Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/528/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315218435
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315218435.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu:SATROs.r.o.,sosídlom84437Bratislava,Polianky9,IČO:31335161,zast.:STANOapartneri
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, Nám. 1.mája 16, IČO: 36 869 571, proti
žalovanému:Ľ.W.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomP.L.,ozaplatenie500,60euraspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 4. 8. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 500,60 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,60 eura
odo dňa 1. 1. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 12. 2012 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom
retransmisie a žalovaným uzavretý Dodatok k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb
retransmisie pod číslom XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bolo zriadenie a
prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky
a cenník. Žalovaný odoberal službu digitálnej TV s balíkom služieb Digitálna TV (MINI HD + KLASIK HD)
a SatroNet Junior s mesačným poplatkom 24,- eur. Okrem toho boli žalovanému zapožičané zariadenie

dekóderConaxCAMNeotionCI+výr.č.XXXXXXXXXXadekódovaciakartač.XXXXXXXXXX.Žalovaný
nezaplatil cenu za zmluvne dohodnuté služby, preto bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť listom zo
dňa 15. 1. 2015 v zmysle článku 5.5.c všeobecných podmienok. Okrem poplatku za služby za obdobie
od 1. 7. 2013 do 17. 12. 2014 vo výške 421,60 eura, si žalobca žalobou uplatnil zaplatenie náhrady
hodnoty za zapožičané zariadenia vo výške 79,- eur.

Popri žalovanej sume si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s

§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

3. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených -zmluva číslo
XXXXXXXXXX a dodatok k nej, všeobecné podmienky (ďalej len VP), odstúpenie od zmluvy z 15. 1.
2015, cenník zmluvných pokút platný od 20. 1. 2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,

že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od

tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd
nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. Žalobca v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný
vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

8. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby, avšak z podanej
žaloby, ako aj z priložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať, kedy žalovaný prestal platiť

za služby, kedy a či vôbec bolo žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy z 15. 1. 2015 (od dátumu
doručenia sa potom odvíjajú všetky ďalšie nároky - poplatky za služby, nakoľko nebolo preukázané, kedy
došlo k účinkom vyvolaným odstúpením, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a od kedy má potom
žalobca nárok na úroky z omeškania, do kedy mal žalovaný odovzdať zapožičané zariadenie a pod.). Na
základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané žiadne

skutočnosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navyše súd poukazuje na nezrovnalosti uvedené
v odstúpení od zmluvy a v samotnej žalobe. Kým v odstúpení od zmluvy žalobca požadoval zaplatenie
služieb za obdobie od 1. 7. 2013 do 30. 11. 2014 vo výške 409,70 eura, v žalobe požaduje zaplatiť
poplatok vo výške 421,60 eura ale už za obdobie od 1. 7. 2013 do 17. 12. 2014, pričom tento rozdiel
žalobca nijako nevysvetlil a nepodporil listinnými dôkazmi (v predchádzajúci konaniach právny zástupca

žalobcu uviedol, že je na žalobcovi, v akej výške si uplatní v žalobe zaplatenie služieb, ktoré tvrdenie
však súd nemôže akceptovať. Je pravdou, že si môže uplatniť menej, aj v takomto prípade však musí
jednoznačne a nespochybniteľne preukázať cenu nezaplatených služieb. Pokiaľ si uplatňuje zaplatenie
vyššej sumy, ako v danom prípade, musí túto sumu preukázať.) Žalobca musí jasne a nepochybnepreukázať skutočnú výšku nezaplatených služieb a nie v každom inom písomnom právnom úkone
požadovať zaplatenie inej sumy a za iné obdobie.

9. Ďalšou nejasnosťou je, že v žalobe žalobca požaduje zaplatenie náhrady hodnoty za zapožičané
zariadenie - dekóder Conax CAM Neotion CI+ výr. č. XXXXXXXXXX (vo výške 59,- eur) a dekódovacia
karta č. XXXXXXXXXX (vo výške 20,- eur). Nie je jasné, či sa jedná o náhradu škody, alebo zmluvnú
pokutu, pretože tieto sumy potom vydokladoval listinným dôkazom - cenníkom, kde však tieto sumy sú
uvedené ako zmluvná pokuta. Navyše cenník je platný od 20. 1. 2014, pričom zmluva bola uzatvorená

dňa 19. 12. 2012 a dodatok k nej dňa 17. 12. 2012. Tu súd odkazuje aj na odôvodenie uvedené v bodoch
11 až 14.

10. Z predloženej zmluvy vyplýva, že sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že služby boli aktivované
dňom 17. 12. 2012 (resp. 22. 3. 2012 alebo 1. 1. 2013, 22. 3. 2012, nie je však súdu jasné, ako sa
mohli dohodnúť na aktivácii služieb predo dňom uzatvorenia zmluvy?), pričom odporca si objednal

služby SatroNet Bacis a Junior, Digitálna TV. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú podľa dohody o
poskytovaní služieb, najneskôr do 21. 4. 2013, súdu potom nie je jasné, ako žalobca mohol od zmluvy
odstúpiť listom zo dňa 15. 1. 2015 (???). Súdu taktiež nie je jasné, ako mohli zmluvné strany dňa 17. 12.
2012 uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá bola uzatvorená až dňa 19. 12. 2012 pod č. XXXXXXXXXX (???).

11. Čo sa týka všeobecných podmienok a cenníka, súd uvádza nasledovné:

Podľa§3OZ,Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 19. 12. 2012, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k dátumu
uzatvorenia zmluvy, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,

ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 2 písm. c/ cit. zák., Podnik je povinný písomne, elektronickou poštou, službou krátkych
správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu
zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných

služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením
účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže
podrobne oboznámiť.12. Žalobca ako dodávateľ (ako odborník) musel vedieť o obsahových náležitostiach zmluvy v zmysle
zákona o elektronických komunikáciách, ktorý vyžaduje aby zmluva bola písomná a spĺňala prísne
obsahové náležitosti (§ 44 ods. 2). Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho

účastníka zmluvného vzťahu.

Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako

spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na
predmet podnikania, a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 351/2011 Z.z.).

Podľa názoru súdu VP, ako súčasť zmluvy, majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho,
resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy. Pri vyhotovení
VP žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými
mravmi, pretože VP vyhotovil tak drobným písmom, že sú nečitateľné a tým vlastne využil omyl

spotrebiteľa,ktorýtakýmtodrobnýmpísmenámaninemoholvenovaťpozornosť.Takétokonaniežalobcu
ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 43 OZ, účinného k 19. 12. 2012, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných

vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

14. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré
zmluvy musia mať písomnú formu. Písomnú formu musia mať zmluvy, o ktorých to ustanovuje zákon,
v danom prípade § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z.

Ak je zákonom určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú zmenu
alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu
neplatnosť právneho úkonu.

VP sú doplnením základnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a aj pre ne platí ust. § 46 OZ, t. j. musia mať

písomnú formu, ktorá je dodržaná vtedy, ak z nej zrejmé prejavy vôle oboch účastníkov zmluvného
vzťahu, t. j. na tejto listine musia byť zachytené podpisy účastníkov zmluvného vzťahu. V danom prípade
jednoznačne vyplýva, že VP a ani Cenník nie sú podpísané ani jedným z účastníkov zmluvného vzťahu
a preto sú absolútne neplatné a to nielen pre nedostatok písomnej formy, ale aj podľa § 3, § 37 ods.
1 a § 39 OZ, ako je uvedené vyššie (teda z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými
mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka).

Preto, ak žalobca poskytuje náhradu (či zmluvnú pokutu?) za zapožičané zariadenia vo výške 79,- eur,
nemá na to oporu v zmluve a teda opätovne., ani v tejto časti, neuniesol dôkazné bremeno. Ak by aj

cenník bol platný, žalobca nepreukázal súdu, či postupoval podľa § 43 ods. 2 písm. c/ zák. č. 351/2011
Z.z. (v čase uzatvorenia zmluvy - 19. 12. 2012 - nemohol byť cenník platný od 20. 1. 2014 priložený
k zmluve!).15.Nazákladeuvedenéhosúdžalobuzamietol,nakoľkonebolazostranysúdupreskúmateľná,skutkové
tvrdenia v žalobe uvádzané neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi, preto žalobca neniesol
dôkazné bremeno.

16. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, a hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.