Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413214639
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413214639.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,
konajúca prostredníctvom advokáta konateľa Mgr. Tomáša Kušníra,, proti žalovanej v 1. rade: R. V., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom O. Š.I., U.. W. XX/XX , žalovanému v 2. rade: V. V., nar. X.XX.XXXX, trvale
bytom O. Š., U.. W.P. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v 1. a 2. rade za
obdobie od 16.9.2014 do 30.6.2016 VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v
Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpená advokátom JUDr. Patrikom Podhorským,

so sídlom v Bratislave, Zámocká 36,o žalobe na zaplatenie sumy 10.120,95 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovaným v 1. a 2 . rade p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

Súd p r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1. a 2. rade náhradu trov konania
zo obdobie od 16.9.2014 do 30.6.2016 v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1 .

a 2. rade zaplatenia sumy 10.120,95 € s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do
3.11.2012vovýške229,33€aúrokuzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy10.120,95€počítaným
od 4.11.2012 do zaplatenia s poukazom na to, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými
dňa 20.12.2007 Zmluvu č. 412020323, na základe ktorej im poskytol finančné prostriedky. Poukázal a
to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka,
ako aj náležitosti podľa zákona č.258/2001 Z.z. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 14.005,93 €, ktorá pozostáva z istiny vo výške 11.787,16 €, riadneho úroku vo

výške 1.949,18 €, úroku z omeškania vo výške 252.14 € a ostatného príslušenstva vo výške 17,45
€. Sumu 252,14 € a 17,45 € si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalovaným bol poskytnutí úver právnym
predchodcom žalobcu vo výške 6.439,62 €, ktorý mal byť splácaný po 119,07 € mesačne vždy k 20. dňu
v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.12.2017 v počte 85 v
celkovejvýške10.120,95€.Splátkypôvodnesplatnéod20.11.2012do20.12.2017sastalisplatnýmidňa
3.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na to, že námietku premlčania
nemôževzniesťvedľajšíúčastník.Vyjadrilnázor,žejemožnépostúpiťnezosplatnenúpohľadávkubanky

osobe, ktorá nie je banku a to bez súhlasu žalovaných. Pre postúpenie pohľadávky boli splnené všetky
povinné náležitosti, ako aj doručená písomná výzva dlžníkovi v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách.2.Žalovaní v 1. a 2. rade potvrdili, že finančné prostriedky zo zmluvy im boli vyplatené, poukázali na
svoju ťažkú finančnú situáciu.

3.Vedľajší účastník konania zo obdobie od 16.9.2014 do 30.6.2016 na strane žalovaných v písomnom
podaní poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je
spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku premlčania a poukázal na
to, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko neboli splnené náležitosti v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách a postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatným právnym úkonom. Vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu považoval za nekalú obchodnú praktiku. Žalobu žiadal
zamietnuť.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so Zmluvou o splátkovom úvere, so
Všeobecnými obchodnými podmienkami, so Zmluvou o postúpení pohľadávok, s Oznámením o
postúpení pohľadávky, s výpisom z účtu, s ostatným spisovým materiálom.

5.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

6.Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.Podľa § 54 ods. 1 toho istého zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

9.Podľa § 54 ods. 2 toho istého zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

12.Podľa§3ods.1tohoistéhozákonaveriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

13.Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15.Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/20014Z.z. O bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská

sporiteľňa a.s. Bratislava a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 20.12.2007 Zmluvu o splátkovom úvere
č. 0412020323. V zmysle uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným spotrebný
bezúčelový úver vo výške 194.000,-Sk, ktorý sa žalovaní zaviazali veriteľovi zaplatiť v mesačných
splátkach po 3.587,-Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 20.1.2008, s konečnou splatnosťou úveru
dňa 20.12.2017, pri premenlivej úrokovej sadzbe 18,15 % p.a. Žalovaní úver nesplácali riadne a včas.

Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

17.Ochranu spotrebiteľovi zaručuje aj znenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia
zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, v znení, účinnom do
31.12.2007, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava
spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má svoje miesto len u
zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je však zjednodušený a
nesprávny.Privýkladetejtoobčianskoprávnejúpravyjepotrebnérešpektovaťskutočnosť,žetátoúprava
je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval

Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34,
ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom
tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov,

ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluve, uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, uzavretú
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné
ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007. Novela Občianskeho zákonníka,
definovaná Zákonom č. 102/2004 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015).

18.Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade ako
fyzické osoby boli spotrebiteľmi, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že právny
predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli má charakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkonzamestnania,povolaniaanipodnikania.Právnypredchodcažalobcu poskytolžalovanýmfinančné
prostriedky bezhotovostne, čiže ide o spotrebiteľský úver vo forme úveru, pričom spotrebiteľským
úverom sa na účely Zákona č. 258/2001 Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru ( § 2 písm. a/).19.Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava ako postupca uzatvorila dňa 27.9.2012 so žalobcom Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE. Z prílohy č.1 k Zmluve súd zistil, že bola postúpená aj

pohľadávka týkajúca sa žalovaných. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.10.2012 zaslal
žalovaným Oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobca predložil súdu Výzvu (č.l.149) zo dňa
25.11.2008, ktorú adresoval žalovanej v 1. rade a vyzval ju na zaplatenie omeškanej pohľadávky, ktorá
ku dňu 31.10.2008 bola vo výške 14.248 € a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote 10 dní od doručenie
výzvy. Doklad preukazujúci odoslanie výzvy žalovanej v 1. rade nepredložil. Predložil súd síce podací

hárok (č.l.151) z ktorého je zrejmé, že sa týka pošty danej na prepravu dňa 16.11.2012, čiže netýka
sa odoslania Výzvy na zaplatenie. Súd zistil, že uvedený podací hárok sa týka odoslania Oznámenia o
postúpení pohľadávky, ktorú doručoval právny predchodca žalobcu žalovanej v 1. rade (č.l.150). Výzvu
týkajúcu sa žalovaného v 2. rade nepredložil vôbec.

20.Žalobca listom zo 15.10.2012 oznámil žalovanej 1. rade ako aj žalovanému v 2 . rade mimoriadnu

splatnosť úveru a vyzval ich k zaplateniu sumy 14.206,79 € najneskôr do 30.10.2012.

21.Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka
alebo jej časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky
je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú

zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky. Musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. V danom prípade uvedené
predpokladysplnenéneboli(nakoľkonebolsplnenýužprvýpredpokladdoručeniavýzvy),apretojetreba
na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie je v priamom
rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu teda samotná zmluva o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa

takejto nepostupiteľnej pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je súd
povinný v konaní prihliadnuť ex offo. Pokiaľ ustálená súdna prax už v minulosti ustálila, že zmluva o
postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ust. § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka (ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom) je absolútne neplatným právnym úkonom, tak takýto záver platí o to
viac, ak postúpenie pohľadávky odporuje zákonu, na dodržiavanie ktorého sa zmluvné strany dôvodne

pri uzatváraní zmluvy o peňažnom záväzku spoliehali (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 16Co/750/2015 zo dňa 30.6.2016).

22.Žalobca v konaní predložil Výzvu na zaplatenie zo dňa 25.11.2008 žalovanej v 1. rade následne však
nepreukázal, že výzva bola žalovanej v 1. rade aj skutočne zaslaná (keďže Zákon o bankách č.483/2001

Z.z. predpokladá aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie žalovaným na ich
poslednú známu adresu) a to napríklad poštovým podacím hárkom, doručenku a podobne. Pokiaľ sa
týka žalovaného v 2. rade tu žalobca nepredložil ani výzvu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, žalobca
ani nepreukázal, že žalovaní boli v omeškaní viac ako 90 dní.

23.Vzhľadom na to, že postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, súd dospel k záveru,
že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu a žalobu preto zamietol. Preskúmavanie vecnej legitimácie
či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v predmetnom konaní
spočívala na žalobcovi. Keďže súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie,

nezaoberal sa vznesenou námietkou premlčania.

24.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.Žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal náhradu trov konania v

pomere 100 % trov konania. Súd priznal plnú náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaných a to za obdobie od jeho vstupu do konania čiže od 16.9.2014 do 30.6.2016. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).