Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Peter Šamo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221216
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113221216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: H. K., bytom K. XXX, zastúpený JUDr.
Jozefom Karabašom, advokátom Advokátskej kancelárie v Sabinove, Ul. Ružová 10, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpený
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Ul. Boženy Němcovej 22, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/2095/2012 zo dňa 19.1.2012, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/190/2013-117 zo dňa 24.9.2014,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom
na Alžbetinej č. 41, sp. zn. 3C/2095/2012 zo dňa 19.1.2012. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 414,58 eur.

Vdôvodochtohtorozsudkuuviedol,žežalobcadňa17.7.2013doručilnávrh,ktorýmžiadal,abysúdzrušil

rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach sp.zn. 3C/2095/2012 zo dňa 19.1.2012,
ktorým bol zaviazaný do 5 dní od doručenia zaplatiť žalovanému 102,90 eur a trovy rozhodcovského
konania 276,- eur, alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. V
návrhu žalobca uplatnil dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) a j),
teda, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a
že rozhodcovská zmluva je neplatná.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 19.2.2008
žalovaný potvrdil návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. 4470790001, ktorý podpísal žalobca so
sprostredkovateľkou poistenia p. T. A. so začiatkom poistenia 20.2.2008 a dojednaného na 29 rokov.
Žalobca zároveň zaplatil prvé poistné vo výške 1.170,- Sk. Listom zo dňa 30.5.2011 žalobca požiadal
o zrušenie poistnej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 19.2.2008, na čo žalovaný reagoval oznámením o
zániku poistenia listom zo dňa 10.6.2011, keď oznámil, že dňom 20.7.2011 o 00.00 hod. dôjde k zániku
poistenia v zmysle § 800 OZ. Zároveň uviedol konečný stav finančného plnenia ku dňu zániku poistenia s

preplatkom 355,40 eur, ktorý sa zaviazal žalobcovi uhradiť do 14 dní po zániku poistenia. Dňa 4.1.2012,
ako to vyplýva z kópie spisu 3C/2095/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach, žalovaný doručil žalobu
o zaplatenie 102,90 eur s odôvodnením, že tento nárok je v režime podľa VPP v časti XVII. ods.
7a a časti XV., v zmysle ktorých sa vzájomné spory prejednávajú podľa zákona č. 244/2002 Z.z. arozhodcovská doložka, ktorá odkazuje explicitne na časť XV. VPP a ktorá bola samostatne dohodnutá
v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný 19.1.2012. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku podal žalobu o jeho zrušenie, pričom je splnená podmienka dôvodu na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) Zákona
o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.. Súd ďalej v dôvodoch rozsudku citoval ustanovenie § 52
ods. 1 až 4 OZ, ustanovenie § 53 ods. 1 až 4r a ods. 5 OZ, ďalej ustanovenie § 54 ods. 1, ustanovenie
čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto

súvislosti poukázal na to, že žalobca namietal platnosť rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto
je neprijateľná, keďže vo svojich dôsledkoch predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Ak je rozhodcovská doložka štandardných zmluvných podmienok, vzniká
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Z obsahu poistnej zmluvy,
ktorú žalobca podpísal dňa 19.2.2008 č. 4470790001 v časti XV. VPP je obsiahnuté dojednanie o

rozhodcovskom konaní. Obsahom tohto dojednania je, že všetky vzájomné spory a nároky z poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom podľa zák. č. 244/2002 Z.z.
podľa štatútu rozhodcovského súdu a jeho rokovacieho poriadku. Na konci VPP je ako osobitné
dojednanie pod č. 01/2007 k poistnej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka pod bodom 2, podľa
ktorej poistník aj poisťovňa spoločne vyjadrujú a každý zároveň svojim podpisom samostatne vyjadruje

svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl.
XV VPP a toto chápu ako rozhodcovskú doložku. Na základe tohto dojednania Arbitrážny súd v
Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/2095/2012, prijal svoju právomoc a príslušnosť vo veci
konať a vyslovil záver, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, lebo ide o typ sporu, ktorý je

možné v rozhodcovskom konaní prejednať, ak bola medzi účastníkmi uzatvorená platná rozhodcovská
zmluva. Vychádzal z čl. XV. predložených VPP a ďalej z osobitného dojednania, z ktorého vyplýva, že
rozhodcovská doložka je podpísaná poistníkom s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy
akocelkupodpísať,alemalmožnosťtútozmluvnúpodmienkuneprijaťbeztoho,abytoovplyvnilozvyšok
poistného vzťahu. Podľa názoru rozhodcovského súdu išlo o platnú rozhodcovskú doložku.

V tejto súvislosti súd konštatoval, že doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní, a ktorá núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
pričom nie je daná žiadna alternatíva spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje,
že dodávateľ v typových zmluvách diktuje svoju vôľu a spotrebiteľ sa tak dostáva mimo mechanizmus

spotrebiteľskejprávnejochrany.Niejemožnéakceptovať,abyspotrebiteľbolnútenýpodrobiťsavýlučne
arbitráži, lebo takáto rozhodcovská doložka ho núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne takémuto
rozhodovaniu. Ochranný režim zákazu neprijateľných podmienok vyplýva zo Smernice v prípade
spotrebiteľa pri typových zmluvách. O typovú zmluvu, vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v danej veci.
Poistnú zmluvu, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný súd posúdil ako štandardnú typovú zmluvu medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Takáto zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne
osobitným typom arbitráže. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, alebo vo VPP, ktorá
takto bola prebratá a nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná bráni tomu, aby na jej základe bol
vydanýrozhodcovskýrozsudok.Súdďalejcitovalčl.čl.6ods.1Smernicerady93/13EHS,podľaktorého
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok. Citoval čl. 38 Charty základných práv EÚ, podľa ktorej politiky štátov zabezpečia
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dojednanú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ak žalovaný ako
dodávateľ vopred naformuloval zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ
nemôže zmeniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu. Ďalej súd zdôraznil, že spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok
prijať alebo odmietnuť, ale určite nie vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského

procesu, zjavne preto, že ani nepoznal obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol
ani o nich poučený. Žalobca nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, na jej obsahu nijakým
spôsobom neparticipoval a nebol mu ani náležitým spôsobom s odbornou starostlivosťou vysvetlený
význam rozhodcovskej doložky, pravidlá podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie a nebolomu dané ani poučenie, či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ, ktorý si vyjednáva takýto
súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný tieto skutočnosti o individuálnom
dojednávaní zmluvnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky, nepodložil žiadnym spôsobom, naopak

jeho tvrdenie bolo priamo vylúčené svedeckou výpoveďou p. A., ktorá zabezpečovala uzatváranie
poistných zmlúv a priamo uviedla, že ani ona nepoznala tieto pravidlá, nebola o nich školená,
a preto s nimi ani nemohla žalobcu poučiť a podať potrebné informácie. Žalovaný pri povinnosti
konania s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má
poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené

súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach v spotrebiteľskej
veci sp.zn. 3C/2095/2012 je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola
založená právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená neplatne.
Rozhodcovská doložka je neplatná, nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Z obsahu poistnej zmluvy
vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádza, že

jej súčasťou sú VPP, a teda je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP. Na tom nič nemení
skutočnosť, že v ten istý deň podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára aj
časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovateľná, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a o tom, čo ktorá voľba znamená. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca ako
spotrebiteľpodpísalrozhodcovskúdoložku,pretožeinúvoľbunemal,keďchceluzatvoriťpoistnúzmluvu.
Žalobca nebol informovaný o rozhodcovskom konaní, čo vyplynulo z jeho výpovede žalobcu i výpovede
svedkyne - sprostredkovateľky poistenia. Žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by
svedčili o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel

žalobe v plnom rozsahu a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré predstavovali
náklady na právne zastúpenie, a to podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 414,58 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Takto navrhol s použitím odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Zdôraznil predovšetkým to, že súd v napadnutom rozhodnutí
nevzal do úvahy dôkaz, akým je záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách
klienta z 19.2.2008, ktorý preukazuje úlohu sprostredkovateľa poistenia pri dojednaní poistnej zmluvy
vrátane rozhodcovskej doložky. Ďalej za procesné pochybenie žalovaný považoval skutočnosť, že súd

si nevyžiadal kompletný rozhodcovský spis Arbitrážneho súdu Košice vo veci sp.zn. 3C/2095/2012.
Súd nevykonal výsluch žalovaného ako účastníka konania a nesprávne považoval prednes právneho
zástupcu žalovaného za dôkaz výsluchom účastníka konania. Prvostupňový súd sa dopustil procesných
vád konania, kedy skutkové zistenia nemal podložené procesne správnym dokazovaním. Naviac podľa
§ 156 ods. 1 O.s.p. sa rozsudok vyhlasuje verejne, spolu s výrokom rozsudku a musí mu predchádzať

ukončenie dokazovania s uvedením dôkazov, ktoré súd považuje za vykonané a s ktorými v rámci
zásady kontradiktórnosti konania musia byť obaja účastníci v spore oboznámení. Okresný súd takto
nepostupoval a nie je žalovanému zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal a ktoré považoval
za dokázané a ktoré sa rozhodol nedokazovať. Súd urobil nesprávny skutkový záver o rozhodcovskej
doložke v čl. XV Všeobecných poistných podmienok, pretože táto sa nachádza mimo Všeobecných

poistných podmienok, nezávisle až za textom VPP a bola osobitne a nezávisle od VPP zvýraznená v
snahe ozrejmiť poistníkovi jej osobitosť, ktorej prijatie sa viazalo len na súhlas alebo nesúhlas poistníka
- žalobcu. O individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky svedčí skutočnosť, že žalobca mal dve
možnosti,atorozhodcovskúdoložkupodpísať,alebonepodpísaťprisamotnomuzavretípoistnejzmluvy.
Z výroku a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aké bude ďalšie pokračovanie v

konaní, a teda v tomto rozsahu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej podľa žalobcu sa súd nezaoberal
predloženým argumentom, že poistné zmluvy sú za istých podmienok na základe 19-teho odstavca
Smernice 93/13/EHS recitálu vyňaté z posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve.

Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Poukázal
predovšetkým na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 6MCdo 9/12, v ktorom sa uvádza, že návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo
zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadnýchsporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj
jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Že
rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej

autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012, ktoré sa týka žalovaného a
aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,
keďžesavnejvýslovneuvádzalo,žejejsúčasťousúakopredtlačenýformulárVPPpreživotnépoistenie,
atedaajrozhodcovskádoložkaobsiahnutávčl.XV,atobezohľadunato,žeúčastnícipodpísaliosobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Žalobcamalpretozato,žeaktietozmluvnépodmienkybolivopredpripravenéaichobsahnebolomožné
meniť, nie je možné považovať to za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal tiež na to,

že žalobca ako spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože nemal inú možnosť, pokiaľ chcel
uzatvoriť poistnú zmluvu. Z tejto doložky nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi konaním
pred všeobecným súdom a rozhodcovským konaním alebo o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu
a podobne.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj náležitý právny záver, ak dospel

k tomu, že sú splnené podmienky zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a
písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
aj vo svojom rozhodnutí poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku, považuje
však za dôležité zdôrazniť nasledovné: Všeobecné poistné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich
často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malými písmenami písanej forme ukryl zmluvný partner

spotrebiteľa dojednania, ktoré môžu uniknúť jeho pozornosti, a to vrátane rozhodcovskej zmluvy a jej
obsahu tak, ako sa to stalo v tomto prípade, kedy osobitné zmluvné dojednanie odkazuje na čl. XV, v
ktorom je uvedený text rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ tak zmluvný partner spotrebiteľa urobí, spreneverí
sa princípu dôvery a takéto jeho konanie je treba posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd má za to, že všeobecné poistné podmienky by mali podrobnejšie upravovať základný

zmluvný vzťah, ale nemali by obsahovať iné zmluvy, ako je napríklad zmluva o rozhodcovskom konaní.
Takáto zmluva by nemala byť súčasťou všeobecných poistných podmienok práve z vyššie uvedeného
dôvodu, že obsah takejto zmluvy v rámci všeobecných poistných podmienok môže uniknúť pozornosti
spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že ak spotrebiteľ nemá možnosť v procese uzatvárania
rozhodcovskej zmluvy, či rozhodcovskej doložky sa podieľať na tvorbe ich obsahu, potom možno mať

za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa, pretože v skutočnosti by
totiž išlo o podnikateľom predom nastavené kritéria voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti
spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Čo do dôsledkov by teda
išlo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám a súdy v takýchto situáciách
musia starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie priečiace

sa dobrým mravom. Z obsahu spisu, a to z poistnej zmluvy i zo všeobecných poistných podmienok
je zrejmé, že žalobca nijakým spôsobom nemohol podieľať na tvorbe rozhodcovskej doložky, a preto
platí vyššie uvedený záver o rozhodcovskej doložke, ktorá je neplatná pre konanie priečiace sa dobrým
mravom. Z uvedených dôvodov odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny s tým, že žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, ale v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. v

zákonnej lehote trovy nevyčíslil, preto mu tieto priznané neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.