Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 2, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010111
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6917010111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a

sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného T. H. za zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 2.
augusta 2017 o odvolaní okresného prokurátora v Rimavskej Sobote a obž. T. H. proti rozsudku senátu
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 22/2017 zo dňa 25. 5. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 3T 22/2017 zo dňa 25.5. 2017 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obž. T. H. u k l a d á podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím

§ 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. obž. T. H. pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 22/2017 zo dňa 25. 5. 2017 bol obž.
T. H. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že

od roku 2010 presne nezistenej doby do 4. 12. 2016 na viacerých miestach ich spoločného bydliska v J.
Q. na ulici B. č. X, ulici B. č. XX, ulici J. č. X a naposledy na ulici G. č. X/XX, spôsoboval opakovane a v
nepravidelných intervaloch fyzické a psychické utrpenie svojej manželke D. H., nar. XX. X. XXXX, toho
času bytom J. Q., G. č. X/XX, tým, že ju po predchádzajúcich slovných hádkach fyzicky napádal tak, že
ju fackal, kopal, udieral päsťami, a to aj počas jej tehotenstva, pričom ju ponižoval nadávkami a taktiež
sa jej vyhrážal zabitím, že ju „vyjebe cez balkón“, správal sa ku nej povýšenecky, a keď chodil domov pod

vplyvom alkoholu, tak ju budil zo spánku a nútil ju pripraviť mu delo v čom mu zo strachu vždy vyhovela
a naposledy dňa 4. 12. 2016 v čase okolo 18.30 h ju pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol tak, že ju
doma chytil za ruku a hodil o stenu, udrel ju päsťou do tváre, dal jej niekoľko faciek po tvári a udrel rukou
do hlavy, čím takto svojím správaním a konaním vyvolával vo svojej manželke D. H. strach a spôsoboval
jej dennodenne psychickú traumu a ľahké fyzické poranenia a po poslednom útoku zo dňa 4. 12. 2016
poškodená utrpela viaceré povrchové poranenia hlavy, pomliaždenie lakťa vľavo a napriamenie krčnej
chrbtice mierneho stupňa s predpokladanou dobou liečenia a PN do 10 dní.

Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, pričom súčasne podľa § 48 ods. 1,
2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestus minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovanému uložil i
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že vina obžalovaného bola preukázaná najmä
výpoveďou poškodenej D. H., ktorá podrobne popísala akým spôsobom ju obžalovaný týral, ako sa jej
vyhrážal a fyzicky na ňu útočil a taktiež výpoveďou svedka F. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
poškodená prišla viackrát k nemu domov, zostala tam aj dva dni, lebo sa obávala poškodeného, kde
sa sťažovala, že ju bil, o čom svedčil aj monokel a rozbité ústa. Taktiež poukazuje prvostupňový súd

na výpovede svedkov Q. Q. a Q. Q. a na skutočnosť, že z výpovede znalkyne F.. T. K. vyplynulo, že u
poškodenej D. H. sa neprejavujú príznaky syndrómu týranej osoby. Taktiež prvostupňový súd akcentuje
na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, z ktorého vyplýva, že u
obžalovaného boli v kritickom čase znížené ovládacie schopnosti, a to vzhľadom na požitie alkoholu,
kde tento znalec navrhol uložiť obžalovanému ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vzal v úvahu, že obžalovaný T. H., je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, v
priestupkovomkonanídoposiaľnebolriešenýavminulostiboljedenkrátsúdnetrestanýatorozhodnutím
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 78/1995 zo dňa 30. 8. 1995 pre trestný čin podľa § 171
ods. 1 písm. c) Tr. zák. a to k peňažnému trestu vo výmere 6 000,- Sk, kde sa na neho hladí ako keby

nebol potrestaný. V prípade obžalovaného prvostupňový súd konštatuje, že vzhliadol jednu poľahčujúcu
okolnosť, ktorou je okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom žiadna
priťažujúca okolnosť nebola zistená. S poukazom potom na horeuvedené argumenty prvostupňový súd
uložil obžalovanému trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za súčasného uloženia
ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, kde pre výkon trestu obžalovaného zaradil

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie tak obž. T. H., ako i okresný
prokurátor v Rimavskej Sobote. Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal
prostredníctvom svojho obhajcu uvádza, že jednak podľa jeho názoru nebolo preukázané, že by sa

dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že taktiež sa prvostupňový súd nesprávne vysporiadal
s vykonanými dôkazmi, najmä však poukazuje na to, že poškodená nebola nikdy týranou osobou. V
tejto súvislosti zdôrazňuje, že práve ona bola tou osobou, ktorá vyvolávala hádky svojim správaním,
neschopnosťou zarábania peňazí a účelovým manipulovaním vytvárala napätie v medziľudských
vzťahoch, čo potvrdzujú i výpovede svedkov, kde poukazuje najmä na výpovede svedka B., svedkyne

A., svedkyne Q., ako i poukazuje na výpoveď samotnej poškodenej H., ktorú považuje za výpoveď plnú
klamstiev a poloprávd. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu s
tým, aby bol spod obžaloby oslobodený, resp. aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a
aby ju vrátil tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajskému súdu v Banskej Bystrici zaslal
písomné podanie taktiež obžalovaný spolu s prílohami - listami, z ktorých vyplýva, že poškodená v

súčasnosti vedie nevhodný spôsob života a taktiež uvádza, že pokiaľ sa doznal v prípravnom konaní,
tak sa doznal výlučne z dôvodu, že chcel uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a očakával
uloženie mierneho trestu.

Naproti tomu okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uvádza, že toto odvolanie

podáva čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch svojho odvolania
tento uvádza, že obžalovaný svojim konaním spôsoboval psychické a fyzické utrpenie poškodenej D. H.
a to v takom rozsahu, že táto nemala iné východisko a pomýšľala až na spáchanie samovraždy. Časté
kontrolovanie, či sledovanie poškodenej, doplnené o ponižovanie poškodenej svedčia pre dôvodnosť
prísnejšieho potrestania obžalovaného a to naviac za situácie, kedy sa trestnej činnosti dopúšťal pod

vplyvom alkoholu. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o
treste s tým, aby obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia uloženia
ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.

Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora a odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.

Vo vzťahu k preukázaným skutkovým zisteniam prvostupňového súdu a právnej kvalifikácie krajský
súd poznamenáva, že si v plnom rozsahu osvojuje argumentáciu prvostupňového súdu uvedenú v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne
preukázané, že obžalovaný blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím,
kopaním,údermi,spôsobenímrán,ponižovaním,pohŕdavýmzaobchádzaním,vyhrážaním,vyvolávaním

strachu a stresu citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické alebo psychické
zdravie a zároveň bezdôvodným odopieraním stravy a spánku. V tejto súvislosti si krajský súd v plnom
rozsahu osvojuje argumentáciu prvostupňového súdu, ktorý konkrétne a presne uvádza výpovede
svedkov, ako aj samotnej poškodenej, ktorým i krajský súd uveril. Na druhej strane však krajský súd
konštatuje, že v prípade poškodenej táto nemá žiadne syndrómy týranej osoby, avšak znalci v prípade
poškodenej konštatujú jej nezrelosť a naivitu s naznačenou tendenciou k zastieraniu a prezentovaniu

sa v priaznivejšom svetle. Z výsluchov vypočutých svedkov, ako i z obhajoby obžalovaného je zrejmé,
že i samotná poškodená spôsobom svojho života výrazným spôsobom participovala na iniciovaní
nevhodného správania sa obžalovaného. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje najmä na spôsob akým
si zabezpečovala finančné prostriedky, čo podrobne rozviedol vo svojej výpovedi F. B. (masírovanie,
pohlavný styk, nahratie videa a pod.). Taktiež krajský súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný

doposiaľ nebol ani priestupkovo riešený a hladí sa na neho ako keby nebol odsúdený.

Z uvedeného dôvodu, najmä s poukazom na osobu obžalovaného a najmä však na charakter trestnej
činnosti, na ktorom výrazne participovala aj samotná poškodená, krajský súd konštatuje, že v danom
prípade je možné aplikovať pri uložení trestu i ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. teda, že je možné mimoriadne

znížiť trest odňatia slobody.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom.

Krajský súd v danom konkrétnom prípade dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného,
ako výraznú ingerenciu poškodenej na správanie sa a chovanie obžalovaného možno v danom
prípade znížiť trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, kde trest, ktorý by mohol splniť tak účel

individuálnej, ako i generálnej prevencie, považoval krajský súd za trest v trvaní 18 mesiacov so
zaradením obžalovaného pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia
ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody považoval potom krajský súd odvolanie okresného

prokurátora, ktorý sa domáhal uloženia prísnejšieho trestu, za nedôvodné a preto ho zamietol.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody (zase to isté) krajský súd potom rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.