Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107211911
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7107211911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr.AndrejaŠalatuaJUDr.JánaSlebodníka,vovecižalobcuPBCapitala.s.,Košice,Mlynská27,IČO:
31722296, zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Košice, Čajakova 5, proti žalovaným
1. Stavebnému bytovému družstvu I. Košice, Košice, Vojenská 14, IČO: 31 661 734, zast. JUDr. Ivanom
Husárom, advokátom, Košice, Vojenská 14, 2. L.. G. Z., D.. XX.XX.XXXX, G., A. X, R.. Z. R. L.. M. Z.,
D.. X.XX.XXXX, G., A. X, X. L.. H. N., D.. XX.X.XXXX, Z., P. XX, X. W. B., D.. XX.X.XXXX, Č. Ž.Í. XX, C.,
P.. G. - P., X. M. B., D.. XX.X.XXXX, Č.V. Ž. XX, C., P.. G. - P., X. G. C., D.. XX.X.XXXX, G., A. X, X. M.
C., D.. XX.X.XXXX, G.L., A. X, X. L.. R. Z., F.. B., D.. X.X.XXXX, G. A. X, X. L.. T. A., D..X.X.XXXX, C.

XXX, P.. F., XX. O. V., D.. XX.X.XXXX, G., A. X, XX. L.. A. C., D.. X.X.XXXX, G., A. X, XX. L.. G. C., D..
X.X.XXXX, G., A. X, XX. L..S. H., D.. XX.X.XXXX, G., A. X, XX. H. H., D.. XX.XX.XXXX, G., A. X, XX.
L.. N. G., D.. X.XX.XXXX, G., O. XX, XX. O.. L. G., D.. XX.XX.XXXX, G., O. XX, XX. W..L.. U. S., A.., D..
X.XX.XXXX, G., A. X, XX. C. S., D.. XX.X.XXXX, G., A. X, XX. L.. O. G., D.. XX.X.XXXX, G., A. X, XX.
O. G., D.. XX.X.XXXX, G., A. X, XX. O.. N. B., D.. XX.XX.XXXX, G., A. X, XX. F. A., D.. XX.X.XXXX, G.,
A. X, XX. O.. O. G., D.. XX.X.XXXX, C. A. XXX, P.. N. N., XX. F.. S. C., D.. X.XX.XXXX, G., A. X, XX. O..
M. N., D.. XX.X.XXXX, G.I., O.P. XX, XX. O. G., D.. XX.XX.XXXX, G., A. X, XX. S. Z., D.. XX.X.XXXX,

G., A. X, XX. U. Z., D.. XX.X.XXXX, N.: A. X, XX. L.. U. G., D.. XX.X.XXXX, G., M. X, XX. L.. Ľ. G., D..
X.X.XXXX, G., A. X, XX. S. G., D.. XX.X.XXXX, G., A. X, XX. H. D., D.. XX.X.XXXX, G., A. X, XX. L..
M. N., D.. XX.X.XXXX, G., A. X, XX. O.. Ľ. N., D.. X.X.XXXX, G., A. X, XX. O. Š., D.. XX.X.XXXX, G.,
G. XX, XX. O. Š., D.. X.X.XXXX, G.Š., G. XX, žalovaní v 3., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20.,
22., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 33., 34., 35. a 36. rade zastúpení JUDr. Jánom Martincom, advokátom,
Košice, Werferova 1, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu, proti
rozsudku 24C/91/2007 zo 17.2.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a priznal žalovanému v 1.
rade právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 6 229,32 eur (trovy právneho zastúpenia),
ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade k rukám jeho právneho zástupcu, JUDr. Jána
Husára,advokáta,vlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku,priznalžalovaným,zastúpenýmJUDr.
Jánom Martincom, advokátom, právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 40 903,50 eur
(trovy právneho zastúpenia), ktorú je žalobca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaných

JUDr. Jána Martinca, advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ostatným žalovaným
právo na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 28.5.2007, zmenenú
podaním z 19.4.2012 domáhal, ako ju skutkovo odôvodnil, ako sa k žalobe vyjadrila žalovaná v 2.rade a čím sa bránili ostatní žalovaní. Ďalej uviedol, aké dokazovanie vykonal, na základe ktorého zistil
skutkový stav veci. Konštatoval, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkomčastibytovéhodomusúp.č.839naA.X.XS.G.,zapísanéhonaLVč.XXXXX,konkrétnečasti,

nachádzajúcej sa v suteréne, na prízemí, medziposchodí a 1.poschodí tohto domu, ktorú označil ako
nebytové priestory a zároveň aj určenia, že je podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení
domu spolu s ostatnými vlastníkmi (bytov) vo vymedzenom podiele. Konštatoval, že v konaní nebolo
sporné, že v súčasnosti je predmetný bytový dom vo vlastníctve žalovaných - t.j. bytového družstva
a fyzických osôb, ktorí sú vlastníkmi jednotlivých bytov a zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí

a zariadení domu, ako aj pozemku parc.č.1004/3 o výmere 310 m2, na ktorom je dom postavený,
že predmetný návrh je svojim charakterom určovacou žalobou podľa § 80 písm.c/ O.s.p., preto sa
primárne zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a uzavrel,
že právne postavenie žalobcu je neisté a že bez požadovaného určenia, by jeho právo mohlo byť
ohrozené a že žaloba smeruje proti všetkým vlastníkom, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní
v katastri nehnuteľností. Ďalej uviedol, že žalobca bol tým subjektom, ktorý musel preukázať tvrdenie,

že skutočný stav je taký, že je vlastníkom nehnuteľností, že v spore, v ktorom sa žalobca domáha
kladného určenia svojho tvrdeného vlastníctva, ho teda zaťažuje dôkazné bremeno, t.j. povinnosť
tvrdenia, akým titulom svoje tvrdené vlastníctvo nadobudol. V prvom rade súd považoval za potrebné
uviesť, že na predmetnom LV nie sú evidované žiadne nebytové priestory. V konaní nebolo sporné a bolo
zistené aj ohliadkou, že predmetný bytový dom sa skladá zo suterénu, prízemia, 1.nadzem. podlažia /

neobytná zóna/ a ďalších 8 obytných podlaží, na ktorých sú umiestnené byty; bytový dom má jeden
spoločný vchod z ulice, výťah, spoločné schodište a chodby. Ďalej v konaní nebolo sporné a ani žalovaní
nespochybňovali, že sporné priestory, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, reálne
užíva žalobca resp. užívali aj jeho právni predchodcovia. Poukázal na to, že žalobca svoje vlastnícke
právo odvodzoval z dvoch právnych titulov. V prvom rade tvrdil, že jeho právny predchodca, podnik

Potraviny PR, sa stal výlučným vlastníkom sporných priestorov originálnym spôsobom - výstavbou.
V druhom rade tvrdil, že výlučným vlastníkom sa stal na základe vydržania. K výstavbe uviedol,
že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že výstavba predmetného bytového domu
bola povolená rozhodnutím Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice - Staré Mesto o
prípustnosti stavby č. Výst.2393/74-Ja z 15.6.1974. Trvalé užívanie predmetnej stavby bolo povolené

kolaudačným rozhodnutím Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice - Staré Mesto č.
Výst.2050/1976-Ja z 13.5.1975, že investorom stavby v zmysle rozhodnutí vydaných v stavebnom
konaní, bolo SBD. Vykonaným dokazovaním (územné rozhodnutie zo 16.2.1968, stavebné povolenie
z 11.2.1969), že tiež bolo preukázané, že ešte pred výstavbou predmetného obytného domu, podnik
Potraviny PR začal s realizáciou výstavby obchodno-administratívneho centra na ul. gen. Petrova v

Košiciach /ďalej len OAC/. V čase, kedy bolo vydané stavebné povolenie pre výstavbu obytného domu
(15.6.1974), OAC ešte v plnom rozsahu zrealizované nebolo; kolaudačné rozhodnutie pre OAC bolo
vydané 13.1.1976 pre tzv.časť „A“ (č. l. 716) a 9.12.1976 (č. l. 633) pre celý tento objekt. V čase
začatia výstavby obytného domu bola v rámci výstavby OAC už realizovaná tzv. časť „C“ (t.j. suterén
+ prízemná časť, po 1.NP), ktorá nebola ucelene stavebne ukončená zastrešením a to práve z dôvodu,

že nad uvedenou časťou sa malo kontinuálne pokračovať s výstavbou bytových jednotiek. Je teda
zrejmé, že dokončením výstavby bytových jednotiek, ktorá kontinuálne nadväzovala nad časťou „C“, t.j.
nad prízemnou nebytovou zónou, vznikla samostatná budova a to počnúc od základov spojených so
zemou až po strechu, spĺňajúca charakteristiku v tom čase platného pojmu bytového domu, ktorým sa
rozumela funkčne a konštrukčne ucelená priestorová jednotka, kde byty sú prístupné zo spoločného

vchodu, ktorý musí mať najmenej 2 obytné podlažia, spoločné schodište a najmenej 4 byty, ktoré
sú všetky prístupné zo spoločných chodieb alebo podest. Ani sám žalobca napokon uvedený fakt
nespochybňoval; vyplýva to predovšetkým z petitu jeho žaloby, pretože žiadal o určenie vlastníckeho
práva k časti bytového domu - k nebytovým priestorom, nachádzajúcim sa v bytovom dome. Ďalej
súd citoval znenie § 360a ods.1,2 Hospodárskeho zákonníka a mal za to, že z výpisu z rámcovej

dohody o združení, bolo nesporne preukázané, že štátna socialistická organizácia POTRAVINY PR, so
sídlom v Košiciach, gen. Petrova 27 a družstevná organizácia Stavebné bytové družstvo Staré mesto,
Kuzmányho 45, Košice, v súlade s vyššie cit. § 360a Hospodárskeho zákonníka uzavreli 30.8.1972
zmluvu o združení (č. l. 892), v zmysle ktorej spojili svoju činnosť a prostriedky za účelom výstavby
družstevného obytného domu na Puškinovej ulici. Z obsahu dohody je zrejmé, že podnik Potraviny

PR týmto združením sledoval zámer vyriešiť bytovú otázku svojich zamestnancov. V danom čase
združovanie prostriedkov socialistických organizácií v podrobnostiach upravovala vyhláška č.119/1972
Zb. o združovaní prostriedkov soc. organizácií a o poskytovaní príspevkov na investičnú výstavbu, z
ktorej citoval § 7 ods.1 písm. a/ a mal za to, že v danej veci je z obsahu zmluvy o združení zrejmé, žezmluvné strany postupovali v súlade s existujúcou právnou úpravou a teda vopred, t.j. pred realizáciou
výstavby, sa dohodli o svojich právach a povinnostiach, o úhrade nákladov spojených s výkonom
združenej činnosti /financovanie/, o investorovi, ako aj o vlastníkovi výsledku tejto združenej činnosti

- bytového domu: SBD prevzalo funkciu priameho investora predmetnej výstavby. Potraviny Košice
PR sa zaviazalo bezodplatne prevziať povinnosti výkonu inžinierskej činnosti. Čo sa týka financovania
výstavby, bytovú časť domu malo financovať SBD. Nebytovú časť domu v prízemnej časti, tvorenú
nebytovými zariadeniami, ktoré mali slúžiť na prevádzkové účely podniku Potraviny, mal financovať
podnik Potraviny. Čo sa týka dohody o vlastníkovi budúceho obytného domu, zmluvné strany sa dohodli

neodvolateľne, že celá stavba aj s príslušným pozemkom, bude výlučným vlastníctvom SBD, vrátane
nebytovej časti vybudovanej v družstevnom obytnom dome. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že
v závere rámcovej dohody o združení sa uvádza, že nebytové zariadenia a príslušný pozemok majú
byť prevedené do vlastníctva SBD osobitnou hospodárskou zmluvou. Tvrdil, že k prevodu vlastníctva
nebytového zariadenia, postaveného podnikom Potraviny (na rozdiel od časti pozemku pod domom)
nedošlo, preto sa SBD nemohlo stať vlastníkom tejto časti bytového domu. V konaní skutočne nebolo

preukázané, že by došlo k uzavretiu hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva časti bytového domu
na SBD. Súd však konštatoval, že k tomu, aby SBD nadobudlo vlastnícke právo k celému obytnému
domu, takýto prevod ani nebol potrebný. Konštatoval, že sporná časť sa stala neoddeliteľnou súčasťou
bytového domu vo výlučnom vlastníctve družstevnej organizácie, pričom vychádzal z nasledovných
úvah: Čo sa týka otázky posúdenia vlastníckeho práva k stavbe, z právnej teórie a ustálenej súdnej

judikatúry vyplýva, že zhotovenie stavby predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva. Vlastníkom stavby sa stáva stavebník, t.j. ten, kto stavbu uskutočnil. Uvedenému princípu
zodpovedá aj znenie § 11 ods.4 Hospodárskeho zákonníka, podľa ktorého je stavba vo vlastníctve tej
organizácie, ktorá ju obstarala. Uvedený princíp platí bez ohľadu na to, kto stavbu financoval, či staval
z vlastného alebo cudzieho materiálu a pod. Vlastníkom stavby je teda ten, kto stavbu uskutočnil s

relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Uvedené sa premieta aj vo vzťahu k otázke posúdenia
vlastníckeho práva k stavbe, ktorá vznikla spoločnou činnosťou viacerých osôb; je potrebné vychádzať z
obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda zakladá spoluvlastníctvo zúčastnených
osôb len vtedy, ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. K vzniku
spoluvlastníctva s účasťou socialistických spoluvlastníkov však dochádzalo skôr náhodne. Vzhľadom

na rôzne právne režimy nebolo žiaduce, aby určitý majetok bol trvalo v spoluvlastníctve štátu a občana
alebo štátu a družstva. Uvedenému zodpovedala aj úprava podľa vyhlášky č.119/1972 Zb. o združovaní
prostriedkov soc. organizácií a o poskytovaní príspevkov na investičnú výstavbu, ako aj podľa vyhlášky
č.104/1966 Zb. o správe národného majetku, podľa ktorých, ak sa na výstavbu zariadenia združuje
štátna socialistická organizácia s družstevnou, platí, že organizácie sa musia pred začatím výstavby

písomne dohodnúť, ktorá z nich bude mať vybudované zariadenie vo vlastníctve. Vychádzajúc z vyššie
uvedených princípov posudzovania vlastníckeho práva k novej stavbe, v predmetnej veci poukázal na
skutočnosť, že obe organizácie - podnik Potraviny PR Košice ako aj SBD, prejavili svoju vôľu v tomto
smereprávnerelevantnýmspôsobomatoprávevzmluveozdružení.Jepotrebnézdôrazniť,žezobsahu
tejto zmluvy nevyplýva, že by uvedené subjekty mienili založiť spoluvlastnícky vzťah k budovanej stavbe.

Naopak, určito a zrozumiteľne prejavili vôľu, že investorom -stavebníkom -obstarávateľom stavby a tiež
výlučným vlastníkom celej stavby, vrátane spornej nebytovej zóny, bude SBD. Potraviny PR mali byť len
užívateľomspornejčasti,slúžiacejnaprevádzkovaniejejčinnosti. Ďalejpoukázalnaskutočnosť,ževôľa
zúčastnených strán vyjadrená v zmluve o združení zodpovedala aj úprave podľa vyhlášky č. 191/1964
Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domčekov.

Podľa § 3 ods.1,3 citovanej vyhlášky, ak sa má v bytovom dome družstva výnimočne zriadiť nebytové
vstavané zariadenie, napr. obchod, zdravotnícke stredisko, transformačná stanica a pod., stavebná časť
nebytového vstavaného zariadenia je vlastníctvom družstva a družstvo je povinné uzavrieť zmluvu o
užívaní tohto zariadenia (§ 350 v spojení s § 348 Hospodárskeho zákonníka) s organizáciou určenou
národným výborom.

Dokončením výstavby bytového domu sa sporná nebytová časť stala neoddeliteľnou súčasťou
bytového domu v celosti vo vlastníctve SBD a teda, k osobitnému prevodu vlastníckeho práva k
tejto časti z vlastníctva štátu, v správe Potraviny PR na SBD, nebol daný žiaden dôvod. Je preto
irelevantné, že v zmluve o združení sa uvádza, že nebytové zariadenia sa na SBD prevedú osobitnou
hospodárskou zmluvou. O vôli zúčastnených strán, prejavenej v rámcovej zmluve o združení a

teda, že výlučným vlastníkom celej stavby má byť SBD a užívateľom spornej nebytovej časti má
byť podnik Potraviny, svedčia aj nasledovné skutočnosti, zistené vykonaným dokazovaním: Ešte
pred vydaním stavebného povolenia vo vzťahu k výstavbe bytov, v roku 1969 bola spracovaná
pôvodná projektová dokumentácia vzťahujúca sa k výstavbe Obchodno-administratívneho strediska,Gen. Petrova, Košice, ktorej investorom mal byť podnik Potraviny. Pôvodný investičný zámer sa v
roku 1972 zmenil. Uvedené vyplýva z listiny zo 30.5.1972 označenej ako „Obchodno-administratívne
stredisko, Gen. Petrova, Košice - zdôvodnenie vyprojektovania zmien inštalácií“, podľa ktorej bolo

úlohou projektanta L..V.. Š. vyprojektovať zmeny v inštaláciách (elektroinštalácia, ústredné kúrenie,
vodoinštalácie a kanalizácie). Okamžitá potreba vyprojektovania týchto zmien vyplynula z nadväznosti
výstavby družstevných bytových jednotiek na Puškinovej ulici, ktorých investorom bytov sa malo stať
bytové družstvo, s tým, že je potrebné objekt majetkoprávne rozdeliť a riešiť vzťahy budúceho užívania,
ako aj financovanie spoločných objektov. Obe zúčastnené organizácie, Potraviny PR, ako aj SBD, vo

svojich listoch z 18.4.1974, adresovaných stredisku geodézie uviedli, že priamym investorom výstavby
obytného domu je SBD, pričom pozemok pod domom, ako aj celý dom (vrátane nebytovej časti slúžiacej
na prevádzkovanie činnosti podniku Potraviny) bude tvoriť vlastníctvo SBD; užívateľský režim medzi
organizáciami bude upravený osobitnou zmluvou. Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí stavby bytového
domu (kolaudačná zápisnica) z 31.3.1976, z článku 28 vyplýva, že o užívaní niektorých spoločných
technických zariadení platí medzi PR Potraviny a SBD osobitná zmluva. Domová vodovodná prípojka,

kanalizačná prípojka, plynová prípojka a elektrická prípojka boli zrealizované v rámci výstavby OAC
a ostávajú v operatívnej správe tohto podniku resp. príslušných organizácií. Zo záznamu z kontroly
realizácie výstavby OAC z 14.8.1974, vyhotoveného podnikom Potraviny PR taktiež vyplýva, že objekt
v časti „C“ je majetkom SBD. Napokon, vôľu zúčastnených strán deklaruje aj hospodárska zmluva
č. HZ 1/76-MJ zo 1.4.1976, ktorou podnik Potraviny PR bezodplatne previedol na SBD vlastníctvo k

pozemku, ktorý svojou plochou zodpovedá pôdorysu spornej časti „C“, práve z dôvodu, že na tomto
pozemku bol postavený družstevný obytný dom. Tento akt zodpovedá potrebe zosúladenia vlastníckych
vzťahov - vlastníka pozemku a vlastníka stavby, stojacej na tomto pozemku. Na záver pokladal za
potrebné dodať, že účastníci konania ani archívy nedisponovali žiadnymi dokumentmi, preukazujúcimi
úpravu vzájomných vzťahov zúčastnených strán vo vzťahu k užívaniu sporných priestorov. K tvrdeniu

žalobcu, že v tom čase platná právna úprava umožňovala aj vertikálne rozdelenie stavieb s rozdielnymi
subjektmi vlastníctva uviedol, že zaoberať sa posudzovaním režimu predmetnej stavby z hľadiska
stavebnýchpredpisov,bolozhľadiskapredmetutohtokonania,ktorýmjeurčenievlastníckehopráva,bez
významu. Podľa § 118 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci; tiež
byty alebo nebytové priestory. Čo sa týka stavby ako veci, pre oblasť občianskeho práva nemožno použiť

vymedzenie pojmu stavby podľa stavebných predpisov. Pre stavebnoprávne účely je pojem stavby
vymedzený ako dynamický proces tak, že stavbou sú všetky stavebné diela bez zreteľa na ich technické
prevedenie, účel a dobu trvania; niektoré stavby ani nemusia tvoriť vec v občianskoprávnom zmysle. Pre
účelyobčianskehoprávajepojemstavbanutnévykladaťstaticky,akovýsledokurčitejstavebnejčinnosti,
ktorý je spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Ak je stavba spojená so zemou pevným

základom, z občianskoprávneho hľadiska ide o nehnuteľnú vec ( § 119 ods.2 Občianskeho zákonníka).
V predmetnej veci nikto nespochybňoval, že stavba na Puškinovej ulici je nehnuteľnosťou, teda vecou
v právnom zmysle slova a teda, predmetom vlastníckeho práva a vzhľadom na záver súdu o výlučnom
vlastníctve družstva k celej budove bolo tiež irelevantné zaoberať sa posúdením, či sporné priestory
v predmetnej budove predstavujú nebytové priestory alebo spoločné priestory a zariadenia bytového

domu. Na záver pokladal za potrebné dodať, že účastníci konania ani archívy nedisponovali žiadnymi
dokumentmi, preukazujúcimi úpravu vzájomných vzťahov zúčastnených strán (podniku Potraviny a
družstva) vo vzťahu k užívaniu sporných priestorov. Zhrnúc uvedené, konštatoval, že podnik Potraviny
PR (o ktorom žalobca tvrdil, že je jeho právnym predchodcom), resp. štát, sa vlastníkom spornej časti
bytového domu originálnym spôsobom, teda výstavbou, nestal. K vydržaniu citoval znenie § 135a ods.1

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.4.1983, § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení
účinnom od 1.1.1992, § 134 ods.1, § 129 ods.1, § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
čo sa týka faktického ovládania veci, v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že priestory, ktoré sú
predmetom žaloby, od počiatku, t.j. od vzniku predmetnej stavby až doposiaľ, kontinuálne fakticky užívali
tieto subjekty: Potraviny PR Košice, ZDROJ - Východoslovenský podnik, Košice, ZDROJ Košice š.p.,

ZDROJ UNIVERS a.s. a naposledy žalobca. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že faktické užívanie
žalobcom resp. jeho právnych predchodcov sa nevzťahuje na celý priestor tzv. časti „C“ a teda, na celý
priestor tvorený suterénom, prízemím a 1.podlažím uvedenej časti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
časťsuterénu,prízemiaa1.podlažiaodpočiatkufaktickyužívalipôvodnečlenoviadružstvaanájomcovia
bytov, v súčasnosti vlastníci bytov a spoluvlastníci nebytových častí a zariadení domu (žalovaných).

Ide o pivnice v suteréne, vchod z ulice, chodby, schodištia a výťahy. V danom prípade naplňovanie
právnych skutočností, na ktoré hypotéza § 134 ods.1 O. z. viaže vznik vlastníckeho práva vydržaním,
najmä oprávnenej držby, spadá do obdobia pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č.509/1991
Zb. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať najmä k okolnostiam, za ktorých vzniklo vecné právo a teda,k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik vlastníckeho práva. Dobrá viera teda
musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, na základe ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa je opodstatnené. Primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v danom prípade posúdiť, bola otázka,

či je žalobca, resp. či jeho právny predchodca bol oprávneným držiteľom spornej časti nehnuteľnosti a v
súvislosti s touto otázkou teda skúmať, na základe akého právneho dôvodu sa chopil jej držby. Žalobca
tvrdil, že podnik Potraviny sa držby chopil na základe výstavby, ako originálneho spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva. Súd konštatoval, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, podnik Potraviny
nemohol byť v dobrej viere, že mu k užívanej časti budovy patrí vlastnícke právo. Predmetný záver

priamo vyplýva z vyššie uvedených výsledkov dokazovania vo vzťahu k otázke, kto sa stal výlučným
vlastníkom zhotovenej stavby. Vôľa podniku Potraviny, že vlastníkom zhotovenej stavby v celosti má byť
družstvo, bola jednoznačne, s určitosťou a zrozumiteľne prejavená predovšetkým v rámcovej dohode o
združení, ale aj v rade ďalších úkonov, ktoré bezprostredne súviseli s realizáciou tejto dohody (ako je
uvedené vyššie: listina z 30.5.1972 označená ako „Obchodno-administratívne stredisko, Gen. Petrova,
Košice - zdôvodnenie vyprojektovania zmien inštalácií“, list podniku Potraviny z 18.4.1975 adresovaný

stredisku geodézie, záznam z kontroly realizácie výstavby OAC zo 14.8.1974). Napokon, vôľu podniku
Potraviny, deklarovanú v rámcovej dohode o združení, vyjadruje aj hospodárska zmluva č. HZ 1/76-
MJ z 1.4.1976, ktorou podnik Potraviny PR bezodplatne previedol na SBD vlastníctvo k pozemku, ktorý
svojou plochou zodpovedá pôdorysu spornej časti „C“ budovy, práve z dôvodu, že na tomto pozemku
bol postavený družstevný obytný dom. Tento akt zodpovedá potrebe zosúladenia vlastníckych vzťahov

- vlastníka pozemku a vlastníka stavby, stojacej na tomto pozemku. Vzhľadom na vyššie uvedené je
preto ťažké uveriť tvrdeniu žalobcu, že podnik Potraviny sa držby chopil vo viere, že mu k daným
priestorom patrí vlastnícke právo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dobrá viera sa v prípade,
kedy subjektom držby je štát, resp. právnická osoba (štátny orgán, socialistická organizácia) posudzuje
čiastočne podľa iných kritérií, ako v prípade, kedy subjektom držby je fyzická osoba. Uvedené vyplýva

aj z existujúcej judikatúry, ktorá riešila problém, týkajúci sa dobrej viery právnickej osoby. V zmysle
tejto judikatúry, pokiaľ z hospodárskej zmluvy uzavretej medzi socialistickými organizáciami vyplýva,
že jej predmetom mal byť len prevod správy národného majetku, nemohla byť potom organizácia,
ktorá sa na základe tejto zmluvy ujala držby veci, jej oprávneným držiteľom resp. v dobrej viere, že
k veci nadobudla vlastnícke právo. V zmysle tejto judikatúry nedostatok dobrej viery štátu, ktorý sa

chopil držby, nie je možné zhojiť ani tým, že vec je prevedená do správy iného štátneho orgánu, alebo
prevedená inej socialistickej organizácii, ktorá o okolnostiach nadobudnutia držby nie je informovaná.
Prax ukazuje, že vzhľadom k nedostatkom v nadobúdaní držby v danom období bol štát len zriedka
oprávneným držiteľom. Pokiaľ ide o hodnotenie držby štátu, vychádza sa z toho, že štát mohol a
mal mať v evidencii majetku taký poriadok, aby zistil, či je vlastníkom veci, držby ktorej sa chopil

alebo ktorú učinil predmetom prevodu. Bez ohľadu na vyššie vyslovený záver, že k uzavretiu osobitnej
hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva k spornej časti budovy nebol daný žiaden dôvod, pokladal
za potrebné poukázať aj na to, že podnik Potraviny sa v rámcovej dohode o združení zaviazal, že
„nebytové zariadenie aj s príslušným pozemkom bude podnikom prevedené bezplatne do vlastníctva
SBD, čo sa stane v rámci osobitnej hospodárskej zmluvy.“ Podnik Potraviny napriek tomu tento záväzok

nesplnil (resp. splnil len vo vzťahu k pozemku). Pokiaľ žalobca v prospech svojich tvrdení v tomto konaní
argumentoval poukazom na to, že nedošlo k prevodu spornej časti nehnuteľnosti na družstvo, potom
je potrebné poukázať na to, že práve tento fakt (okrem iného) spochybňuje existenciu dobrej viery
podniku Potraviny, ktorý musel mať vedomosť o tejto svojej povinnosti. Pokiaľ sa teda podnik Potraviny
fakticky chopil držby, učinil tak v súlade s rámcovou dohodou o združení, v zmysle ktorej nebytová časť

domu v prízemnej časti, tvorenej nebytovými zariadeniami, mala slúžiť na prevádzkové účely podniku
Potraviny, pričom chopiť držby sa mohol len titulom práva užívania (v súčasnosti nájmu), nie titulom
práva vlastníckeho. Súd už vyššie poukázal na to, že vôľa zúčastnených strán vyjadrená v zmluve o
združení zodpovedala aj úprave podľa vyhlášky č. 191/1964 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci
družstevnej bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domčekov, podľa ktorej ak sa má v bytovom dome

družstva zriadiť nebytové vstavané zariadenie, napr. obchod, zdravotnícke stredisko, transformačná
stanica a pod., stavebná časť nebytového vstavaného zariadenia je vlastníctvom družstva a družstvo
je povinné uzavrieť zmluvu o užívaní tohto zariadenia príslušnou organizáciou (§ 3 ods.1,3). Ďalej
konštatoval, že k zhojeniu uvedeného nedostatku oprávnenej držby, nedošlo ani vo vzťahu k ďalším
subjektom, ktoré sa po zániku podniku Potraviny chopili držby spornej časti nehnuteľnosti. Pokiaľ dôjde

k zmene v subjekte držiteľa veci, je potrebné posúdiť, či aj nový držiteľ je držiteľom oprávneným.
Vydržanie tu začína plynúť opätovne, s tým, že nový držiteľ si môže započítať aj dobu, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe jeho právny predchodca. Oprávnený držiteľ si môže pre účely vydržania započítať
vydržaciu dobu toho predchodcu, od ktorého nadobudol držbu. Pokiaľ jeho bezprostredný predchodcanebol držiteľom oprávneným, nemôže si započítať dobu oprávnenej držby vzdialenejšieho predchodcu.
V konaní nebolo sporné, že podnik Potraviny (neskôr so zmeneným názvom Zdroj - Východoslovenský
podnik Košice) užíval sporné priestory do svojho zániku 31.12.1988. Od vstupu do držby teda ide

o obdobie cca 13 rokov držby (práva užívania, nie vlastníckeho práva). Vo vzťahu k držbe podniku
Potraviny už súd vyššie konštatoval, že z hľadiska vydržania vlastníckeho práva išlo o neoprávnenú
držbu. Univerzálnym právnym nástupcom podniku Potraviny sa stal Zdroj Košice, štátny podnik, ktorý
užíval sporné priestory do 31.10.1995, kedy spoločnosť Zdroj Univers a.s. so sídlom v Košiciach,
Mlynská 27, založená rozhodnutím zakladateľa Fondu národného majetku SR, v rámci privatizačného

procesu prebrala časť majetku práv a záväzkov štátneho podniku Zdroj Košice. Štátny podnik teda užíval
sporné priestory necelých 7 rokov. Záver, vyslovený súdom vo vzťahu k držbe podniku Potraviny, sa
vzťahuje aj na nadväzujúcu držbu štátneho podniku Zdroj Košice. Citoval znenie § 13 ods.1, § 19, § 6
ods.1 § 2 ods.1 zák. č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku a uviedol, že imanie štátneho podniku rovnako,
ako v prípade podniku Potraviny, tvorilo štátne socialistické vlastníctvo. Vo vzťahu k posudzovaniu
otázky dobrej viery v prípade držby, ktorej subjektom bol štát prostredníctvom svojich štátnych orgánov,

socialistických organizácií, vrátane štátnych podnikov, sa súd vyjadril už vyššie. Nedostatok dobrej viery
štátu, ktorý sa chopil držby prostredníctvom podniku Potraviny, nie je možné zhojiť ani tým, že vec bola
prevedená do správy iného štátneho orgánu, alebo prevedená inej socialistickej organizácii (v danom
prípade štátnemu podniku), ktorá o okolnostiach nadobudnutia držby nebola informovaná. Obchodná
spoločnosťZdrojUniversa.s.užívalaspornépriestoryod1.11.1995do6.3.2000,teda4rokya4mesiace

a od 6.3.2000 sa na základe kúpnej zmluvy chopila držby spoločnosť žalobcu (s pôvodným obchodným
názvom Zdroj Potraviny a.s.), ktorá priestory užíva doposiaľ. Žalobca tvrdil, že žiaden z faktických
užívateľov, vrátane žalobcu, nemali dôvod pochybovať o svojom vlastníckom práve a to z dôvodu, že
odjakživa boli predmetné priestory užívané ako súčasť OD Gastrodom a OD Gastrodom bol predmetom
prevodu v rámci privatizácie zo štátneho podniku na Zdroj Univers a.s. a následne predmetom prevodu v

zmysle kúpnej zmluvy zo spoločnosti Zdroj Univers a.s. na spoločnosť žalobcu. V prvom rade považoval
za potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že sporné priestory, ktoré
sa nachádzajú v bytovom dome a teda, na parcele č.1004/3, neboli ako predmet prevodu vlastníctva
označené ani v rámci privatizácie štátneho podniku Zdroj Košice, ani v kúpnej zmluve uzavretej medzi
Zdroj Univers a.s. a žalobcom. V oboch právnych úkonoch sa uvádza len budova stojaca na parcele

č.1004/1. V tejto súvislosti nie je bez významu, že v čase vykonania oboch právnych úkonov (1995,
2000) boli nielen uvedené parcely, ale aj obe budovy, t.j.OD Gastrodom na Mlynskej ul.27 ako aj bytový
dom na Puškinovej ul.2, zapísané v katastri nehnuteľností na samostatných listoch vlastníctva. Uvedené
nesporne vyplynulo z vykonaného dokazovania, vrátane informácie katastrálneho úradu. Parcela č.
1004/3,akoajstavbanapredmetnejparcele-bytovýdomnaPuškinovejul.č.2,bolivroku1992zapísané

na list vlastníctva č. 10602 kat. úz. Stredné Mesto. V čase privatizácie bola budova Od Gastrodom, v tom
čase označená ako stavba súp.č.1135 stojaca na pozemku parc.č.1004/1, zapísané na list vlastníctva
č. 3513 a v čase prevodu zo spoločnosti Zdroj Univers a.s. na žalobcu boli zapísané na liste vlastníctva
č.407. Všeobecný princíp výkladu právnych úkonov, vyjadrených slovami v oblasti súkromného práva je
obsiahnutý v § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka. Platí, že právne úkony, vyjadrené slovami, je potrebné

vykladať podľa ich jazykového vyjadrenia a skutočnej slobodnej vôle toho, kto právny úkon učinil. Táto
vôľa však nesmie byť v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom, vyjadreným písomne. Pokiaľ
sú pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich
nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli usudzovať na iný obsah tohto právneho úkonu, nemožno
potom obsah zmluvného dojednania vykladať v rozpore s jeho písomným vyjadrením a raz učinený

prejav vôle takto dopĺňať, meniť či dokonca nahradzovať, pokiaľ ju účastník nemal, príp. aj mal, ale ju
neprejavil. V danom prípade bola vôľa zmluvných strán, vyjadrená v privatizačnom projekte resp. prílohe
zakladateľskej listiny spoločnosti Zdroj Univers a.s. zo 23.8.1995, ako aj v zmluve o prevode vlastníctva
nehnuteľnosti uzavretej 10.2.2000 medzi predávajúcim Zdroj Univers a.s. a kupujúcim žalobcom, vo
vzťahu k vymedzeniu predmetu prevodu vlastníctva, v týchto právnych úkonoch jednoznačne písomne

vyjadrená. Predmetom prevodu vlastníckeho práva neboli sporné priestory, nachádzajúce sa v obytnom
dome na Puškinovej ulici na pozemku parc.č.1004/3. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom
omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti
si kupujúci nadobúdatelia museli byť vedomí toho, že nehnuteľnosť, ktorá v zmluve nie je označená a
pritom je riadne zapísaná v katastri nehnuteľností, nemôžu nadobudnúť. Pokiaľ sa teda nadobúdatelia

nepresvedčili o existencii práva, ktoré v zmluve, od ktorej odvíjali svoje vlastnícke právo, nebolo vôbec
špecifikované, nemôžu byť so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im právo náleží. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že výkon držby resp. užívanie nepochybne obnáša takú činnosť, akou je
umiestnenie zariadení a predmetov slúžiacich na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, ako aj úpravya opravy týchto zariadení a priestorov ako takých a pod.. Uvedené obchodné spoločnosti faktickým
uchopením držby sporných priestorov mali nepochybne na mieste samom možnosť zistiť, že sporné
priestory sú umiestnené, resp. že sú súčasťou budovy obytného domu a že priestory suterénu, prízemia

a1.nadzemnéhopodlažia,naktorýchsaspornépriestorynimiužívanénachádzajú,vostatnejčastiužíva
družstvo resp. vlastníci bytov. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že Zdroj Univers a.s. požiadal
kataster nehnuteľností o zápis domu súp.č. 839 (OD Gastrodom) na parc.č. 1004/1 kat. úz. G.-Z. do
katastra nehnuteľností, pričom prílohu jeho žiadosti tvoril geometrický plán na porealizačné zameranie
budovy na parc.č. 1004/1 č. 14396238-49/97 z 5.5.1997. Podľa výkazu výmer, tvoriaceho prílohu tohto

geometrického plánu, na liste vlastníctva 10738 je evidovaná parcela č. 1004/3 o výmere 310 m2
zastavané plochy a dom s doterajším vlastníkom (družstvo) a na liste vlastníctva č. 407 je evidovaná
parcelač.1004/1ovýmere2393m2zastavanéplochyabudovavovlastníctveZdrojUniversa.s.Košice.
Uvedené skutočnosti sa javia v rozpore s tvrdením žalobcu o dobrej viere týchto subjektov. Na okraj
dodal, že súdna prax sa v zhode s právnou teóriou ustálila na názore, že pre posúdenie určitosti zmluvy
o prevode nehnuteľností je významný len prejav vôle vyjadrený v písomnej forme. Je pritom irelevantné,

že účastníkom zmluvy bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu. V takýchto prípadoch
prevažuje verejný záujem na určitosti vlastníckych práv nad individuálnym záujmom zmluvných strán.
Zhrnúc vyššie uvedené, vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k vydržaniu
priestorov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, nedošlo a to z dôvodu,
že nebola splnená jedna zo základných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a

to oprávnenosť držby, ktorá sa odvíja od právneho dôvodu (titulu) držby. O trovách konania rozhodol
§ 142 ods.1 O.s.p. (jeho znenie citoval) a žalovaným, ktorí mali v konaní úspech, priznal náhradu trov,
potrebnýchnaúčelnébráneniesvojhoprávaprotižalobcovi.Trovyžalovanéhov1.radepredstavujútrovy
právneho zastúpenia, pretože žalovaný v 1.rade bol v tomto konaní zastúpený advokátom JUDr. Ivanom
Husárom. Právny zástupca žalovaného v 1.rade vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 10 964,15

eur. Trovy žalovaných v 3., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 22., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 33., 34.,
34. a 36. rade predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože títo boli v konaní zastúpení advokátom
JUDr.JánomMartincom.Právnyzástupca„odporcuv1.rade“vyčísliltrovyprávnehozastúpeniavovýške
50 103,13 eur. Žalovaní v 2., 4., 5., 9., 13., 14., 15., 16., 21., 23., 30., 31. a 32. rade si náhradu trov
neuplatnili resp. im vznik trov z obsahu spisu nevyplýva, preto vyslovil, že im náhradu trov konania proti

žalobcovi nepriznáva. Citoval znenie § 10, § 14 a § 16 ods.3 vyhl.MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania právnych
služieb a stanovil, že cena veci, ktorá bola predmetom konania, predstavuje 272 266 eur, trovy právneho
zastúpenia špecifikoval. Žalovanému v 1. rade priznal celkovú výšku trov právneho zastúpenia 6 229,32
eur, žalovaným v 3., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 22., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 33., 34., 34.

a 36. rade, priznal celkovú výšku trov právneho zastúpenia 40 903,50 eur v súlade s § 149 ods.1 O.s.p.
uložil žalobcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil žalovaným k rukám ich právnych zástupcov.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním, v celom rozsahu žalobca a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, prípadne aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a rozhodnutie. S rozsudkom Okresného súdu Košice I. nesúhlasí z dôvodov podľa O. s.

p.: Odvolanie odôvodňuje tým, že podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vade podľa § 221 ods.1
písm. f), keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa § 205
ods.2 písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a podľa § 205 ods.2 písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. uviedol, že podľa

jeho názoru prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a to vo vzťahu k týmto dôkazným prostriedkom: 1. - z obsahu vykonaného dokazovania
listinou - Rámcovej dohody o združení z 30.8.1972 (ďalej len „Dohoda") vyplynula skutočnosť, že to
bol práve podnik Potraviny Košice, Podnikové riaditeľstvo, Košice, Zvonárska ul. č. 19 („Potraviny"),
ktorý financoval výstavbu nebytovej časti v zmysle čl. 4 Dohody. V článku 4 Dohody bolo dojednané, že

plánovanú stavbu podľa čl. 1-3 tejto dohody tvorí združená investícia, ktorá pozostáva z bytovej časti (čl.
1 a 2) financovanej Stavebným bytovým družstvom a nebytovej časti (čl. 3), ktorá pozostáva z obchodno-
prevádzkových miestností a sociálnych zariadení (zabudovanej), financovanej podnikom Potraviny. Dal
odvolaciemu súdu do pozornosti, že § 11 ods.4 Hospodárskeho zákonníka (účinného v čase výstavby)
uvádzalo, že „Stavba je vo vlastníctve tej socialistickej organizácie, ktorá ju obstarala, prípadne vo

vlastníctve štátu, ak ide o štátne organizácie. " Ako však preukáže nižšie v texte, obstarávateľom
pôvodnej časti „C" - nebytovej budovy, boli Potraviny, a rovnako Potraviny boli tým subjektom, ktorý
financoval výstavbu podľa čl. 4 Dohody. 2. - z obsahu vykonaného dôkazného prostriedku, listiny -
územné rozhodnutie zo 16.2.1968 a následne aj listiny - stavebné povolenie zo 11.2.1969, mal súdza preukázané, že v čase ešte pred začatím výstavby predmetného obytného domu, podnik Potraviny
začal s realizáciou výstavby obchodno - administratívneho centra na ul. gen. Petrova v Košiciach (ďalej
len „OAC"), ktorého súčasťou bola aj tzv. časť „C", ktorá bola tvorená suterénom, prízemnou časťou

po 1. NP, situovaná na terajšej Puškinovej ulici č. 2, predmetná časť „C" nebola ucelene stavebne
ukončená zastrešením, pretože nad touto budovou malo dôjsť k výstavbe obytného domu, avšak aj
takto nedokončená stavba nebytového charakteru predstavovala samostatný predmet práva v zmysle
občianskoprávnych predpisov, ktorého stavebníkom boli Potraviny, ktoré jej výstavbou ešte v čase
pred realizáciou stavby - obytného domu, nadobudli originálnym spôsobom vlastnícke právo k tejto

nebytovej budove (obchodno - prevádzkového charakteru), o vyššie uvedenom svedčí aj obsah v
konaní predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej L.. V.. Š., ktorý pri posudzovaní stavby na
Puškinovej 2 v Košiciach, v rámci legendy výkresu „Prízemie" zohľadnil, že miestnosti nebytového
charakteru sa tu nachádzajúce, existovali ešte pred výstavbou obytného domu, preto ich nemohlo
originálne (výstavbou) nadobudnúť Stavebné bytové družstvo, ale ich originálne nadobudli už Potraviny.
K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. f) O.s.p. uviedol, že za nesprávne právne posúdenie

veci považuje to, že prvostupňový súd aj navzdory tomu, že súd pozná právo (resp. by ho poznať mal),
1. nesprávne vyhodnotil právny stav platný v čase výstavby predmetného obytného domu v zmysle
zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") ktorý umožňoval stavať
jednu stavbu na druhej, pričom vlastníkom bol iný subjekt, preto vlastníctvo bolo možné nadobudnúť
aj horizontálnym členením stavieb. Takýto právny stav trval až do 1.9.1997. Prvostupňový súd takúto

možnosť výstavby horizontálne členených stavieb nezohľadnil, hoci to urobiť mal, čoho výsledkom bolo
nesprávne konštatovanie súdu na str. 21 rozsudku, v zmysle ktorého súd považoval výstavbu bytových
jednotiek nadväzujúcu na časť „C" (nebytová budova) za jednotnú, samostatnú stavbu, počnúc od
základov pevne spojených so zemou až po strechu. Takýmto zastavaním pôvodnej nebytovej stavby
nemohlo dôjsť k zániku vlastníckeho práva na úkor pôvodného stavebníka Potraviny a to v prospech

stavebníka bytovej budovy Stavebné bytové družstvo. Nevyhnutnosť uskutočniť prevod vlastníckeho
právazPotravínnaStavebnébytovédružstvoosobitnouhospodárskouzmluvou,ktorejpredmetombude
nebytová časť v zmysle čl. 3 Dohody, bola v tomto smere z vykonaného dokazovania zrejmá a logická.
Stavebné bytové družstvo by mohlo nadobudnúť vlastnícke právo k pôvodnej nebytovej budove len
odvodene, a to prevodom, ktorý by mal formu osobitnej hospodárskej zmluvy, ktorá bola predpokladaná

aj v Dohode v čl. 4. Takáto osobitná hospodárska zmluva sa však nikdy neuskutočnila, čo v konaní
nebolo ani sporné a súd o tejto skutočnosti vedomosť preukázateľne mal. Rámcová dohoda o združení
z 30.8.1972 sama o sebe nemohla založil vlastnícky vzťah Stavebného bytového družstva k pôvodne
nebytovej budove (časť „C" OAC). Ak mali žalovaní ako vlastníci bytov, resp. Stavebné bytové družstvo
záujem na uzatvorení osobitnej hospodárskej zmluvy, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho

práva k pôvodnej nebytovej budove, malo dôjsť z ich strany k iniciovaniu konania o nahradenie
prejavenia vôle, k čomu však nikdy nedošlo. Samotné uzatvorenie osobitnej hospodárskej zmluvy č.
HZ 1/76-MJ z 1.4.1976 o prevode pozemkovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa pod bytovým domov,
nie je dôkazom, ktorý by svedčil o vlastníckom práve k sporným nebytovým priestorom. Predmetom
tejto osobitnej hospodárskej zmluvy bol prevod len výlučne pozemkovej nehnuteľnosti pod nebytovým

priestorom, nie však samotný nebytový priestor. Pozemok nachádzajúci sa pod budovou na A. X.
Č.. X S. G. nebol predmetom tohto konania, preto úvahy, ktoré súd učinil o prevode vlastníctva k
pozemku, neboli vôbec na mieste, argumentácia tak, ako ju súd uviedol, je samoúčelná. Vlastnícke
právo k pozemku je nezávislé od vlastníckeho práva k stavbe na ňom sa nachádzajúcej, resp., k stavbe
nadstavenej na stavbe, nachádzajúcej sa na pozemku. To vyplývalo aj z v tom čase platného právneho

stavu v zmysle stavebného zákona, čo však súd nesprávne právne posúdil. S prihliadnutím na vyššie
uvedenú právnu argumentáciu sa potom konštatovanie súdu na strane 23, štvrtý odsek javí ako výsledok
nesprávneho právneho posúdenia veci. 2. Súd tu uviedol, že ...dokončením výstavby bytového domu
sa sporná nebytová časť stala neoddeliteľnou súčasťou bytového domu v celosti vo vlastníctve SBD
a teda, k osobitnému prevodu vlastníckeho práva k tejto časti z vlastníctva štátu, v správe Potraviny

PR na SBD, nebol daný žiaden dôvod. Je preto irelevantné, že v zmluve o združení sa uvádza, že
nebytové zariadenia sa na SBD prevedú osobitnou hospodárskou zmluvou." Citované odôvodnenie
prvostupňového súdu je bez rozporu výsledkom kombinácie neadekvátneho zhodnotenia vykonaného
dokazovania a z toho vyplývajúcich nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia
veci.3.AkmalistranyDohodyzáujemupraviťsvojevzájomnévlastníckevzťahyknehnuteľnostipodľačl.

1 - 3 Dohody, kde nehnuteľnosť podľa čl. 3 bola tvorená nebytovou časťou, resp. nebytovým zariadením,
je potrebné rešpektovať túto vôľu strán Dohody. Dohoda výslovne uvádzala potrebu upraviť tieto otázky
vlastníctva osobitnými hospodárskymi zmluvami podľa platných predpisov. Medzičasom došlo len k
uzatvoreniu hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva k pozemku, zatiaľ čo prevod vlastníctva knebytovej časti osobitnou hospodárskou zmluvou k pôvodnej časti „C" OAC nebol k dnešnému dňu
realizovaný, čo bolo v konaní nesporné. 3. Za nesprávne právne posúdenie veci považuje aj to, že
súd na jednej strane síce správne poukázal na str. 20 na to, že „vlastnícke právo k nehnuteľnosti,

ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti, síce nemožno vykonať bez vkladu do katastra, avšak
existencia tohto práva nie je na údajoch katastra závislá", avšak vzápätí súd hneď na viacerých miestach
svojho rozhodnutia poukazuje na to, že nebytové priestory nie sú zapísané v katastri nehnuteľnosti,
čomu pripisuje (celkom nepochopiteľne) väčšiu váhu, než skutočnému stavu veci. Jedným dychom
dodal, že k nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech neho došlo originálnym spôsobom, faktickou

výstavbou,čobolovkonanídostatočnepreukázané.4.Poukázalajnatúskutočnosť,žeDohodajevtých
svojich ustanoveniach, v ktorých pojednáva o tzv. „nebytových zariadeniach", nezrozumiteľná, neurčitá
a teda neplatná. Nie je totiž zrejmé, čo konkrétne mienili vtedajší účastníci Dohody previesť z hľadiska
vlastníctva medzi sebou. Mohlo sa jednať buď o nebytové priestory ako o stavbu (nehnuteľnosť), ale
mohlo sa jednať aj len o zariadenia slúžiace na dodávku energií hnuteľné veci (teplá a studená voda,
kanalizácia, elektrické a plynové prípojky a vedenia a pod.), ktoré sú v súčasnosti známe ako spoločné

zariadenia v obytnom dome. Budúci bytový dom bol od týchto zariadení závislý, nakoľko len skrz
pôvodnej nebytovej budovy sa tieto nebytové zariadenia mohli dostať k plánovaným 26 bytom v bytovom
dome. Keďže výkladom čl. 3 Dohody sa je možné dopracovať k diametrálne odlišným záverom, je nutné
konštatovať, že konajúci súd mal dôsledne zdôvodniť, prečo uprednostnil nebytových zariadení v zmysle
nebytových priestorov (nehnuteľností) na úkor druhej výkladovej možnosti. Opätovne zdôraznil, že ak

súd mal za preukázané, že podľa súdu sa Dohoda týkala nebytových priestorov, k prevodu vlastníckeho
práva nemohlo dôjsť, pretože k dnešnému dňu nebola uzatvorená riadna osobitná hospodárska zmluva
v zmysle platnej právnej úpravy no hlavne v zmysle čl. 4 druhý ods. Dohody. Ďalej citoval § 37 ods.1, §
41 O. z. a má za to, že v danom prípade sa jedná o vadu prejavu vôle spôsobujúcu, že v tomto rozsahu
pôsobí Dohoda nezrozumiteľne a neurčito, čo má nepochybne vplyv aj na jej platnosť vo vymedzenom

rozsahu. Vôľa má byť jednoznačná, aby nepripúšťala alternatívy, pretože tie by nebolo možné odstrániť
ani výkladom. 5. Za nesprávne právne posúdenie veci je potrebné považovať aj nesprávny výklad
vyhlášky č. 119/1972 Zb. a vyhlášky 104/1966 Zb. Prvá z uvedených vyhlášok primárne rieši otázky
finančného a majetkového krytia činnosti, avšak podrobne nerieši otázku, kto reálne má nadobudnúť
vlastníctvo nehnuteľnosti. Ak sa aj poukazuje na možnosť predbežne si cestou Rámcovej zmluvy o

združení upraviť vzájomné budúce vzťahy, takáto zmluva (Dohoda) má povahu len zmluvy o budúcej
zmluve, ktorá sama nevyvoláva v nej predvídané právne účinky. Je to zrejmé aj z obsahu Dohody,
ktorá inak ako cestou osobitných hospodárskych zmlúv neumožňovala uskutočniť prevod vlastníctva k
svojmu predmetu. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. a) O.s.p. uviedol, že v napadnutom
rozhodnutí súdu je zreteľne vidieť aj vadu § 221 ods.1 písm. f), v zmysle ktorej účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konkrétne konajúci súd sa vôbec nezaoberal
posúdením, či sporné priestory v predmetnej budove predstavujú nebytové priestory, resp. spoločné
priestory a zariadenia bytového domu. Rovnako tak aj z hľadiska stavebnoprávnej úpravy nepovažoval
konajúci súd za potrebné venovať sa povahe predmetnej budovy, čo bolo zásadnou chybou. Súd mal
zohľadniť, že vlastnícke právo k nebytovým priestorom, ktoré fakticky existujú, nadobudol jeho právny

predchodca. Nakoľko sa nebytové priestory nachádzajú v obytnom dome, je s nimi neoddeliteľne spätý
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v obytnom dome. Preto, ak
súd otázku veľkosti spoluvlastníckeho podielu v súdnom konaní vôbec neriešil, jedná sa o tak závažnú
vadu konania, ktoré svedčí o rozpore napadnutého rozhodnutia s príslušnými ustanoveniami zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastnícke bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „zákon o vlastníctve

bytov"). Záverom poukázal aj na to, že odôvodnenie rozsudku, aj keď sa jedná pomerne obsiahle
odôvodnenie, nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O.s.p. a zásadám súdnej praxe,
preto je rozsudok nepreskúmateľný a v dôsledku toho nepresvedčivý, lebo súd sa ani slovom nezmienil o
tom,akosavysporiadalsniektorýmiprávnymjehoargumentáciami,akoajsotázkoupovahymiestnostív
spornej nebytovej časti budovy, či sa z hľadiska stavebného práva jedná o byt, alebo o nebytový priestor,

resp. či sa má jednať o spoločné časti a spoločné zariadenia domu. Z obsahu napadnutého rozhodnutia
nie je možné vyvodiť, čo viedlo súd k niektorým jeho úvahám, prečo nezohľadnil potrebu uzatvoriť
osobitnú hospodársku zmluvu pre prípad prevodu vlastníctva k nebytovej časti tak, ako sa tomu stalo v
súvislosti s pozemkom. Súd na jednej strane vyzdvihol potrebu uzatvoriť osobitnú hospodársku zmluvu v
prípade, ak bolo treba previesť vlastníctvo k pozemku, čo sa aj stalo, ale pri prevode vlastníctva k stavbe

(bývalej časti „C" OAC) súd konštatoval, že osobitná hospodárska zmluva by bola nadbytočná, čo bolo
absolútne v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním. Ústavný súd SR už opakovane judikoval, že
súčasťou základného práva na spravodlivý proces, resp. spravodlivé občianske súdne konanie podľa čl.
46 ods.1 Ústavy SR, resp. čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods.1 Dohovoru je aj právo účastníka konania natakéodôvodneniesúdnehorozhodnutia,ktoréjejasnéazrozumiteľnedávaodpovedenavšetkyprávnea
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatneným nárokom a obranou
proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie

to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je
spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdom odvolaním (§ 201
prvá veta O.s.p.). t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O.s.p., lebo ak rozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania
objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a

teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v
odvolacom konaní úspešný. Záverom dodal, že konajúci súd počas celého trvania prvostupňového
konania neuskutočnil výsluch žalobcu (resp. štatutárneho zástupcu p. Barana). Výsluch účastníkov
konania je pritom elementárnou súčasťou civilného sporového konania, pričom je to práve žalobca ako
právny nástupca svojich predchodcov, kto môže ozrejmiť niektoré skutočnosti podstatné pre rozhodnutie
súdu vo veci samej. Súd však mal v danej otázke odlišný názor a žalobcu nepovažoval za potrebné

vypočuť, čo sa taktiež pričinilo o vadnosť napadnutého rozhodnutia a o jeho faktické odňatie možnosti
konať pred súdom. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak,
ako to uviedol v petite tohto odvolania, a súčasne navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi trovy
odvolacieho konania.
4.Žalobca podaním doručeným súdu 24.6.2015 označeným ako doplnenie - odvolanie z 22.6.2015

dopĺňa o nasledovnú právnu argumentáciu: Ad a) Nemohlo dôjsť k pretransformovaniu nebytového
priestoru na spoločné časti a spoločné zariadenia v bytovom dome, takúto možnosť nepozná a ani v
minulosti nepoznal ani stavebný zákon, resp. ani zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Ad b) Žalovaní nie sú vlastníkmi nebytových priestorov, nemohlo z ich strany preto dôjsť k vydržaniu
vlastníckeho práva k týmto priestorom, pretože tieto priestory nikdy neužívali, čo v konaní nebolo sporné,

pretože aj žalovaní potvrdili, že predmetné nebytové priestory od počiatku užívali Potraviny, resp. jeho
právny predchodca a on samotný. Ak súd rozhodol tak, že to boli práve žalovaní, kto mal vydržať
vlastnícke právo k sporným priestorom, týmto súd vytvoril stav právnej neistoty, ktorý je mimoriadne
nežiaduci. Ad c) Prvostupňový súd v druhom odseku na str. 23 opakovane uvádza, že vôľou SBD aj
Potravín bolo, aby sa výlučným vlastníkom celej stavby, vrátane spornej nebytovej zóny stalo SBD.

Tu však opätovne poukázal na to, že vôľa prejavená v Dohode bez uzatvorenia predvídanej zmluvy
o prevode vlastníctva nepostačuje. Vzhľadom na uvedené, súd nemôže stotožňovať vôľu prejavenú v
zmluve o budúcej zmluve s vôľou, ktorá by tu bola pri uzatváraní riadnej zmluvy. Pokiaľ ide o ods. 3 na str.
23, súd poukázal na § 3 ods.1 vyhlášky č. 191/1964 Zb. „Ak sa má na základe rozhodnutia národného
výboru v bytovom dome družstva výnimočne zriadiť nebytové vstavané zariadenie, napr. obchod,

zdravotnícke stredisko, transformačná stanica a pod., poskytne družstvu prostriedky na financovanie
nákladov výstavby tohto zariadenia a primeraného podielu na celkových rozpočtových nákladoch
výstavby národný výbor zo svojich rozpočtových prostriedkov na občianske a technické vybavene
bytovej výstavby. Ak nie je toto zariadenie súčasťou občianskeho a technického vybavenia, prevedie
národnému výboru pre družstvo potrebné prostriedky organizácia, ktoré bude zariadenie užívať" a podľa

ods.3 „ Stavebná časť nebytového vstavaného zariadenia je vlastníctvom družstva". Pri tomto právnom
posúdení však súd pochybil, nakoľko šlo o presne opačnú situáciu, a síce v prvom rade sa vybudovala
budova pre prevádzku potravín a až následne sa mala dobudovať budova s bytovými jednotkami (na
sporných nebytových priestoroch), a to pre účely bývania zamestnancov podniku Potraviny. Nešlo o
vyhláškou predvídanú situáciu, že sa primárne vybudoval bytový dom a k nemu sa pribudovali následne

nebytové zariadeniam, ako obchody, zdravotnícke stredisko a pod. V odseku 5 na str. 24 prvostupňový
súd uviedol „ na záver súd pokladá za potrebné dodať, že účastníci konania ani archívy nedisponovali
žiadnymi dokumentmi, preukazujúcimi úpravu vzájomných vzťahov zúčastnených strán vo vzťahu k
užívaniu sporných priestorov". Uvedený názor súdu je správny, avšak nemôže byť na ťarchu tvrdenia
žalobcu o jeho vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam. Práve naopak, ak súd na viacerých

miestach odôvodnenia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca tieto priestory dlhodobo (mnoho
rokov) užíval a zároveň v tomto cit. odseku súd uviedol, že dohoda o užívaní priestorov nebola v konaní
preukázaná, znamená to teda, že vlastníctvo zo žalobcu na žalovaných nikdy neprešlo, čím mohol
žalobca (jeho právny predchodca) tieto priestory neobmedzene celé roky užívať bez toho, aby ho niekto
v jeho užívaní rušil. Žalobca by ešte chcel poukázať na nesprávne tvrdenia súdu o oprávnenej držbe a

dobromyseľnosti žalobcu pri posúdení možnosti vydržať vlastníckeho právo k sporným priestorom. Na
strane 28 sám prvostupňový súd uviedol, že v Dohode sa podnik Potraviny zaviazal, že tieto nebytové
priestoryprevedievrámciosobitnejhospodárskejzmluvynaSBD,čosavšaknestaloasúdvodôvodnení
uvádza, že tým si podnik Potraviny nesplnil svoju povinnosť predmetnú zmluvu uzatvoriť. Týmto súdteda potvrdil, že v konaní uzatvorenie uvedenej zmluvy nebolo preukázané. Prvostupňový súd ďalej
pokračoval tým, že práve porušením tejto povinnosti a neuzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva k
sporným priestorom mala byť narušená dobromyseľnosť držby žalobcu (jeho právneho predchodcu)

a preto k vydržaniu dôjsť nemohlo. Žalobca však poukazuje na to, že tieto skutočnosti preukazujú
pravý opak. Má za to, že práve neuzatvorením zmluvy o prevode sporných nebytových priestorov
(bola uzatvorená iba zmluva o prevode pozemku) bola zachovaná dobromyseľnosť podniku Potraviny,
nakoľko podnik Potraviny bol stále v presvedčení, že priestory sú v jeho vlastníctve. Pokiaľ má teda súd
za to, že podľa vyššie uvedených vyhlášok a platných predpisov prešlo vlastníctvo k sporným priestorom

na SBD, tak v takom prípade žalobca trvá na tom, že boli splnené podmienky vydržania, nakoľko dlhé
roky užíval žalobca, resp., jeho právni predchodcovia tieto priestory v dobre viere, že sú ich vlastníckom.
5. Žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu 20.10.2015 (č. l. 1028)
a žiadala rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
6.Žalovaní v 3., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 22., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 33., 34., 34. a 36.
rade (č.l.1033-1037) sa odvolaniu žalobcu vyjadrili nasledovne: považujú Rozsudok Okresného súdu

Košice I. zo 17.2.2015 za správny, navrhujú ho potvrdiť a priznať právo na náhradu trov odvolacieho
konania. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedli: 1. podľa § 205 ods.2 písm. a) OSP v konaní malo
dôjsťkvadepodľa§221ods.1písm.f)OSP,keďúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť
konať pred súdom, a.) tým, že súd sa nezaoberal posúdením, či sporné priestory v predmetnej budove
predstavujú nebytové priestory, resp. spoločné priestory a zariadenia bytového domu. Súd nepovažoval

za potrebné venovať sa povahe predmetnej budovy z hľadiska stavebnotechnického a neriešil otázku
veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Podľa názoru žalobcu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.
Uviedli, že súd sa venoval povahe predmetnej budovy v napadnutom rozsudku predovšetkým na
stranách 21 až 24. Ak súd odôvodnil a uzavrel, že vlastníkom celej samostatnej budovy - bytového domu
sa stalo SBD. Preto nebol žiaden dôvod zaoberať sa otázkou, či sa v ňom ne/nachádzajú nejaké ne/

bytové alebo iné priestory (viď posledný odsek na strane 24 Rozsudku). Tým, že sa súd nezaoberal
nejakou otázkou, ktoré nie je dôležitá pre rozhodnutie v merite veci, súd neodňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom. V zmluve o združení sa zmluvné strany Potraviny a SBD dohodli, že SBD sa stane
výlučným vlastníkom celej stavby, vrátane spornej nebytovej zóny. Potraviny mali len užívacie právo
k spornej časti. Teda Potraviny už od začiatku nemohli byť ani dobromyseľné pre účely vydržania. b.)

tým, že počas celého konania neuskutočnil výsluch žalobcu (resp. štatutárneho zástupcu p. Barana), čo
malo znamenať faktické odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. K námietke uviedli, že žalobca
sám podal žalobu 18.5.2007. V tom čase nebol právne zastúpený. JUDr. Michal Treščák, advokát,
prevzal právne zastúpenie 12.1.2012. V priebehu prvostupňového konania sa uskutočnilo 6 pojednávaní
s prejednaním veci, kde mohol využiť právo konať pred súdom. On sám nevyužil možnosť konať na

pred súdom na pojednávaniach. Napriek tomu, že mohol. A.. N. sa zúčastnil ohliadky predmetných
priestorov 28.4.2014 - viď zápisnica o obhliadke. Tam využil svoje právo konať pred súdom a jeho
vyjadrenia sú zaznamenané v zápisnici. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že postupom súdu
žalobcovi ani p. N. ako štatutárovi žalobcu, nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Tento odvolací
dôvod je len špekulatívny. Podľa § 205 ods.2 písm. d) OSP súd prvého stupňa mal dospieť na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Obsah Rámcovej dohody o združení má
údajne preukazovať originálne nadobudnutie spornej časti Potravinami, keď tie mali stavbu financovať.
K uvedenému uviedli, že žalobca si na svoju argumentáciu vybral jemu sa hodiace časti Rámcovej
dohody o združení. Táto Rámcová dohoda o združení však obsahuje špeciálne ustanovenia - článok 4.
(predovšetkým druhý odsek), podľa ktorého sa Potraviny a SBD neodvolateľne dohodli, že budovaná

stavbapodľačl.1až3tejtodohody(t.j.celástavba)ajsprísl.pozemkombudedružstevnýmvlastníctvom
v celosti (1/1), t.j. SBD, vrátane nebytovej časti (zariadenia) vybudovanej v družstevnom obytnom dome.
Podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa malo vychádzať z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd nemal zohľadniť možnosť horizontálneho členenia stavby („ stavba na
stavbe ") podľa Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., k namietanému uviedli, že Obvodný národný výbor

- Odbor výstavby, Košice - Staré mesto vydal povolenie na začatie stavby 26 bytových jednotiek na
Puškinovej ul. v Košiciach pre SBD ešte 15.6.1974. Podobne Obvodný národný výbor - Odbor výstavby,
Košice - Staré mesto vydal už 13.5.1976 Rozhodnutie o povolení akcie 26 b.j. na Puškinovej ul. v
Košiciach do trvalého užívania pre SBD. Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. nadobudol účinnosť 1.10.1976.
Z uvedeného vyplýva, že ako aj „povolenie stavby", tak aj „kolaudačné rozhodnutie" boli vydané pre

SBD, a na základe skorších predpisov ako Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. Žalobca nepredložil žiadne
rozhodnutie o povolení nejakej stavby Potravín na parc. č. 1004/3, ako ani kolaudačné rozhodnutie
na sporné priestory. Jednalo sa o jednu stavbu, vlastníkom ktorej bolo SBD a určitú nebytovú časť
mohli len užívať Potraviny v zmysle Rámcovej dohody o združení. II. V plnom rozsahu zotrvávajú nasvojom záverečnom písomnom stanovisku k veci z 28.11.2014. Žalobca nie je univerzálnym právnym
nástupcom Potravín. Zdroj Univers, a. s., so sídlom Mlynská 27, Košice (Zdroj Univers) bola založená
jediným zakladateľom Fondom národného majetku so sídlom Drieňová 27, Bratislava Zakladateľskou

listinou z 23.8.1995. Obchodná spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu
Košice I 1.11.1995 (viď list č. 669 a nasl. v súdnom spise). Súčasťou zakladateľskej listiny bola aj
Špecifikácia nehnuteľného majetku na založenie akciovej spoločnosti Zdroj Univers (viď list č. 700
a nasl. v súdnom spise) ako nepeňažného vkladu. Tejto skutočnosti predchádzalo Rozhodnutie č.
187 o privatizácii časti štátneho podniku (viď list č. 670 v súdnom spise) Zdroj Košice, š.p., Košice

(Zdroj Košice) právneho nástupcu podniku Potraviny, n. p., Košice (Potraviny) vydané Ministerstvom
pre správu a privatizáciu národného majetku SR 23.9.1994 pod sp. zn.: KM - 567/94. Podľa výpisu
z obchodného registra Zdroj Univers existoval do 23.02.2005, odkedy bol povolený jeho výmaz z
obchodného registra. Jeho zániku predchádzalo vyhlásenie konkurzu Krajským súdom v Košiciach
uznesením sp. zn. 1K 17/00-10 z 10.4.2000 na jeho majetok, ktorý konkurz 20.01.2005 bol zrušený pre
nepostačujúci majetok Zdroj Univers na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurzu. Zdroj Univers

Zmluvou o prevode nehnuteľnosti z 10.2.2000 - v katastri nehnuteľností pod V 292/2000 (viď číslo
listu 649 súdneho spisu) previedla časť svojho majetku - nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na Mlynskej
27, Košice na parc, č. 1004/1 a 1005/2 - 5 na Zdroj Potraviny, a.s, Košice (v súčasnosti PB Capital),
ktorý majetok mal hodnotou zodpovedať záväzkom firmy Zdroj Univers voči firme Zdroj Potraviny. Zo
špecifikácienehnuteľností,ktorájesúčasťouzakladateľskejlistinyZdrojUnivers,vyplýva,ženeobsahuje

nehnuteľnosť - priestory, ku ktorým určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto konania. Uvedená
špecifikácia totiž neobsahuje žiadnu nehnuteľnosť vedenú na parc., č. 1004/3, teda na parcele, na
ktorej je zapísaný bytový dom, v ktorom dome sa sporné priestory nachádzajú, a pozemok, na ktorom
je bytový dom postavený. V uvedenej špecifikácii nehnuteľného majetku je pod poradovým číslom 73
uvedená nehnuteľnosť s popisom: „Pozemok stavby súp. č.: 1135, O. XX, G., kat. úz.: G. - Z., U. Č..

XXXX, parc. č.: 1004/1, výmera 2393 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria", ktorá je v
projektovej dokumentácii ku výstavbe Obchodného centra Gastrodom ako aj v Znaleckom posudku č.
10-08/1994 zo 14.10.1994 pre ocenenie nehnuteľností štátneho podniku Zdroj Košice, uvedená pod
označením časti „A" a „B" resp. „BI" a „B2" (viď list č. 700 a 747 v súdnom spise). Priestory, ku ktorým
určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto konania, neboli predmetom privatizácie. Preto nemohli

byť následne prevedené na Zdroj Univers, následne na Zdroj Potraviny, v súčasnosti PB Capital, a.s.
- žalobcu. Ani v Znaleckom posudku č. 10-08/1994 zo 14.10.1994 vypracovanom na účely zistenia
hodnoty podniku Zdroj Košice, š. p., Mlynská 27 v časti 11. Gastrodom Košice, Mlynská 27 (viď list
č. 748 v súdnom spise) nie je uvedená žiadna nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na parc. č. 1004/3.
Ani v časti znaleckého posudku pre výpočet obostavaného priestoru (viď listy č. 749 - 750 v súdnom

spise) nie je žiadna zmienka týkajúca sa priestorov v bytovom dome na Puškinovej 2 v časti „C", ako
bola označovaná stavba bytového domu v projektovej dokumentácii ku výstavbe Obchodného centra
Gastrodom. Tvrdenie žalobcu, že ak pod časťou „A" - obchodná a administratívna časť je uvedené v
Znaleckom posudku č. 10-08/1994 (viď list č. 749 v súdnom spise) aj medziposchodie, ktoré sa tam v
skutočnosti nenachádza, tak podľa neho to znamená, že tým je myslené medziposchodie v bytovom

dome, je irelevantné, nakoľko z uvedených rozmerov pre „prízemie + medzipodlažie" časti „A" vyplýva,
že do obostavaného priestoru časti „A" „prízemie + medzipodlažie" je zahrnutý iba priestor s plochou
prízemia v časti „A" a s výškou 5,50 m tohto priestoru na prízemí, pričom rozmery plochy prízemia sú
totožné s rozmermi plochy prvého, druhého a tretieho poschodia v časti „A" (a nie s rozmermi plochy
medziposchodia v časti „C"). Uvedené jednoznačne svedčí o tom, že sa nejedná o medziposchodie

nachádzajúce sa v bytovom dome. Medziposchodie v bytovom dome má iné rozmery a týmito rozmermi
by muselo byť aj toto medziposchodie uvedené v znaleckom posudku. Podobne medziposchodie v
časti „C" by muselo byť vyznačené samostatne aj so svojou výškou, nakoľko sa v bytovom dome aj
reálne nachádza, zatiaľ čo sa v časti „A" medziposchodie nenachádza a preto ani samostatne tam
vyznačené nie je. Zo Znaleckého posudku č. 22/2000 zo 4.2.2000 (viď list č. 756 v súdnom spise), ktorý

bol vypracovaný za účelom prevodu (predaja) majetku medzi právnickými osobami (prevod zo Zdroj
Univers na Zdroj Potraviny) na parc., č. 1004/1 a 1005/2 - 5 z dôvodu úhrady záväzkov vyplýva, že
išlo o ocenenie nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXX, parc. č. 1004/1 a 1005/2 - 5. V tomto
znaleckom posudku pri výpočte zastavanej plochy (viď list č. 757 v súdnom spise) je uvedené, že „2. a
3. nadzemné podl.: = 1. nadzemné podl. ...". Z toho možno odvodiť, že len v časti „A" sa nachádzajúce

priestory na prvom poschodí môžu patriť žalobcovi. Do Znaleckého posudku č. 22/2000 priestory
na prvom poschodí v časti „C" zahrnuté neboli, resp., ani nemohli byť. Vzhľadom na to, že sporné
priestory nikdy neboli vo vlastníctve Zdroj Univers, nemohli byť ani prevedené resp., predané akciovej
spoločnosti Zdroj Potraviny, právnemu predchodcovi PB Capital a.s., aj keď žalobca sa odvoláva, žesporné priestory v suteréne a na prízemí sú zakreslené (bez vyznačenia a popisu) do Znaleckého
posudku č. 22/2000 (viď list č. 766 v súdnom spise), hoci v Znaleckom posudku č. 10-08/1994 pre
účely privatizácie uvedené nie sú, ako ani v úvodnej časti Znaleckého posudku č. 22/2000 (viď list

č. 756 v súdnom spise). Ani znalecké posudky oceňujúce nehnuteľnosti, neosvedčujú nárok žalobcu.
Z § 1 ods.1, § 2 a § 11 ods.2 zákona č. 92/91 Zb. vyplýva, že v prípade prevodu majetku štátu na
iné osoby bolo možné prevádzať len ten majetok, ku ktorému mal štátny podnik právo hospodárenia
a súčasne, ktorý majetok bol prevedený na Fond národného majetku (čiže bol odštátnený). Z vyššie
uvedeného vyplýva, že sporné priestory nemohli byť prevedené na Zdroj Univers, nakoľko štátny podnik

Zdroj Košice nemal právo hospodárenia k týmto priestorom a tak nemohli byť tieto priestory prevedené
na Fond národného majetku a následne sprivatizované. Keby v minulosti uvedené sporné priestory
boli predmetom sporu, čo sa týka hospodárenia - vlastníctva medzi Potravinami a SBD - Staré mesto,
Košice resp. ich právnymi nástupcami, museli by sa sporné priestory najprv právne usporiadať ešte pred
privatizáciou štátneho podniku. Uvedené priestory predmetom sporu nikdy neboli, čo by bolo aj v rozpore
s Rámcovou dohodou o združení. Ďalší argument, ktorý osvedčuje, že žalobca nemá právo na tieto

priestory, vyplýva aj z celkového kontextu zámeru dvoch „socialistických organizácií", ktoré sa združili
za dosiahnutím spoločného záujmu, a nie za účelom vytvorenia nejakého „hybridného vlastníctva".
Medzi organizáciou Potraviny a organizáciou Stavebné bytové družstvo - Staré mesto, Košice bola
uzavretá Rámcová dohoda o združení z 30.8.1972. Citoval znenie §360a ods.1 „Zmluvy o združení"
Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení Vyhlášky č. 37/1971 Zb., §15 ods.4 Vyhlášky č.

104/1966Zb.osprávenárodnéhomajetkuapoukázalnačlánku1Rámcovejdohodyozdruženípriamym
investorom stavby vo vzťahu k bytovému domu sa stalo Stavebné bytové družstvo, ktoré sa tým po
dokončení stavby a splnení zákonom stanovených povinností, stalo aj vlastníkom stavby. V súvislosti
s týmto rozhodnutím stavebné bytové družstvo muselo pristúpiť k vypracovaniu a financovaniu nového
projektu, ktorý bol vyhotovený v roku 1973. Z tohto nového projektu jednoznačne vyplýva, že sanita aj

ústredné kúrenie aj v sporných priestoroch boli realizované na náklady investora - Stavebného bytového
družstva. Výkon inžinierskej činnosti zabezpečovali vtedajšie Potraviny. Túto činnosť mali zabezpečiť
bezodplatne v súlade s požiadavkou na čiastočné riešenie bytovej otázky časti svojich zamestnancov
(z 26 bytov až 22 bytov bolo pridelených zamestnancom Potravín). Z článkov 2 a 3 predmetnej dohody
o združení možno vyvodiť, že sa jednalo o celú budovu bytového domu, keďže v článku 3 dohody

je uvedené, že „v projektovanej družstevnej obytnej budove budú v prízemnej časti (nie v suteréne
a na prvom poschodí) vybudované nebytové zariadenia slúžiace pre prevádzkové účely vtedajších
Potravín". V článku 4 bod 2 je uvedené, že zmluvné strany sa neodvolateľne dohodli, že budovaná
stavba podľa článku 1 až 3 dohody aj s príslušným pozemkom bude družstevným vlastníctvom v celosti
1/1. Za dôkaz uvedeného zámeru obidvoch socialistických organizácií možno považovať aj nimi zaslané

žiadosti o majetkoprávne usporiadanie pozemku na parcely číslo 781 na Stredisko geodézie pre okres
Košice - mesto 18.4.1974 (viď list č. 592 v súdnom spise), v ktorých obidve socialistické organizácie
deklarovali, že celý objekt bude vo vlastníctve stavebného bytového družstva, a takto ho žiadajú aj
právne usporiadať. Následne bol pozemok, ktorý sa nachádzal dovtedy vo vlastníctve štátu a v správe
vtedajších potravín, Hospodárskou zmluvou č. 1/76 z 1.4.1976 (viď list č. 589 a 11 v súdnom spise)

prevedený do vlastníctva vtedajšieho Stavebného bytového družstva. S ohľadom na skutočnosť, že
investorom - stavebníkom celého bytového domu bolo vtedajšie Stavebné bytové družstvo, ktoré po
dokončenístavbysastalovlastníkomstavby,nemohlouždôjsťkprevoduvlastníctvaspornýchpriestorov
na toho istého vlastníka - Stavebné bytové družstvo podľa poslednej vety článku 4 Rámcovej dohody
o združení. Sporné priestory ako priestory „nebytové" nemohli byť predmetom prevodu - či už v rámci

privatizáciealeboneskôranipreto,leboformálno-právnenikdyneboli„nebytovýmipriestormi".Poukázali
na skutočnosť, že pre „samostatnosť" stavieb „A" a „C" v zmysle ich stavby ako aj vlastníctva svedčí
aj tzv. dilatačná špára existujúca medzi budovou obchodného centra časti „A" a bytovým domom. Časti
„A" (štvorposchodová budova) a „C" (osemposchodová) boli oddelené vlastnými 40 cm a 40 cm hrubými
obvodovými múrmi, čo je vidieť aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Aj keď ďalšie

tvrdenia žalobcu nemajú vplyv na podstatu riešeného sporu, majú námietky aj k tvrdeniu žalobcu, že
stavba Obchodno-administratívneho centra bola povolená ešte 11.2.1969, pričom výstavba bytov až
15.6.1974, a preto ide o dve samostatné stavby. Sú názoru, že toto tvrdenie žalobcu je zavádzajúce,
nakoľko v pôvodnom povolení bola zahrnutá aj výstavba podnikových družstevných bytov, a až následne
po rozhodnutí o zrušení povolenia stavby bytov ako „podnikových", došlo ku prehodnoteniu projektovej

úlohy, ku jej zmene, k povereniu stavebného bytového družstva investorkou činnosťou až v roku 1970, k
uzavretiu Rámcovej dohody o združení s SBD v roku 1972. Podobne je to aj s ďalším tvrdením žalobcu,
ktoré vtedajšiemu skutkovému stavu nemôže zodpovedať, a to že v čase začatia výstavby bytov už
prízemná časť bytového domu existovala. Toto tvrdenie je v rozpore s obsahom Geometrického plánuč. 761-306-029-74 z 16.5.1974 a Výkazom plôch ku geometrickému plánu na rozdelenie parcely č. 781,
v ktorých je uvedené, že ide o vymedzenie stavebného pozemku (nie rozostavanej stavby!!!), a hranice
pozemku pare. č. 781/2 sú vymedzené železnými rúrkami (a nie múrmi, ako to je pri rozostavaných

stavbách!!!). Z toho vyplýva, že prízemná časť budovy ako aj časť prvého poschodia, pričom na prvom
poschodí sa nachádzajú tri byty, v tom čase nemohla existovať. V opačnom prípade by na geometrickom
pláne musela byť hranica pozemku vymedzená existujúcim obvodovým múrom už stojacej stavby.
Zároveň je potrebné podotknúť, že nebolo zo strany žalobcu predložené ani stavebné povolenie na
stavbu na tejto parcele, ako ani kolaudačné rozhodnutie o uvedení tejto časti stavby do užívania,

zatiaľ čo oni ich ako dôkaz predložili. Sú presvedčení, že v prejednávanej veci je potrebné náležíte
a logicky zohľadniť aj stavebno - technický kontext stavby budovy, za účelom výstavby ktorých sa 2
organizácie združili. Nemožno prijať taký záver, že by vtedajšie orgány na úseku štátnej správy týkajúcej
sa povoľovania stavieb mali záujem na výstavbe bytových domov, v ktorých základné príslušenstvo
resp. technické zariadenia ako napr. vchod, výťahová šachta, rozvody a uzávery teplej a studenej
vody, ústredného kúrenia, odpadových potrubí a pod. boli situované v „cudzej stavbe" a ku ktorým

by nemali zabezpečený neobmedzený prístup, hoci aj len v prípade havárie. Nestotožňujú sa ani s
argumentáciou žalobcu o tzv. dvoch samostatných stavbách v horizontálnom členení. Sú toho názoru,
že prípustnosť tzv. jednej stavby na inej stavbe je potrebné chápať v zmysle stavebno - technickom,
resp. jej prípustnosti v zmysle povolenia uviesť ju do užívania (Predpis č. 8/1956 Zb. - Vládne nariadenie
o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí ...). Túto prípustnosť však nemožno

chápať v zmysle nadobúdania vlastníckych vzťahov. Sú v tomto kontexte presvedčení, že právne normy
Slovenskej republiky tak v súčasnosti ako aj v minulosti umožňovali nadobúdanie vlastníctva len vo
vertikálnom členení budovy. V tejto súvislosti je potrebné vziať v úvahu, že aj Rámcová dohoda o
združení v článku 4 formuluje, že v bytovom dome bude časť bytová a časť pre obchodné zariadenia.
Táto formulácia nie je v súlade s prezentovaným názorom žalobcu o dvoch stavbách. Pre nich je

neprijateľné ani tvrdenie žalobcu o samostatnej kolaudácii prízemia s medziposchodím a zvyšnej časti
bytového domu, nakoľko rozvody teplej, studenej vody, plynu, odpadu, ktoré sú kompletne zamurované
v stene, a takisto ako aj rozvody ústredného kúrenia sú vedené súvislé bez prerušenia cez všetky
podlažia od suterénu až po 8. poschodie, čiže aj cez sporné priestory. Skolaudovať ich samostatne bolo
technicky nemožné a nespĺňalo by účel kolaudácie (viď' projekt sanity, ústredného kúrenia). Žalobca

žiadne také kolaudačné rozhodnutie nepredložil. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že zriadenie
samostatnej stavby na inej stavbe bolo podmienené len súhlasom vlastníka pôvodnej stavby, ktorý
bol v danom prípade daný v Rámcovej dohode o združení. Uvedené tvrdenie žalobcu vychádza zo
Stavebného zákona platného až od 1.10.1976 a opäť sa to týka len stavebno-technickej realizácie
stavby a možnosti stavby odovzdať do užívania, čiže ide o vyššie uvedenú technickú normu, ktorá

pripúšťala samostatné odovzdanie prevádzkovo ucelenej časti stavby do užívania. V zmysle §119 ods.2
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 je jednoznačné, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva
musí byť stavba pevne spojená so zemou a v zmysle § 24 Vyhlášky č.144/1959 Zb. vlastník stavby
musel byť aj vlastníkom pozemku. V prípade, keby Potraviny mali v úmysle byť aj vlastníkmi sporných
priestorov, tak by sa museli písomne dohodnúť na podielovom spoluvlastníctve a veľkosti podielu na

bytovom dome, prípadne pozemku. Zo skutočnosti, že spodná časť stavby bola čiastočne financovaná
Potravinami nevyplýva, že Potraviny boli originálnym vlastníkom stavby, nakoľko na vlastníctve tohoto
družstevného obytného domu sa dohodlo neodvolateľne v Rámcovej dohode o združení, ktorej účelom
bolo zabezpečenie bývania pre zamestnancov Potravín z dôvodu ich stabilizácie. Nájomcom resp.
vlastníkom bytov boli sľúbené, dokonca vo výmeroch na byty resp. v zmluvách o odkúpení bytov do

vlastníctva (súčasť súdneho spisu) uvedené, aj také príslušenstvo resp. spoločné priestory ako sú
pivnice, kočikáreň, sušiareň, žehliareň, práčovňa, ktoré podľa vtedajšieho štandardu k bytom prináležali.
O tom, že pôvodne tieto priestory mali byť pridelené nájomníkom na prvom poschodí, svedčí aj správa o
revízii elektroinštalácie, ktorú revízny technik vykonal na základe pôvodných podkladov zo stavebného
bytového družstva a v hlavičke ktorej je uvedené, že ide o revíziu spoločných priestorov. Pokiaľ ide

o žalobcovo tvrdenie o vydržaní vlastníckeho práva k sporným priestorom, nemožno ju považovať za
vecne správnu z dôvodu, že vtedajšie Potraviny nemohli splniť nevyhnutný atribút dobromyseľnosti,
pokiaľ ako samostatná organizácia vymedzili v Rámcovej dohode o združení s vtedajším Stavebným
bytovým družstvom, následne aj v Žiadosti zaslanej na zápis do evidencie nehnuteľností na stredisko
geodézie, že bytový dom vrátane časti pre obchodné zariadenia má byť vlastníctvom stavebného

bytového družstva v celosti. Takto vyjadrená vôľa je v priamom rozpore s tvrdením žalobcu o vydržaní
jeho údajného právneho predchodcu. Ďalšou významnou skutočnosťou je to, že Zdroj Univers nebol
univerzálnym právnym nástupcom štátneho podniku Zdroj Košice. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť k
započítaniu držby predchodcu firmy Zdroj Univers pred dátumom vzniku tejto akciovej spoločnosti, t.j.pred dňom 1.11.1995. Žalobca si na základe kúpnej zmluvy z 10.2.2000 nárokuje sporné priestory
nachádzajúce sa v bytovom dome na A.G. X, G. ako vlastník. Pritom žalobca opomína skutočnosť, že
prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na O. XX, G. - na parc. č. 1004/1 a 1005/2 - 5 kúpnou zmluvou,

a nie zmluvou o prevode časti podniku, znamená len prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na týchto
parcelách, ale nie aj prevod práva užívania sporných priestorov v inom bytovom dome na inej parcele.
Žiadna zmluva o prevode časti podniku prípadne o prevode práva na užívanie nebytových priestorov
na parc. č. 1004/3 podpísaná medzi Zdroj Univers a Zdroj Potraviny nebola. Záverom konštatovali, že
oni jednoznačne nesúhlasia so závermi Technického posudku č. l/OV/2004 predloženým žalobcom na

prepočítanie podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho
podielu k pozemku za účelom preklasifikovania sporných priestorov na „nebytové priestory" pre žalobcu
ako vlastníka, čo by okrem iného znamenalo zmenšenie vlastníckych podielov všetkých vlastníkov bytov
bytového domu. Javí sa nim, že v Technickom posudku boli posudzované aj právne otázky, nie len
otázky odborno-technického charakteru, čo by technický posudok nemal obsahovať. Pritom vlastníctvo
pozemku pod bytovým domom nie je spochybňované ani žalobcom. III. Žalovaní si uplatňujú právo na

náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 3 627,88 € za
jeden úkon právnych služieb - toto vyjadrenie k odvolaniu, ktorých špecifikoval. IV. Žalovaní nesúhlasia
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
7.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaní v 21. rade a uviedol, že rozsudok OS Košice I zo 17.2.2015
považuje za správny, navrhuje ho potvrdiť a zároveň mu priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
9.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
10.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.
11.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1 O. s. p. (účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom)
zodpovedajú odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,

pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p., teraz § 171 ods.1

CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania
potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené
podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného
stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli
pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri

vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr.
osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol
o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
K porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj odňatím možnosti konať pred súdom, čímsa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť
konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
12. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky

možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne
konanie.
13.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

14.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie

veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti

zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci

poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré

skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená

odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný -
efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t.
j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane

rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
16. Ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.

17.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný a riadne odôvodnený.
18.Douplatnenéhoodvolaciehodôvoduspadáajnámietkažalobcu,ženebolvypočutý(žalobca-konateľ
spoločnosti) ako účastník konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 131 ods.1 prvá vetaO. s. p. (ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú
vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, teraz § 195 ods.1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany
o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie §

150 ods.2 tým nie je dotknuté.) a dodáva, že výsluch účastníka je len podporným dôkazom a v podstate
sa použije vtedy, ak dokazovanie tvrdenej skutočnosti nemožno vykonať inak. Je nutné zdôrazniť, že
vykonanie dôkazu výsluchom strany treba dôsledne odlišovať od prednesu strany. V prejednávanom
spore skutkové okolnosti boli preukázané listinnými dôkazmi a výsluch žalobcu nebol potrebný. Preto,
ak súd takýto úkon nevykonal postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

19.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
20.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe

ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas

konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

21.Uplatnený odvolací dôvod je čiastočne daný, avšak chyby v zisťovaní skutkového stavu sú takého
charakteru, že nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia.
22.V prvom rade treba konštatovať, že súd nesprávne vyhodnotil predmet zmluvy označenej ako
Rámcová dohoda o združení (č. l. 892, ďalej len Dohoda) z 30.8.1972. Z obsahu čl. I vyplýva, že
jej predmetom je záväzok právneho predchodcu žalovaného v 1. rade prevziať funkciu priameho

investora „Stavby 38 b. j.“ a záväzok Podniku Potraviny Košice prevziať a plniť povinnosti výkonu
inžinierskej činnosti. K výkladu pojmu inžinierska činnosť je potrebné použiť definíciu uvedenú vo
vyhláške bývalého Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 89/1976 Zb. o
oprávnení na inžiniersku činnosť vo výstavbe (zrušená s účinnosťou od 1.5.1990 zák. č. 103/1990
Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Hospodársky zákonník). V praxi pod označením „inžinierska činnosť“

sa rozumie súhrn činností, ktoré v mene stavebníka (objednávateľa) vykonáva právnická osoba alebo
fyzická osoba pre potreby zabezpečenia prípravy a realizácie stavieb. Je to súhrn činností, ktorými
sa zabezpečujú služby pri zastupovaní stavebníka (objednávateľa) v konaní so štátnymi orgánmi,
samosprávnymi orgánmi, dotknutými orgánmi chrániacimi verejné záujmy podľa osobitných predpisov
a inými organizáciami, najmä zabezpečenie vstupných podkladov, prieskumov, odborných posudkov a

stanovísk a dokumentácie stavby, zastupovanie v územnom konaní, stavebníka v stavebnom konaní
a v kolaudačnom konaní zabezpečenie podkladov pre potrebné povolenia, rozhodnutia a stanoviská,
príprava konania na výber zhotoviteľa stavby, zabezpečenie zmluvnej agendy stavby a dozornej
činnostipreobjednávateľa(stavebníka).Vzhľadomnaskutočnosť,žesystematickyjeinžinierskačinnosť
zaradená v čl. 1 možno uzavrieť, že tá sa mala týkať záväzku právneho predchodcu žalovaného v 1.

rade súvisiaceho so stavbou 38 b. j.. Podľa čl. 2 Dohody, predmetom výstavby bol družstevný obytný
dom pozostávajúci z 38 b. j. a podľa čl. 3 Dohody v prízemnej časti družstevnej obytnej budovy mali byť
vybudované nebytové zariadenia, ktoré mali slúžiť pre prevádzkové účely podniku. Aj keď zariadením
domu sú výťahy, práčovňa, kočíkareň, sušiareň, STA, bleskozvod, komín, vodovodné, teplonosné,
kanalizačné, elektrické a plynové prípojky (viď špecifikáciu v akejkoľvek zmluve o prevode vlastníctva

bytu čl. 3 bod 3 napr. č. l. 530 - 539) strany si tento pojem (nebytové zariadenie) vymedzili v čl. 4
tak, že za nebytové časti považovali obchodno - prevádzkové miestnosti a soc. zariadenia, financované
podnikom Potraviny.22.Rozhodujúcou otázkou bola skutočnosť, či Podniku Potraviny Košice vzniklo výlučné vlastníctvo k
častiam rozostavanej časti stavby označenej ako nebytové zariadenia.
23.Vychádzajúc z § 11 ods.4 Hospodárskeho zákonníka (ďalej len HZ) stavba je vo vlastníctve tej

organizácie, ktorá ju obstarala, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne organizácie, je nutné
uzavrieť, že v prejednávanom spore ide o výlučné vlastníctvo k dvom veciam a to nebytovým priestorom
v Dohode špecifikovaných ako nebytové zariadenia, ktorého vlastníkom bol štát, resp. Podnik Potraviny
Košice ako organizácia, ktorá túto časť stavby obstarala a SBD, Staré mesto, Košice, ktorá obstarala
časť stavby - obytný dom. K tomuto záveru odvolací súd dospel z viacerých dôvodov.

24.Prvým je skutočnosť, že Podnik Potraviny Košice spornú časť stavby realizovali na svojom pozemku,
za vlastné finančné prostriedky, na základe Územného rozhodnutia Útvaru hlavného architekta mesta
Košice č. 314/1968 zo 16.2.1968 (č. l. 484), rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby
v Košiciach č. Výst. 133/1969-Va z 11.2.1969 o prípustnosti stavby (č. l. 483), ako aj zápisníc z 11.6.1974
(č. l. 774), 14.6.1974 (č. l. 898). Z uvedených dôkazov je zrejmé, že v čase keď právny predchodca
žalovaného v 1. rade začal so stavbou obytného domu, stavba - nebytové zariadenia - už stála (riešilo

sa jej provizórne zastrešenie). K uvedenému možno dôjsť aj logickým úsudkom, keďže nad bytovými
priestormi sa mal začať stavať obytný dom.
25.Druhým veľmi dôležitým dôvodom je skutočnosť, že k prevodu vlastníctva pozemku pod stavbou
- nebytového zariadenia, o výmere 310 m2, parc. č. THM 1004/3, LV XXXX, kat. úz. G. došlo až na
základe Hospodárskej zmluvy HZ 1/76-MJ z 1.4.1976 (č. l. 589), ktorého pôvodným vlastníkom bol Čsl.

štát - Potraviny Košice, zapísaný na LV č. XXXX EN 781, kultúra - dom dvor č.p. 1135 o výmere 2679 m2
(č. l. 479). Opäť je potrebné zdôrazniť, že v tom čase bola už stavba nebytových priestorov realizovaná.
26.Samotný nebytový priestor je vecou v zmysle § 119 ods.2 O.z. (nehnuteľnosťami sú pozemky a
stavby spojené so zemou pevným základom), ale aj podľa v súčasnosti platného zák. č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ZoVBaNP).

27.Podľa § 2 ods.2 ZoVBaNP bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie
budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v
ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

27.Podľa § 2 ods.3 ZoVBaNP nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie;
nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
28.Podľa § 4 ods.1 ZoVBaNP vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na
základezmluvyoprevodevlastníctvabytualebonebytovéhopriestoruvdomesvlastníkomdomualebos

právnickouosobou,ktorámáprávohospodáreniakdomu,svlastníkombytualebonebytovéhopriestoru,
b) na základe zmluvy o výstavbe domu, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu.
29.Podľa § 4 ods.2 ZoVBaNP byt alebo nebytový priestor v dome môže byť vo vlastníctve fyzickej osoby
alebo právnickej osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

30.Podľa § 21 ods.1 ZoVBaNP vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na
základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu stavebníkmi.
31.Podľa § 21 ods.2 ZoVBaNP vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe
domu si vymedzia stavebníci (vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome) písomnou zmluvou.
32.Podľa § 21 ods.3 na účinnosť zmluvy je potrebný zápis do katastra nehnuteľností.

33.Nebytové priestory boli postavené ako súčasť obchodno - administratívneho strediska na základe
stavebného povolenia a užívané v zmysle kolaudačného rozhodnutia, pričom ich charakter nebol
zmenený žiadnym rozhodnutím.
34.Ďalej treba poukázať na to, že celý objekt bol kolaudovaný v dvoch etapách, čo tiež svedčí o
tom, že nebytové priestory sa nestali súčasťou obytného domu. Samostatne bol kolaudovaný obytný

dom na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru, odboru výstavby Košice - Staré mesto č.
Výst.2050/1976-Ja z 13.5.1976 (č. l. 635). Celý objekt OAC rozhodnutím Obvodného národného výboru,
odboru výstavby Košice - Staré mesto č. Výst.5090/1976-Ja z 9.12.1976 (č. l. 633) a časť objektu z ul.
gen. Petrova 13.1.1976 (č. l. 716).
35.Podľa§69ods.1HZpreprevodynárodnéhomajetkudovlastníctvainýchorganizáciínežštátnych,ku

ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení, platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov
o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.
36.Podľa § 69 ods.3 HZ iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré sú v národnom majetku, sú možné,
len pokiaľ to pripúšťajú vykonávacie predpisy. V týchto prípadoch prevody do vlastníctva družstevnýchalebo iných socialistických organizácií než štátnych sa vykonávajú zmluvou podľa ustanovenia § 349;
prevody do vlastníctva občanov sa vykonávajú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
37.Podľa § 349 HZ pre hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku mimo obvyklého

hospodárenia (§ 69 ods. 3) obdobne platí ustanovenie § 347.
38.Podľa § 347 ods.1 HZ Hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku mimo obvyklého
hospodárenia (§ 68) musí obsahovať a) určenie prevádzaného majetku, b) určenie dňa prevodu správy
národného majetku, c) ak je prevod odplatný, aj výšku odplaty.
39.Podľa § 347 ods.2 HZ Hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku vzniká dohodou

organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 1.
40.Z cit. ust. je zrejmé, že iným spôsobom previesť štátny majetok ako zmluvou nebolo možné.
41.Podľa § 70 ods.1 HZ časti národného majetku môžu sa bezplatne odovzdať do trvalého užívania
iným organizáciám než štátnym, najmä družstevným alebo spoločenským.
42.Podľa § 70 ods.2 HZ organizácia, ktorej bol majetok odovzdaný do trvalého užívania, je oprávnená
užívať majetok len na účel, na ktorý jej bol odovzdaný. Je povinná majetok udržiavať a chrániť. Môžu

sa jej uložiť osobitné obmedzenia práva trvalého užívania.
43.Podľa § 70 ods.3 HZ majetok odovzdaný do trvalého užívania môže byť organizácii odňatý, ak neplní
svoje povinnosti trvalého užívateľa; inak len vtedy, ak to vyžaduje vyšší spoločenský záujem.
44.Podľa § 71 ods.1 HZ štátna organizácia môže, pokiaľ je to účelné, národný majetok, ku ktorému
má právo hospodárenia a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, prenechať zmluvou na

užívanie inej organizácii (§ 348).
45.V kontexte s uvedeným so žalovaným v 1. rade nikdy nebola uzatvorená zmluva o prevode majetku
a Dohoda nebola spôsobilý titul. V podstate ani nemohlo na žalovaného v 1. rade prejsť vlastníctvo k
sporným priestorom, lebo podľa jeho predmetu činnosti nemohol ich využívať na určený účel. Ak by aj k
prevodu došlo (čo sa ale nikdy nestalo) v súlade s § 70 ods.3 HZ by musel tieto priestory ako nepotrebný

majetok vrátiť štátu.
46.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo ich založil
na chybnom hodnotení dôkazov, keď tvrdil, že na základe uzatvorenej dohody Podnik Potraviny Košice
nemuselpreviesťvlastníctvoknebytovýmpriestoromnažalovanéhov1.radealeboajbeztohtoprevodu
sa stal ich vlastníkom. Odvolací súd je toho názoru, že Podnik Potraviny Košice nemohol previesť toto

vlastníctvo na žalovaného v 1. rade (a preto ich ani nepreviedol), lebo ten by ich nemohol využívať na
účel, pre ktorý boli postavené.
41.Podľa § 85 ods.1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon,
ďalej len SZ) v znení neskorších predpisov stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny v spôsobe užívania stavby, v jej prevádzkovom

zariadení, v spôsobe alebo podstatnom rozšírení výroby sú prípustné len po predchádzajúcom ohlásení
stavebnému úradu, ktorý o nich rozhodne alebo nariadi nové kolaudačné konanie.
42.Podľa § 85 ods.1 SZ zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný
úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby.
43.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebytové priestory nikdy nezmenili svoj charakter a vždy

boli užívané na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí.
44.Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že vlastníctvo k stavbe - nebytovým zariadeniam (priestorom)
vzniklo ich výstavbou štátu s užívacím právom Podniku Potraviny Košice, obdobne ako k nebytovej
budove OD Gastrodom (č. l. 648, 649). Sporné vlastníctvo, však nikdy nebolo zapísané na žiadnom liste
vlastníctva v evidencii nehnuteľností.

45. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť
súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a

nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho

ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu
alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.
alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako hopríp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.
vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
45.Súd v časti použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
46.Správne použil aj právny predpis zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon, ďalej len SZ) v znení neskorších predpisov, ktorý v čase vydávania rozhodnutí o
stavbe ale aj v čase výstavby obytného domu síce ešte nebol platný a účinný (účinnosť 1.10.1976)

ale vychádzajúc z Prechodných ustanovení § 141 ods.2 SZ pri stavbách dokončených predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa konanie vykoná podľa doterajších predpisov, pokiaľ nejde o
stavby na ktoré sa vzťahovalo ustanovenie bodu 119 vyhlášky Štátneho výboru pre výstavbu č. 243/1957
Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k vládnemu nariadeniu o odovzdaní a prevzatí
dokončených stavieb alebo častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania).
47.Súd nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav § 3 ods.1 vyhl. č. 191/1964 Zb. o finančnej,

úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domčekov ak sa má na
základe rozhodnutia národného výboru v bytovom dome družstva výnimočne zriadiť nebytové vstavané
zariadenie, napr. obchod, zdravotnícke stredisko, transformačná stanica a pod., poskytne družstvu
prostriedky na financovanie nákladov výstavby tohto zariadenia a primeraného podielu na celkových
rozpočtových nákladoch stavby národný výbor zo svojich rozpočtových prostriedkov na občianske a

technické vybavenie bytovej výstavby. Ak nie je toto zariadenie súčasťou občianskeho a technického
vybavenia, prevedie národnému výboru pre družstvo potrebné prostriedky organizácia, ktorá bude
zariadenie užívať.
48.Podľa § 3 ods.3 vyhl. č. 191/1964 Zb. stavebná časť nebytového vstavaného zariadenia je
vlastníctvom družstva. Družstvo je povinné uzavrieť zmluvu o užívaní tohto zariadenia (§ 350 v spojení

s § 348 Hospodárskeho zákonníka) s organizáciou určenou národným výborom. Zmluva sa dojednáva
na neurčitý čas. Zrušiť zmluvu alebo zmeniť spôsob užívania nebytového vstavaného zariadenia možno
len so súhlasom národného výboru.
49.Nesprávna aplikácia spočíva v tom, že v súdenom spore nejde o prípad, že kedy družstvo postavilo
nebytové priestory, ktoré by sa mali užívať na činnosti vyšpecifikované v § 3 ods.1 cit. vyhl. Práve

naopak štátna organizácia za vlastné prostriedky a na vlastnom pozemku postavila nebytové priestory
a žalovanému v 1. rade s jej súhlasom umožnila na nich realizovať svoju výstavbu.
50.Aj keď žalobcom uplatnený dôvod je čiastočne daný, tento nemá žiaden dosah na správnosť
rozhodnutia.
51.Na potvrdenie správnosti (okrem právnej argumentácie a dôvodov uvedených v bodoch 11 - 50)

odvolací súd dodáva, že súd správne určil, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam ich stavbou a ani vydržaním. K uvedenému konštatovaniu je nutné zdôrazniť, že
žalobca nie je právnym nástupcom Podniku Potraviny Košice avšak je rovnako je nutné dodať, že tieto
priestory nenadobudol ani žalovaný v 1. rade a už vôbec nie žalovaní v 2. - 34. rade.
52.Pôvodným vlastníkom bol Čsl. štát - Potraviny Košice, š.p., ktoré od 1.12.1977 zmenili názov na Zdroj

- Východoslovenský podnik (č. l. 668). 1.1.1989 bol založený ZDROJ Košice š. p., ktorý prevzal všetok
majetok, práva a záväzky zrušeného podniku ZDROJ - Východoslovenský podnik Košice (č. l. 663, 665,
667). Rozhodnutím zakladateľa Fondu národného majetku SR bola založená a. s. ZDROJ UNIVERS a.
s. (č. l. 671), Košice, Mlynská 27, IČO: 31 715 834 na základe privatizácii časti podniku z 20.7.1995.
Predmetom nepeňažného vkladu je časť majetku slúžiaceho na prevádzkovanie podniku ZDROJ Košice

š. p., špecifikované v privatizačnom projekte. Zo špecifikácie nehnuteľného majetku na č. l. 700 pod
bodmi 72 - 77 je majetok, ktorý bol sprivatizovaný na O. XX S. G., zapísaný na LV č. XXXX parc. č.
1004/1 zast. plocha a na LV XXX parc. č. 1005/2, 1005/3, 1005/4, 1005/5. Sporná nehnuteľnosť sa v
špecifikácii majetku nenachádza. Rovnako je nutné podotknúť, že spoločnosť ZDROJ UNIVERS a. s.
je univerzálnym právnym nástupcom sprivatizovanej časti podniku ZDROJ Košice š. p.(viď rozhodnutie

NS SR 4Cdo 88/97, publikované v ZSP 62/1999).
53.Ak by súd aj postupoval podľa § 2 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení platnom do 31.12.1995 (majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a
finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve,
ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku) a považoval, že sporný majetok bol

predmetom privatizácie, len nebol zahrnutý do zoznamu žalobca nie je právnym nástupcom spoločnosti
ZDROJ UNIVERS a. s.
52.Druhým subjektom, ktorý privatizoval časť podniku ZDROJ Košice š. p. bola spoločnosť ZDROJ
POTRAVINY, a.s., G., O. XX, IČO: 31 722 296, ktorá vznikla rozhodnutím zakladateľa Fondu národnéhomajetku SR na základe privatizácii časti podniku a k 8.1.1996 prebrala časť majetku, práv a záväzkov
podniku ZDROJ Košice š. p. a to odštepný závod 11-01 Košice, Jazerná 1 (č. l.720). Táto spoločnosť
od 15.4.2002 zmenila obchodné meno na ZDROJ KOŠICE, a.s. a od 12.1.2006 na PB Capital, a.s..

Žalobca je teda univerzálnym právnym nástupcom sprivatizovanej časti podniku ZDROJ Košice š. p.
týkajúcej sa odštepného závodu 11-01 Košice, Jazerná 1.
53.Žalobca (s obchodným menom ZDROJ POTRAVINY a. s.) Zmluvou o prevode vlastníctva k
nehnuteľnosti z 10.2.2000 (č. l. 717) nadobudol od spoločnosti ZDROJ UNIVERS a. s. nehnuteľnosti
vyšpecifikované v čl. I avšak bez sporných nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného žalobca sa

nestal vlastníkom nehnuteľností 1.výstavbou, 2. rovnako sporné nehnuteľnosti nemohol ani vydržať,
lebo žalobca je univerzálnym právnym nástupcom podniku časti Potraviny Košice š. p. týkajúcej sa
odštepného závodu 11-01 Košice, Jazerná 1 a neexistoval u neho žiaden právny titul (ani domnelý
právny úkon) vstupu do držby spornej nehnuteľnosti. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže
rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia
zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. K uvedenému zaujal stanovisko NS SR v množstve

rozhodnutí (napr. 5 Cdo 234/2009, 4Cdo 361/2012). Žalobca nenadobudol spornú nehnuteľnosť
privatizáciou časti podniku Potraviny Košice š. p. a 3. ani kúpou od spoločnosti ZDROJ UNIVERS, a. s.
54.Súd prvej inštancie vyslovil nad rozsah predmetu konania, že žalovaní sú vlastníkmi sporných
nehnuteľností, s čím sa odvolací súd nestotožňuje, keďže ich vlastníctvo nebolo preukázané. Títo
sa nestali jej vlastníkmi podľa § 4 ods.1 ZoVBaNP, výstavbou (nerealizovali ju), vydržaním (nesvedčí

im žiaden nadobúdací titul), pričom žalovaní v 2. - 36. rade nie sú právnymi nástupcami právneho
predchodcu žalovaného v 1. rade a ani na základe zmluvy o prevode majetku. Avšak ani táto skutočnosť,
nič nemení na správnosti výroku napadnutého rozsudku, ktorý odvolací súd potvrdil avšak z iných
dôvodov, ako tých na základe ktorých rozhodol súd prvej inštancie.
55.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
56.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
58.Žalovaní síce mali aj v odvolacom konaní úspech, preto by mali právo na náhradu jeho trov a to

za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov im nemohla byť priznaná,
lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom iba to, čo už
bolo opakovane uvádzané počas konania na súde prvej inštancie), z toho dôvodu trovy spojené s týmto
úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva a žalobca nemal v odvolacom
konaní úspech, preto stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

59.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.