Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/1096/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208123
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115208123.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zast.: JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: U. J., B.. XX.XX.XXXX, O. X. C.
XXX, XXX XX X. X., Š. C. U., zast. JUDr. Pavol Kontroš, advokát, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 67
o vymoženie pohľadávky vo výške 1659,70 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovnianska 17, 960 01 Zvolen, sp. zn. EX 1250/2015,
takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 04. 2015 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného na základe rozhodcovského rozsudku vydaného

Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
Bratislava číslo konania WH-B/0411/0160 zo dňa 26. 10. 2012 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok").
Rozsudkom bol povinný zaplatiť sumu 1 659,70 eur, úrok z omeškania vo výške 16,00 % ročne zo
sumy 1 659,70 eur od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
1 659,70 eur od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo
výške 656,25 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 41,06 eur + trovy predchádzajúceho konania 278,30

Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 22.11.2012 a vykonateľnosť dňa 26.11.2012.

Poverenímč.5601142219zodňa09.07.2015OkresnýsúdBanskáBystricapoverilvykonanímexekúcie
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, Zvolen, ktorý
ju vedie pod spis. zn. EX 1250/2015.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.02.2016 povinná prostredníctvom právneho zástupcu
požiadala o zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.g) Exekučného poriadku, alebo ju
zastaviť priamo podľa písm. a) prípadne písmeno m) Exekučného poriuadku, kedže je nesporné, že
rozhodcovská dolkožka v úverevej zlume je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Je preto
neplatná a rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je na základe neplatného právneho úkonu nulitný,

a teda aj nevykonateľný.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku
právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny
právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný
úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže
začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor

preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu (k tomu viď bližšie uznesenie Najvyššieho súduSlovenskej republiky z 1. februára 2012 sp.zn. 5 Cdo 205/2011 a tiež uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp.zn. III. ÚS 254/2012).
Z uvedených dôvodov udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre

rozhodnutieexekučnéhosúdu,ktorévneskoršomštádiuexekučnéhokonaniazaložínaprávnomzávere,
že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach v iných právnych veciach uviedol,
že exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie
navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu (viď napríklad sp.zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo

269/2012, 3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011). Rovnaký
názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky (viď napríklad sp.zn. I. ÚS 203/2011, II. ÚS 417/2011,
IV.ÚS456/2012),ktorýkonštatoval,že"záverkrajskéhosúduooprávneníokresnéhosúdupreskúmavať
súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a nielen pred vydaním
poverenia.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v
danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti
treba uviesť, že uplatnený postup a prijaté právne závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu SR (viď napr. uznesenie z 10. októbra 2012, sp.zn. 6 Cdo 105/2011).

Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zisteného nedostatku v tomto smere je exekučný
súd oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci

z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2012, sp.zn. 5 Cdo 230/2011.
Oprávnený súdu predložil obchodné podmienky pre úver s účinnosťou od 15.03.2007 ktoré v čl. 11.2
obsahujú návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej sa všetky vzniknuté spory budú
riešiť v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA

AMEDIAČNÁ,a.s.,Bratislava.Rozhodcovskýrozsudokjekonečnýazáväzný.Miestomrozhodcovského
konania je Bratislava.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd na návrh účastníka znovu skúmal rozhodcovskú
doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda,

čirozhodcovskádoložkazačlenenávrámcipodmienokštandardnejzmluvynespôsobujehrubýnepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ),
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V zmysle prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.
apríla 1993 (ďalej len "smernica") bod 1, písm. q) sa za nekalú podmienku považuje aj ustanovenie,
ktorého cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil

spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny
preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".

Súd považoval uzatvorenú zmluvu medzi pôvodným veriteľom a povinným za spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko pôvodný veriteľ v rámci zmluvy vystupuje

ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, naopak, povinný
pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale vystupoval ako
fyzická osoba (nepodnikateľ) označená v zmluve menom, priezviskom a rodným číslom. V zmysle vyššie
citovanej zákonnej úpravy účinnej v čase uzatvárania zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali
len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona

a zmluva podľa § 55. Súd má však za to, že toto ustanovenie nemožno interpretovať doslovne, ale
extenzívne a v prípade, že ide o zmluvu uzatváranú na jednej strane medzi dodávateľom a na druhej
strane spotrebiteľom, ako je ustálené vyššie, je nutné podradiť pod režim spotrebiteľských zmlúv aj iné
zmluvy ako tie výslovne uvedené v § 52 ods. 1 OZ. Takouto zmluvou je aj úverová zmluva (Zmluva
o poskytnutí pôžičky, pričom na základe zmluvy sa pod pojmom pôžička rozumie spotrebný úver) ako

tzv. absolútny obchod, na ktorú sa vzťahuje režim Obchodného zákonníka, čo nie je žiadnou prekážkou
na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie §
52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka k
Obchodnému zákonníku. Podporne súd poukazuje aj na ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého
sa podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení OZ v neprospech

spotrebiteľa, k čomu by došlo, ak by sa na tento vzťah neaplikovali zákonné ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa v dôsledku podradenia zmluvy pod režim Obchodného zákonníka. Takouto interpretáciou
by sa obchádzali ustanovenia o ochrane spotrebiteľa upravené v OZ, čím by bol popretý ich samotný
účel. Preto súd považoval zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský.

Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ obsahuje generálnu klauzulu, v zmysle ktorej sa za neprijateľnú podmienku
považuje akékoľvek dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods. 3 citovaného paragrafu potom obsahuje
jednotlivéskutkovépodstatyniektorýchneprijateľnýchpodmienok,čímvšakniejetentovýpočetuzavretý
(čo vyplýva aj z použitia slova "najmä"), ale neprijateľnou podmienkou je aj akékoľvek iné zmluvné

dojednanie, ktoré napĺňa znaky vyššie uvedenej generálnej klauzuly. Vzhľadom na vstup Slovenskej
republiky do Európskej únie dňa 01. 05. 2004 sa stali súčasťou právneho poriadku aj predpisy vydávané
Európskou úniou v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takýmto predpisom je aj vyššie
citovaná smernica, ktorá obsahuje vo svojej prílohe indikatívny zoznam neprijateľných ("nekalých")
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré radí aj ustanovenia, ktoré bránia

spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadujú od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.
Vzhľadom na to, že v čase uzatvárania rozhodcovskej doložky nebolo vo vnútroštátnych predpisoch
Slovenskej republiky výslovne upravené, že ustanovenie, ktoré vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil svoje
spory s dodávateľom v rozhodcovskom konaní sa považuje za neprijateľnú podmienku (toto ustanovenie

bolo do právneho poriadku zavedené až zákonom č. 568/2007 Z. z. v rámci novelizácie Občianskeho
zákonníka do § 54 ods. 3 písm. r) OZ), je nutné na daný vzťah aplikovať aj ustanovenia smernice
a jej prílohy. V danom prípade ide o tzv. nepriamy účinok smernice prvýkrát definovaný v rozhodnutí
Európskeho súdneho dvora č. C-106/89 Marleasing, podľa ktorého je potrebné pri neúplnej alebo
nedostatočnej transformácii smernice vykladať vnútroštátne právo "eurokonformne", teda v súlade s

ustanoveniami smernice. To znamená, že sa ustanovenia smernice použijú ako interpretačné pravidlo
pri vykladaní generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 OZ.Dôvodom zaradenia vyššie citovanej nekalej zmluvnej podmienky do prílohy smernice je, aby nebola
vylúčená ochrana spotrebiteľa súdom, teda, aby proti jeho vôli neprejednával prípadné spory z uzavretej
zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom iný subjekt ako súd.

Oprávnený predložil súdu obchodné podmienky pre úver s účinnosťou od 15.03.2007 s rozhodcovskou
doložkou nachádzajúcou sa v čl. 11.2 Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky. na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Z obsahu uzatvorenej rozhodcovskej
doložky vyplýva, že všetky spory vzniknuté medzi pôvodným veriteľom a povinným musia byť

riešené v rozhodcovskom konaní pred vybraným rozhodcovským súdom. Takáto rozhodcovská doložka
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť
je potrebné považovať za ustanovenie spôsobujúce nerovnováhu v postavení zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, keďže rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej zaradenie do prílohy zmluvy, ktorá je celá pripravená na formulárovom
tlačive vopred pripravenom pôvodným veriteľom a konkrétne údaje o povinnom sa do nej len vpisujú.

Povinný ako spotrebiteľ mohol zmluvu len odmietnuť ako celok alebo podrobiť sa všetkým zmluvným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom
zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a teda je vybratý výlučne
dodávateľom (pôvodným veriteľom), ktorý má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Pri takto
zvolenom rozhodcovi vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Pôvodný veriteľ

takýmto spôsobom v podstate "automaticky" získava exekučný titul v podobe rozhodcovského rozsudku,
pričom si sám vybral rozhodcu a povinný nemal možnosť zahrnutie rozhodcovskej doložky do uzavretej
zmluvy nijako ovplyvniť alebo vylúčiť. Preto súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku, pretože núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa
ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom bez toho, aby mal voľbu rozhodcovské

konanie vylúčiť. Obchodné podmienky pre úver pripojené k zmluve obsahujú celú stranu textu husto
popísaného drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára
aj rozhodcovskú doložku.

Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa
poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a
aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012).

Vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 OZ, sú neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ
(povinný) dovolával, a preto na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že uzatvorená
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná.

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný
titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt
nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012).
V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. a) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov ( ďalej len " Exekučný poriadok" ) exekúciu súd
zastaví, ak začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Keďže právomoc rozhodcu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom
právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku.Súd na záver poznamenáva, že o trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekučného konaia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia

uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového
poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví
kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.