Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Peter Šamo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/128/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224927
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114224927.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka
Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobkyne: R. H., T.. XX.XX.XXXX, H.Ý. D. C., C. XXXX/X,
zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK vo Svidníku, Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, o neplatnosť právneho
úkonu a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 25C/280/2014-91 zo dňa 9.4.2015, takto
r o z h o d o l :
R u š í rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o určení, že žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.6.2011 je neplatná a v rozsahu zrušenia
mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
O d m i e t a odvolanie žalovaného proti rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá
a proti výroku o náhrade trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.06.2011 je neplatná a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím do 30-tich dní od
právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa
podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že poplatok 132,53 eur za službu spočívajúcu v možnosti
odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Taktiež žiadala určiť, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.
8300040147 z 22.06.2011 je neplatná. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. V návrhu uviedla,
že dňa 22.06.2011 žiadosťou požiadala žalovaného o poskytnutie úveru 1.500 eur, s počtom splátok 48,
s mesačnou splátkou 77,05 eur. Na základe tejto žiadosti jej bola poskytnutá suma úveru vo výške 540,-
eur, s počtom splátok 48, mesačnou splátkou 27,74 eur, pričom mala zaplatiť celkovú sumu vo výške
1.331,52eur.Žalovanýjejpoukázalnaúčet407,47eur,pričomokamžitesizapočítalpoplatok132,53eur,
čo z úveru predstavovalo 24,54 %. Popri neprimeranom úroku tak išlo o ďalšie plnenie v neprimeranej
výške. Poplatok bol podľa žalobkyne absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok
podľa bodu 8.1. písm. a). Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby, ale
aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný získava prospech skôr
ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Ďalej žalobkyňa namietala uzatvorenie zmluvy v rozpore
s dobrými mravmi a neprijateľnú odplatu za úver. Úroky vo výške 70,02 % považovala za úroky v rozpore
s dobrými mravmi. Vo vzťahu k neplatnosti samotnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že je neplatná, keďže
nie je urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Uvádzala, že ňou vypísaná
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, bod 5, nebola akceptovaná bez výhrad, ale boli zmenené
podmienky, tak výška poskytnutého úveru, ako aj výška splátky a ďalšie náležitosti, ktoré však už ona
neodsúhlasila.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že pred podaním žaloby bolo začaté rozhodcovské konanie
na základe žaloby na plnenie, v ktorom sa rozhoduje o záväzkoch zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Uvedené konanie nie je doteraz právoplatne skončené. Žalovaný namietal existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľných zmluvných podmienok. Čo sa týka dojednania
dohody o poskytnutí služby, žalovaný uvádzal, že ide o samostatné dojednanie podľa článku 8.6 na
základe vôle oboch účastníkov a je od uzavretia zmluvy o úvere nezávislé v tom, že vznik, či neuzavretie
dohody o poskytnutí služby nemá žiadne účinky vo vzťahu k vzniku zmluvy samotnej. Poukázal tiež
na to, že zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho
poskytnúť, ak o to dlžník požiada, a to bezodplatne. Podľa žalovaného výška odplaty za danú službu
predstavuje dohodu o cene služby a tá nie je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 9.6.2011 požiadala
žalobkyňa na tlačive žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v bode 2 boli vypísané
údaje o veriteľovi a o dlžníkovi a v bode 5 údaje o požadovanom revolvingovom úvere. Žalobkyňa
žiadala poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, s počtom splátok 48, dátumom splatnosti 15. deň v
mesiaci, mesačnou splátkou vo výške 77,05 eur. Celkovo mala žalobkyňa zaplatiť úver plus úroky vo
výške 3.698,40 eur. Predpokladá RPMN mala byť 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná
RPMN 46,56 %, poskytnutá suma revolvingu 628,73 eur, celková cena revolvingu 1.849,20 eur, RPMN
pri revolvingu 64,19 % a ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Táto žiadosť bola po vyplnení a
podpísaní žalobkyňou zaslaná žalovanému, ktorý ju podpísal dňa 22.06.2011 s tým, že vypísal bod 6
tejto žiadosti - údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktorý bol nakoniec schválený vo výške 540,-
eur. Počet splátok a splatnosť ostali rovnaké. Splátka bola uvedená vo výške 27,79 eur. Celková suma,
ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1.331,52 eur, RPMN 65,93 %, ročná úroková sadzba 76,02 %, priemerná
RPMN 46,56 %. Revolving bol schválený vo výške 226,36 eur. Celková suma revolvingu zaplatená
spotrebiteľom bola 665,76 eur, RPMN 60,19 %, ročná úroková sadzba 80,98 % a ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 9,25 %. Tento nový návrh žalovaného už žalobkyni na schválenie doručený nebol.
Bolo jej zaslané oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere s
dátumom 22.06.2011, z ktorého ale nie je zrejmé, či toto oznámenie skutočne žalobkyni doručené
bolo. Celkovo bolo žalobkyni vyplatených 407,47 eur a splatená bola suma 307,40 eur. Čo sa týka
naliehavého právneho záujmu, právny zástupca žalobkyne uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
každý spotrebiteľ sa môže domáhať v súlade so zákonom určenia neprijateľných zmluvných podmienok,
netreba dokazovať naliehavosť právneho záujmu na takomto určení. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že
vypísala tlačivo s bodom 5 - požadovaná výška úveru. Následne jej nejaká suma prišla na účet. Keďže
v tom čase mala finančné problémy, bola rada, že jej prišli aspoň nejaké finančné prostriedky, avšak
zmluvu s vypísaným bodom 6 už nevidela. Potvrdila, že jej bolo zaslané oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi.
4. Žalovaný namietol skutočnosť, že by medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva. Podľa
neho je potrebné rozlišovať medzi dvoma základnými skupinami ustanovení, ktoré sú uvedené na
lícnej a rubovej strane listiny, označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru. Ide o skupinu tých ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a
podmienky, za ktorých dochádza k uzatvoreniu zmluvy, pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na
predzmluvnú fázu vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Ide najmä o ustanovenia obsiahnuté v článku 1, 2
a 3. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sa tieto ustanovenia inkorporujú na rubovej strane listiny, ktorou
je žiadosť/zmluva, predstavujú tieto ustanovenia spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k vzniku
zmluvného vzťahu. Žiaden z údajov uvedených dlžníkom v bode 5 žiadosti nie je sám o sebe návrhom
na uzatvorenie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté
na rubovej strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Práve z týchto ustanovení vyplýva, že
obsah návrhu je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, kedy niektoré údaje sa môžu zmeniť
do tej miery, kedy táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. Podľa žalovaného formulácia
bodov 1.2 a 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere umožňuje žalovanému, resp.
vymedzuje obsah návrhu, kde sám dlžník v žiadosti vyjadruje, že jeho návrh môže byť zmenený, po
posúdení jeho schopnosti splácať požadovaný úver, avšak výška úrokovej sadzby a RPMN nemôže
byť vyššia ako v prípade požadovaného úveru. Žalobkyňa podaním návrhu na uzavretie zmluvy žiadala
o poskytnutie úverového limitu. V podanom návrhu nebolo ani osobitne vymedzené, že jej návrh sa
týka len uvedeného limitu. Prostredníctvom zmluvných dojednaní a v spojení s nimi predstavuje ňoupredložený návrh taký úkon, kde uvedená suma úverového limitu, o ktorý sa žiada, je maximálna, s
vedomímdlžníka,žetentoúverovýlimitmumôžebyťajznížený.Tútoskutočnosťžalobkyňaakceptovala
nielen podaním návrhu na uzavretie zmluvy, ale súčasne aj následne po tom, ako jej bolo oznámené
schválenie úverového limitu a jeho parametre. Vzhľadom na uvedené však nie je možné hovoriť o tom,
že nebola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere alebo prijatý návrh na uzavretie zmluvy. V ďalšom súd
prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1, 2, ust. § 54 ods. 1, ust. § 40 ods. 1, ust. § 44 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
v čase uzavretia zmluvy a v tejto súvislosti konštatoval, že hoci žalovaný tvrdil, že vo veci prebieha
rozhodcovské konanie a súd by nemal konať, keďže je tu prekážka začatého konania, súd poukázal
na rozhodnutia súdov, aj odvolacích, ktoré vyhlásili rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských veciach
za neplatnú a z tohto dôvodu mal za to, že súd má v tejto veci právomoc konať. Súd v tomto konaní
posudzovalsamotnúplatnosťzmluvyavzhľadomnasúduznámudoterajšiupraxrozhodcovskýchsúdov,
kedy sa tieto platnosťou zmluvy nezaoberajú, resp. nepovažujú takéto zmluvy za neplatné, bolo na
mieste vo veci konať. Súd skúmal či došlo k platnému uzavretiu zmluvy. Nestotožnil sa s argumentáciou
žalovaného, že podľa zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere mal možnosť meniť jednotlivé
náležitosti zmluvy jednostranným úkonom, konkrétne výšku úveru, ako aj ďalšie náležitosti, a teda že
nešlo o zmenený návrh. Súd vychádzal z toho, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej náležitosti
presne definuje zákon č. 129/2010 Z. z.. Pokiaľ zákon uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
treba uviesť výšku úveru, konkrétnu výšku splátok, splatnosť splátok, konečnú splatnosť úveru a pokiaľ
v návrhu zmluvy, čo vypísaná žiadosť s bodom 5 bez vypísaného bodu 6 takýmto návrhom zaslaným
žalovanému je, sú iné údaje, než aké sú uvedené následne v bode 6, mal súd za to, že išlo o úplne
nový návrh, bez ohľadu na to, že žalovaný má túto skutočnosť uvedenú v zmluvných dojednaniach,
keďže nie je zrejmé, či o tejto skutočnosti žalobkyňa bola poučená. Takýto spôsob jednostranného
upravovania základných náležitostí spotrebiteľského úveru bez toho, aby s tým spotrebiteľ súhlasil je
v rozpore so zákonom. Súd mal za to, že nebol naplnený základný predpoklad pre vznik zmluvy, teda
že sa návrh nestretol s akceptáciou. Návrh žalobkyne akceptovaný nebol a nový návrh žalovaného
prijatý žalobkyňou taktiež nebol. Bolo len oznámené žalobkyni, že sa schválil iný úver s inými zmluvnými
dojednaniami. Z tohto dôvodu mal súd za to, že boli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka,
konkrétne § 40 ods. 1, teda nebola dodržaná písomná forma úkonu a z tohto dôvodu mal za to, že
zmluva nevznikla platne. Vyhovel teda žalobe v časti o určenie, že zmluva je neplatná. Vzhľadom na
túto skutočnosť ale potom súd nevidel dôvod, aby rozhodoval o neprijateľnosti zmluvnej podmienky z
neplatnej zmluvy. V tejto časti sa súd bližšie podmienkami zmluvy nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu tak, že ho zruší a konanie zastaví, eventuálne žalobu zamietne. Žalovaný
napadol závery súdu, ktorý vo veci námietky prekážky postupu konania uviedol na zdôvodnenie svojej
právomoci toľko, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je neplatná, a preto je tu dôvod
na konanie. V konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz a z rozsudku ani nevyplýva skutkový a právny záver,
podľa ktorého by súd mohol skonštatovať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na konanie.
Neurčitý a všeobecný odkaz súdu na nejaké rozhodnutia nie je výsledkom postupu súdu podľa § 132
O.s.p.. Z napadnutého rozsudku nevyplýva ako sa vyporiadal s námietkou prekážky rozhodnutej veci,
na ktorú sa poukázalo v písomnom podaní zo dňa 8.4.2015. Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdil, že
súd dospel k záveru o svojej právomoci na základe záveru, ktorý nie je výsledkom postupu v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom. Žalovaný napadol rozsudok aj pokiaľ ide o nesúlad medzi výrokom
vo veci a odôvodnením. Podľa výroku by teda mala byť neplatná žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva žiaden
dôvod k neplatnosti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, či úkony zo strany žalovaného vo
vzťahu k tejto žiadosti. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť ani to, v čom súd prvého
stupňa konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako procesného
predpokladu pre konanie podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Súd na základe záveru o neprijatí návrhu dospel k
tomu, že zmluva nemá písomnú formu, a preto je neplatnou pre rozpor s § 40 ods. 1 OZ. Tento záver
súdu je v rozpore s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa má úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemá písomnú formu. Žalovaný tvrdil, že súd k záveru
o nedostatku písomnej formy dospel na základe predčasných a neúplných záverov, avšak aj na základe
tých záverov by nemohol dospieť k záveru o neplatnosti zmluvy.6. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že došlo k nezhode dvoch zmluvných
strán a táto nemôže byť korigovaná odkazom na ustanovenie, ktoré má iný význam. Ak je zmluva
neplatne uzavretá nedôsledným konaním veriteľa, je na mieste použitie § 53 ods. 8 OZ, podľa ktorého,
ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenia a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný
plnenie vrátiť ani ho uschovávať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Žalobkyňa
uviedla, že si objednala od žalovaného plnenie v značne inej výške, než jej bolo dodané. Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.6.2011 je neplatná od začiatku, teda nebola platne
delegovaná právomoc rozhodovať spory medzi zmluvnými stranami na rozhodcovský súd. Navyše
žalovaný nedokladoval, že by na základe rozhodcovského rozsudku bola začatá exekúcia, a preto tento
nemá voči zmluvným stranám žiadnu záväznosť v zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku.
7. Vyjadrenie žalobkyne nepovažoval žalovaný za relevantné, nakoľko svoje tvrdenie zakladá na
koncipovaní všeobecných skutočností, z ktorých nie je zrejmá uplatnená námietka, teda v čom, resp.
na akom základe by nemala byť naplnená požiadavka písomnej formy právneho úkonu, ktorým je
zmluva o revolvingovom úvere. V súvislosti s námietkou rozporu výšky prijatého plnenia so sumou,
ktorá je uvedená v zmluve, žalovaný uviedol, že tento fakt vyplýva zo skutočností, že žalobkyňa so
žalovaným uzatvorila dohodu o poskytnutí služby, za ktorú sa žalovaný zaviazal po splnení dohodnutých
podmienok poskytnúť žalobkyni možnosť odkladu maximálne 3 splátok úveru a žalobkyňa sa zaviazala
za sprostredkovanie tejto možnosti zaplatiť žalovanému odplatu vo výške 132,53 eur. K charakteru
dohody sa žalovaný vyjadril v obsahu svojho vyjadrenia k žalobe, a preto nepovažoval za potrebné
uvádzať nejaké doplňujúce skutočnosti. Z tvrdenia žalobkyne nevyplýva, prečo namieta platnosť ňou
slobodne a dobrovoľne uzatvoreného právneho úkonu, navyše so značným odstupom času a za
skutkového stavu, kedy žalobkyňa o poskytnutie odkladu splátok aj reálne požiadala. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalobkyne o absencie platnosti delegovania právomoci na rozhodcovský súd, poukázal na to,
že medzi účastníkmi konania bola individuálnym spôsobom uzatvorená rozhodcovská zmluva s číslom
totožným ako v prípade zmluvy o revolvingovom úvere, ktorého sa strany dohodli na tom, že všetky
spory zo zmluvného vzťahu budú riešené buď prostredníctvom všeobecného súdu v súdnom konaní
alebo pred niektorým z rozhodcovských súdov uvedených v jej obsahu.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
nastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Civilnýsporovýporiadok
nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom, teda vzniklo
právonaprejednanieodvolaniapodľadoterajšíchprávnychpredpisov.Sohľadomnaprincíplegitímneho
očakávania a princíp právnej istoty potom odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa doterajšej
právnej úpravy a podľa právnych predpisov účinných v čase podania odvolania.
9. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné pokiaľ súd určil, že žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.6.2011 je neplatná a v
rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie si dostatočne neujasnil návrh
žalobkyne a to v tom zmysle, či táto napadnutou žalobou namieta neplatnosť žiadosti o poskytnutí
revolvingového úveru alebo neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ak ale napadá
obidva právne úkony, potom mal súd prvej inštancie vyzvať žalobkyňu, v čom vidí neplatnosť jej vlastnej
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Taktiež pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy o revolvingovom
úvere spočívajúcej v tom, ako to súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že nebol prijatý návrh žalobkyne
a následne nový návrh žalovaného žalobkyňou, tu je treba poukázať na ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka a to v tom zmysle, že v týchto ustanoveniach je upravený spôsob uzatvárania zmluvy, čo však
nie je otázka platnosti, či neplatnosti zmluvy, ale otázka, či došlo k uzavretiu zmluvy. Z pohľadu týchto
ustanovení potom súd neposudzoval otázku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.
10. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v tomto rozsahu
zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
11. Odvolací súd však odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti
bola žaloba zamietnutá a proti výroku o náhrade trov konania a to jednak z toho dôvodu, že odvolanie
môže podať len ten účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Tým, že žaloba bola vprevyšujúcej časti zamietnutá, nedošlo k takému rozhodnutiu, ktoré by bolo na neprospech žalovaného,
preto bolo treba toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť. Pokiaľ išlo o odvolanie
proti výroku o náhrade trov konania, tu zase išlo o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania a
proti takémuto je v zmysle § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. odvolanie neprípustné, a teda taktiež podľa §
218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bolo treba odvolanie žalovaného odmietnuť.
12. Súd prvej inštancie v ďalšom postupe musí vyzvať žalobkyňu, aby uviedla, či sa domáha neplatnosti
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru alebo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z
22.6.2011. Žalobkyňa má uviesť, v čom vidí neplatnosť žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a s
ohľadom na jej doterajšie tvrdenia, v čom vidí neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere v prípade, že
bude trvať na určení neplatnosti aj žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru aj o určenie neplatnosti
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.6.2011 (§ 129 ods. 1, 2 CSP). Podľa tohto
doplnenia žaloby potom súd prvej inštancie zvolí ďalší postup a dokazovanie.
13. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.