Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228378
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113228378.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: X. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpená: JUDr. Martin Kirňak, advokát so sídlom Prešov, Hlavná
29, proti žalovanému: J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Babin,
advokát so sídlom Prešov, Hlavná 29, o určenie priebehu hraníc, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobkyňa X. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX j e výlučným vlastníkom
pozemku nachádzajúceho sa v okrese Y. v obci Q., kat. územie Q. a to novovytvorenej parcely A. Č..
XXX/X, druh pozemku, záhrada o výmere 112 m2, vytvorenej z parcely A. Č.. XXX, geometrickým
plánom číslo XX/XXXX zo dňa 03.01.2016, vyhotoveným S.. J. P. a overeným Okresným úradom Prešov,

kat. odborom pod číslom H.-XX/XXXX dňa 15.01.2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

III. Slovenská republika, Okresný súd Prešov, m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 01.10.2013 sa po jeho úprave z dôvodu vyhotovenia znaleckého posudku
a geometrického plánu domáhal žalobca nasledujúceho určenia:

Navrhovateľka X. Q., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Q. Č.. XXX je výlučnou vlastníčkou novovytvorenej
parcely A. par. č. XXX/X záhrada o výmere 112 m2, zapísanej na LV č. XX, vedenej na Okresnom úrade
Prešov, katastrálnym odborom, nachádzajúcom sa v k. ú. Kokošovce, obec Prešov, okres Prešov, podľa
geometrického plánu na oddelenie určenia práv k nehnuteľnostiam, parc. č. XXX/X, č. XX/XXXX zo
dňa 03.01.2016, vyhotovenom S.. J. P., znalcom v odbore Geodézie a kartografie a úradne overenom
Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom č. H.-XX/XXXX dňa 15.01.2016.

2. Žalobca v návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. Q.
ako,
· parcela registra „A.“ č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 433 m2,
· parcela registra „A.“ č. XXX - záhrady o výmere 1 298 m2 a
· stavby - rodinného domu postaveného na parcele A. č. XXX.

Žalovaný je okrem iného výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. Q. ako

· parcela registra „A.“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2,
· parcela registra „A.“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2,
· parcela registra „A.“ č. XXX - záhrady o výmere 1 506 m2,
· parcela registra „A.“ č. XXX/X - záhrady o výmere 364 m2.3.Medzistranamijespornýpriebehhranicemedzipozemkamižalobcuparc.č.XXXaXXXapozemkami
žalovaného parc. č. XXX a XXX/X. Žalobca tvrdí, že hranica medzi spornými pozemkami je tvorená

plotom, ktorý bol postavený a je udržiavaný dlhé desaťročia a jeho poloha nebola do súčasnosti
zmenená, o čom svedčia aj vyjadrenia svedkov. Má za to, že skutočný priebeh hranice zodpovedá
vykonanému zameraniu v rozsahu akom to vymedzuje geodetické zameranie zo dňa 13.02.2012,
vyhotovené spoločnosťou GeoBAN spol. s.r.o.. Plot bol postavený na spornej hranici desaťročia pred
rokom 1971 (rok mapovaný THM) a jeho poloha nebola do súčasnosti zmenená. Žalobca preukazuje

naliehavý právny záujem na určení tým, že žalovaný začal dňa 27.07.2013 vykonávať stavebné práce
spočívajúce vo výstavbe plota, nie na hranici kde pôvodne stál starý plot, t. j. na rešpektovanej pôvodnej
hranici v teréne ale na hranici vytýčenej geodetom Ing. R. vytyčovacím návrhom zo dňa 21.05.2009,
ktorý žalobca spochybňuje a ktorý zasahuje do jeho vlastníckych práv neprimeraným spôsobom.

4. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril na pojednávaní konanom dňa 18.08.2014, kde uviedol, že podľa

jeho názoru katastrálna hranica je správna tak ako je zameraná na geodetickom zameraní vykonanom
Ing. R. s tým, že on stavia plot na tejto hranici, a teda nestavia na cudzom.

5. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis, znaleckým
posudkom a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

5.1 Z listu vlastníctva č. XX, k. ú. Q. vyplýva, že žalobca je vlastníkom parcely registra „A.“ č.XXX a XXX.
5.2 Z výpisu z LV č. XX, k. ú. Q. vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom parcely registra A. č. XXX/X, XXX/
X, XXX a XXX/X.
5.3 Z geodetického zamerania vyhotoveného geodetom J. N. dňa 13.02.2012 (č. l. 13-17) vyplynulo,
že vlastnícka hranica medzi parcelami žalobcu č. XXX a XXX a žalovaného č. XXX a XXX/X, tak ako

je uvedená v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnému stavu. V rámci tohto zamerania geodet
uviedol, že hranicu medzi pozemkami tvorí plot, ktorý bol postavený desaťročia pred rokom 1971. V
súčasnosti plot neexistuje, avšak poloha hraníc je zrejmá z dier po pôvodnom plote, ktorý odstránil
žalovaný. Geodet sa domnieva, že pri THM v roku 1971 došlo k chybe pri určení bodov, ktoré tvoria
hranicu medzi pozemkami parc. č. XXX, XXX a XXX, nakoľko v zápisníkoch merania sú nezrovnalosti

pri určovaní bodu Y. Č.. XXXX - rajón. Z tohto dôvodu nesúhlasia omerné miery v náčrte THM s mierami
v katastrálnej mape, naopak korešpondujú so stavom v teréne.
5.4 Z listu Správy katastra Prešov (č. l. 18-21) vyplynulo, že hranica parciel A. Č.. XXX a XXX je totožná
so zákresom v katastrálnej mape ale bol zistený nesúlad v kontrolných omerných mierach medzi bodmi
X, XX D. XX, XX na meračskom a prešetrovacom náčrte s katastrálnou mapou. Správa katastra zároveň

uviedla, že dňa 08.07.1971 a 09.07.1971 vtedajší vlastníci susediacich pozemkov, medzi ktorými je
hranica sporná, potvrdili svojimi podpismi do zápisnice o miestnom prešetrovaní č. 14 a 15, že uznávajú
hranice parciel zistených v teréne pri miestnom prešetrovaní, spôsob užívania, a pod..
5.5 Z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného vyhotoviteľom GT-3 s.r.o. z č. l. 23 vyplýva katastrálna hranica
medzi pozemkami sporných strán, a zároveň aj hranica súčasného oplotenia.

5.6 Z dôvodu potreby riešenia správnosti v katastri nehnuteľnosti zakreslenej hranice medzi pozemkami
žalobcuažalovanéhovnadväznostinaskutočnúhranicudanúdesaťročiaplotom,pribralsúddokonania
znalca S.. J. P., ktorý spracoval znalecký posudok č. 7/2015, č. l. 99-110. Zo znaleckého posudku
vyplynulo, že rajón č. XXXX v rámci technicko-hospodárskeho mapovania bol určený správne. Pri
kartografickom spracovaní dát a vynášaní polárnych prvkov došlo k skráteniu zámery o pol metra. V

znaleckom posudku znalec zároveň zakreslil správny priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami vo
vlastníctve žalobcu a žalovaného, ktorý prechádza lomovými bodmi č. XX, XX D. XX. Znalec má za to,
že geodetický elaborát spoločnosti GeoBAN s.r.o. správne identifikoval chybu pri THM v roku 1971.
Omerné miery uvedené v meračskom náčrte sa zhodujú so skutkovým stavom v teréne, tak ako to
vyplýva zo znaleckého posudku. Oplotenie z oceľového pletiva v teréne medzi lomovými bodmi A a B na

strane č. 4 znaleckého posudku je podľa priamo meraných mier totožné so stavom zameraným v roku
1971. Pokiaľ ide o vytýčenie hranice, ktoré si nechal urobiť žalovaný v roku 2009 pri tomto vytyčovaní
neboli dodržané predpísané postupy. Poloha odvodených vytyčovacích bodov z vektorovej mapy nebola
overovaná s polohou podľa originálnych meračských údajov, ktoré definujú polohu vlastníckej hranice.
V protokole o vytýčení hranice pozemku je uvedené, že vytýčenie bolo vykonané na podklade pôvodnej

katastrálnej mapy č. Y. X-X/XX. Túto konštatáciu v protokole považuje znalec za nepravdivú. Medzi
pôvodnou mapou a vektorou kresbou spornej hranice je rozdiel až 45 cm v neprospech vlastníka parciel
č. XXX a XXX.5.7 Na základe znaleckého posudku následne znalec S.. J. P. vypracoval aj geometrický plán, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a z ktorého je zrejmé ako vedie hranica medzi parcelami
sporných strán, pričom novovzniknutá parcela XXX/X o výmere 112 m2 je vlastníctvom žalobcu.

5.8 Voči znaleckému posudku a geometrickému plánu neboli zo strany strán vznesené žiadne
pripomienky a naopak aj po výsluchu znalca strany uznali správnosť znaleckého posudku a
geometrického plánu. Z toho jednoznačne vyplýva, že hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaného
bola v katastrálnej mape vykreslená nesprávne a naopak, bola správne zobrazená v teréne oplotením
postaveným niekoľko desaťročí ešte pred rokom 1971, keď sa vykonávalo technicko-hospodárske

mapovanie.

6. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že vlastníkom novovytvorenej parcely je nesporne
žalobca z dôvodu, že pôvodné oplotenie do jeho odstránenia žalovaným správne zobrazovalo vlastnícku
hranicu. Zároveň by vlastníctvo parcely č. XXX/X v prípade, ak by aj nebolo dané od začiatku na základe
právneho dôvodu, bolo dané z dôvodu vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka.

7. Pokiaľ ide o samotný určovací petit, išlo o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorej v súčasnosti
zodpovedá§137písm.b)CSP,pričomnapožadovanomurčeníbolnaliehavýprávnyzáujem,pretožeiba
toto určenie mohlo spoľahlivo odstrániť rozpory medzi stranami týkajúce sa hranice medzi ich parcelami
uvedenými v žalobe.

8. Na základe počas konania nesporne zisteného ako skutkového tak aj právneho stavu, spornou časťou
konania zostala otázka náhrady trov konania.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
V prejednávanej veci je zrejmé, že v konaní bol plne úspešný žalobca. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. má teda
právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. Žalovaný požadoval aplikáciu § 257
C.s.p. a mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania
úspešného žalobcovi. Poukazoval na to, že to bol práve žalobca, ktorý mu oznámil, že v minulosti sa

vyskytli určité pochybnosti o správnosti hranice medzi pozemkami sporných strán a teda, že si kľudne
môže túto hranicu nechať vymerať. Žalobca uvedené tvrdenie potvrdil a zároveň uviedol, že k tomuto
tvrdeniu pristúpil preto, že si bol istý hranicou danou plotom, s ktorým niekoľko desaťročí nebolo hýbané.
Na základe vytýčenia hranice začal teda žalovaný budovať plot, podľa tohto vytýčenia. Voči tomu
samozrejme namietal žalobca, čoho výsledkom bola aj táto žaloba. Pri zjednodušenom pohľade na vec

by bolo možné dôjsť k záveru, že skutočne sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, pretože podnet k „urobeniu“ hranice spornou z dôvodu
geometrického vymerania geodetom dal samotný žalobca. Je však potrebné zdôrazniť, že následne si
aj žalobca nechal vytýčiť hranicu spoločnosťou GeoBAN, že o tomto vytýčení žalovaný vedel, pričom
bol oboznámený s námietkami, ktoré vysvetľovali akým spôsobom došlo k nesúladu medzi skutočnou

hranicou a hranicou uvedenou v katastri nehnuteľnosti. Zároveň aj z rozhodnutia Správy katastra Prešov
zo dňa 19.03.2012 predloženého žalobkyňou muselo byť žalovanému zrejmé, že zákres spornej hranice
v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, pretože zákres parciel registra A. Č.. XXX, XXX/X,
XXX/X, XXX na katastrálnej mape Prešov X-X/XX, X-X/XX nie je v súlade so zákresom parciel F. XXX,
XXX/X, XXX/X v náčrte o miestnom šetrení č. 16. Napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii názor

katastrálneho orgánu ako aj geodetický elaborát spoločnosti GeoBAN zotrvával striktne na správnosti
vymerania spornej hranice protokolom o vytýčenie hranice pozemku z júna 2009 napriek tomu, že
minimálne musel mať odôvodnené pochybnosti o tom, že vytýčenie hranice pozemku, ktoré si dal urobiť,
nemusí byť správne. Podľa názoru súdu by takejto odôvodnenej pochybnosti mala zodpovedať snaha
žalovaného, ktorý chcel stavať plot na hranici inej ako bola hranica po desaťročia rešpektovaná, ten

postup, žeby si bol nechal vyhotoviť kvalifikovaný znalecký posudok spolu s podrobným popisom, ktorý
by musel mať rovnaké znenie ako znalecký posudok S.. P.. Túto pasivitu žalovaného, resp. tvrdohlavé
zotrvávanie na hranici vymeranej mu v júni 2009, ktoré si dal urobiť a ktoré sa mu hodilo, keďže
zväčšovalo jeho pozemok, považuje súd za rozhodujúce pre priznanie, či nepriznanie náhrady trovkonania, pretože postoj žalovaného spôsobil, že žalobca musel podať žalobu na súd, aby sa spornosť
hranice definitívne odstránila. Následne teda pokiaľ žalobca v konaní uspel a u žalovaného nie sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa jeho sociálnymi, majetkovými alebo inými pomermi, súd považuje za

potrebné aplikovať základnú zásadu náhrady trov konania v spore, a to zásadu úspechu.

10. Keďže bol žalovaný v konaní neúspešný a trovy znaleckého dokazovania boli preddavkované
štátom, súd zároveň rozhodol tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.