Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213989
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315213989.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Anna Ilčinovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831
154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: B. O., E.. XX.XX.XXXX, I. F. XXXX/XX,
XXX XX G., v konaní o zaplatenie 1.731,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 21C/625/2015-34 zo dňa 17.05.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konania v
častiozaplatenieistiny236,41Eur,uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu918,64Eurspolus
úrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneztejtosumyod19.01.2013aždozaplateniaavprevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a
žalobcovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 7,30 Eur, ktorého vrátenie vykoná S. Z., W..S.. do 30
dní od predloženia právoplatného rozhodnutia súdu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“); § 497, § 504 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“); § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 1 ods. 2, § 2 d/, § 9 ods. 1, 2, § 11
ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

(ďalej len „ZoSÚ“).

3. Vzhľadom na to, že žalobca vzal pred prvým pojednávaním žalobu v časti o zaplatenie sumy 236,41
Eur s príslušenstvom späť a nevyžadoval sa súhlas žalovaného, súd prvej inštancie preto v tejto časti
konanie zastavil.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, že medzi pôvodným žalobcom

a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
na základe ktorej bol žalovanej reálne poskytnutý úver celkom vo výške 1.600 Eur, ktorý sa zaviazala
vrátiť formou pravidelných 48 mesačných splátok vo výške 53,70 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 28,99
% a hodnotou RPMN 28,99 %. Žalovaný uhradil len sumu 681,36 Eur a porušil svoju povinnosť splácaťposkytnutú sumu riadne a včas, preto žalobca v súlade so zmluvou a podmienkami predžalobnou
upomienkou zo dňa 29.12.2012 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do
3 dní od doručenia tejto upomienky. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetný právny vzťah vzhľadom

na povahu účastníkov je vzťahom spotrebiteľským, uzavretý medzi žalobcom ako dodávateľom a
žalovaným ako spotrebiteľom, pričom zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej úverovej zmluve absentuje podstatná náležitosť v zmysle §
9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie sú splátky špecifikované
výškou, počtom a termínmi splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže predmetná úverová zmluva

nemá všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie ju v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Súd
prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol z dôvodu, že dohoda o ročnej úrokovej sadzbe za poskytnutý
úver vo výške 28,99 % je absolútne neplatnou dohodou, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi a v súlade s § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa takto absolútne neplatne
dojednaným právam neposkytuje právna ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Výška

ročnej úrokovej sadzby viac ako 2,5 násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery
poskytnuté bankami v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko táto bola vo výške 10,98 % ročne, a preto je
neplatná aj podľa ustanovenia § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014.
Vzhľadom aj na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn.5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody
o úrokoch, tieto sú neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať. Súd prvej inštancie

teda uzavrel, že považuje zmluvu o úvere v časti o dojednaní ročnej úrokovej sadzby vo výške 28,99 %
za absolútne neplatnú. Vzhľadom na to, že úverová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, mal žalobca právo len na vrátenie
sumy, ktorá bola žalovanej reálne poskytnutá. Žalovanej bola reálne poskytnutá suma vo výške 1.600,-
Eur a podľa prehľadu splátok a úhrad vrátila sumu 681,36 Eur, preto mal žalobca právo na zaplatenie

sumy 918,64 Eur. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Keďže súd prvej inštancie mal za
nesporné, že žalovaná sa so splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania a žalobca má
právo i na zaplatenie úroku z omeškania. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 918,64 Eur od 19.01.2013 do zaplatenia.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods.
1, 2 C.s.p.. Vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná mala v tomto konaní prevažný úspech, preto jej
vznikol nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže žalovanej v tomto konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej ich náhradu nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a priznal
mu uplatnenú pohľadávku, ako aj náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.600,- Eur a žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala

vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach á 53,70 Eur. Navýšenie úveru predstavoval len zmluvne
dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 28,99 %. Celková čiastka ku ktorej sa žalovaná
zaviazala predstavuje 2.577,60 Eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje
vyjadrenie v RPMN vo výške 28,99 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou
odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška dojednanej odplaty neprevyšuje odplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust.
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy a je v súlade so zákonom
stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust.
§ 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho
stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, odvolateľ je toho názoru,

že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do
výšky dvojnásobnej priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty v
predmetnej úverovej zmluve nemôže byť označovaná za neprimeranú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa žalobcu je dojednaná odplata primeraná a v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutiesúdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil pojednávanie a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a právnym dôsledkom takéhoto

postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 385
C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej
stránke Krajského súdu v Z. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol

vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje a na potvrdenie správnosti
prvoinštančného rozhodnutia uvádza:

10. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery. Podľa

právnehonázoruodvolaciehosúduuvedené vyššiesúdprvejinštancie,pokiaľideozamietnutiežalobyv
prevyšujúcejčasti,nazistenýskutkovýstavpoužilsprávnyprávnypredpis,ktorýajsprávneinterpretoval,
pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne závery.

11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o

pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenie žalobcu ako obchodníka pri výkone jeho
podnikateľskej činnosti a z postavenia žalovanej ako dlžníka z úverovej zmluvy. Ide o spotrebiteľskú
zmluvu a sporný vzťah je potrebné posúdiť podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a je namieste aplikovať aj zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

12. Odvolateľ poukazuje na „vtesnanie sa“ do administratívneho limitu. Je však potrebné rozlišovať
medzi inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera
nákladov). Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná
percentuálna miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver.

Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy,
aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z
posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu.

13. Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie

požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej
výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne
vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by
teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke
totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi
v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných
pravidielsprávania,ktorýjevlastnývšeobecneuznávanýmvzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravným
princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce
podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných

noriem. Za dobré mravy sa považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržovanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie
bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Nemôžu byť žiadne
pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi

ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery,
a to za predpokladu, že ide (má ísť) o plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v
hrubom nepomere, a že veriteľ pritom zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušeniedlžníka. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§
39 Obč. zák.), a to buď pre rozpor so zákonom (ak predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu úžery, prípadne iného trestného činu) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (v ostatných prípadoch)

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/2004).

14. Súdom prvej inštancie bol úrok z úveru, v danom prípade s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 28,99
%, vyhodnotený ako v rozpore s dobrými mravmi. Odvolaciemu súdu neprináleží tento úrok upraviť tak,
aby zodpovedal zákonnej požiadavke v súlade s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie C-618/10 Banco Espaňol). Pritom súdy sa už značne kriticky vyjadrili k podobným úrokovým
sadzbám (5Cdo 26/11 - 48 %, 3Co 67/2008 Krajský súd v Prešove - 25 %, nemecký BHG v rozsudku
z 13.3.1990 AZ XI ZR 252/89 úver s rozdielom 12 percentuálnych bodov oproti priemeru považoval za
nemravný...).

15. Žalobca v odvolaní obhajoval úroky za poskytnutý úver s poukazom, že nie sú v rozpore s dobrými

mravmi poukazujúc na maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery. Odvolací súd sa stotožňuje
s prvoinštančným súdom, že úroková sadzba úveru vo výške 28,99 % ročne je neprimerane vysoká,
prevyšuje totiž úroky v bankách o viac ako 62 %.

16. Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť

v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný.

17. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v

súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

18. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky

presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

19. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorú
činí 28,99 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že zmluva o splátkovom úvere bola medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou uzavretá dňa 14.07.2011. Konečná splatnosť úveru bola označená ako 07/2015. Je teda
nesporné, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver poskytnutý domácnosti na obdobie od 1 do 5
rokov.Podľaprehľadupriemernýchúrokovýchmierzúverovobchodnýchbánkzarok2011zverejneného

Národnou bankou Slovenska bola priemerná úroková miera v porovnateľných prípadoch (spotrebiteľský
úver poskytnutý na obdobie od 1 do 5 rokov) v rozhodnom období, t.j. júl 2011, z nových úverov vo
výške 10,98 % p.a.. V predmetnej veci dohodnutý úrok (28,99 %) z úveru presahoval úroky, za ktoré v
tom čase poskytovali peňažné ústavy úvery a ktoré sa pohybovali ročne vo výške 10,98 %. V danom
prípade zmluvný úrok predstavoval 28,99 % ročne, čo je rozdiel o 18,01 % vyšší ako bola priemerná

úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami, preto sa odvolací súd stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že dohodnutý úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. (obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
07.05.2013, sp.zn. 6Co 138/2012)

21. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti.

22. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej neboli

zo strany odvolateľa podané námietky nad rámec odvolacích dôvodov týkajúcich sa veci samej, preto
odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolanianemaldôvodvýrokrozsudku,ktorýmprvoinštančný
súd nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania preskúmavať.23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd považuje odvolanie žalobcu voči výroku o
zamietnutí žaloby vo prevyšujúcej časti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací
súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).