Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607213858
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:4607213858.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného O. M., IČO XX XXX XXX, proti povinnému C.,
s.r.o., so sídlom M., B. č. XXX/XX, IČO XXXXXXXX, t. č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie
1.810,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske
č. k. 3Er/1580/2008-19 zo dňa 27. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. X. O. trovy exekúcie vo výške 23,08 eur do 3 dní od právoplatnosti
predmetného rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) a § 196, §
200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2, §
25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na
základe návrhu oprávneného a z Obchodného registra Slovenskej republiky bolo zistené, že povinný
bol dňa 17.03.2015 vymazaný ex offo, pričom povinný zanikol bez právneho nástupcu, keď spoločnosť
povinného bola zrušená na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/64/2013 - 21
zo dňa 24.10.2014 z dôvodu uvedeného v § 8a ods. 1 písm. c) zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom
registri v znení neskorších predpisov, t. j. že spoločnosť nemá žiaden majetok. Súd prvého stupňa na

základe uvedeného a citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre
nemajetnosťzrušenýbezlikvidácieanáslednevymazanýzobchodnéhoregistra.Zároveňpovinnýnemá
právneho nástupcu, voči ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu. O trovách exekúcie rozhodol
súd podľa uvedených zákonných ustanovení tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhrady
vo výške 23,08 eur, ktoré predstavujú: a/ odmenu za 4 paušálne úkony, 4 x 3,32 eur, t.j. vo výške
13,28 eur, b/ hotové výdavky vo výške 5,95 eur (poštovné), c/ DPH zo sumy 19,23 eur, t. j. 3,85 eur.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam rozhodol súd prvého stupňa tak, že exekúciu zastavil a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. X. O. trovy exekúcie vo výške eur do 3
dní od právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom

z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že v prípade zániku
povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní
náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto
možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08-16 zo dňa
16.12.2008. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení
exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.11.2007, doručeným súdnej
exekútorke JUDr. X. O. dňa 30.11.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
1.810,26 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie O. zo dňa
18.07.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2007 a vykonateľnosť dňa 07.09.2007.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčínč.k.40CbR/64/2013-21zodňa24.októbra2014,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa25.11.2014
súd zrušil bez likvidácie spoločnosť C., s. r. o., so sídlom B. XXX/XX, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX
zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 19437/R. Povinný
bol následne dňa 17.03.2015 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že v súlade
s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M
Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého
dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod

zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách
exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h)
Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom
jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže

prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej
majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade
nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel

na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k.
40CbR/64/2013-21 zo dňa 24.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014, zrušil obchodnú
spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého
stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že

uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého
stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013

dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o

ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne

ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.

novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné

ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo

rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .