Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201170
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112201170.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: LONLER s.r.o., so sídlom Nezábudova
31, 083 01 Sabinov, IČO: 36454729 zastúpený: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom v Prešove,
Hlavná 111, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., Z. XX, zastúpený: JUDr. Dušan
Remeta, advokát so sídlom v Prešove, Masarykova 2, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/6/2012-393 zo dňa 16.03.2017,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Abstrakt uznesenia

Aj prevod predmetu leasingu počas leasingového vzťahu môže byť predmetom odporovacej žaloby za
stavu, že výsledkom leasingu je nadobudnutie predmetu leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu.
Ak predmet leasingu v skutočnosti v celom rozsahu užíva a financuje iná osoba ako leasingový nájomca,
tak takáto skutočnosť neopodstatňuje záver o ukrátení veriteľa pri prevode práv z leasingu na túto osobu.

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil cit.:

„I. Súd určuje, že zmluva o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX
zo dňa 2.7.2009, ktorou nájomca A. I. postúpil práva a povinnosti zo Zmluvy o finančnom leasingu č.
XXXXXXX zo dňa 10.10.2008 na žalovaného Z. I., nar. XX.X.XXXX je voči žalobcovi n e ú č i n n á .
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení uviedol, že je nesporné, že dlžník žalobcu - otec žalovaného mal uzatvorenú
zmluvu s leasingovou spoločnosťou na motorové vozidlo D. S., pričom bolo rovnako nesporné, že
pôvodný nájomca (A. I.) previedol práva z tejto leasingovej zmluvy na svojho syna Z. I. - v tomto
konaní žalovaného. Z potvrdenia spoločnosti HS - PLUS s.r.o. vyplynulo, že akontáciu za motorové
vozidlo D. S. uhradil pán A. I., pričom táto akontácia bola uhradená na základe dohody medzi leasingom
S. S., pánom I. A. a spoločnosťou HS-PLUS s.r.o., čo potvrdzuje aj poznámka vo faktúre. Tvrdenie,

že akontáciu ako aj nasledujúce splátky z tejto leasingovej zmluvy uhrádzal žalovaný sa súdu prvej
inštancie javilo ako nepravdepodobné z dôvodu, že majetkové pomery žalovaného v čase úhrady tejto
akontácie v sume prevyšujúcej 14.000 eur ako aj nasledujúce splátky, neboli v takom stave, že by
mu umožňovali tieto úhrady. Odovzdanie peňazí žalovaným pri platení akontácie napokon nepotvrdil
ani svedok K. L., ktorý len uviedol, že videl obálku z peniazmi. Sám žalovaný uvádzal svoj príjem vo
výške 420,- eur mesačne, pričom následne síce poukázal na svoj zárobok vo L., tento však po sčítaní

netto mzdy spolu s diétami predstavoval sumu cca 8.500,- eur, ktorá by nepostačovala ani na úhradu
akontácie aj to za predpokladu, že by žalovaný z tejto sumy počas pracovného pobytu nič neminul.Žalovaný bol zároveň držiteľom motorového vozidla C. S.-XXXAX K. L. od 16.11.2009 až doposiaľ s
tým, že vlastníctvo nadobudol po splatení iného leasingu dňa 18.11.2011, čo rovnako nekorešponduje s
celkovými majetkovými pomermi a možnosťami žalovaného, ak by mal uhrádzať aj akontáciu a leasing

za automobil D. S.. Žalovaný najskôr tvrdil, že si peniaze vo výške 400.000 Sk požičal od svojho švagra
p. L., pričom po nevrátení tejto sumy naňho previedol vlastníctvo motorového vozidla vo vyššej hodnote
(podľa odborného vyjadrenia znalca U.. K. v hodnote 18.770 eur k 02.07.2009), neskôr argumentoval
zárobkom vo L.. Za zarážajúce považoval súd prvej inštancie aj tvrdenie svedka A. I. - otca žalovaného,
ktorý vo vzťahu k právoplatným súdnym rozhodnutiam, na základe ktorých mal plniť svojmu dlžníkovi

- žalobcovi, uviedol, že týmto súdnym rozhodnutiam neveril a považoval ich za nespravodlivé. Jasne
účelovým tvrdením žalovaného je fakt, že nevedel o súdnych konaniach svojho otca so žalobcom, keďže
sám bol účastníkom konania o neúčinnom darovaní rodinného domu a garáže svojho otca, pričom ide
rovnako o právoplatné rozhodnutia. Rovnako tak žalovaný ako svedok vypovedal aj v trestnej veci
tunajšieho súdu XX T XXX/XXXX. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj trestným rozsudkom sp. zn. XX
T XXX/XXXX z 24.9.2015, na ktorý poukázal právny zástupca žalobcu, ktorým bol obžalovaný A. I.

právoplatne (29.06.2016) uznaný vinným zo spáchania trestného činu - prečinu poškodzovania veriteľa
podľa § 239 ods.1 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona. V tomto trestnom rozsudku je na str.
3 konštatované, že ako svedok bol vypočutý Z. I., t. j. v tomto konaní žalovaný a zároveň v trestnom
konaní syn obžalovaného, ktorý konštatoval, že neskôr kúpili D. na leasing, zo začiatku asi polroka bol
nájomcom obžalovaný, t. j. jeho otec, pričom obžalovaný splácal splátky a následne auto previedol na

neho a splátky tak splácal on. K zloženej akontácii sa vyjadriť nevedel, nepamätal si kto platil akontáciu,
a tak isto sa nevedel vyjadriť k cene nehnuteľností (dom a garáž) v čase prevodu. Trestný súd v tomto
rozsudku XXT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 24.09.2015 ďalej na str. 6 konštatoval, že obranu obžalovaného
ohľadne skutočnosti, že rozsudky sú nezákonné, súd nemohol brať do úvahy ako aj skutočnosť, že
akontáciu a splátky platil syn, považoval za účelové v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. K

námietke premlčania vznesenej právnym zástupcom žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žaloba
bola podaná v zákonnej lehote, pričom úprava petitu nemá vplyv na plynutie tejto lehoty, zvlášť v situácii,
keď nedochádza k obsahovej zmene samotnej žaloby, len k jej spresneniu. Súd prvej inštancie ustálil, že
konanie otca žalovaného - A. I., ako aj žalovaného - Z. I. jednoznačne smerovalo k ukráteniu uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, teda je voči žalobcovi právne neúčinné tak, ako to predpokladá ust.

§ 42a Občianskeho zákonníka. Žalovaný vedel, že vyššie uvedené prevody nehnuteľností (domu a
garáže) medzi dlžníkom žalobcu - jeho otcom a žalovaným boli právoplatne určené ako právne neúčinné
voči žalobcovi, napriek tomu vstúpil aj do leasingového vzťahu svojho otca, pričom len presvedčivo
argumentoval vo vzťahu k úhrade akontácie a splátok leasingu. O trovách konania bolo rozhodnuté
podľa 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nielenže nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť
žalobcu, ale navyše v danom prípade k ukráteniu dlžníka ani nedošlo. Uzavretím zmluvy o postúpení
práv a povinností, neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní došlo iba k zosúladeniu

skutočného užívacieho stavu so stavom právnym. Z majetku, resp. majetkovej sféry otca žalovaného
na úkor žalobcu nič neušlo a majetok otca žalovaného sa ani nijako inak nezmenšil. Otec žalovaného
v skutočnosti nedisponoval žiadnou majetkovou hodnotou, prevodom ktorej na žalovaného by reálne
ukrátil žalobcu. Žalovaný na pojednávaní dňa 28.02.2017 navrhol tiež výsluch zamestnancov obchodnej
spoločnosti HS-PLUS, s. r. o., a to konkrétne p. C. Y. a p. S. D., no súd prvej inštancie tento návrh

na doplnenie dokazovania zamietol. Hoci došlo od zaplatenia jednotlivých splátok k uplynutiu dlhšieho
časového obdobia, žalovaný súd predložil doklady o tom, že práve on platil jednotlivé splátky za osobné
motorové vozidlo. Peniaze na zaplatenie akontácie žalovanému požičal p. L.. Súd prvej inštancie
nesprávne uviedol, že žalovaný v priebehu súdneho konania argumentoval tým, že na zaplatenie
akontácie použil svoje peňažné prostriedky, ktoré si zarobil vo L.. Prácou vo L. žalovaný oba preukazoval

svoje celkové majetkové pomery (v súvislosti so splácaním splátok za osobné motorové vozidlo).
Žalovaný namietal aj závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný vedel o dlhoch svojho otca, že so
svojimotcomuzavreldarovaciuzmluvu(ohľadomdomuagaráže)apod.,pretožetietoskutočnostinijako
nesúvisia s predmetným súdnym konaním. Žalovaný zdôraznil, že zotrváva na vznesenej námietke
premlčania, keďže nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu došlo podaním

zodňa17.06.2014ibakspresneniužaloby.Vdanomprípadenešloibaoobyčajnéspresnenieniektorých
tvrdení, ale o doplnenie podstatných skutočností, bez ktorých by inak nebolo možné vyhovieť žalobe
žalobcu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, eventuálne ho zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právny úkon akým je prevod práv
z leasingovej zmluvy môže byť predmetom odporovacej žaloby. Vo výsledku leasingový nájomca totiž
nadobúda majetok, ktorý môže byť predmetom uspokojovania veriteľov. Aj v predmetnej veci bol leasing
ukončený nadobudnutím predmetu leasingu do vlastníctva a teda nejde o prípad, na ktorý poukázal
odvolateľ, že nie vždy sa naplní leasing nadobudnutím vlastníckeho práva k jeho predmetu.

7. Rovnako za správny odvolací súd považuje názor súdu prvej inštancie, že úmysel ukrátiť veriteľa
sa predpokladá. Žalovaný je synom dlžníka žalobcu a na účely ustanovenia §42a ods.2 OZ blízkou
osobou.

8. Za správny považuje odvolací súd aj názor o včasnosti podania odporovacej žaloby.

9. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že došlo k ukráteniu žalobcu.
Hlavnou obranou žalovaného bolo tvrdenie, že jeho otec, ktorý je dlžníkom žalobcu, bol jednoducho
povedané nastrčenou osobou vo veci leasingu a že predmet leasingu užíval a financoval žalovaný.

Súd prvej inštancie sa tejto obrane venoval a nemožno jeho rozhodnutie v tomto smere považovať za
arbitrárne, no rozhodne nie je presvedčivé, najmä ak sám prispel k zrelativizovaniu vlastných záverov
napr. arg.na adresu žalovaného slovami ,,...pričom len presvedčivo argumentoval vo vzťahu k úhrade
akontácie a splátok leasingu,,...

10. Všetky okolnosti prípadu skôr nasvedčujú záveru, že dnes XX-ročný otec žalovaného bol len
formálne zapísaný pri jednotlivých úkonoch v súvislosti s leasingom. Nateraz sa zdá, že je viac ako
pravdepodobné, že vozidlo používal a financoval žalovaný. Jeho tvrdenia síce kolidujú minimálne s
účtovnými a daňovými predpismi, no z hľadiska súkromného práva majú relevanciu.

11. Odvolací súd je toho názoru, že ak predmet leasingu bol formálne zapísaný na dlžníka (otca
žalovaného)avskutočnostihovcelomrozsahunielenpoužívala,aleajfinancovalaináosoba(žalovaný)
a na túto osobu sa aj prevedie predmet leasingu, záver o ukrátení veriteľa prevodom predmetu leasingu
je vecne nesprávny. Predmet leasingu sa totiž v skutočnosti dostal do dispozičnej sféry osoby, ktorá ho
financovala a užívala a z hľadiska súkromného práva preto logicky nejde o zbavenie sa majetku ale

skôr o formálne zosúladenie stavu so skutočnou kauzou dotknutého vzťahu.

12. K dôvodom zo strany súdu prvej inštancie treba uviesť, že pokiaľ až v tomto konaní sa tak povediac
vyšlo s celou pravdou o užívaní a financovaní predmetu leasingu a nie už v trestnom konaní, v ktorom bol

dlžník žalobcu právoplatne odsúdený pre trestný čin ukrátenia veriteľa (rozsudok Okresného súdu Z. sp.
zn. XX T XXX/XXXX), tak takýto postup žalovaného sa zdá, že má svoje logické otázniky. V predmetnej
veci sa však posudzujú nároky súkromného civilného práva, pri posudzovaní ktorého je okrem iného
dôležité, kto v skutočnosti hradil náklady leasingu.

13. Odvolací súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti a z iných právoplatných rozhodnutí poznatok, že
medzi žalobcom a otcom žalovaného prebiehalo viacej súdnych sporov. Žalobca na účely podnikania
kúpil budovu, ktorú následne rozpredal. Faktom je, že musel byť dobre uzrozumený s tým, že kupuje
budovu, v ktorej býva otec žalovaného. Tak nasledovalo viacero sporov, v ktorých sa žalobca domáhal
vypratania priestorov a platenia za užívanie priestorov. Faktom je, že sa okrem iného priznalo žalobcovi

za užívanie priestorov, v ktorých býval otec žalovaného s manželkou plnenie ako pri nebytových
priestoroch (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.3.2007 č.k.XT.XXX/XX-XXX o priznaní 136.000,56
Sk za roky a trovy 24.694 Sk)14. Zdá sa, že práve tento fakt výrazne poznamenal vzťahy žalobcu a otca žalovaného. Je evidentné,
že otec žalovaného sa začal brániť, okrem iného, aj prevodmi majetku na syna za čo bol aj právoplatne
odsúdený. V dotknutej veci nemožno prehliadať všetky okolnosti prípadu, a to nielen čiastku za užívanie

obydliaotcažalovanéhoajehomanželky,aleanifakt,žekvyhroteniuvzťahovmohlodôjsťajtým,žeotec
žalovaného spolu s jeho manželkou chceli už vo vyššom veku dožiť v predmetných priestoroch, pričom
žalobca sledoval svoj biznis s prevodmi priestorov aj napriek vedomosti o užívacom stave budovy.

15. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd nevidí zásadný dôkaz proti obrane žalovaného,

podľa ktorej užívateľom a financovateľom predmetu leasingu bol práve žalovaný. Zdá sa preto, že
vyhodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezodpovedá logickým súvislostiam. Nepriaznivá
majetková situácia žalovaného, na ktorú poukazuje súd prvej inštancie nie je rozhodujúca, keďže ani
otec žalovaného podľa jeho tvrdení nebol na tom o nič lepšie, navyše, keď sa zohľadní skutočnosť, že sa
jedna o osobu blízko dôchodkového veku a zdravotne ťažko postihnutú (viď. rozsudok KS v Prešove vo
veciXXCoXXX/XXXX).Aniprevodpredmetuleasingunaďalšiuosobuaavizovanýúverovývzťahnijako

nepopierajú obranu žalovaného, že predmetné vozidlo užíval a aj ho v skutočnosti financoval. Argument,
že akontáciu platil A. I. nemusí nič vypovedať o zdrojoch financovania a že peniaze nezabezpečil práve
žalovaný.

16. Ak sú závery súdu prvej inštancie v extrémnom rozpore s logickými súvislosťami prípadu, nemožno

považovať proces za spravodlivý. Spravodlivému procesu zodpovedá detailný výsluch žalovaného
k užívaniu a financovaniu predmetu leasingu. Ak nevyvstanú nejaké nové pochybnosti o obrane
žalovaného tak vzhľadom na to, že doterajšie dôkazy sú nedostatočné na popretie obrany žalovaného,
bude súd pristupovať k odporovacej žalobe so zohľadnením vyššie uvedených skutočností. Teda nejde
o ukrátenie veriteľa, ak sa predmet leasingu previedol na osobu, ktorá predmet leasingu užívala a

financovala. Prevod leasingu má za takýchto okolností účinky porovnateľné len formálnemu aktu na
zosúladenie skutočného stavu so stavom formálnym a za takýchto okolnosti absentujú materiálne
podmienky na záver o ukrátení veriteľa.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie( 389 ods.1písm.b/
Csp).V novom rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods.2 Csp) a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§396 ods.3Csp).

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).