Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113210919
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113210919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance
AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, ako právny nástupca pôvodného žalobcu
Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, právne zastúpený JUDr. Jozefom Šoltésom,
advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej : S. S., bytom Q. S. XX, K., u S. S., právne
zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov.hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie
1.213,10 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
17C/165/2013-90 zo dňa 09.06.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Ďalším výrokom uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 231,49 Eur
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 3 dní do právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že ich uhradí
priamo na účet právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, ul.

Sov.hrdinov 163/66.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 52 ods.1,2,3, § 53 ods.1,§ 457
Občianskeho zákonníka, ust.§ 7 ods.1,4, § 8, § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. a ust.§ 4 ods.1,2 zákona
č. 258/2001 Z.z. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej O.s.p.).

Súd prvého stupňa pri súdnom prieskume zistil, že zmluva zmluva uzatvorená s pôvodným veriteľom
15.11.2007 neobsahuje základný údaj, a to ročný úrok. Takýto úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemôže od spotrebiteľa veriteľ požadovať v zmysle § 4 ods. 5 zák.
258/2001 Z.z., potom je aj nepreskúmateľná cena úveru, pretože túto tvorí úrok, poplatky a iné odplatné
plnenia alebo náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a sú spojené s poskytnutím
úveru. Odplata sa vypočítava ako súčet týchto plnení za rok. Ďalej súd zistil, že RPMN 16,16 % nie je
uvedená v správnej výške, ale podľa výpočtu na kalkulačke pre výpočet RPMN je správna vo výške

15,87 %, ide teda o údaj, ktorý je uvedený nesprávne. Ide teda o nepravdivý údaj a zo strany žalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu došlo k nekalej obchodnej praktike v zmysle § 7 a 8 zák. 250/2007
Z.z., keď podstatné informácie o výške RPMN žalobca uviedol v nesprávnej výške, čo má za následok,
ako keby ju neuviedol a podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. 258/2001 Z.z. sa takýto úver považuje za úverbezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že úver bol bez úrokov a poplatkov poskytnutý vo výške
2.489,54 Eur a žalovaná uhradila sumu 2.639 Eur, teda uhradila vo vyššej sume, ako je suma uplatnená
v tejto žalobe, súd takýto návrh musel zamietnuť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaná v konaní bola úspešná, preto
jej patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia,
ktoré vyčíslil jej právny zástupca za úkony právnej služby vyčíslené z hodnoty 1.213,10 Eur, čo podľa
vyhl. 655/2004 Z.z. predstavuje odmenu za jeden úkon 61,41 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, a to za

úkony podľa § 13a ods. 1 písm. a,d: prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní dňa
14.5.2014, spolu 138,16 Eur, cestovné náklady v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 14.5.2014
na trase N. K. a späť, spolu 120 km a 0,27 Eur za km - 32,40 Eur, účtovaná 1 vo výške 8,10 Eur,
náhrada za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 advokátskej tarify za 45 polhodiny po 13,40 Eur=53,60
Eur účtované právnym zástupcom vo výške 1 13,40 Eur, spolu 21,50 Eur, hotové výdaje za použitie
motorového vozidla Škoda Fabia EČ PO 914 BC, základná sadzba za 1 km jazdy podľa § 1 písm.

b) Opatrenia 632/2008 Z.z. 0,183 Eur/km, náhrada za spotrebované PHM predstavuje pri priemernej
spotrebe PHM podľa technického preukazu (6,5+4,1+5=15,6/3=5,2 l/km, 0,052 l/1 km pri cene nafty
1,534 Eur/l = 0,08 Eur na km, spolu základná náhrada za 1 km 0,183 + 0,08=0,263 Eur/km zaokrúhlene
podľa § 9 zák. 283/2002 Z.z. 0,27 Eur na km.

Spolu trovy 192,91 Eur plus DPH 38,58 Eur, celkom 231,49 Eur, ktoré žalobca uhradí priamo na účet
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, na účet vedený vo I.
a.s. č. ú. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Uviedol, že úverová zmluva uzavretá dňa

15.11.2007 obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v ust.§ 4 ods.1,2 zákona č. 258/2001 Z.z.
kladené pre zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru v znení zákona č. 258/2001 Z.z. platnom
a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný
do 31.12.2007 sankciou bezúročnosti postihoval v tom čase len úvery bez uvedenia RPMN. Pokiaľ
spotrebiteľský úver tento údaj obsahuje, nemôže byť označený za bezúročný. Žalobca odkázal na

znenieust.§4ods.2písm.g/zákonač.258/2001Z.z.vzneníplatnomkudňu27.09.2006.Úrokapoplatky
sú uvedené v spotrebiteľskom úvere, nakoľko sú zahrnuté v číselnom vyjadrení ročnej percentuálnej
miery nákladov úveru vo výške 16,16 %, ktorá je riadne v zmluve uvedená. Ročnou percentuálnou
mierou nákladov sa pritom rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 zákona č.
258/2001 Z.z. platného a účinného do 31.12.2007 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených

so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého úveru. Zahŕňa v sebe tak všetky náklady pre dlžníka
spojené s úverom v podobe úrokov a poplatkov. Dotknuté údaje (úroky a poplatky) sú tak v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvedené. Neobstojí ani tvrdenie súdu prvého stupňa o nepreskúmateľne cene
úveru. Cena úveru je v úverovej zmluve vyjadrená jasne a presne. Vo výške úveru 75.000- Sk, výške
mesačnej splátky 1.589,- Sk a počte splátok 72 dlžník zaplatí celkovo 114.408,- Sk (1.589,- x 72).

Dlžník tak presne vedel pri podpise zmluvy aká je cena úveru. Taktiež neobstojí ani tvrdenie súdu o
zavádzajúcej výške RPMN v úverovej zmluve. Táto výška (16,16 %) je splatná a zodpovedá cene úveru
114.408,- Sk pri výške úveru 75.000,- Sk mesačnej splátke 1.589,- Sk a počte 72 splátok. Ako dôkaz
za účelom preukázania správneho uvedenia výšky RPMN predložil výpisy výpočtu na kalkulačke pre
výpočet RPMN, konkrétne z niekoľkých internetových stránok. Pre úplnosť ešte žalobca dodal, že vo

výpisoch je uvedená mena Eur, čo však pri zachovaní číselných údajov pri úvere v mene SKK nemôže
mať žiaden vplyv na prepočet výšky RPMN. Zároveň žalobca predložil aj presný matematicky vzorec
pre výpočet RPMN zverejnený na internetovej stránke slovenskej bankovej asociácie, podľa ktorého je
v uvedenom prípade výška RPMN zhodná s RPMN uvedenou na zmluve, t.j. 16,16 %. Žalobcovi nie
je známe akú kalkulačku použil súd prvého stupňa pre svoj výpočet, ktorý je však celkom eminentne

nesprávny, čo malo za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci. S názorom súdu prvého stupňa,
že nesprávne uvedená RPMN má za následok bezúročnosť úveru sa žalobca nestotožňuje, nakoľko
tento záver nemá oporu v práve. Bezúročnosťou bolo možné do 31.12.2007 sankcionovať len úvery pri
neuvedení RPMN. K žiadnemu klamaniu spotrebiteľa zo strany právneho predchodcu v preskúmanom
prípade nedošlo, nakoľko žalovaná presne vedela cenu úveru pri jednoduchom aritmetickom výpočte

1.589 x 72 = 114.408,- Sk.

Právne odôvodnil žalobca svoje odvolanie ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. s tým, že poukázal aj na znenie
ust.§ 132 O.s.p. Navrhol rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu1.213,10 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 1.145,37 Eur od 05.10.2012 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Zároveň žiadal, aby odvolací súd na zaplatenie trov konania zaviazal popri
žalovanej aj vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej alebo alternatívne aby odvolací

súd podľa § 221 ods.1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie. Trovy odvolacieho konania vyčíslil na 83,34 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie i žalovaná a to iba čo do výroku o trovách
konania. Namietala, že súd prvého stupňa zaviazal žalobcu zaplatiť jej náhradu vo výške 231,49 Eur

na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhrada trov konania pozostáva
podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia,
vrátane prvej porady s klientom a zastúpenie na pojednávaní dňa 14.05.2014 v súlade s § 151 ods.1
O.s.p. podaním z 10.06.2014 nazvanom trovy konania si okrem uvedených úkonov žalovaná uplatnila
aj náhradu trov konania za úkon účasť na pojednávaní dňa 09.06.2014, avšak tento nie je v odôvodnení
napadnutého rozsudku uvedený a náhrada za tento úkon jej nebola priznaná. Z uvedených dôvodov

žalovaná navrhla rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať jej náhradu trov celého konania v
sume 327,42 Eur ako boli vyčíslené v podaní z 10.06.2014.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 14.10.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu, ale ani odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

Žalobcavosvojomodvolanípoukazujenanerešpektovanieust.§135O.s.p.anamietanesprávneprávne
posúdenie veci.

Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu

prvého stupňa vo veci samej. Nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až §
135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich
vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri
aplikácií práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právneho predpisu sa považuje použitie
iného právneho predpisu než aký sa správne mal použiť alebo aplikácia správneho právneho predpisu,
ale jeho nesprávny výklad.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu
a na základe neho správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na skutkových zisteniach
súdu prvého stupňa, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 15.11.2007
so žalovanou zmluvu o úvere č. 6678842073, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 75.000 Sk,
ktoré mala uhrádzať v 72 splátkach po 1.589 Sk mesačne s dátumom prvej splátky 15.12.2007. Celková
cena úveru bola stanovená na 114.408 Sk, RPMN bola 16,16 %. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o
ročnom úroku. Zmluvou o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ GE Money a.s. Bratislava postúpil túto

pohľadávku na nového veriteľa Profidebt Slovakia s.r.o. Bratislava, Mliekarenská 10 dňa 27.2.2012 a
následne v priebehu konania dňa 31.1.2014 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi
spoločnosťou Profidebt Slovakia s.r.o. a Intrum Justitia Debt Finance AG, na základe ktorej bola
postúpená predmetná pohľadávka. Predmetné postúpenie bolo žalovanej oznámené listom z 5.10.2012,
pôvodný veriteľ GE Money vypovedal zmluvu dňa 24.11.2011 z dôvodu, že žalovaná prestala uhrádzať

splátky. Z histórie platieb mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ 24.11.2011 vypovedal zmluvu, pretože
žalovaná sa dostala do omeškania neuhradením splátok v auguste, sept., októbri, nov. 2011. Celkove
žalovaná uhradila 2.639 Eur. Poskytnutý úver bol vo výške 2.489,54 Eur bez úrokov a poplatkov.Súd prvého stupňa zistil, že RPMN nie je 16,6 %, tak ako je uvedená v zmluve, ale podľa výpočtu
na kalkulačke pre výpočet RPMN má byť správna výška 15,87 %, teda ide o údaj, ktorý je uvedený
nesprávne. Súd prvého stupňa tento údaj vyhodnotil ako nepravdivý údaj zo strany žalobcu, resp. jeho

právneho predchodcu, teda že došlo k nekalej obchodnej praktike v zmysle § 7 a 8 zákona č. 250/2007
Z.z., keď podstatné informácie o výške RPMN žalobca uviedol v nesprávnej výške, čo má za následok
ako keby ju neuviedol a podľa § 4 ods.2 písm.g/ zákona č. 250/2001 Z.z. sa takýto úver považuje za
úver bezúročný a bez poplatkov.

Odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa, že právny predchodca žalobcu uviedol
RPMNvnesprávnejvýške,ajkeďnesúhlasípercentovýpočtu,takakotouviedolsúdprvéhostupňa,teda
neide o 15,87 %, ale správna výška RPMN mala byť 19,36 %. Do výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver
totiž nebola počítaná suma dodatočného nákladu vo výške 167,29 Eur a to poplatok za službu vo výške
5.040,- Eur, ktorý bol odpísaný na ťarchu spotrebiteľa a nie je zo zmluvy jasný. Tak pri výpočte výšky
úveru 2.489,54 Eur pri pravidelnej splátke 52,74 Eur, dobe splácania 72 mesiacov, interval splácania 1 -

mesačne, pri dodatočnom náklade 167,29 Eur, aj keď išlo o nepovinný údaj, teda poplatok za uzavretie
zmluvy, akontácia, poplatok za posúdenie žiadosti o úver a ďalšie, v danom prípade poplatok za službu,
je RPMN vo výške 19,36 %.

Súd prvého stupňa teda vo vzťahu k inštitútu ročnej percentuálnej miery nákladov, tzv. RPMN a

dôsledkom jej nesprávneho uvedenia vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom
dokazovaní a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, bez ohľadu na to v akej výške súd prvého
stupňa zistil na kalkulačke RPMN, pretože výška uvedená v zmluve, teda 16,6 %, aj keď sa formálne javí
ako správna, správnou nie je. Z platobnej histórie zmluvy 105818183 na č.l. 32 jednoznačne vyplýva,

že 15.11.2007 bola vyplatená suma 75.000,- Sk, zároveň bol k sume 75.000,- Sk pripočítaný poplatok
za službu vo výške 5.040,- Sk. Spolu teda išlo o sumu 80.040,- Sk. Poplatok vo výške 5.040,- Sk, teda
167,29 Eur zo zmluvy vôbec nevyplýva.

Podľa ust. § 4 ods.3 in fine zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverov (ZSU), pri nesplnení

podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu.
V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver
reflektujúce nielen úroky ale aj poplatky a to so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok.

Žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že RPMN vyjadril označením 16,16 %. Judikatúra takéto

praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR 1Sžo 106/2007) ,,Uvedením
nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu
nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku
klamaniu spotrebiteľa“.

Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10
Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej
než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v
zmyslečlánku6ods.1smerniceEurópskehoparlamentuaRady2005/29/ESz11.mája2005onekalých

obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných
praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je

vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých
príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných
podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá
priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike
miernejšie dôsledky ako tie ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ustanovení § 4 ods.3 in

fine ZSÚ.

Správne preto prvostupňový súd priznal žalobcovi len istinu úveru bez úrokov a poplatkov. V súlade
so zásadou hospodárnosti konania odvolací súd už nevykonával dokazovanie vo vzťahu k správnosti

úrokovej sadzby, pretože dôsledky pri zavádzaní ich nesprávnym vyjadrením sú obdobné.

Odvolacia námietka žalobcu teda nebola dôvodná, vstupné údaje na výpočet RPMN boli nesprávne. Pre
úplnosť odvolací súd uvádza že pri výpočte RPMN pri výške pôžičky 2.489,54 Eur, počte splátok 72,
výške splátky 52,74 mesačne a zaplatených 3.744,- Eur, skutočne RPMN predstavuje 14,52 %, teda je to
zasinásumaakouviedolprávnypredchodcažalobcuvzmluveoúvere. Tátosumavšaktiežneobsahuje

dodatočný náklad vo výške 167,29 Eur, tak ako to vyplýva z č.l. 32 spisu, teda poplatok za službu.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o trovách konania. Z obsahu spisu nevyplýva, že by právny
zástupca žalovanej bol zúčastnil pojednávania dňa 09.06.2014. Zo zápisnice z pojednávania na č.l.
74 vyplýva, že žalovaná nebola prítomná, ani jej právny zástupca nebol prítomný. Zo zápisnice z

pojednávania nevyplýva, že by sa bol právny zástupca žalovanej dostavil na pojednávanie dodatočne
a to aj napriek tomu, že na č.l. 75 je doložené substitučné poverenie zo strany právneho zástupcu
žalovaného pre Mgr. X. V., advokátskeho koncipienta.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§
142 ods.1 O.s.p. Úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania a neúspešný žalobca nemá
na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto odvolací súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.