Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609010270
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Hudák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7609010270.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DanielaHudákaasudcov
JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 18. januára
2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Q. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v
Košiciach z 27. októbra 2015, sp. zn. 6To/93/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Q. B. sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 20. januára 2015, sp. zn. 3T/65/2009, bol obvinený
Q. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/
Tr. zákona s použitím § 138 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

v dobe od 18. júna 2008 doposiaľ, mimo obdobia od 8. 3. 2010 do 8. 6. 2010, kedy bol obžalovaný vo
výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, v Spišskej Novej Vsi a inde ako otec mal. P. B., nar. XX.
XX. XXXX, M. B., nar. XX. 5. XXXX, neprispieval riadne na ich výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva
z § 62 Zák. o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 6C 138/05, zo dňa 2.
12. 2005 mal prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci sumou 66,39 € (2.000 Sk) na mal. P., sumou 49,79 €
(1.500 Sk) na mal. M., do rúk V. B., matky detí, čím mu vznikol dlh na výživnom 8.735,86 € (263.176,50

Sk) a tak konal, pretože nepracoval, prácu si nehľadal ani prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny a žil len z dávok sociálnej núdze, v dôsledku čoho príjem matky detí nedosahoval ani zákonom
stanovené životné minimum, a preto bola nútená zabezpečovať si finančné prostriedky aj pôžičkami,
aby zabezpečila výživu detí a výživné neplatil ani v dobe, kedy vykonával pracovnú činnosť.

Za to bol obvinenému podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 4

Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obvineného Q. B. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach

uznesením, č.k. 6To/93/2015-512, z 27. októbra 2015, tak, že podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol
odvolanie obvineného Q. B. ako oneskorene podané.

Protivyššieuvedenémurozhodnutiuodvolaciehosúdupodalprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
obvinený v zákonnej lehote dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obvinený
v dovolaní namietal, že podania z 7.8.2014 a z januára 2015, v ktorých žiadal o pojednávanie v jeho

neprítomnosti, neboli obvineným podpísané ani doručené súdu. Ďalej uviedol, že proti rozsudku súdu
prvého stupňa podal odvolanie v októbri roku 2015, napriek tomu, že písomné vyhotovenie rozsudku mubolo doručené až v roku 2016, keď nastúpil do výkonu trestu. Podľa názoru obvineného, pri doručovaní
rozhodnutia súd nepostupoval správne, ak uplatnil fikciu doručenia podľa § 66 ods. 3, ods. 4 Tr. por.,
nakoľko súdu uviedol viaceré adresy na doručovanie písomností, na ktorých sa nachádzal, vrátane

adresy u jeho družky A. S. vo M. B. - okr. W.. Na uvedenej adrese býval so svojou družkou, preto mu nie
je zrejmý dôvod vrátenia zásielky súdu s tým, že adresát bol neznámy. Na základe vyššie uvádzaných
skutočnostínavrhol,abyNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§386ods.1Tr.por.vyslovilrozsudkom
porušenie zákona v ustanovení § 262 a nasl. Tr. por. v neprospech obvineného Q. B. z dôvodu konania
hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky a podľa §

388 ods. 1 Tr. por. vec prikázal okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

K dovolaniu obvineného sa prokurátor vyjadril podaním z 3. augusta 2016, v ktorom uviedol, že hlavné
pojednávania boli vykonané v neprítomnosti obvineného len zo zákonných dôvodov. Poukázal na
skutočnosť, že rozsudok prvostupňového súdu bol obvinenému doručovaný na adresy, ktoré uviedol
ako adresy na doručovanie súdnych písomností. Podľa názoru prokurátora, súd postupoval v súlade

v súlade s § 66 ods. 4 Tr. por., keďže súdna zásielka nebola na uvedených adresách prevzatá s tým,
že súdny doručovateľ uviedol, že adresát je neznámy. Z týchto dôvodov prokurátor považoval podanie
dovolania obvineným ako nedôvodné a vzhľadom k uvedenému navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky postupom podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného Q. B. odmietol.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila oprávnená V. B., ktorá k veci uviedla, že obvinený si neplní
vyživovaciu povinnosť a zároveň má za to, že obvinený mal možnosť preberať zásielky a dostaviť sa
na pojednávanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní

obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na
príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§
374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods.

1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný
prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa §

371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu.

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého
stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,
pričommábyťlenskutočnevýnimočnýmprielomomdoinštitútuprávoplatnosti,ktorýjedôležitouzárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené,
aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná
inštancia.

S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo
45/2009, uverejnené pod č. 7 v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, ... Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je
potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho

obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o
voľbepoužitýchdôkaznýchprostriedkovpriplnenípovinnostipodľa§2ods.10Tr.por.,resp.priuplatnení
oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinenýv zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude
overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.
por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods.

1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych
otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu."

Obvineným uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa uplatňuje najmä za
situácie, ak došlo k porušeniu ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú

časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, keď orgány činné v trestnom
konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu
meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním.

Najvyšší súd po preskúmaní podaného dovolania na podklade predloženého spisu zistil, že k
zásadnému porušeniu práv obvineného na obhajobu v konaní pred rozhodujúcimi súdmi nedošlo.

Pokiaľ ide o námietku obvineného spočívajúcu v tom, že hlavné pojednávania sa konali v jeho
neprítomnosti bez splnenia zákonných podmienok, dovolací súd má z obsahu súdneho spisu na č.l.
432 a č.l. 467 za preukázané, že obvinený Q. B. podaním zo 7.8.2014, doručeným Okresnému súdu v
Spišskej Novej Vsi dňa 11.8.2014 a podaním z 5.1.2015, doručeným Okresnému súdu v Spišskej Novej

Vsi dňa 16.1.2015 požiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo bez jeho prítomnosti z dôvodu výkonu
práce v Českej republike. Zo zápisnice na hlavnom pojednávaní z 20. januára 2015 vyplýva, že súd
konal v neprítomnosti obvineného podľa § 252 ods. 2 Tr. por.

Najvyšší súd v tejto súvislosti najprv konštatuje, že v zmysle citovaného ustanovenia sa jedná o právo

obvineného byť na hlavnom pojednávaní prítomný a ponecháva sa mu možnosť požiadať, aby sa hlavné
pojednávanie vykonalo bez jeho prítomnosti za splnenia zákonných podmienok. V danom prípade boli
kumulatívne splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr. por., keďže súd dospel k záveru, že vec možno
spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania možno dosiahnuť aj bez prítomnosti obvineného. Na
základe uvedeného dovolací súd považuje námietku obvineného za irelevantnú.

Pokiaľ obvinený namietal nesprávnu aplikácie ustanovenia § 66 ods. 3, ods. 4 Tr. por., najvyšší súd
uvádza, že písomné vyhotovenie prvostupňového rozsudku bolo obvinenému doručené na adresy, ktoré
uviedol písomne súdu na doručovanie písomností (č.l. 470). Najvyšší súd mal za preukázané (č.l. 487
súdneho spisu), že zásielka adresovaná obvinenému na adresu pobytu H. XX, XXX W., H. T., bola

vrátená súdu z dôvodu odsťahovania sa obvineného. Na základe oznámenia obvineného o zasielanie
písomností na inú adresu (č.l. 488), súd opätovne doručoval zásielku na adresu pobytu C. XX, M. B.,
ktorá bola vrátená súdu dňa 11.9.2015 z dôvodu, že adresát je neznámy. Prvostupňový súd vykonal
ďalší pokus o doručenie zásielky (č.l. 489), avšak bez úspechu. Na základe týchto skutočností správne
postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ uplatnil fikciu doručenia v zmysle § 66 ods. 4 Tr. por. Podľa

uvedeného ustanovenia, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú adresát na tieto účely uviedol s tým, že
adresát je neznámy, platí fikcia doručenia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú odo dňa,
keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom
nedozvedel.

Dovolací súd nezistil žiadny dovolací dôvod, na základe ktorého by mohol vyhovieť obvinenému a zrušiť
napadnuté rozhodnutie, a preto dovolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.