Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010303
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815010303.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovaným 1) G. U., nar. XX.X.XXXX v
U., bytom T. A. XX, okres Prievidza, 2) H. J., nar. XX.X.XXXX v U., bytom R., K. XX, (konanie proti ušlému
§ 358 a nasl. Tr.por.) a 3) H. A., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom F., Na Y. XXX/X, pre prečin krádeže
formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. v súbehu s prečinom porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák., pre pokračovací prečin krádeže formou spolupáchateľstva
podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. sčasti v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. a pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa §
20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. marca 2018, prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.
2T/89/2015, zo dňa 9. novembra 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/89/2015, zo dňa 9. novembra 2016 boli uznaní
vinnými:
obžalovaný 1) G. U. v bodoch 2, 3 zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák., sčasti v súbehu s prečinom

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák.;
obžalovaný 2) H. J. v bode 1 zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212
ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák.;
obžalovaný 3) H. A. v bode 4 zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k §
212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že:

1. obžalovaný 2/ H. J. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími dvoma osobami, v presne
nezistenom čase, od 4. 12. 2005 do 06. 45 h dňa 5. 12. 2005, vošli na dvor rodinného domu XXX v obci
R., kde najskôr rozbili sklenenú výplň na pravých zadných dverách, na tam odparkovanom osobnom
motorovom vozidle značky Škoda Octavia 1,9 TDI, W.: BA- XXX NG a z batožinového priestoru odcudzili
notebook zn. HP OB 6000 C550 nezisteného výrobného čísla, notebook zn. Portége 4010 nezisteného
výrobného čísla, notebook značky Toshiba výr. číslo XXXXXXXX G, notebook značky Toshiba, výr. čísla

Z XXXXXXX G, notebook značky Toshiba, výr. čísla XXXXXXXX G, notebook značky IBM, výr. číslo
XXHXXXX, 2 kusy diaľkového ovládača na otvorenie dverí, knihu jázd s technickým preukazom, čím
spôsobil spoločnosti Siemens Businees Services s. r. o., Bratislava, Stromová 9 škodu odcudzením v
celkovejvýške8975,-eur(270400,-Sk)apoškodenímmotorovvozidlavovýške87,96,-eur(2650,-Sk);
2. obžalovaný 1/ G. U. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími dvoma osobami, v čase od 16:00
h dňa 7. 1. 2006 do 04:00 h dňa 8. 1. 2006, v obci X. Q. T., okr. Partizánske vošli na dvor rodinného

domu XXX, kde vytrhli zámok na rolovacích plastových dverách garáže, rozbili okno na dome, následne
vošli do domu, odkiaľ odcudzili mobilný telefón Siemens SL55, 99,58,- eur (3000 Sk,- ), kolok v hodnote33,19,- eur (1000 Sk,-), notebook INB, weksler na CD, Wag program na opravu osobných motorových
vozidiel, komunikačný kábel, 3 krátkovlnné vysielačky, kufrík s raznicami, 3 riadiace jednotky Porsche
a originál kľúče od osobného motorového vozidla značky Audi A 8 TEC: PE - XXX AU, VIN: B ktoré

odomkli odišli s ním na neznáme miesto , čím spôsobil škodu odcudzením motorového vozidla značky
G. A 8 W.: PE- XXXAU o osobných vecí N. O., v celkovej výške 11 518,69,- eur ( 347 000,12,- Sk ) a
N. O. odcudzením vecí v celkovej výške 3518,55,- eur ( 106 000 ,- Sk) a poškodením rodinného domu,
majiteľke tohto rodinného domu H. Y. škodu v celkovej výške 35,- eur;
3. obžalovaný 1/ G. U. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími dvoma osobami, v presne

nezistenom čase, od 18:30 h dňa 12. 1. 2006 do 11:30 h do dňa 13. 1. 2006, v Prievidzi na ulici
nadjazdová páčidlom vylomili zámok na dverách garáže číslo I. XXXX, kde vylomili skriňu, odkiaľ
odcudzili 1 kus Gola sady značky Tona, následne kladivom prebúrali stenu so susednou garážou číslo
I. 1260, z ktorej odcudzili motocykel KTM 620 oranžovej farby výr. č. T 1 ks motocykel značky Honda
125 CR rok výroby 1990, motokrosový špeciál, 1 ks motocykel značky Kawasaki 125 KXM červenej
farby, rok výroby 1994, 1 ks motora značky Aprilia Tuareg 125 cm3, kompresor, flexi brúsky, meradla,

mikrometre na opravu motocyklov, servisné náradie, čím spôsobil majiteľovi garáže číslo I. 1259 R. F.
škodu odcudzením vecí v celkovej výške 29,87,- eur (900,- Sk) a škodu na zariadení v celkovej výške
56,43,- eura (1700,- Sk) a majiteľovi garáže číslo I. XXXX H. U., odcudzením vecí v celkovej výške
7627,96,- eur (229 800,- Sk) a škodu na zariadení v celkovej výške 53,11,- eur (1 600,- Sk);
4. obžalovaný 3/ H. A. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími troma osobami, dňa XX. 7. 2006

v čase asi o 01. 30 h v obci F. na ulici 1. mája, okres R. vykonali krádež vlámaním do pohostinstva a to
tak, že pred príchodom k objektu pohostinstva H. A. zavolal cez mobilný telefón ďalšej osobe, ktorá bola
v tom čase v mieste svojho trvalého bydliska, aby pozorovala hlavnú cestu od Prievidze do Hradca a v
prípade, že na nej spozoruje policajnú hliadku nech cez mobilný telefón upozorní o tom ostatných. Zatiaľ
sa ostatní presunuli k zadnej časti pohostinstva, kde 2 osoby prineseným skrutkovačom odmontovali

po 2 skrutky na mreži okna vedúceho do WC a keď sa im mrežu nepodarilo odstrániť, išla ďalšia osoba
do miesta svojho trvalého bydliska, odkiaľ priniesla pákové kliešte, ktorými A., ďalšie 2 osoby spoločne
prestrihli mreže. Následne po odistení vetračky okna vošli 2 osoby do objektu, odkiaľ odcudzili rôzne
cukrovinky, cigarety rôznych značiek, alkohol a hotovosť. Obžalovaný A. stál zatiaľ nepozorovane pri
objekteasledoval,čikobjektuniektoneprichádza.Zároveňbolvtelefonickomkontaktesďalšouosobou,

ktorú oboznamovala so situáciou na príjazdovej ceste. Potom ako 2 osoby vyšli z objektu, spoločne
odišli na luku v blízkosti obce, kdesi odcudzené veci rozdelili. V čase asi o 02:20 h dňa 26. 7. 2006 sa do
objektu vrátili, pričom ďalšia osoba pozorovala hlavnú cestu, A. pozoroval okolie objektu a ďalšie 2 osoby
vošli do pohostinstva, kde ďalšia osoba prineseným skrutkovačom vypáčila 2 ks výherných automatov,
z ktorých odcudzila väčšie množstvo mincí v nominálnej hodnote 2,- Sk, 5,- Sk, 10,- Sk, čím spôsobil

majiteľovi pohostinstva R. X. škodu odcudzením v celkovej výške 1042,- eur (31 393,- Sk), škodu na
zariadení v celkovej výške 15,- eur a spoločnosti REX s.r.o. Nové Zámky, Michalská bašta 20 k, IČO
314446124 škodu odcudzením eur z hracích automatov v celkovej výške 688,54,- eur (20 743 ,- Sk) a
škodu poškodením dvierok výherných automatov vo výške 17,92 ,- eur (540,- Sk).
Boli za to odsúdení:

Obžalovaný G. U. B (ďalej len „obžalovaný 1/“, ak nie je uvedené inak):
Podľa § 221 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), § 39 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona pre výkon trestu súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd mu uložil trest prepadnutia veci a to 1 ks kovový

pajser o dĺžke 99 cm, ktorý sa nachádza na Okresnom súde v Prievidzi, vedený v Knihe vecí vzatých
do úschovy pod č. 17/6. Podľa § 60 ods. 6 Tr.zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Podľa
§ 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výroky o trestoch, ktoré boli uložené obžalovanému
G. U. rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1T 185/07, zo dňa 8.2.2010, právoplatný dňa 8.2.2010,
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3T 122/06, zo dňa 31.1.2007, právoplatný dňa

16.2.2007, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Obžalovaný H. J. (ďalej len „obžalovaný 2/“, ak nie je uvedené inak):
Podľa § 212 ods. 3, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona k úhrnnému

trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), a § 50 ods.
1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Obžalovaný H. A. (ďalej len „obžalovaný 3/, ak nie je uvedené inak):Podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2
mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli spoločnosť Siemens Business Services, s.r.o., Bratislava,
Stromová 9, IČO: 35796120, poškodená N. O.-U., nar. XX.X.XXXX, bytom U., ul. J. XXX/X, poškodený
N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Q. T. č. XXX, okres R., poškodená H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U.,
ul. J. U. č. XXX/XX, poškodený H. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. 714, okres Žilina, poškodený R. X., nar.

XX.X.XXXX, bytom R., S. č. XXX/XX, spoločnosť Rex, s.r.o., Nové Zámky, Michalská Bašta 20, IČO:
314446124 s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor proti nemu podal
odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, a to proti výrokom o
vine a treste u všetkých troch obžalovaných. V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na obsah

výrokovej časti napadnutého rozsudku. S rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, „a to pokiaľ sa jedná
o právnu kvalifikáciu u všetkých troch obžalovaných“, vzhľadom na spôsob spáchania jednotlivých
skutkov,akoajvýškuškodyspôsobenejobžalovanýmiavzhľadomkzmeneprávnejkvalifikáciinesúhlasí
aj s uloženými trestami obžalovaným. Poukázal na to, že „navrhol vzhľadom na spôsob spáchania
skutkov, ktoré boli spáchané obvinenými vlámaním, pričom u všetkých týchto spáchaných skutkoch

obžalovanými bola vyššia škoda ako malá, navrhol konanie obvinených kvalifikovať“ ako zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr.zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Tr.zák., čo opakovane navrhol aj v záverečnej reči. Samosudca neakceptoval návrh prokurátora a
obžalovaných uznal vinnými tak, ako je to uvedené v rozsudku. „Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaní si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili

a spôsobili tak škodu malú a spáchali čin vlámaním, naplnili zákonné znaky zločinu krádeže podľa §
212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr.zák.“ pri použití § 138 písm. e/ Tr.zák. Takéto posúdenie činu jeho podriadením
pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2
písm. a/ Tr.zák., ktoré sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu
(§ 125 ods. 1 Tr.zák.). Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, d/ Tr.por.

zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu čo do výroku o vine a treste u všetkých troch obžalovaných
a nakoľko sa jedná o zločin a kde je príslušný konať senát, trestnú vec vrátil okresnému súdu na nové
konanie a prejednanie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný H. A. prostredníctvom svojho obhajcu. Vo

vyjadrení obhajoba uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý a zákonný. Má za to, že
závery, ku ktorým dospel súd v predmetnom rozsudku, sú správne a spravodlivé. Obžalovaný sa ku
spáchaniu skutku priznal, jeho spáchanie veľakrát oľutoval. Skutok spáchal z mladíckej nerozvážnosti.
Pred ani po spáchaní skutku nebol nikdy súdne trestaný, žije riadnym životom a teraz pracuje v
Holandsku. Preto navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla vyhovieť odvolaniu podriadeného
prokurátora a rozhodnúť tak, ako je uvedené v dôvodoch odvolania. Prítomní obhajcovi všetkých troch
obžalovaných navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v
uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho vyššie
uvedených dôvodov vyplýva, že prokurátor uplatňuje vadu, spočívajúcu v nesprávnom obsadení senátu

z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na následnú časť odôvodnenia tohto
uznesenia sa odvolací súd nestotožnil s dôvodnosťou tejto vytýkanej vady konania, pričom nezistil v
postupe predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku ani iné, prokurátorom nevytýkané vady v
zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu, senát odvolacieho súdu sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora,
uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z podaného odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namieta správnosť právneho posúdenie
skutkov u všetkých obžalovaných okresným súdom a je toho názoru, že okresný súd mal správne
kvalifikovať činy obžalovaných podľa ustanovenia § 212 ods. 1, 4 písm. b) v spojení s § 138 písm. e) Tr.
zák. vzhľadom na to, že činy boli spáchané vlámaním.

V predmetnej trestnej veci odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie nasledovných
zákonných ustanovení:

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod

zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.

Podľa § 212 Tr. zák.
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody

až na dva roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) čin spácha vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,

c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo

c) z osobitného motívu.
(4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania,
c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia
alebo obradu,
d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu,
e) tým, že taký čin zorganizuje, alebo

f) na chránenej osobe.
(5) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
alebo
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.

Podľa § 138 Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144 , vraždy podľa § 145
, zabitia podľa § 147
a § 148 , usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví
podľa § 155 , § 156
a § 157 ,
b) po dlhší čas,
c) surovým alebo trýznivým spôsobom,
d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
e) vlámaním,

f) ľsťou,
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona,
i) organizovanou skupinou, alebo
j) na viacerých osobách.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,

hodnoty veci a rozsahu činu.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že účelom ustanovenia § 212 Tr. zák. je chrániť
vlastnícke právo k veciam každého pred konaním iných osôb, ktoré by si chceli tieto veci prisvojiť tým,
že sa týchto vecí zmocnia.

Pokiaľ ide o formuláciu odsekov 1 a 2 ustanovenia §212 Tr. zák., je nepochybné že tieto ustanovenia
upravujú podmienky za splnenia, ktorých deliktuálne konanie, ktorým je prisvojenie si cudzej veci jej
zmocnením sa, po formálnej stránke napĺňa znaky deliktu, ktorý má byť kvalifikovaný už ako trestný čin.
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie každé prisvojenie si cudzej

veci jej zmocnením sa napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 Tr.
zák. (viď § 50 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov - Zákon o priestupkoch), nakoľko k
prisvojeniusicudzejvecijejzmocnenímsamusiapristúpiťminimálneďalšieskutkovéokolnosti,uvedené
v ustanovení § 212 ods. 1, 2 Tr. zák., aby bolo možné prisvojenie si cudzej jej zmocnením sa veci
kvalifikovať ako trestný čin krádeže.

Keďže s poukazom obsah citovaných ustanovení § 212 ods. 1, 2 Tr. zák. a s poukazom na vyššie
uvedené je nepochybné, že ustanovenia odsekov 1 a 2 §-u 212 Tr. zák. upravujú len ďalšie skutkové
okolnosti, za splnenia ktorých prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa (deliktuálne konanie) sa má
formálne kvalifikovať ako trestný čin, podľa názoru odvolacieho súdu nemôže ísť v prípade ustanovení

odseku 1 a odseku 2 §-u 212 Tr. zák. o vzťah špeciality, ale ide len o vyjadrenie alternatív, za splnenia
ktorých je možné prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa po formálnej stránke kvalifikovať ako
závažnejší delikt, teda trestný čin. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prisvojenie si cudzej veci
jej zmocnením sa (ako nepochybne protiprávne konanie) bez naplnenia ďalších skutkových okolností,
uvedených v odsekoch 1 a 2 §-u 212 Tr. zák. nemôže byť v zmysle § 6 Tr. zák. posúdené po formálnej

stránke ako trestný čin.

Pokiaľ ide o podmienky uvedené v ustanoveniach § 212 ods. 1, 2 Tr. zák. niet zrejme pochýb o tom,
že podmienky uvedené v ustanovení § 212 ods. 2 Tr. zák. môžu byť splnené aj kumulatívne (napríklad
páchateľ si prisvojí cudziu tým, že sa jej zmocní, čin spácha vlámaním - písm. a/, bezprostredne po

čine sa pokúsi uchovať vec násilím - písm. b/ a čin spácha, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý - písm. f). Preto niet žiadneho rozumného, logického a ani právneho
argumentuzhľadiskaajústavnekonformnéhovýkladuúčeluustanovení§212ods.1,2Tr.zák.vymedziť
podmienky, za ktorých prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením je po formálnej stránke nevyhnutné
posudzovať ako trestný čin (§ 6 Tr. zák.) aj pri kumulatívnom splnení podmienky uvedenej v § 212 ods.

1 Tr. zák. (spôsobenie malej škody) vo vzťahu k podmienkam vymedzeným v ustanovení § 212 ods.
2 Tr. zák.Tomuto výkladu v celom rozsahu zodpovedá aj znenie ustanovení § 212 ods. 3, 4 a 5 Tr. zák., ktoré
svojou formuláciou stavajú bez akýchkoľvek pochybností na rovnocennú úroveň ustanovenia odsekov
1 a 2 § 212 Tr. zák.

S poukazom na uvedené sa preto tento senát odvolacieho súdu v žiadnom prípade nemôže stotožniť s
právnym názorom prokurátora, podľa ktorého v prípade spôsobenia vyššej kvalifikovanej škody(§ 125
ods. 1 Tr. zák.), ako malej škody (napr. ods. 3 písm. a/ §-u 212 Tr. zák.), by mala prichádzať do úvahy
jedine kvalifikácia takéhoto činu podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., vylučujúca aplikáciu aj ustanovenia § 212

ods. 2 Tr. zák. Takémuto výkladu zjavne bráni aj samotné znenie kvalifikovaných skutkových podstát,
uvedených v ustanoveniach odsekov 3, 4, 5 §-u 212 Tr. zák., ktoré ustanovenia nepochybne a celkom
jednoznačne prikazujú to, že podľa týchto ustanovení sa posudzujú aj konania páchateľa, napĺňajúce
pojmové znaky ustanovenia § 212 ods. 2 Tr. zák. („... ak spácha čin uvedený v odseku 1alebo 2 ...“ -
bez akejkoľvek výnimky spáchania činu aj vlámaním podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Na základe vyššie uvedených úvah a po preskúmaní veci preto odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd veľmi správne a v úplnom súlade aj s ustanovením § 38 ods. 1 posúdil činy obžalovaných 1/ G.
U. a 3/ H. A. ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. Týmto
ustanoveniam v plnom rozsahu zodpovedá aj okresným súdom ustálená právna veta vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, podľa ktorej každý z týchto obžalovaných „ ... prisvojil si cudziu vec tým, že

sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním (§ 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) a spôsobil väčšiu škodu (§ 212
ods. 3 písm. a) Tr. zák.) ...“. Uvedené správne podriadenie činov obžalovaných 1/ a 3/ pod pojmové
znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák.
preto na základe aplikácie ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. vylučuje, aby pojmový znak vlámania mohol
byť okolnosťou, ktorá by v danom prípade podmieňovala použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 212

ods. 4 písm. b) v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k
záveru, podľa ktorého okresným súdom ustálená kvalifikácia skutkov, spáchaných obžalovanými 1/ a
3/, je v napadnutom rozsudku úplne správna a zodpovedajúca správnej aplikácii príslušných ustanovení
Trestného zákona. Preto odvolací súd považoval argumentáciu v odvolaní prokurátora v časti týkajúcej
sa výrokov napadnutého rozsudku o vine obžalovaných 1/ a 3/ za nedôvodnú.

Pokiaľ ide o právne posúdenie skutku u obžalovaného 2/ H. J., ktorého skutku sa dopustil s inými
páchateľmi tak, že okrem iného bola páchateľmi tohto skutku rozbitá sklená výplň dverí motorového
vozidla (násilím nedovolene prekonaná zabezpečovacia prekážka v zmysle § 122 ods. 4 Tr. zák.) a z
vozidla boli odcudzené veci, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, z akých dôvodov

a na základe akých argumentov pri aplikácii Trestného zákona účinného od 1.1.2006 mal mať okresný
súd vylúčené podriadenie tohto skutku aj pod pojem vlámania, definovaný v ustanovení § 122 ods. 4 Tr.
zák. Odhliadnuc od uvedeného pochybenia odvolací súd k argumentácii prokurátora v dôvodoch jeho
odvolaniapovažujezapotrebnéuviesť,žeuvedenáargumentáciaprokurátoravzhľadomnaustanovenie
§2ods.1Tr.zák.vprípadetohtoobžalovanéhovôbecneprichádzadoúvahyakopoužiteľná.Zrejmeušlo

pozornosti prokurátora, že obžalovaný spáchal skutok v čase od 4.12.2005 do 6.45 hod. dňa 5.12.2005,
teda za účinnosti Trestného zákona, účinného do 31.12.2005, s hroziacou trestnou sadzbou odňatia
slobody na jeden až päť rokov (§ 247 ods. 1 písm. a odsek 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005).
Z uvedeného dôvodu je preto podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. úplne vylúčené, aby na skutok obžalovaného 2/
mohla byť vôbec aplikovaná právna kvalifikácia podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) v spojení s § 138 písm.

e) Tr. zák. s trestnou sadzbou odňatia slobody tri roky až desať rokov, ktorého právneho posúdenia sa
prokurátor domáha v dôvodoch svojho odvolania aj vo vzťahu k obžalovanému 2/.

Keďže aj napriek uvedenému pochybeniu okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu skutku
obžalovaného 2/, odvolací súd s poukazom na uvedené nezistil okolnosti, ktoré by z titulu odvolania

prokurátora v neprospech obžalovaného 2/ mohli viesť v porovnaní s napadnutým rozsudkom k
nepriaznivejšiemu rozhodnutiu vo vzťahu k tomuto obžalovanému, odvolací súd dospel k záveru o
nedôvodnosti argumentácie v odvolaní prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku o vine aj tohto
obžalovaného.

Následne odvolací súd nad rámec odvolaním prokurátora vytýkaných vád preskúmal správnosť a
zákonnosť všetkých výrokov rozsudku okresného súdu tiež z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania.Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.