Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205932
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214205932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému U. J., W.. XX.XX.XXXX, F.
F. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 1.832,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.6.2017 č.k. 2C/146/2014 - 77 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úroku vo výške 12,90 %
ročne z nezaplatenej istiny od 12.8.2014 do zaplatenia.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie poplatkov
za upomienky v sume 90,00 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.930,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 1.927,91 € od 13.08.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,96 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
15.08.2014 sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1.832,60 Eur, nezaplatených úrokov vo výške
95,31 Eur, nezaplatených sankčných poplatkov vo výške 2,40 Eur, poplatkov za upomienky vo výške
90,00 Eur, úroku vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny od 12.08.2014 do zaplatenia, úroku z

omeškaniavovýške8%ročneznezaplatenejistinyanezaplatenýchúrokovod12.08.2014dozaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 09.11.2012 uzatvoril so žalovaným
Úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
2.000,- Eur na žalovaným určený účet. Ďalej uviedol, že poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal
splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol povinný
splatiť do 17.10.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti,
a preto bol listom zo dňa 21.07.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote

do 12.08.2014. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému uhradená. Uviedol, že ku
dňu spísania žaloby predstavovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému sumu 2.020,31 Eur, ktorá je
tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 1.832,60 Eur, úrokmi 95,31 Eur, sankčnými
poplatkami 2,40 Eur a poplatkami za upomienku 90,- Eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatenéúroky sú od 13.08.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8 % ročne. Úroky vo výške 95,31
Eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci splátok
poskytnutého úveru, sankčná provízia predstavuje dohodnutý úrok z omeškania.

3. Uznesením zo dňa 27.11.2014 č.k. 2C/146/2014-25 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe.
Keďže sa predmetné uznesenie nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a to ani po vykonanom
šetrení jeho pobytu, súd postupom podľa § 116 C.s.p. zverejnil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
súdu oznámenie o podanej žalobe.

4. Podaním doručeným súdu dňa 02.06.2017 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie poplatkov vo
výške 90,- Eur späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 27.06.2017. Žalobca ospravedlnil
svoju neúčasť s tým, že súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie

doručoval súd žalovanému podľa § 116 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. na adresu
trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa súdu vrátila dňa 14.06.2017 s označením „zásielka neprevzatá
vodbernejlehote“.Keďžeanijednazostránnepožiadalazdôležitéhodôvoduoodročeniepojednávania,
súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako veriteľ
uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 09.11.2012 úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2.000,- Eur s uvedením ročnej úrokovej sadzby
12,9 %, poplatku za správu úverového účtu vo výške 1,99 Eur mesačne, výšky anuitnej splátky 29,71
Eur, termínu splatnosti prvej splátky 15.11.2012, počtu anuitných splátok 120, periodicita a termín

splatnosti anuitnej splátky a to mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosti úveru 17.10.2022,
RPMN 15,84%, priemernej hodnoty RPMN 19,08%, celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 3.804,00
Eur vrátane výšky úroku z omeškania, poplatkov za vklad v hotovosti, za predčasné splatenie úveru, za
zmenu zmluvných podmienok, za upomienku a za výzvu.

7. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 21.07.2014 vyplýva, že z dôvodu neplnenia si povinností
žalovaným rozhodla banka o predčasnej splatnosti celého úveru. Vyzvala žalovaného k úhrade celého
dlhu vo výške 2.005,29 Eur najneskôr do 12.08.2014.

8. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo

507,15 Eur, z čoho na istinu bola započítaná suma 167,40 Eur a na úrok suma 339,75 Eur.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 09.11.2012 uzavretá Úverová zmluva č. XXXXX, ktorou žalobcu poskytol
žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach

po 29,71 Eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 15.11.2011 a posledná splátka dňa 17.10.2022.
Žalovaný celkovo zaplatil žalobcovi sumu 507,15 Eur, pričom suma 167,40 Eur bola započítaná na istinu
a suma 339,75 Eur na úrok. Keďže žalovaný neplnil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca
ku dňu 12.08.2012 určil predčasnú splatnosť celého úveru.

10. Súd zastáva názor, že vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy je predmetný zmluvný
vzťah vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, zároveň je potrebné prednostne

aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o
ochrane spotrebiteľa a v neupravených otázkach Občiansky zákonník. Použitie Obchodného zákonníka
prichádza do úvahy len v prípade, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.
Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre
spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny

obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať
občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym
právom, a má teda prednosť.11.Keďžežalobcazobralžalobuvčastiozaplateniepoplatkovzaupomienkyvsume90,00Eurspäťpred
začatím pojednávania, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím v tomto štádiu konania nie je potrebný,

súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu a postupom podľa § 145 C.s.p. rozhodol o zastavení
konania v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 90,00 Eur.

12. Po tomto čiastočnom späťvzatí sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1.832,60 Eur,
nezaplatených úrokov vo výške 95,31 Eur, nezaplatených sankčných poplatkov vo výške 2,40 Eur, úroku

vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 12.08.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
8 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 12.08.2014 do zaplatenia.

13. Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na základe písomnej úverovej
zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne a včas nesplácal, súd vyhovel žalobe v
častizaplateniaistiny1.832,60Eur,nezaplatenýchúrokovvovýške95,31Eur,nezaplatenýchsankčných

poplatkov vo výške 2,40 Eur, t.j. spolu 1.930,31 Eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z
nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov, t.j. 1.927,91 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia. Žalobca
požadoval úrok z omeškania už odo dňa 12.08.2014, avšak súd žalobu v tejto časti zamietol, keďže z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca stanovil predčasnú splatnosť úveru na deň 12.08.2014
a teda až nasledujúcim dňom, t.j. 13.08.2014 sa žalovaný dostal do omeškania a je povinný platiť úrok

z omeškania.

14. Žalobca sa ďalej v podanej žalobe domáhal zaplatenia úroku vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej
istiny od 12.08.2014 do zaplatenia. V tomto prípade súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 30.06.2015 sp.zn. 6Co/190/2014 z ktorého vyplýva, že veriteľovi vzniká právo na

zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov z úveru len do doby vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Zo záverov uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty
za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú. Dohoda
o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti

a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného
plnenia na účely aplikácie § 3 a) ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov dohoda,
podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, príp. ďalších sankciách platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobujú značnú nerovnováhu ku
škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu,

ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý
zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 12,90 % ročne z

nezaplatenej istiny od 12.08.2014 do zaplatenia zamietol, keďže má za to, že dohodnuté úroky z úveru je
žalovaný ako dlžník povinný platiť len do splatnosti úveru. S poukazom na to, že žalobca určil predčasnú
splatnosť úveru, od tohto momentu sa stal celý úver žalovaného splatný a žalobca už nemá nárok na
úrok z úveru.

16.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1.832,60 Eur,
nezaplatených úrokov vo výške 95,31 Eur, nezaplatených sankčných poplatkov vo výške 2,40 Eur,
poplatkov za upomienky vo výške 90,00 Eur, úroku vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny od
12.08.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených
úrokov od 12.08.2014 do zaplatenia. Žalobca nebol úspešný v časti o zaplatenie úroku z úveru a úroku

z omeškania za deň 12.8.2014, kde súd žalobu zamietol a v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky,
kde súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby. Žalobcovi teda patrí náhrada trov konania podľa pomeru
jeho úspechu vo veci, pričom súd pri zohľadnení tohto pomeru kapitalizoval aj požadované úroky z úveru
a úroky z omeškania ku dňu rozhodnutia. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca mal úspech vpomere 75,48% (istina 1.832,60 Eur, nezaplatené úroky 95,31 Eur, nezaplatené sankčné poplatky 2,40
Eur, úrok z omeškania 444,10 Eur) a neúspech v pomere 24,52% (poplatky za upomienky 90,- Eur, úrok
z úveru 680,71 Eur, úrok z omeškania za deň 12.08.2014 v sume 0,42 Eur). V zmysle § 255 ods. 2 C.s.p.

pomerne úspešnejší žalobca má voči žalovanému právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu
50,96% (75,48%-24,52%). O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Žalobca v podanom odvolaní proti výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úroku vo výške

12,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 12.8.2014 do zaplatenia navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

20. Podľa názoru odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca má za to, že nárok na zaplatenia úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Na podporu svojho tvrdenia

poukázal na znenie ustanovenia § 502 ods. 1 a ods. 3 , § 503 ods. 3, § 497 a § 506 Obchodného
zákonníka. Odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 11Co/12/2017 - 90 zo dňa 31.1.2017 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k.
33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014.

21. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

22. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

23. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z

ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky

poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov
a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do
ich maximálnej výšky.

25. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy je v súčasnosti
v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu uzatvorenú
podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

26. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku

Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

27. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia

otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. oochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorých súčasťou sú oba tieto
ustanovenia nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie

premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

28. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva

v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie
úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok
preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu
úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve

úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok
je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové

vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku

veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastalstav,kedyspotrebiteľužnemáprávnytitulmaťpeňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

29. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne
upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorú v prípade plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov. Využitie možnosti žalobcom žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky jednorazovo

spôsobuje zánik záväzku žalobcu umožniť žalovanému splácanie dlhu v splátkach.

30. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..
31. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

32. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako

vecne správny potvrdil
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p... Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
žalovaného v súvislosti s odvolacím konaní žiadne trovy nevznikli.
35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).