Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Csp/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217205961
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217205961.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, ICO: 35 923 130, obchodná
spoločnosť vymazaná z obchodného registra dňom 1.1.2018, proti žalovanému: E. L., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C., o zaplatenie 294,82 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že v konaní ako žalobca bude vystupovať
obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 254,82 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,25 % ročne zo sumy 254,82 € za obdobie od 20.5.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 72,86 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.3.2017 obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. doručila súdu žalobu, ktorou
sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 294,82 € spolu s príslušenstvom (úrokom z

omeškaniavovýške5,25%ročnezosumy 294,82€od20.5.2014dozaplatenia)anáhradutrovkonania
na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 18.12.2013 zmluvu o pôžičke č. 20589948,
na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 256,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal
splatiť 17 mesačnými splátkami po 20,- €. Žalovaný titulom pôžičky nič neuhradil. Keďže žalovaný porušil
svoje zmluvné povinnosti, ku dňu 19.5.2014 poskytnutý úver zosplatnil.

2. V priebehu konania právny zástupca obchodnej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. písomným

podaním doručeným súdu dňa 24.7.2017 oznámil, že medzi obchodnou spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. a obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. došlo k uzavretiu
zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa veriteľom pohľadávky, ktorá je predmetom
sporu, stala obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Tiež navrhol pripustiť zmenu subjektu
vystupujúceho v spore ako žalobca. Súd o tomto návrhu po preskúmaní listín pripojených k návrhu
na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu (prílohy č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávky, poštového podacieho hárku) rozhodol na pojednávaní

dňa 20.2.2018 (prvým výrokom tohto rozsudku) tak, že zmenu subjektu vystupujúceho ako žalobca
pripustil a za tohto označil obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. (Obchodná spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o. ku dňu 17.2.2018 zmenila obchodné meno na Intrum Slovakia s.r.o.).3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po
oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o pôžičke, zmluvnými podmienkami,
predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad ustálil nasledovný skutkový

a právny stav veci:

4. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. dňa 30.12.2016 obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. ku dňu
19.6.2017 nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č.

20589948 zo dňa 18.12.2013, ktorá je predmetom tohto konania.

5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 20589948, túto uzavrel právny predchodca žalobcu
so žalovaným došlo dňa 18.12.2013. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov
vo výške 256,- €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 20,-
€ s dobou splácania 17 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 48,54 %,

RPMN vo výške 45,94 % pri priemernej RPMN vo výške 45,94 %. Žalovaný mal celkove titulom úveru
uhradiť veriteľovi sumu 340,- €. Termín konečnej splatnosti bol podľa dohody zmluvných strán v mesiaci
máj 2015. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 26.3.2014, tento oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou svojho
záväzku s tým, že ak tento neuhradí do 6.5.2014 veriteľ bude môcť zosplatniť celú svoju pohľadávku.

Predmetnú upomienku žalovaný neprevzal, zásielka sa odosielateľovi vrátila dňa 3.4.2014 s poznámkou
pošty o neznámom adresátovi. Žalovaný titulom poskytnutej pôžičky do 31.1.2017 nič neuhradil.

6. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu 294,82 € s príslušenstvom.

7. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obchodná spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. so žalovaným uzavrela dňa 18.12.2013 zmluvu č. 20589948, na základe ktorej poskytol
žalovanémuúvervovýške256,-€.Poskytnutýúversažalovanýzaviazalsplatiť17mesačnýmisplátkami

po 20,- € splatnými k 20-temu dňu v mesiaci. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a
žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka, zároveň však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č.
129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na
právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v tomto zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu

účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej
účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

Úver poskytnutý žalovanej túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal
možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných
podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená
v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu
spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej
pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd
pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd
preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných
náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné
náležitosti a ide o platný právny úkon. Zo strany veriteľa došlo pre neplnenie zmluvných podmienok zo
strany žalovaného k predčasnému zosplatneniu úveru k 19.5.2014.

10. V danej veci súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa zaoberal skúmaním, či
nárok žalobcu nie je čo i len sčasti premlčaný a to posudzujúc otázku premlčania vo vzťahu k jednotlivým
dlžných splátkam uplatneným do zosplatnenia pohľadávky a vo vzťahu k zvyšku pohľadávky vzniknutej
zosplatnením, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri

predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej
zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej
povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na
posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity,

ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli
dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo
odňaté právo žalobcovi vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na
vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne

právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci,
nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah
je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovanú ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna
úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu

dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods.
5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá
na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka

si žalovaná ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela
zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri
rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.

Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie
záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívnevymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé
byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.

11. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vo vzťahu k splátkam úveru splatným do momentu zosplatnenia
úveru treba pristupovať v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka tak, že premlčaciu dobu treba
posudzovať vo vzťahu ku každej jednej splátke, ktorej splatnosť nastala pred momentom predčasného
zosplatnenia úveru osobitne. Vychádzajúc z tohto právneho názoru potom súd dospel k záveru, že
splátky úveru, ktoré boli splatné v období do 19.3.2014 sú premlčané, keď od momentu ich splatnosti

do momentu podania žaloby na súd (dňa 20.3.2017) uplynula lehota viac ako tri roky. Preto vo vzťahu k
týmto splátkam súd podanú žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol, keď vychádzajúc
z predloženého prehľadu splátok a úhrad premlčané sú splátky splatné v mesiaci január 2014 a február
2014 vo výške 40,- €. Súd tiež zamietol podanú žalobu v časti uplatneného príslušenstva k sume 40,-
€, keďže túto považoval za nedôvodnú. Splátky splatné v mesiaci marec 2014 a apríl 2014 premlčané
nie sú a tiež nie je premlčaná časť pohľadávky zosplatnená k 19.5.2014 vo výške 214,82 €.

12. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 254,82 € (214,82 + (2 x 20) = 254,82)) súd považoval žalobu za
dôvodnúatejtovyhovel.Zároveňsúdpriznalžalobcoviuplatnenúsumuúrokuzomeškaniavovýške5,25
% ročne zo sumy 254,82 € počnúc dňom 20.5.2014 (t.j. dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru) a to až do zaplatenia. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak
mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu

žalobcu v konaní v rozsahu 86,43 % a úspech žalovaného v rozsahu 13,57 %. Preto priznal žalobcovi,
ako v konaní úspešnejšej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,86 %. O výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.