Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 7, 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 5T/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516010268
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Ginelliová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7516010268.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Ginelliovej a

prísediacich Jolany Takáčovej a Marty Bakšiovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.3.2018 v
Košiciach,

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Ľ. Š. - W.. XX.X.XXXX U. V., M. F. F. Č.. XX, I. V. - I.,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. a/Tr. por. spod obžaloby Okresného prokurátora Košice - okolie 1Pv/714/15 zo dňa
18.5.2016, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
§ 199 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak,

ž e

„- v obci Slanec, okres Košice - okolie dňa 18.9.2015 okolo 23:00 hod. pri kultúrnom dome, zobral na

ruky W. I. a odniesol ju na lavičku, kde si na ňu ľahol, začal jej vyzliekať tričko, spodné prádlo, pričom
táto ho fackovala, udierala do tváre, a keď sa do nej snažil vniknúť penisom, kopla ho do rozkroku a z
miesta utiekla, pretože nebolo dokázané že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej W. I., L. I.
I., H.E. F., N. R., V. H., R. I., znalkyne z odboru zdravotníctva odvetvia psychiatrie MUDr. Kornélie
Fabišíkovej a znalkyne z odboru psychológie PhDr. Evy Sklenárovej, boli oboznámené listinné dôkazy,
kde na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr. por. a k skutku
nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a uviedol, že je nevinný. Tvrdil, že
poškodenú pozná, avšak tá je voči nemu zaujatá, pretože s ňou v minulosti chodil a popri tom mal aj iné
dievčatá. Potvrdil, že pravdepodobne kritického večera bol na rómskej zábave, pil alkohol - vodku, asi 4
poldeci a pivo v priebehu celého večera, avšak nepamätá sa, žeby v súvislosti s poškodenou mal nejaký
konflikt. S poškodenou vôbec nekomunikoval a ani ju nevidel ako fajčí pred kultúrnym domom a počas

večera si ju vôbec nevšímal. Pripustil, že na zábave mal s kamarátom slovný konflikt, ale bolo to dnu
v sále a vtedy prišli pracovníci SBS služby a vyniesli ho von pred dvere kultúrneho domu, pričom mu
dohovárali aby nerobil hlúposti a asi po desiatich minútach sa vrátil dnu. Trval na tom, že s poškodenou
vonku nebol a skutok nespáchal.Poškodená W. I. v prípravnom konaní uviedla, že kritického dňa bola na rómskej zábave v kultúrnom
dome v Slanci, kde počas večera tancovala, zabávala sa, ale nič nepila. Keď okolo 23. 00 hod. išla fajčiť

pre kultúrny dom, prišiel k nej obžalovaný, ktorý ju začal bozkávať, hovoril jej že ju ľúbi a obchytkával
ju. Ona to nechcela, preto mu povedala nech prestane, pričom ju obžalovaný vzal na ruky a odniesol
na lavičku do parku. Napriek tomu, že ho kopala nohami, rukami odtláčala a fackovala, ľahol si na ňu,
začal ju bozkávať na ústa a stiahol si nohavice, rozopol jej opasok a tiež jej stiahol nohavice a nohavičky.
Poškodená mu po celý čas hovorila aby prestal, kričala o pomoc, dala mu facky, odtláčala ho od

seba rukami aj nohami. Nasilu jej dal dole tričko a podprsenku, bozkával ju na prsiach, pričom stále ho
odtláčala rukami a hovorila mu aby prestal. Dala mu aj boxer do nosa, ale nerobil si nič z toho lebo bol
opitý. Potom si vzal svoj penis do ruky a nasilu ho chcel strčiť do vagíny, čo sa mu však nepodarilo, lebo
ho nohami odkopla a on spadol na zem. Keď sa postavil a chcel ísť zase na ňu, kopla ho do penisu,
pričom zase spadol na zem a kričal, že čo to spravila, že ho to bolí. Následne sa obliekla a utekala
do kultúrneho domu, kde povedala bratrancovi Ondrejovi, že obžalovaný ju chcel znásilniť a plakala.

Potom išla s bratrancom tancovať a znova prišiel za ňou obžalovaný a chcel aby išla s ním vonku sa
porozprávať, ona to odmietla a keď ju naďalej otravoval, prišli pracovníci SBS-ky a odniesli ho von.
Obžalovaný sa už nevrátil a preto sa s bratrancom ďalej zabávala asi do štvrtej rána a vec oznámila
na polícii na druhý deň poobede. Dodala, že nemala žiadne zranenia, u lekára nebola, chýbala jej len
náušnica, ktorú na druhý deň s bratrancom našli pod lavičkou. V trestnom konaní si neuplatnila nárok

na náhradu škody. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, ako sa ju obžalovaný pokúsil na lavičke pred
kultúrnym domom kde bola fajčiť pokúsil znásilniť, čo sa mu však nepodarilo, lebo ho kopla do rozkroku
a potom utiekla do kultúrneho domu. Poprela, žeby s obžalovaným v minulosti mala pomer, poznala ho
iba z videnia. Na otázku prokurátora, akým spôsobom sa bránila a či jej pri tom nejako roztrhol oblečenie
uviedla, že oblečenie nemala poškodené a bránila sa tak, že ho viackrát fackovala po tvári, avšak boxer

mu nedala. Po prečítaní zápisnice z prípravného konania a vyzvaní aby odstránila rozpor ohľadom toho
ako sa bránila, svedkyňa pripustila, že je pravdou, že obžalovanému dala aj boxer do nosa a pokiaľ tak
nevypovedala na pojednávaní, tak to len z dôvodu, že na to zabudla.

SúdprečítalsosúhlasomobžalovanéhoaprokurátorasvedeckúvýpoveďH.F.,ktorýsanapojednávania

opakovane nedostavil z vážnych zdravotných dôvodov, z ktorej vyplýva, že bol spoluorganizátorom
rómskej zábavy v kultúrnom dome v Slanci, ktorá sa konala dňa 18.9.2015, kde zároveň ešte s
dvomi kamarátmi vykonávali dozor, pretože SBS služba nebola zabezpečená. Tvrdil, že bol problém s
obžalovaným, ktorý prišiel na zábavu a mal už vypité a keď sa tam začal hádať s mladými chlapcami,
vyniesli ho von pred kultúrny dom, okolo 23,00 - 23,30 hod a potom sa „schladil“ a okolo 01,00 -

02,00 hod. sa vrátil späť. Dodal, že pozná obžalovaného aj poškodenú, obžalovaný je dobrý chlapec,
chodí pomáhať ľuďom na dedine a pokiaľ ide o konflikt na zábave, pravdepodobne za to môže alkohol.
Poškodená má tri deti, rada s každým chlapom flirtuje, ťažko jej niečo veriť, pričom si všimol, že na
zábavách často chodí s chlapcami von. Tvrdil, že nevie o tom, žeby poškodená mala nejaký problém s
obžalovaným, obžalovaný bol vyhodený zo zábavy ale z iného dôvodu. Dodal, že podľa jeho názoru by

obžalovaný poškodenú neznásilnil a pokiaľ by od nej aj niečo chcel, dostal by to aj bez násilia.

Zo svedeckej výpovede svedka I. I. vyplýva, že kritického večera bol na zábave v kultúrnom dome v
Slanci spolu so sestrou Janou a jej kamarátkami. Nevie presne koľko bolo hodín, keď k nemu prišla
poškodená W. I., ktorá je jeho sestrenica a povedala mu, že obžalovaný ju chcel znásilniť. Viac sa o tom

nebavili, avšak všimol si, že jej chýba v uchu náušnica. Poškodená sa k nim pridala a spolu tancovali,
videl ako za ňou prišiel obžalovaný a chcel aby s ním šla von a keď mu povedala, aby jej dal pokoj,
on odišiel. Dodal, že poškodená potom ďalej tancovala akoby sa nič nestalo a zo zábavy odchádzali
spolu okolo 03,00 hod. Na druhý deň mu poškodená povedala, že keď fajčila pred kultúrnym domom,
obžalovaný ju vzal na ruky odniesol ju na lavičku v parku, začal ju bozkávať a vyzliekať, napriek tomu,

že mu hovorila aby ju pustil, kopla ho do rozkroku a vrátila sa do kultúrneho domu. Nevšimol si na nej
žiadne zranenia, pričom keď bol s poškodenou v parku na prechádzke na ďalší deň, našla tam náušnicu,
ktorú stratila na zábave. Na pojednávaní svedok dodal, že poškodená nechcela aby zavolal políciu.

Svedkyne N. R., V. H. E. R. I. potvrdili, že boli kritického večera na diskotéke, videli ako sa poškodená

zabáva, avšak k skutku sa vyjadriť nevedeli.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie vypracovaného na poškodenú W. I. vyplýva, že jej
intelektové schopnosti sú v pásme podpriemeru, až na hranici mentálne poruchy správne hodnotiťa usudzovať, nemá tendenciu k správnym logickým úsudkom, orientuje sa podľa náhodne vybratých
nepodstatných podnetov. Nemá zistené poruchy myslenia, v bežnom živote chápe to, čo sa okolo nej
deje a v bežnej situácii sa vie aj správne orientovať. Pamäťové schopnosti má v pásme podpriemeru,

je spôsobilá si správne za
pamätať a reprodukovať to, čo vnímala. Neboli u nej zistené žiadne poruchy v oblasti mnestických
funkcií, v žiadnej z fáz pamäti. Subjektívne si verí, že dej popisuje podľa vlastných spomienok. Je
schopná správne vnímať a pamätať si to, čo prežila, má predpoklady to interpretovať primerane jej
skúsenostiam, nevylúčila však sklon k zakrývaniu niektorých údajov o sebe, čo môže mať dopad na jej

vierohodnosť.Potakejtoskúsenostiakotopoškodenápopisuje,bymalobyťprimeranejšieinésprávanie,
mali by byť prítomné emočné reakcie, ktoré sama neudáva, ale pokračuje v zábave, preto znalkyňa
nevylúčila, že poškodená dramaticky zveličila udalosti. Uviedla, že poškodená netrpí a ani netrpela
stresovým syndrómom pod vplyvom udávaných prežitých udalostí, po skutku sa vedela vrátiť k zábave
a baviť sa do rána, čo pri pokuse o znásilnenie je neobvyklé správanie.

Súd vypočul znalkyňu konaní pred súdom, kde zotrvala na záveroch vyššie uvedeného znaleckého
posudku, ktorý však doplnila o nové poznatky zistené počas výsluchu poškodenej na hlavnom
pojednávaní, u ktorej si všimla, že v čase keď popisovala priebeh kontaktov s obžalovaným, ako ju mal
bozkávať, preniesť na lavičku, mala poškodená veľa antidotykov na nos, oči, pričom počas inej časti
výpovede sa tváre nedotýkala. Tieto antidotyky sú znakom klamania, pričom aj v znaleckom posudku

uvádzala, že poškodená má sklon zakrývať veci, ktoré sa týkajú jej osoby, tak aj tieto znaky by mohli
súvisieť s tým, že v čase keď sa stal skutok nebolo to znásilnenie, resp. poškodená to nebrala ako
znásilnenie. Predpokladá, že poškodená dramaticky zveličila konanie. Mohlo sa kritického večera niečo
stať, ale nie v takej intenzite ako to ona udáva, prípadne to mohlo byť z jej strany aj dobrovoľné. Znalkyňa
dodala,žeajtvrdeniepoškodenej,ženadruhýdeňšlahľadaťnáušnicunamiesto,kdesamalstaťskutok

potvrdzuje jej záver, že nebola v strese, pretože ženy po znásilnení alebo pri pokuse o znásilnenie sa
vyhýbajú miestam, kde k takémuto skutku malo dôjsť.

V konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva odvetvia psychiatrie zo záverov
ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel a ani toho času netrpí na žiadnu

duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy, u obžalovaného ide o ľahkú mentálnu retardáciu.
Jeho schopnosť ovládať svoje konanie vzhľadom na disharmonický vývin osobnosti a zvýraznenú
pudovú zložku v rámci ľahkej mentálnej retardácie bola len nepodstatne zmenšená. Obžalovaný
chápe zmysle trestného konania. Znalkyňa doporučila obžalovanému uložiť ochranné psychiatrické
liečenie ambulantnou formou za účelom tlmenia eretických prejavov impulzivity a agresivity v rámci

ľahkej mentálnej retardácie. Závislosť na alkohole a ani iných návykových látkach nezistila, preto nie
je indikovaná žiadna forma ochranného protialkoholického ani protitoxikomanického liečenia. Patická
opitosť nebola zistená. Na pojednávaní znalkyňa zotrvala na záveroch posudku a dodala, že jeho pobyt
na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Z miesta trvalého bydliska obce Blažice je obžalovaný iba všeobecne charakterizovaný, dlhší čas sa
tam nezdržiava, preto ho nevedia bližšie hodnotiť.

Z charakteristiky ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že obžalovaný nastúpil na
výkon trestu dňa 4.1.2016 a z výkonu by mal byť prepustený po jeho vykonaní dňa 4.1.2017. V

pedagogickej dokumentácii nie sú evidované žiadne previnenia voči právnym predpisom, k príslušníkom
a spoluodsúdeným sa správal slušne, dodržiaval poriadok a čistotu v osobných veciach, nevyvolával
žiadne konfliktné situácie. Bol pracovne zaradený,
pričom pracovné povinnosti si plnil na požadovanej úrovni. Počas výkonu trestu udržiaval vzťah s
družkou H. M. a deťmi formou korešpondencie.

Podľa odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú
trestnú činnosť, naposledy trestný rozkazom Okresného súdu v Trebišove sp. zn. 7T/116/2015 zo dňa
17.8.2015, kde pre trestný čin podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest si vykonal

dňa 4.1.2017.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo aj súhrne nie je možné vyvodiť záver, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Obžalovaný od začiatku trestného stíhania popiera, že by poškodenúznásilnil. Pripustil, že kritického večera bol na rómskej zábave, avšak s poškodenou neprišiel do
žiadneho kontaktu. Naproti tomu poškodená podrobne popísala akým spôsobom sa obžalovaný pokúsil
ju znásilniť. Zo záveru znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že poškodená má sklon k

zveličovaniuakzakrývaniuniektorýchúdajovosebe,čomôžemaťdopadnajejvierohodnosť.Potakejto
skúsenosti ako skutok poškodená popisuje, by mali byť u nej prítomné emočné reakcie, ktoré sama
neudáva, poškodená netrpela stresovým syndrómom, po skutku sa vedela vrátiť k zábave a baviť sa
do rána, čo pri pokuse o znásilnenie je neobvyklé správanie, pričom u poškodenej ani na druhý deň sa
neprejavili známky po emocionálne stresovo náročnej situácii, išla hľadať náušnicu na miesto, kde sa

mal stať skutok, čo potvrdzuje záver, že nebola v strese, pretože ženy po znásilnení alebo jeho pokuse
sa vyhýbajú miestam kde k takémuto skutku malo dôjsť. Počas výsluchu poškodenej si znalkyňa všimla,
že v čase keď popisovala priebeh kontaktov s obžalovaným, ako ju mal preniesť na lavičku a bozkávať,
mala poškodená veľa antidotykov na nos, oči, pričom počas inej časti výpovede sa tváre nedotýkala.
Tieto antidotyky sú znakom klamania a tieto znaky by mohli súvisieť s tým, že poškodená dramaticky
zveličila konanie, mohlo sa kritického večera niečo stať, ale nie v takej intenzite ako to udáva, prípadne

to mohlo byť z jej strany aj dobrovoľné. Svedok I. I. uviedol, že poškodená mu povedala, že obžalovaný
ju chcel znásilniť, ale na druhej strane potvrdil, že poškodená potom tancovala akoby sa nič nestalo
až do rána. Svedkyne N. R., V. H. a R. I. potvrdili, že poškodenú videli sa zabávať, ale k skutku sa
nevedeli vyjadriť.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebol okrem výpovede poškodenej, ktorej výpoveď súd hodnotí
ako nevierohodnú, produkovaný žiaden objektívny dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo
spáchania skutku, súd v zmysle zásady „ in dubio pro reo“ oslobodil obžalovaného tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože nebolo dokázané s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní že stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.