len časti po sebe 4 idúcich splátok v oboch prípadoch so
zmluvnou pokutou vo výške 30 Eur do rúk mandatára v hotovosti, alebo poukázať na účet veriteľa
s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť

veriteľovi za každú zaslanú upomienku, v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 Eur ako
paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 15 dní od doručenia písomnej výzvy na
úhradu.

11. Na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vyplnila zmenku, ktorej originál predložil okresnému súdu
žalobca a ktorej fotokópia sa tiež nachádzala pripojená v súdnom spise. Z tejto zmenky okresný súd
zistil, že bola vystavená v Turčianskych Tepliciach 14.10.2009 žalovaným s tým, že „zaplatím na túto
zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: s.r.o., vložka č. 23636/B, zmenkovú

sumu 1 200,83 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 09. 03. 2010" pričom na jej okraji je uvedený údaj
- číslo zmluvy 609100091. Je opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a číslom vystaviteľa, a
opatrená podpisom vystaviteľa, teda žalovaného. Na rube zmenky sa nachádza zápis „na miesto nás
na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264
29 705 podpis Pohotovosť s.r.o., Jaroslav Fuks - konateľ".

12. Zo spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 23Er/2056/2010 okresný súd zistil, že dňa 13.12.2010 súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, exekútorský úrad, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, podal na Okresný
súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - Pohotovosť
s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému - žalovanému N. V.. Súčasťou tejto žiadosti bola zápisnica

spísaná pred súdnom exekútorom obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 14.10.2010, ďalej
fotokópia zmluvy o úvere č. 609100091 zo dňa 14.10.2009 uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave a žalovaným a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR 07568/10.
Akookresnýsúdzistilzexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudku,týmtorozhodcovskýmrozsudkom

Stály rozhodcovský súd žalovaného zaviazal k povinnosti žalobcovi zaplatiť sumu 1.200,83 Eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 09.03.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo
výške 6 % ročne zo sumy 1.200,83 Eur od 14.06.2010 do zaplatenia a k náhrade trov rozhodcovského
konania. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku, žalobca doručil rozhodcovskému súdu dňa 28.06.2010
písomný návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 28.06.2010, ktorým sa dožadoval zaviazania

žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy a uviedol, že žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný
záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, neúplnou zmenkou, bianco zmenkou vystavenou 14.10.2009,
kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ zmenky a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadnu nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok
splatný v celku 09.03.2010. Žalobca vyplnil 07.06.2010 zmenku žalovaného v zmysle dohody o vyplnení

zmenky na sumu 1.200,83 Eur s dátumom začiatku úročenia 09.03.2010 a táto bola žalovanému
predložená na zaplatenie 14.06.2010. Rozhodcovský súd mal za to, „že zmluvu o úvere teda hlavný
kauzálny právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože aplikácii uvedeného právneho predpisu na zistený skutkový stavbráni skutočnosť, že hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný pri
uzatvorení zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje
záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Bez existencie spotrebiteľa nemôže

existovať ani spotrebiteľský vzťah a je pri tom irelevantné, či vo forme spotrebiteľského úveru alebo
iného spotrebiteľského právneho vzťahu. Rozhodcovský súd s poukazom na prehľad práv povinností a
záväzkov žalovaného, ktorý bol predložený spolu s návrhom na začatie rozhodcovského konania mal
za to, že zmenková suma vo výške 1 200,83 € pozostáva z istiny vo výške 965 €, poplatku za zasielanie
upomienky vo výške 16 €, zmluvnej pokuty vo výške 0 € a trov mediačného konania vo výške 219,83

€, zo zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 200,83 € od 09. 03. 2010 do zaplatenia a
zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1 200,83 € od 14. 06. 2010 do zaplatenia."

13. Z uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 23Er/2056/2010-11 zo dňa 16.12.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19.01.2014, žiadosť súdneho exekútora Rudolfa Krutého o udelenie poverenia bola
zamietnutá. Z odôvodnenia tohto uznesenia bolo zrejmé, že exekučný súd sa v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku zaoberal splnením podmienok § 45 ods. 1 písm. b) a c), ods. 2 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a splnením náležitostí úverovej zmluvy v zmysle § 2 a § 4 Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Exekučný súd konštatoval, že zmluva o úvere bola uzavretá
v rozpore so zákonom, pretože neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo robí úver
bezúročným a bez poplatkov, ďalej zistil, že zmluvné dojednania účastníkov, najmä dohoda o výške

úrokov z omeškania 0,25 % denne, čo zodpovedá sadzbe 91,25 % ročne odporuje dobrým mravom a
je v rozpore s § 52 a nasl. OZ. Okresný súd ďalej konštatoval, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou
je už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Následne bola
exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zastavená a to uznesením rovnakej

spisovej značky zo dňa 24.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.06.2011.

14. Okresný súd sa tiež oboznámil s odpoveďou obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. so sídlom
v Bratislave zo dňa 14.7.2014 na dožiadanie okresného súdu, z ktorej vyplynulo, že žalovaný ku
31.05.2014uhradilnaúčetspoločnostidňa05.02.2010sumuvovýške25,-Eur,dňa10.03.2010sumuvo

výške 50,- Eur, čiže spolu sumu 75,- Eur a iné platby od žalovaného už obchodná spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. neregistruje. Okresný súd sa vzhľadom na zlý zdravotný stav žalovaného, ktorý je ťažko zdravotne
postihnutýatátoskutočnosťmubolaznámaajzrozhodovacejčinnostivinomspore,ktoréhoúčastníkom
je žalovaný zaoberal aj skutočnosťou, aké povolanie žalovaný vykonával v čase uzavretia zmluvy. Z
oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 14.3.2016 vyplynulo, že žalovaný

v roku 2009 a ani v súčasnosti nie je evidovaný na úrade ako uchádzač o zamestnanie, poberá však
peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov ZŤP od 1.1.2009 do súčasnosti. Z oznámenia
Sociálnej poisťovne k žiadosti okresného súdu zo dňa 29.03.2016 vyplynulo, že žalovaný nie je od
01.04.2005 prihlásený v evidencii poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej
poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle § 128 ods. 1 až § 3, § 8 až § 11 zák. č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Dávky sociálneho poistenia vyplácané zo Sociálnej
poisťovne, pobočka Martin menovaný v roku 2009 nepoberal. Okresný súd ďalej poukázal na § 128
ods. 1, 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 128 ods. 8 až 11 zák. č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení.

15. Vzhľadom na konštatovanie žalovaného a jeho obranu, že v prípade uzavretia zmluvy s obchodnou
spoločnosťou Pohotovosť išlo o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru a on sám je spotrebiteľom,
a vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, a to vzhľadom na lekárske
nálezy žalovaného, ale aj vzhľadom na oznámenie Úradu práce a Sociálnej poisťovne, že žalovaný v
roku 2009 nebol ani zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou, okresný súd dospel k

presvedčeniu, že neobstojí údaj v úverovej zmluve, že si žalovaný bral úver od obchodnej spoločnosti
Pohotovosť na výkon povolania. „Vyplnenie údaja o účele poskytnutého úveru „na výkon povolania" vo
formulárovej úverovej zmluve uvádzanej vyššie, súd považoval za jednu z nekalých obchodných praktík
obchodnej spoločnosti Pohotovosť. Súdu je totiž z rozhodovacej činnosti v iných obdobných sporoch
ale aj v iných sporoch proti obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. vedených spotrebiteľmi, prípadne

touto obchodnou spoločnosťou proti spotrebiteľom, známa skutočnosť, že reprezentanti tejto obchodnej
spoločnosti ako veriteľa vypĺňali údaj o účele úveru na výkon zamestnania povolania, či zamestnania
aj osobám, ktoré už povolanie nevykonávali, prípadne nepodnikali (ženám na materskej dovolenke,dôchodcom, nezamestnaným a pod.) a to v snahe vyhnúť sa tomu, aby úverová zmluva bola podriadená
režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch."

16. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „Súd je hlboko vnútorne
presvedčený, že takto tomu bolo aj v prípade žalovaného, ktorý podľa vykonaného dokazovania žiadne
zamestnanie, povolanie v roku 2009 v čase uzavretia úverovej zmluvy nevykonával a ani nepodnikal.
Protistrana, teda žalobca navyše neprodukoval žiadny dôkaz, čím by vyvrátil tvrdenia žalovanej strany
ohľadne spotrebiteľského charakteru kauzálneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, teda

žalovaným." Okresný súd bol preto toho presvedčenia, že žalovaný mal postavenie spotrebiteľa pri
uzatváraní úverovej zmluvy medzi ním a obchodnou spoločnosťou Pohotovosť dňa 14.10.2009 a túto
skutočnosť nie je možné vyvrátiť tým, že mal v zmluve vyhlásiť, že si úver berie na výkon povolania.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „OZ"), § 52 ods. 4 OZ. „V
konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a preto podľa presvedčenia súdu je spotrebiteľom v zmysle

vyššie citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 Obč. zák.".

17. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že bolo potrebné vyriešiť, či zmluva,
ktorú uzavrela obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave so žalovaným, je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle vtedy platného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a to v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, čiže ku dňu 14.10.2009. Len za predpokladu, že by
úver, ktorý bol žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnutým, spadal pod režim Zákona o spotrebiteľských
úveroch, bolo by možné skúmať ho z pozície tam uvedených zákonných ustanovení, vzhľadom na
námietky žalovanej strany. Definíciu spotrebiteľského úveru vymedzuje zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom k 14.10.2009 (ďalej aj len „citovaný zákon") v § 1 ods. 1. Podľa § 1 ods. 2 písm. f) citovaného

zákona, sa nevzťahuje na zmluvy, na základe ktorých sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace alebo maximálne 4 splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. „....Je
zjavné po nahliadnutí do úverovej zmluvy, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že úver vo výške 800
€ sa poskytuje za poplatok 240 € a bude zaplatený v 2 mesačných splátkach po 520 €, pričom prvá
splátka bola zročná k 23. 11. 2009 z čoho vyplýva, že ďalšia splátka bola zročná 23. 11. 2009. Je potom

len zrejmé, že tento úver spadal medzi výnimky uvedené v § 1 ods. 2 písm. f/ vyššie citovaného Zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Preto aj keď
sa jednalo o žalovaného, ktorý bol v pozícii spotrebiteľa, podľa presvedčenia súdu tento úver nespadal
pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch." Vzhľadom na túto skutočnosť sa podľa
okresného súdu nevzťahovali naň ani podmienky uvedené v § 4 citovaného zákona, ktoré obsahujú

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale ani obmedzenie upravované v § 4 ods. 6 citovaného
zákona.

18. Napriek tomu, že podľa presvedčenia okresného súdu sa právne vzťahy vyplývajúce z úverovej
zmluvy, nespravovali zákonom o spotrebiteľských úveroch, mal byť žalovaný chránený v zmysle

všeobecných predpisov daných na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú predovšetkým uvádzané v § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj v ustanoveniach zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Okresný súd ďalej citoval § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5 vtedy platného Občianskeho zákonníka.
Aj z tohto pohľadu okresný súd posudzoval dohodu o vyplnení zmenky. Pokiaľ o podanú námietku
žalovanej strany, že zmenka bola neplatná pre rozpor s „§ 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch,

tak vzhľadom na vyššie uvedené, súd je tohto názoru, že vystaviteľ zmenky ale aj remitent, ktorý na
základe dohody o vyplnení zmenky ju následne vyplnil, nebol limitovaný v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia."

19.Okresnýsúdďalejcitovalprávnuúpravuv§48ods.1zák.č.191/1950Sb.Zákonzmenkovýašekový

vo vtedy platnom znení(ďalej aj len „Zákon zmenkový a šekový"), § 75 Zákona zmenkového a šekového,
§ 5 ods. 1, 2, 3 Zákona zmenkového a šekového, § 11 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, § 4 ods.
1 Zákona zmenkového a šekového, § 39 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že z jeho rozhodovacej
činnosti v rôznych spotrebiteľských sporoch mu je známa skutočnosť, že v roku 2009 ale aj v roku 2010,
priemerná úroková miera pri nových úveroch mierne presahovala 15 % ročne. Úročenie v rozsahu 91,25

% ročne bolo teda 6-násobne vyššie ako najvyššia priemerná úroková sadzba v danom období. Veriteľ
na úrokoch mohol získať takmer 100 % istiny ročne a podľa presvedčenia okresného súdu je takýto
úrok pre dlžníka finančne likvidačný, najmä v prípade niekoľkoročného omeškania s úhradou istiny. Za
takýchto okolností okresný súd dospel k presvedčeniu, že úroková sadzba dohodnutá v zmenke svojouneprimeranou výškou odporovala všeobecne uznávaným pravidlám morálky, a teda bola v rozpore s
dobrými mravmi. Preto úroková doložka nachádzajúca sa na zmenke, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal
zaplatiť zmenkový úrok 0,25 % denne je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná, nezakladá

záväzok žalovaného zaplatiť žalobcom požadovaný úrok ale ani úrok nižší ako žalobca požadoval, a
totiž vzhľadom na, podľa presvedčenia okresného súdu pre absolútnu neplatnosť dohody o zmenkovom
úroku 0,25 % denne v zmenke, nie je možné požadovať akýkoľvek zmenkový úrok. Tu totiž, vzhľadom
na absolútnu neplatnosť tejto dohody nastáva taký stav, ako keby sa účastníci právneho vzťahu na
zmenkovom úroku nedohodli.

20. Pokiaľ išlo o zmenkovú sumu uvedenú v zmenke, v tejto súvislosti okresný súd nenašiel, na základe
vykonaného dokazovania, rozpor so zákonom, keďže ako bolo konštatované obchodnou spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o., žalovaný zaplatil obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. celkovo sumu 75,- Eur,
čím pôvodne požadovaná istina úveru klesla na sumu, ktorou bola tvorená zmenková suma a totiž
na sumu 965,- Eur, čo zodpovedalo dojednaniam v úverovej zmluve, ďalej pozostáva z poplatku

za zasielané upomienky vo výške 16,- Eur, ktorý nárok nachádzal oporu v ustanovení článku 4
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a v článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
nachádza oporu nárok veriteľa na trovy mediačného konania, ktoré bolo dohodnuté vo Všeobecných
podmienkachposkytnutiaúveruapodľapresvedčeniaokresnéhosúduplatne.Okresnýsúdvovýrokovej
časti rozsudku priznal žalobcovi v zmysle § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového zmenkovú

sumu 1.200,83 Eur spolu so zákonným 6 % úrokom odo dňa zročnosti zmenky, čiže od 14.06.2010
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda v sume 4,- Eur. „Zmenka bola
predložená na zaplatenie 14.06.2010 a táto skutočnosť vyplynula nie len teda z návrhu, vzhľadom na
deň, od kedy žalobca požadoval zákonný 6 % úrok z zmenkovej sumy ale táto skutočnosť vyplýva
aj z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, ktorý súd uvádza vyššie. Žalobca zmenku nadobudol

indosamentom, to znamená rubopisom a stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa § 48
ods. 1 v spojení s ust. § 77 ods. 1 zmenkového a šekového zákona postihom žiadať proti žalovanému
zmenkovúsumusozákonným6%úrokomododňazročnostiazmenkovúodmenuvovýške1/3percenta
zmenkovej sumy." Okresný „súd považoval dohodu o zmenkovom úroku v sadzbe 0,25 % denne
uvedenú v zmenke, za absolútne neplatnú, žalobcovi nepriznal tak, ako žalobca nakoniec požadoval,

nižší úrok, a to v rozsahu 0,06 % denne zo sumy 1 200,83 € od 09.03.2010 do zaplatenia. Napriek tomu,
že žalobca tento nárok obmedzil, podľa presvedčenia súdu ani v obmedzenom rozsahu ho nemôže
uplatňovať ak je uplatňovaný na základe absolútne neplatnej dohody." O trovách konania okresný súd
rozhodoval podľa § 142 ods. 2 OSP.

21. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že
prvostupňový súd napadnutým rozsudkom výrokom I. a III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.200,83 Eur s príslušenstvom, teda žalobe vo veľkej časti vyhovel a žiadnemu účastníkovi nepriznal
trovy konania. Súd prvého stupňa nesprávne, podľa žalovaného, vyhodnotil zmenku uplatnenú v tomto
konaní, keď ju považoval za platnú. Napadnutý rozsudok okresného súdu vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že terajší majiteľ zmenky, teda žalobca, pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu žalovaného. Žalobca si bol vedomý, že nadobúda zmenku od
spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky
nemôže zmenky uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd by mu jeho zmenkový nárok uplatnený v
tomto konaní nikdy nepriznal. Bez ohľadu na to, že žalobca konal na škodu žalovaného pri nadobúdaní

zmenky, a teda sú prípustné kauzálne námietky, tak okresný súd nemal postupovať príliš formalisticky a
mal by rozlišovať situáciu, kedy zmenka vznikla zo vzťahu spotrebiteľského, alebo obchodnoprávneho.
V prípade spotrebiteľov nemožno odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Prvostupňový
súd správne uzavrel, keď uviedol, že v danom vzťahu, keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy,
sa musí zaoberať kauzou zmenky, bez ohľadu na preukázanie podmienok podľa § 17 uvedeného

zákona. Prísna formálnosť zmenky v spotrebiteľských veciach nie je na mieste a je potrebné ochrániť
žalovaného pred zneužívaním práva v prospech žalobcu. Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Pri interpretácii zákona vo svetle znenia a účelu smernice

možno dospieť k jednoznačnému záveru, že aj zmluva, uzatvorená medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ
a žalovaným dňa 14.10.2009, ktorá bola uzatvorená ako medzi spotrebiteľom a dodávateľom a je
vyhodnotená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, napriek dojednaniu vo „variante B", že sa spotrebiteľ
- žalovaný sa zaviazal splatiť úver dvoma splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Z uvedenéhoje zrejme, že spoločnosť POHOTOVOSŤ účelovo obchádzala ustanovenia chrániace spotrebiteľov
využitím formálnej dohody, že úver bude splatený v dvoch splátkach v lehote nepresahujúcej 12
mesiacov v zmysle § 1 ods. 2 písm. f) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vyššie

uvedené závery by viedli k tomu, že zmenka mohla byť zabezpečená maximálne do výšky 30%
poskytnutej istiny 800,- Eur, teda maximálne do výšky 240,- Eur. Na kauzálne vzťahy sa má aplikovať
legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky, a to konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon") (porov. § 25 ods. 5

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov). V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere)vovýškemaximálne30%istinyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Akjevrozporesuvedeným
zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Citované znenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch platí aj
v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Predmetná zmluva má podliehať
úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z.z.). „Zmluva, na základe ktorej

boli poskytnuté žalovanému finančné prostriedky 800 eur neobsahovala všetky náležitosti." „Obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa jeho § 4 ods. 3 poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a 1). Z tohto
dôvodu bol žalovaný povinný vrátiť maximálne sumu 800 eur s príslušenstvom a preto nemohla byť

vystavená zmenka na sumu 1.200,83 eur, keďže zabezpečovaná povinnosť (záväzok) bol maximálne vo
výške 800 eur. Ak by odvolací súd zastával iný právny názor ako je uvedený v bode III. tohto odvolania,
treba uviesť, že poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 30 % z úveru, za obdobie dvoch mesiacov.
Za obdobie 12 mesiacov by predstavoval takýto poplatok vo výške 120 % z úveru"!
Momentálne sa určuje najvyššia možná odplata pre spotrebiteľské pôžičky so splatnosťou kratšou ako

3 mesiace alebo pri sumách, ktoré nepresiahnu 100 Eur. V takomto prípade je najvyššia prípustná
miera odplaty stanovená na 30% ročne z požičaných peňažných prostriedkov, čo v danom prípade
predstavuje sumu 120 % ročne. Podľa žalovaného zmluvne dojednaná odmena je neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi a záväzok žalovaného bol splniť maximálne vo výške 800 Eur, teda nemohla byť
vystavená zmenka nad sumu 800 Eur. Ak tak bola zmenka vystavená, odporuje to skutočnosti, resp.

výške zabezpečenej pohľadávky zmenkou. Z tohto dôvodu je zmenka, ktorá bola vystavená nad sumu
800 Eur neplatná, keďže nezodpovedá výške záväzku, ktorý zabezpečuje. V tomto prípade bola zmenka
vystavená na sumu 1.200,83 Eur, pričom záväzok žalovaného bol maximálne vo výške 800 Eur a
argumentoval citáciou z rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 4Co/15/2012 zo dňa 07.09.2012,
z ktorého okrem iného vyplýva, že „Aj tento právny úkon bol v konečnom dôsledku neplatný aj pre

obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v
dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Je nesporné, že
sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle zákona č. 258/2001 Z. Z- spotrebiteľských
úveroch mala predpísané náležitosti zákonom. Súd prvého stupňa správne citoval ust. § 4 ods. 2 písm.

p) zákona č. 258/2001 Z. Z: o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého neuvedenie ročnej percentuálnej
miery nákladov má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd
správne posúdil aj tú namietanú skutočnosť, že žalobca sa Zaviazal dlh splatiť a poskytnutý úver zaplatiť
v dvoch splátkach a to dôvodu, že by takýto úver nemal byť posudzovaný ako spotrebiteľský. Odvolací
súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že sa jedná o obchádzanie zákona, lebo je nepochybné

právne postavenie účastníkov pri uzatváraní zmluvy o úvere. Navyše s poukazom aj na ust. § 54 ods. 2
Občianskeho Zákonníka sa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. " „Samotnú zmenku možno považovať za neplatnú, pretože bola vystavená v
rozpore so zákonom, a to z nasledovných dôvodov:
1. Zmenková suma bola vpísaná v rozpore s maximálnou výškou pohľadávky, ktorú zabezpečovala.

Zmenka je vystavená na sumu umu 1.200,83 eur, pričom pohľadávka pôvodného veriteľa bola
maximálne vo výške 800 eur.
2.Zmenkabolavystavenávrozporesozákonom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkunazabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková sumav čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

3. Existujú dôvodné pochybnosti o výške zmenkovej sumy vpísanej do zmenky samotnej, keďže podľa
nášho názoru nespĺňa zákonné podmienky podľa § 4 odsek 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov. Teda jej výška je v rozpore so zákonom. Súčasne výška
zmenkovej sumy nekorešponduje s výškou reálneho záväzku. Zmluva, uzatvorená medzi spoločnosťou

POHOTOVOSŤ a žalovaným dňa 14.10.2009 bola zabezpečená zmenkou, ktorú v konaní predložil
žalobca. Keďže išlo o zabezpečovaciu zmenku, bolo možné zabezpečiť zmenkou záväzok žalovaného
maximálne v jeho reálnej výške, v opačnom prípade by bola zmenka vystavená v rozpore so zákonom
a v rozpore so skutočnou výškou pohľadávky. Ak teda dlh žalovaného bol vo výške 800 eur pričom
žalovaný zaplatil 75 eur žalobcovi, nemohol žalobca dopísať do zmenky zmenkovú sumu vo výške
1.200,83 eur. Takýto postup je v rozpore s právom a nepožíva právnu ochranu. Zmenka je z tohto dôvodu

neplatná, keďže bola dopísaná vyššia suma na akú mala byť." Podľa žalovaného súd prvého stupňa
nesprávne posúdil nárok žalobcu, keď vyhodnotil zmenku uplatnenú v tomto konaní ako uplatnenú v
súlade so zákonom a dobrými mravmi. Práve naopak, zmenka bola podľa žalovaného vystavená v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 220 OSP napadnutý
rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 5.5.2016 sp.zn. 10C/224/2013 vo výroku I. a III. zmenil tak,

že žalobu zamietne.

22. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že predmetom konania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca predložil prvostupňovému súdu originál
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.

Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je
možné ničím iným nahradiť. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca poukázal na § 17 ZŠZ

a citoval z neho. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť
sám súd a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008.
Z uvedeného potom vyplývalo, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne

námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým
žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné,
aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného.
Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je
oprávnený žalovaného na ne ani upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). Žalobca doplnil svoju právnu argumentáciu

o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo
vydané v skutkovo a právne zhodnej veci a citoval z neho. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu.

23. Žalovaný sa písomne vyjadril k doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, pričom uviedol, že toto

neobsahuje žiadne nové skutkové okolnosti ani žiadne nové právne argumenty, na ktoré už nereagoval,
preto zotrval na vyjadreniach a v rámci hospodárnosti konania na ne odkazoval. „Čo sa týka uvedenia
ďalších skutočností a dôkazov, za daného stavu sme vyčerpávajúcim spôsobom uviedli a označili všetko
potrebné. Ak by počas konania vyšli najavo ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, budeme na to reagovať."

24. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.8.2016 bolo doručené právnemu žalobcovi na adresu jeho
právneho zástupcu dňa 26.9.2016, doručenka na čl. 269 rub spisu, ktorý zostal nečinný.

25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario,
prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného

súdu v napadnutých výrokoch, ktorým okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
vo výške 1.200,83 Eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.200,83 Eur od 14.06.2010 do zaplatenia
a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda v sume 4 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

26. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania žalovaného dňa 24.05.2016 (č.l. 279 spisu), bolo v odvolacom konaní od 01.07.2016
postupované podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva
to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

27. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

28. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného zo dňa 23.5.2016 uvádza, že toto podanie, čo do
rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), pričom žalovaný
konkretizoval, že podáva odvolanie proti výroku I. až III. výroku rozsudku okresného súdu a vo vzťahu
k týmto výrokom napáda nesprávne právne posúdenie veci.

29. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním,
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý v sebe zahŕňa jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

30. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení § 379 v spojení s § 380 ods. 1
CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu teda preskúmavaný v rozsahu odvolacích dôvodov
žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 23.5.2016. Základným odvolacím
dôvodom žalovaného bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa žalovaného

okresný súd nesprávne vyhodnotil zmenku uplatnenú v konaní za platnú. Krajský súd vo vzťahu k
tomuto odvolaciemu dôvodu z obsahu spisového materiálu zistil, že návrhom na uplatnenie pohľadávky
podanom na Okresnom súdu Martin dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči
žalovanému vyplnením vzorového tlačiva „A" podľa článku 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Žalobca si pôvodne uplatňoval zmenkovú sumu vo výške
1.200,83 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.200,83 Eur od 9. marca 2010 do
zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.200,83 Eur od 14.6.2010 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 4 Eur a náhradu trov konania. Žalobca pripojil k návrhu zmenku zo dňa 14.10.2009,
ktorá bola vystavená v Turčianskych Tepliciach na rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, žalovaným ako vystaviteľom. Žalovaný ako vystaviteľ
je na zmenke označený menom, priezviskom, adresou, rodným číslom a zmenka bola podpísaná. Na
zmenke je vyplnená zmenková suma 1.200,83 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne od 9. marca 2010.

31. Okresný súd doručil žalovanému návrh, tlačivo „C" v zmysle Nariadenia, pričom žalovaný uvedené

tlačivo prevzal dňa 27.12.2013 a uviedol, že so žalobcom nie je v žiadnom vzťahu, nevystavoval
žiadnu zmenku a ani nebol, žiadal, aby mu bola zaslaná zmluva, na základe ktorej bola zmenka
vystavená. V tlačive „C" uviedol tie isté skutočnosti, ako vo vyjadrení, čo uviedol v liste na č.l. 37 spisu.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 3.2.2016 vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu uviedol, že žalobca
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, keďže si bol vedomý, že nadobúda zmenku

od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a zároveň mal za to, že tento pôvodný
majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd by jeho zmenkový nárok
uplatnený v tomto konaní priznal. Poukázal na to, že v hornom rámčeku zmluvy je číslo zmluvy, čo
zakladá minimálne pochybnosti o dobrej viere nadobúdateľa zmenky pri jej rubopisovaní, keďže si musel
byť vedomý, že k tejto zmenke patrí aj „spotrebiteľská" zmluva, ďalej samotný pôvodný zmenkový veriteľ,

na ktorého rad sa malo plniť, je subjektom poskytujúcom úvery a pôžičky s celoslovenskou pôsobnosťou
a hlavne známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami. Žalovaný trval na tom, že okresný súd by sa mal
zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného. Mal za to, že žalobca
sa nemôže brániť § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Na kauzálne vzťahy saaplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky, a to konkrétne § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Znenie §
4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Zároveň žalovaný poukázal na to, že obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 tohto zákona, pričom podľa § 4 ods. 3 zákona sa poskytnutý úver

považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Zároveň uviedol, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred
neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky, pričom je potrebné aplikovať
článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Podľa žalovaného dohoda o vyplňovacom práve zmenky
je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, a preto ako taká je neplatná.
Zároveň poukázal i na záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007

a rozhodnutie ESD č. C 419/2011.

32. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebol produkovaný
dôkaz, že by žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, preto podľa presvedčenia súdu je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4

Občianskeho zákonníka. Ďalej okresný súd vyhodnocoval zmluvu, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. v Bratislave so žalovaným, a vyhodnocoval, či zmluva o spotrebiteľskom
úvere v zmysle vtedy platného zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, čiže ku dňu 14.10.2009, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Len za
predpokladu, že by úver, ktorý bol žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnutým spadal pod režim zákona

o spotrebiteľských úveroch, bolo by možné skúmať ho z pozície tam uvedených zákonných ustanovení,
vzhľadom na námietky žalovanej strany. S poukazom na § 1 ods. 1 zák. č. 258/2014 Z. z. v znení
účinnom k 14.10.2009 v § 1 ods. 1, 2 písm. f) okresný súd konštatoval, že sa na žalovaného nevzťahovali
podmienkyuvedenév§4,ktoréobsahujúnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverealeaniobmedzenie
upravené v § 4 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého v súvislosti s poskytnutím úveru od spotrebiteľa

alebo inej osobe, sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia právo zo zmenky. Napriek tomuto záveru okresný súd mal za to, že
žalovaný by mal byť chránený v zmysle všeobecných predpisov daných na ochranu spotrebiteľa, ktoré
sú predovšetkým v § 52 Občianskeho zákonníka a v ust. zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. S

poukazom na § 53 ods. 2, 4 písm. k), 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb.
zmenkového šekového zákona v platnom znení, § 5 ods. 1, 2, 3 zák. č. 191/1950 Zb., § 11 ods. 1 zák. č.
191/1950 Zb. a § 4 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Okresný súd ustálil, že úroková sadzba v zmenke svojou
neprimeranou výškou odporovala všeobecne uznávaným pravidlám morálky, bola v rozpore s dobrými
mravmi. Pokiaľ však išlo o samotnú zmenkovú sumu vedenú v zmenke, v tejto súvislosti okresný súd

nenašiel na základe vykonaného dokazovania rozpor so zákonom, čím požadovaná istina úveru klesla
na sumu, ktorá bola tvorená zmenkovou sumou, čiže na sumu 965,- Eur, čo zodpovedalo dojednaniam
v úverovej zmluve. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýval poukaz okresného
súdunastanoviskoNajvyššiehosúduzjednocujúcestanoviskoobčiansko-právnehokolégiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

20.10.2015, z ktorého okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
„ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok

základ."

33. Krajský súd na tomto mieste poukazuje na celé obsahové znenie spoločného stanoviska občiansko-
právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 pod č. 8/2015, z ktoréhozdôrazňuje, že „pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany

prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č.
191/1950 Zb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa
ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu

smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky
a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na
spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný." „Určujúcim
pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého
jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou

všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj
cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť
všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v
tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch,
kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd

musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a
povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody
sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za
tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené
niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR".

34. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu žalovaného, bol si vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a
úvery spotrebiteľom a zároveň tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by
tým porušil zákon a súd by mu jeho zmenkový nárok v tomto konaní nikdy nepriznal. Je zrejmé, že

uvedená argumentácia o konaní žalobcu na škodu žalovaného bola použitá žalovaným už i pred súdom
prvého stupňa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu však bližšie odôvodnenie, resp.
myšlienkové pochody vyhodnotenia tejto argumentácie žalovaného v tejto rovine nevyplývajú. Zároveň
žalovaný v odvolaní tvrdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a obligatórne náležitosti vymenované
v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ho viedli k záveru, že podľa § 4 ods. 3 poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný, bez poplatkov a ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti, podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l), tak žalovaný by mal maximálne vrátiť 800,- Eur s
príslušenstvom, preto nemohla byť vystavená zmenka na sumu 1.200,83 Eur. Namietal tiež, že zmenka,
ktorá bola vystavená nad sumu 800,- Eur je neplatná, nezodpovedá výške záväzku, ktorý zabezpečuje
zmenka vystavená na 1.200,- Eur, bola vystavená na 1.200,- Eur, pričom záväzok žalovaného bol

maximálne 800,- Eur. Ak dlh žalovaného bol vo výške 800,- Eur, pričom žalovaný zaplatil 75,- Eur
žalobcovi, nemohol žalobca dopísať do zmenky zmenkovú sumu 1.200,83 Eur, takýto postup bol v
rozpore s právom, nepožíva právnu ochranu a zmenka je z tohto dôvodu neplatná, keďže bola dopísaná
vyššia suma, na akú mala byť. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného považuje krajský súd
za nevyhnutné opäť poukázať na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky, vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93 (ďalej aj len „stanovisko") a na záver, podľa ktorého ...„I. Ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc

ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bezohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi,
ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje". Ďalej z tohto spoločného

stanoviska vyplýva „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť.
Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal
na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je
uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka
možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy

(tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností
svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva
navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa
ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich
záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola
v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4

ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010".

35. Je odvolaciemu súdu zrejmé, že okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal
na časť stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to na (č.l. 269 spisu). Odvolací súd však
uvádza, že vzhľadom na predmet prejednávanej veci a okolnosti danej veci bolo potrebné aplikovať na

prejednávanú vec stanovisko v celom jeho rozsahu. Podľa odvolacieho súdu táto vec nepredstavovala
také osobitosti, teda tieto neboli zistené k tomu, aby bol daný rozdielny prístup, ako je stanovený v
predmetnom stanovisku. V tomto smere odvolací súd osobitne poukazuje na závery, ktoré vyplývajú
z bodu 4 predmetného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorého „pokiaľ
by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť

zhodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany, prináležiacej
spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv ust. § 17 obsahuje
úpravu, podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez
výhrad uspokojiť veriteľa nadobúdateľa indosovanej a až následne ho žalovať o náhradu škody, s
povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky vedome konal na škodu dlžníka, by v
konečnomdôsledkuviedlokprenosupovinnostínaspotrebiteľaspôsobom,ktorýjepodľaprávnejúpravy

ochrany spotrebiteľa neprijateľný". Do pozornosti dáva odvolací súd i časť stanoviska Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, v zmysle ktorého, „dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách,
kedy sú práva a povinnosti právnych strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne
chápanie zmluvnej slobody sa môže obmedziť len za predpokladu, približne vyváženého pomeru síl
účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania

záujmov ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu." V ďalšom konaní
bude teda okresný súd postupovať v súlade s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných
súdov, za vzatia do úvahy celého spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach,

v ktorých princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom
nepochybne je aj Slovenská republika, za akceptovania aj vysloveného záveru v tomto zrušujúcom
uznesení krajského súdu.

36. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto, podľa zistení odvolacieho súdu v tomto štádiu konania, charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybnosti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
a okresný súd sa v napadnutom rozsudku nevyjadril, či ich žalovaný (ne)mohol ovplyvniť, a či (ne)boli
už vopred pripravené.

37. Predmetný úver, podľa záverov okresného súdu, nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to s poukazom na § 1 ods. 2 písm. f) (zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehotenepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov), čo
však nič nemení na skutočnosti, že zmluva o úvere zo dňa 14.10.2009 je zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a že žalovaný pri jej uzatvorení a plnení mal postavenie spotrebiteľa, preto v

právnom štáte nemožno v súdnom konaní neskúmať zmluvu v súlade s platnou právnou úpravou, teda
všeobecnou úpravou o spotrebiteľských zmluvách, obsiahnutou v Občianskom zákonníku v § 52 OZ
a nasl., z ktorých dôvodov je potom súd oprávnený spotrebiteľskú zmluvu podrobiť súdnemu prieskumu.

38. Odvolací súd konštatuje, že žalobca má, tak ako už bolo opakovane konštatované v tomto

rozhodnutí, v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané,
že by úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
čo konštatoval i okresný súd. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalobcu aplikované
pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov, čo v
konečnom dôsledku vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, preto i
vzhľadom na všetky už uvedené skutočnosti a za daného skutkového a právneho stavu bolo dôvodné
žalovanému priznať postavenie spotrebiteľa, tak ako konštatoval správne aj okresný súd.

39. Odvolací súd len pre úplnosť pripomína, že Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl.
10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách

iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej
ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným

rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil
pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.
Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver.

Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora.
Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS.

Nemožno opomenúť, že ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, ide o „drastické zníženie" právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa
spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné

skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť
uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v
zmysle § 17 zákona č. 191/1950 Sb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak
dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto

požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od
zavinenia veriteľa.

40. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci
C-240/98 zo dňa 27.6.2000 OcéanoGrupoEditorial SA proti RocióMurcianoQuintero, cieľ Článku 6

Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú
pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nekalej povahe takých podmienok. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa
26.10.2006 ElisaMaríaMostazaClaro proti CentroMóvilMilenium SL bod 38, povaha a význam verejnéhozáujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a
tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,

ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia
vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu uvedenou
doložkou viazaný. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa
je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak
aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

41. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov vo vecno-právnej rovine okresný súd
po vykonanom dokazovaní bude vykonávať dokazovanie na nariadenom pojednávaní (tak ako už
vykonával) s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za
vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 8/2015, pod č. 93. Nárok uplatnený žalobou voči žalovanému vyhodnotí v ďalšom konaní
okresný súd cez celé Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, a

to i vzhľadom na jeho, odvolacím súdom vyhodnotené ako správne a ustálenej judikatúre konformné,
konštatovanie o potrebe chránenia žalovaného i cez úpravu v Občianskom zákonníku, pričom posúdi i
proces uzatvárania predmetnej zmluvy a následne vyplnenia zmenky.

42. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu, nevyplývajú závery okresného súdu, či z uzatvorenej dohody vyplývajú
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného. Pripomína odvolací súd, že žalobca
a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej

podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovaného. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej
miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu však

závery v tejto rovine nevyplývajú. Nie je možné opomenúť, že aj v prípade tohto princípu totiž platí, že
v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života, preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu
nemôže byť na ujmu.

43. Okresný súd v napadnutom rozsudku bližšie neozrejmil, či si žalovaný bez akýchkoľvek
pochybnosti (ne)zhoršil svoje zmluvné postavenie. Potreba vystavenia a odovzdania zmenky právnemu
predchodcovi žalobcu pritom pre žalovaného priamo vyplývala zo Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. V tejto súvislosti je právne významný § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd bližšie neozrejmil svoje závery
a myšlienkové pochody, či dojednanie vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru o zmenke

(ne)zohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, teda či (ne)odporuje § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a práve z týchto záverov ju potom nevyhodnotil i v rovine § 39 Občianskeho
zákonníka.44. Zo zmluvy o úvere č. 609100091, ktorú uzavrel žalovaný a obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 ako veriteľ okresný súd zistil, že na jej základe sa veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanému úver vo výške 800 Eur a dlžník, čiže žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto

sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 240 Eur, že celkovo zaplatiť sumu 1.040 Eur, a to v dvoch
mesačných splátkach po 520 Eur, počnúc dňom 23.11.2009 na účet veriteľa. Zmluva bola podpísaná
14.10.2009. Dlžník, čiže žalovaný prehlásil, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon povolania.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahovali
aj dohodu o zmenke, a to v článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úver, ktorý bol nazvaný

Dohoda o vyplnení zmenky. Z tejto dohody vplynulo, že na zabezpečenia peňažného záväzku dlžníka,
ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý úver splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo

neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum úročenia zmenkovej sumy sa vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Podľa článku 4 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, v prípade ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac je povinný túto

omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 Eur za každý
jeden prípad omeškania, ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej
vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť 4 po sebe idúce splátky, prípade

len časti po sebe 4 idúcich splátok v oboch prípadoch so zmluvnou pokutou vo výške 30 Eur do rúk
mandatára v hotovosti, alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného
splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku, v prípade
porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 Eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým
spojenej do 15 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.

45. Odvolací súd opätovne na tomto mieste uvádza, že súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že
žalovaný pri uzatváraní zmluvy nevystupoval ako podnikateľ. Rovnako tak je nepochybné, že žalobca
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej v čase
uzatvorenia zmluvy poskytoval úvery z vlastných zdrojov. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,

keď vyhodnocoval vzťah účastníkov primárne cez úpravu zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a úpravu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa ochrany
spotrebiteľov.

46. Žalobcom predložená zmenka bola teda tzv. blankozmenkou, preto súd prvej inštancie poukázal

aj na Dohodu o vyplnení blankozmenky, vo vzťahu ku ktorej uviedol, že bola obsiahnutá v čl. 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere zo dňa 14.10.2009
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd ustálil, že právna úprava § 4 ods. 6 zák. 258/2001
Z.z. sa na prejednávanú vec nevzťahuje. Podľa zistení odvolacieho súdu však Dohodu o vyplnení
zmenky posudzoval podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku cez úpravu § 4 ods. 6 zák. 258/2001

Z.z., avšak ju neposudzoval i v rovine úpravy Občianskeho zákonníka, teda napr. či v prípade Dohody o
vyplnení zmenky (ne)ide o individuálne dohodnutú podmienku úverovej zmluvy a či Dohoda o vyplnení
zmenky uvedená v tomto prípade v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá umožňovala
vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je ponechaná na veriteľa a táto
suma (ne)môže byť v čase vyplnenia v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa ochrany spotrebiteľa,

(nie)je minimálne (ne)obchádzaním zákona. Žalobca ako dodávateľ, ktorý úver poskytoval s tým, že
takáto činnosť bola jeho podnikateľskou činnosťou, bol povinný postupovať tak, aby nedochádzalo z
dôvodu zjavného nepomeru dohodnutých zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku
škody na jeho strane. V tejto súvislosti odvolací súd len pre úplnosť pripomína, že neuniklo jeho
pozornosti, že žalobca vyhotovil predtlač zmenky ako zmenku „na rad", tzv. ordre - zmenku, a nie

zmenku „nie na rad", tzv. rekta - zmenku, na základe čoho bolo možné jednoduchým prevodom zmenky
sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky. Zmenku teda pripravil veriteľ,
ktorý mohol na zmenke uvedením poznámky „nie na rad" vylúčiť indosáciu zmenky. Okresný súd sa
bližšie nevyjadril ani k tomu, či takýto spôsob vystavenia blankozmenky (bez poznámky „nie na rad") atakýmto spôsobom vopred vo všeobecných podmienkach, pripravená dohoda o jej vyplnení vo vzťahu
k spotrebiteľom, od ktorých nie je možné očakávať podrobnejšie poznatky o zmenkovom práve, (nie)je
možné hodnotiť aj ako (ne)zneužitie práva zo strany veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd

nevyhodnotil ani Dohodu o vyplnení zmenky v tej rovine, či v nej (nie) sú uvedené dostatočné informácie
o tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v dohode uvedený údaj „bude pozostávať
zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky" je
(ne)presný a (ne)zrozumiteľný. Uvedené skutočnosti je nevyhnutné vyhodnotiť pre záver, či dohoda o
vyplnení zmenky (nie)je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto (ne)platná. Odvolací súd si je

vedomý, že aj keď prípadná neplatnosť Dohody o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky
podľa ZZŠ, mohla by však zakladať dôvodnú obranu dlžníka proti povinnosti zaplatiť takúto zmenku a
tiež je nevyhnutnosťou pre záver, či záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je (ne)platný.

47. Odvolací súd tak ako uviedol už v tomto rozhodnutí zvýrazňuje, že členské štáty majú povinnosť
zabezpečiť, aby ak budú konštatované nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa, neboli tieto podľa ich vnútroštátneho práva záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Neprijateľnépodmienkyniesútaxatívnevypočítanéasúdna
prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov

môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten
cit. „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu
vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods.
1 smernice 93/13 ako nekalú." Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo

zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak by spôsobovala hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

48. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov odvolacieho súdu, bol rozsudok okresného súdu

v napadnutých výrokoch zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodu
predčasnosti prijatých právnych záverov, tak v skutkovej ako i právnej rovine. Okresný súd v novom
konaní bude postupovať v zmysle vyššie uvedených záverov krajského súdu. Tiež bude rešpektovaná
vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy celého obsahu Spoločného
stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho

kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

49. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

50. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.