Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210367
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113210367.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Rapid life životná poisťovňa,

a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, zastúpeného: JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Užhorodská 21 (adresa pre doručovanie: Košice, Brezová 10) proti žalovanému:
Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, občianske združenie, so sídlom v Košiciach, Škultétyho
3, IČO: 42249708, zastúpenému: Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Karpatská 804/10,
v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
strpieť, aby žalobca na náklady žalovaného poskytol na uverejnenie prevádzkovateľovi televízneho
vysielania na televíznej stanici STV1 na odvysielanie v relácii „Občan za dverami“ ospravedlnenie v
nasledovnom znení:

„Občianske združenie Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov sa ospravedlňuje poisťovni Rapid
life životná poisťovňa, a.s. za výrok prednesený v relácii televízie STV1 Občan za dverami dňa 7.4.2013,

v ktorom ohľadne postupu Rapid life životná poisťovňa a.s. vo vzťahu k jej klientom uviedol, že: „Boli
porušené ich práva, oni neboli predvolaní ako účastníci konania, oni nemali čas sa vyjadriť“, ako aj
že: „No neodporúčame absolútne platiť, pretože jednoducho toto konanie pred rozhodcovským súdom
podľa nášho názoru nemá oporu v zákone.“ Tieto tvrdenia ako nepravdivé, nekonkrétne a nepodložené,
neoprávnene zasiahli do dobrej povesti Rapid life životná poisťovňa a.s.

2. Žalobca okrem toho žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu primerané zadosťučinenie v

peniazoch vo výške 25.000 EUR.

3. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že dňa 7.4.2013 bola v STV1 odvysielaná relácia „Občan za
dverami“, kde v príspevku s názvom: „Arbitrážny súd - o vás bez vás“ vystúpila za žalovaného JUDr.
Jana Pajtášová, ktorá na margo podnikania žalobcu a prípadu dvoch klientok žalobcu, ktoré vystúpili
v príspevku, uviedla výroky špecifikované v petite žaloby. Z celkového obsahu relácie a kontextu, v
akom boli výroky žalovaného odvysielané, sa tieto nepochybne priamo týkali žalobcu a jeho činnosti.

Týmto vyjadrením v televízii, ktorej vysielanie pokrýva celé územie Slovenskej republiky, žalovaný
neoprávnene poškodil dobré meno a povesť žalobcu a znížil jeho dôveryhodnosť voči širokej verejnosti,
potenciálnym a súčasným klientom, keďže v súvislosti s jeho podnikaním a s jeho vzťahom ku klientom
uviedol, že mali byť porušené práva dvoch konkrétnych klientok a verejnosť vyzval, aby neplatila svojezáväzky z poistenia, pretože údajne rozhodcovské konanie nemá oporu v zákone. Výroky žalovaného
navodzujú zdanie nezákonnosti v činnosti žalobcu a to najmä voči vlastným klientom žalobcu a stavajú
ho do jednoznačne negatívneho svetla. Zásah do dobrej povesti bol o to citeľnejší a rozsiahlejší,

že relácia bola odvysielaná v STV1 opakovane, okrem premiéry aj v repríze. Vo vzťahu k výroku,
že boli porušené práva dvoch klientok, ktoré v relácii vystúpili, pritom neexistuje žiaden faktografický
podklad, pretože neexistuje žiadne právoplatné a vykonateľné autoritatívne rozhodnutie akéhokoľvek
orgánu verejnej moci, ktorý by porušenie ich práva, či už zo strany žalobcu, arbitrážneho súdu alebo
akéhokoľvek tretieho subjektu, konštatoval. Práva týchto klientok nemohli byť porušené tým, že neboli

predvolané v rozhodcovskom konaní, pretože v skrátenom konaní nemá rozhodcovský súd povinnosť
dotknutého účastníka predvolávať. Tvrdenie, že dotknutí klienti nemali čas sa vyjadriť, je v priamom
rozpore s poučením pod rozhodcovskými rozsudkami, ktoré poskytuje lehotu 5 dní na podanie odporu
proti rozhodcovskému rozsudku, vydanému v skrátenom konaní. Výrok, že rozhodcovské konanie nemá
oporu v zákone, je nepravdivý zo svojej podstaty, pretože toto má oporu v zákone č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Výzva na neplatenie priamo poškodzuje platobnú disciplínu klientov, pretože

všeobecne a plošne navodzuje dojem, že klienti žalobcu, resp. dlžníci z poistenia nemajú uhrádzať
svoje záväzky z poistenia. Výroky žalovaného teda boli nepravdivé, resp. nepodložené a okrem toho aj
difamujúce, pretože neboli ani pozitívne a ani neutrálne, ale výrazne negatívne, naznačujúce, že žalobca
sa správa v podnikaní a osobitne vo vzťahu ku klientom nezákonne. Napadnuté výroky majú čiastočne
charakter skutkového tvrdenia a čiastočne hodnotiaceho úsudku. Skutkovým tvrdením je výrok, že: „Boli

porušenéichpráva,oninebolipredvolaníakoúčastnícikonania,oninemaličassavyjadriť“, akoajvýrok,
že „Pretože jednoducho celé toto konanie pred rozhodcovským súdom podľa nášho názoru nemá oporu
v zákone“. Hodnotiacim úsudkom je výrok, že: „No neodporúčame absolútne platiť.“ Skutkové tvrdenia
sú nepravdivé z dôvodov už vyššie uvedených. Hodnotiaci úsudok je nekonkrétny, vecne nepodložený
a bez akéhokoľvek faktografického základu, pretože z jeho znenia nemožno zistiť, o aký konkrétny

podklad sa opiera. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vystupoval v relácii ako odborné združenie
na ochranu spotrebiteľa majúce dokonca v názve „Právne služby“, zastúpené osobou s ukončeným
právnickým vzdelaním v odbore právo s titulom JUDr. Mal za to, že je nepochybné, že pri rozhodovaní
tretích osôb o tom, či vstúpia do právneho vzťahu so žalobcom alebo v ňom budú pokračovať alebo
nie, stále bude pôsobiť myšlienka na informácie, ktoré sa dozvedel z predmetnej relácie. Pokiaľ sa bude

tretia osoba - klient, rozhodovať medzi ponukou poistenia zo strany žalobcu alebo jeho konkurenta,
potom vždy zaváži skutočnosť, že klient niekedy v minulosti vnímal negatívne informácie o žalobcovi
a preto sa logicky rozhodne pre ponuku takej poisťovne, o ktorej takéto informácie nemá. Pre žalobcu
to znamená následok jednoznačnej straty v podobe ušlého zisku. Žalobca mal za to, že vzhľadom na
závažnosť zásahu do dobrej povesti nepostačuje zadosťučinenie vo forme uverejnenia ospravedlnenia,

preto požadoval aj poskytnutie finančného zadosťučinenia.

4. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom svedkov E.. E. Š., vedúceho úseku správy
poistenia, H.. H. J., vedúcej Call centra, H. G.S., vedúcej vnútornej obchodnej služby a to za účelom
zistenia reakcie dobových klientov žalobcu, ďalších klientov telefonujúcich na tzv. zelenú linku žalobcu

a reakcie obchodných zástupcov žalobcu. Ďalej navrhol výsluch H.. H. P., ktorý bol účastníkom relácie
a hovorcom žalobcu, ako aj správcom internetového fóra určeného na komunikáciu s verejnosťou a
napokon výsluch A.. J. O., vedúceho úseku kooperácie a akvizícií za účelom reakcie obchodných
partnerov žalobcu odlišných od klientov a obchodných zástupcov.

5. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj nedostatok vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného. Vo vzťahu k preukázaniu pravdivosti žalobcom vytýkaných skutkových tvrdení
JUDr.Jany Pajtášovej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/216/2014, v ktorom
bol vyslovený záver, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ako aj
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/61/2014, v ktorom sa obdobne konštatuje, že došlo k

porušeniuprávnastranespotrebiteľa.Užvčaseodvysielaniareláciesakdanejproblematikeopakovane
vyjadril aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach č.k. 3Cdo/27/2011 a 3Cdo/146/2011
konštatoval, že rozhodcovské rozsudky sú paaktom, teda nevykonateľným exekučným titulom a
nepredstavujú dokonca ani prekážku rozhodnutej veci. Obdobne sa vyjadril aj Ústavný súd SR vo
svojich rozhodnutiach sp.zn. IV.ÚS 55/2011 a IV.ÚS 60/2011, ako aj judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva. Poukázal na skutočnosť, že zástupkyňa žalovaného na otázku moderátora odpovedala
odporúčaním, aby klienti neuhrádzali záväzky, teda reagovala len na otázku moderátora. Zástupkyňa
žalovaného sa teda nevyjadrovala k plateniu poplatkov v prospech žalobcu, ale sa vyjadrovala k
poplatkom, ktoré majú platiť účastníci vo vzťahu k Arbitrážnemu súdu v Košiciach. Poukázal na to, žesamotné sťažovateľky sa v závere predmetnej relácie jasne vyjadrili, že si dohodli so žalobcom splátkový
kalendár a že napokon svoje záväzky zaplatili a teda, neriadili sa odporúčaním zástupkyne žalovaného.
Poukázal na Záznam zo zasadnutia komisie na posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok

zo dňa 28.4.2009, v ktorom sa konštatuje, že tá časť Všeobecných poistných podmienok, z ktorých
odvodzoval Arbitrážny súd Košice svoju právomoc konať vo veci a teda tzv. rozhodcovská doložka, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako Národná banka Slovenska odporučila klientom žalobcu,
aby sa so svojimi problémami obrátili na všeobecné súdy. Poukázal tiež na články, ktoré boli uverejnené
na rôznych webových portáloch v období rokov 2009 - 2013, teda ešte pred odvysielaním relácie.

Všetky sa týkali osoby žalobcu. Z vyššie uvedených článkov je zrejmé, že stovky, možno tisícky
klientov žalobcu je nespokojných. Na záver poukázal na to, že právnická osoba môže disponovať
dobrou povesťou len v prípade, že si splní všetky svoje zákonom stanovené povinnosti (rozhodnutie
č.k. 30Cdo/1385/2006). Pokiaľ tomu tak nie je, nemôže ísť o zásah do dobrej povesti. Zástupkyňa
žalovaného sa v rámci relácie nevyjadrovala k spôsobu podnikania žalobcu, nevyjadrovala sa k subjektu
žalobcu ako k obchodnej spoločnosti, ale jej výroky smerovali výlučne vo vzťahu k rozhodcovskému

súdu. Žalovaný poukázal na to, že Národná banka Slovenska začala konať šetrenie po opakovaných
sťažnostiach klientov, pričom už v roku 2012 deklarovala, že žalobca permanentne porušoval svoje
povinnosti. Dobrá povesť žalobcu je teda sporná minimálne od roku 2008. Žalovaný mal za to, že pokiaľ
výroky žalovaného boli pravdivé, z tohto dôvodu potom neboli spôsobilé vyvolať zásah do dobrej povesti
žalobcu. Dňa 19.1.2012 bolo vydaných niekoľko tisíc rozhodcovských rozsudkov, jedným rozhodcom

Arbitrážneho súdu v Košiciach, v jeden deň. Široká verejnosť má prístup k informáciám o praktikách
žalobcu minimálne od roku 2009. Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
zriadená na Ministerstve spravodlivosti SR už v apríli 2009 odporúčala, aby sa so žalobným návrhom
na ochranu práv spotrebiteľov obrátili na všeobecné súdy z dôvodu, že všeobecné poistné podmienky
žalobcu obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný poukázal aj na množstvo súdnych konaní

vedených v rámci celej SR, v ktorých súčasní alebo už bývalí klienti žalovali žalobcu o vyplatenie
poistného plnenia, ako aj o ďalšie nároky a taktiež o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Komisia
na posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok zriadená na MS SR bola špeciálne zriadená
práve na základe doručenia tisícok sťažností spotrebiteľov na konanie žalobcu, práve v súvislosti s
rozhodcovským konaním, ako aj nevyplatením poistného plnenia.

6. Žalobca vo vzťahu k obrane žalovaného, spočívajúcej v tvrdení, že žalobca stratil svoju dobrú povesť
už v čase odvysielania relácie uviedol, že dobrá povesť ako taká nezaniká, ani sa neoslabuje len tým,
že v určitom čase do nej neoprávnene zasiahne viacero subjektov. Nie je predsa možné, že ak do
dobrej povesti niekto neoprávnene zasiahne, každý ďalší zasahovateľ tak môže ďalej činiť beztrestne

s odôvodnením, že jeho predchodcovia už dobrú povesť pošliapali tak, že už ani neexistuje. V tomto
smere poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/328/2012 zo
dňa 19.3.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcu
podanejprotiinejosobeavktoromsúdkonštatovalneoprávnenýzásahdodobrejpovestižalobuvýrokmi
žalovaného v relácii v TV uverejnenej dňa 4.5.2009. Mal za to, že v čase odvysielania napádaných

výrokov žalobca disponoval dobrou povesťou.

7. V konaní nebolo sporné, že žalobca je právnickou osobou, vykonávajúcou podnikateľskú činnosť
v oblasti finančných služieb, zameranú na životné poistenie a že žalovaný je občianskym združením,
ktorého predmetom činnosti je spotrebiteľská oblasť. V konaní taktiež nebolo sporné, že dňa 7.4.2013

bola odvysielaná v STV1 relácia „Občan za dverami“, v rámci ktorej bol uverejnený príspevok s názvom:
„Arbitrážny súd - O Vás bez Vás“.

8. Súd sa v rámci vykonávania dokazovania oboznámil s prepisom tejto relácie a na pojednávaní si
pozrel a vypočul z CD nosiča záznam z celej relácie. Bolo nesporné, že priamymi (fyzicky) účastníkmi

diskusie boli dve sťažovateľky (A. E. C. H. C.), ďalej moderátorka, redaktor J..X., JUDr. Jana Pajtášová
za žalovaného a H.. H. P., hovorca žalobcu. V rámci relácie odzneli aj vyjadrenia hovorcov Ministerstva
spravodlivosti SR E. B., Ministerstva financií K. F. a generálneho riaditeľa odboru dohľadu na trhom
cenných papierov NBS A.. A. L., ktoré boli sprostredkované telefonicky.

9. Nesporné taktiež bolo, že JUDr. Jana Pajtášová v relácii uviedla postupne tri výroky.

V prvom výroku uviedla: „Boli porušené ich práva, oni neboli predvolaní ako účastníci konania, oni nemali
čas sa vyjadriť.“V druhom výroku uviedla: „To, čo Rapid life argumentuje, že ľudia podpísali v osobitných zmluvných
dojednaniach rozhodcovskú doložku. Oni tvrdia, že toto je individuálne vyjednané. Že ak by to nechceli,

tak by to nepodpísali.“ Tento druhý výrok však nebol predmetom žaloby.

V treťom výroku uviedla: „No neodporúčame absolútne platiť. Pretože jednoducho celé toto konanie pred
rozhodcovským súdom podľa nášho názoru nemá oporu v zákone.“

10. Relácia sa začína vstupom moderátorky a redaktora, ktorí uvádzajú, že sťažovateľka A. E. v r.2009
zrušila poistnú zmluvu, uzavretú so žalobcom, pričom žalobca jej oznámil, že nemá voči nemu žiaden
dlh a o tri roky jej bol doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý v skrátenom
konaní, bez toho, aby sťažovateľku vypočul, bez oznámenia o začatí rozhodcovského konania rozhodol,
že má žalobcovi zaplatiť náklady vynaložené za uzavretie poistenia a súdne trovy. Rovnako sa vyjadrila
aj druhá sťažovateľka, H. C.. Na tento úvodný vstup reagovala JUDr. Jana Pajtášová prvým výrokom:

„Boli porušené ich práva, oni neboli predvolaní ako účastníci konania, oni nemali čas sa vyjadriť.“

11. Ďalej relácia pokračuje ozrejmovaním, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje pohľadávku voči
klientom po zániku poistenia a na základe akého titulu tak činí v konaní pred rozhodcovským súdom;
hovorcažalobcuvovzťahuktejtootázkepoukázalnaznenievšeobecnýchpoistnýchpodmienok,ktorých

súčasťou je aj dohoda zmluvných strán o rozhodcovskej zmluve, s tým, že rozhodcovská doložka
je oddeliteľná od poistnej zmluvy a teda, klient ju môže odmietnuť. K téme sa následne vyjadrujú
hovorcovia MS SR a MS SR K..F. C. E..B., ktorí poukazujú na rozhodnutia okresných a krajských
súdov, ako aj NS SR, ktoré konštatovali neprijateľnosť a teda neplatnosť rozhodcovskej doložky žalobcu,
ďalej na rozhodnutie, ktorým bolo poisťovni zakázané rozhodcovskú doložku používať, ako aj, že

rozhodcovský rozsudok nemôže zaväzovať spotrebiteľov na plnenie. Následne redaktor uvádza, že
bývalých klientov poisťovne, ktorí dostali podobné rozhodcovské rozsudky, je podľa jeho informácií
minimálne niekoľko stovák, pričom pomoc im ponúkajú občianske združenia na ochranu spotrebiteľov,
ktorých rada je jednoznačná. Na túto výzvu redaktora JUDr.Jana Pajtášová uvádza svoj posledný výrok:
„No neodporúčame absolútne platiť. Pretože jednoducho celé toto konanie pred rozhodcovským súdom

podľa nášho názoru nemá oporu v zákone.“

12. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v spore súd
na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že z obsahu a kontextu celej relácie je zrejmé, že
sa týkala priamo osoby žalobcu. K uvedenému záveru dospel na základe tých skutočností, že na

viacerých dokumentoch, nasnímaných kamerou ako napr. rozhodcovský rozsudok, poistná zmluva,
Všeobecné poistné podmienky, oznámenie žalobcu o ukončení poistného vzťahu, bolo žltou fixkou
zvýraznený obchodný názov žalobcu, zároveň bola v relácii niekoľkokrát ukázaná snímka budovy s
logom obchodného názvu žalobcu a v relácii sa k danej téme niekoľkokrát vyjadroval Mgr. H. P., pričom
bolo uvedené, že ide o hovorcu žalobcu, t.j. hovorcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. Na základe

uvedeného súd konštatoval, že žalobca je subjektom, oprávneným domáhať sa práva na ochranu dobrej
povesti.

13. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v spore súd uvádza,
že žalovaného možno posudzovať ako subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah do dobrej povesti.

V prvom rade je potrebné uviesť, že sám žalovaný nespochybňoval, že JUDr.Jana Pajtášová konala za
žalovaného v rámci ním vydaného poverenia a v ďalšom súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa
ktorejakjeautoromdotknutýchvýrokovosobarozdielnaodvydavateľstvatlačovinyresp.odrozhlasovej,
televíznej, filmovej právnickej osoby, môže sa osoba, ktorá tvrdí, že sa zasiahlo do jej cti alebo dobrej
povesti, domáhať ochrany samostatne či už voči autorovi dotknutých výrokov alebo samostatne voči

vydavateľovi tlačoviny resp. voči rozhlasovej, televíznej, filmovej právnickej osobe. Žalobca sa teda
správne domáhal ochrany voči žalovanému, ako autorovi dotknutých výrokov.

14. Podľa ust. § 19b ods.2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby
sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;

možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

15. Podľa ust. § 19b ods.3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah
do dobrej povesti právnickej osoby.16.PodľaČl.19ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„Ústava“), každýmáprávonazachovanieľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

17. Podľa Čl. 26 ods. 1 Ústavy, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

18. Tieto články Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky
ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre ľud,

je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických,
preto aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej
debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre
dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však
nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami
iných, najmä právami uvedenými v Čl. 19 Ústavy. Kolízia oboch práv sa realizuje práve napríklad pri

aplikácii § 11 a nasl. Obč. zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti a
pri aplikácii § 19b ods. 3 Obč. zákonníka v súvislosti s uplatňovaním ochrany dobrej povesti právnickej
osoby. Povinnosťou súdov v takýchto prípadoch je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v
prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Pri strete
slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam

konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým.
V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného
práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a
so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný
zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala príčinná

súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu dochádza iba vtedy,
ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v
demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

19. K porušeniu práva na dobrú povesť môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek

iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k
takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade
odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na
prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

20. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania; pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby

celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť
tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými
skutkovýmitvrdeniami,ktorésúobjektívnespôsobiléprivodiťujmunacti,resp.dobrejpovestidotknutého
subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce,
treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu, s prihliadnutím

ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

21. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,

je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,
či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi
kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia
práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná

(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z
pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž
záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,
že hodnotiaci úsudok sa musí opierať a konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formya miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k
dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).

22. V predmetnej veci z hľadiska rozlíšenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov ani medzi
sporovými stranami nebolo sporné, že výrok zástupkyne žalovaného, že „Boli porušené ich práva, oni
neboli predvolaní ako účastníci konania, oni nemali čas sa vyjadriť“, je skutkovým tvrdením a výrok
„No neodporúčame absolútne platiť. Pretože jednoducho celé toto konanie pred rozhodcovským súdom
podľa nášho názoru nemá oporu v zákone“ je v prvej vete hodnotiacim úsudkom a v druhej vete

skutkovým tvrdením.

23. Súd sa po vykonanom dokazovaní stotožnil s obranou žalovaného, že nešlo o nepravdivé
skutkové tvrdenia, ani o neprimerané, resp. difamujúce hodnotiace úsudky. Skutkové tvrdenie, že boli
porušené práva sťažovateliek, ktorým boli doručené rozhodcovské rozsudky, vydané v konaní pred
rozhodcovským súdom, ktoré nemalo oporu v zákone, totiž vychádzalo z ustálenej súdnej judikatúry,

existujúcej už v čase odvysielania relácie. V tomto smere súd poukazuje na nižšie citované rozhodnutia
NS SR.

24. Ako je zrejmé z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 6 Cdo/1/2012 (obdobne č.k. 6 Cdo/3/2013, 6
Cdo/285/2012, 6 MCdo 9/2012), NS SR odmietol dovolanie žalobcu podané proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/171/2011 zo dňa 23.6.2011. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé,
že žalobca podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo 6.5.2010. Exekučný súd
ako súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, pričom rozhodnutie odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

ako zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa vo všeobecných poistných podmienkach. Krajský súd v
Banskej Bystrici rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd SR ako
dovolací súd konštatoval, že oba súdy nižších inštancií splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora posúdili správne. Správne dospeli k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak

rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.
Citované rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 21.3.2012, teda pred odvysielaním relácie.

25. Ako je zrejmé z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k.3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011,
NS SR odmietol dovolanie žalobcu podané proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - žalobcu. NS SR konštatuje, že bol plne opodstatnený
a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdnej exekútorky o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva a teda, či žalobcom
predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým,
ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Žalobca ako oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo 14. októbra 2009 sp. zn. 2 C 266/2009, v ktorom

rozhodcovský súd uviedol, že rozhodcovskú doložku obsahuje "časť XV. ods. 2 poistných podmienok".
Súd konštatoval, že0 rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy (§ 4 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z.). So zreteľom na to bolo v danej veci potrebné vyriešiť otázku, či k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy (doložky) nedošlo na základe dohody oprávnenej a povinného "vo vzájomne
vymenených listoch". V spise sa na nachádza "Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve č. X.".

Ide o tlačivo, ktoré bolo podľa všetkého vyhotovené pre účely žalobcu ako poisťovne. Nevyplnené a
poisťovňou nepodpísané tlačivo nemožno ešte považovať za list (návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy). Pokiaľ tento formulár povinný vyplnil, podpísal a zaslal (odovzdal) povinnej, mohlo by ísť
prípadne o jeho list obsahujúci návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Ani v takom prípade
ale obsah spisu nesvedčí o uzavretí rozhodcovskej zmluvy (doložky) "vzájomnou výmenou listov". V

spise je síce doklad o tom, že žalobca 17. augusta 2007 prevzal od povinného vyplnenú žiadosť,
nenachádza sa v ňom ale žiadna listina, ktorá by obsahovala prejav vôle žalobcu - jeho výslovný súhlas
s touto žiadosťou povinného (prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy), a ktorá by bola zaslaná
(odovzdaná) povinnému. Tento súhlasný prejav žalobcu urobený v písomnej forme voči povinnému popodaní predmetnej žiadosti a jemu zaslaný ako "list", sa v spise nenachádza. Spis teda nesvedčí o tom,
že by došlo "k vzájomnej výmene" listov oprávnenej a povinného. Vzhľadom na to je plne opodstatnené
konštatovanie súdov, že rozhodcovská zmluva (doložka) nie je obsiahnutá ani vo vzájomne vymenených

listoch. Súdy konštatovali, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

26. Na existenciu súdnej judikatúry, resp. rozhodovaciu prax súdov vo vzťahu k posudzovaniu spornej

otázky a teda, na rozpor rozhodcovskej doložky so zákonom napokon v rámci predmetnej relácie
poukazovali aj samotní hovorcovia MS SR a MF SR E. B. C. K. F..

XX. K. F., hovorca Ministerstva financií SR v relácii uviedol, že Najvyšší súd SR potvrdil, že rozhodnutia
okresných súdov ako aj krajských súdov konštatovali neprijateľnosť a tým neplatnosť rozhodcovskej

doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť práv a povinností
zmluvných strán v neprospech klientov. Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v
Trenčíne, ktorým bolo poisťovni zakázané používať rozhodcovskú doložku.

XX. E. B., hovorkyňa MS SR v relácii tiež uviedla, že k otázke nekalosti rozhodcovskej doložky sa vo

vzťahu k žalobcovi medzičasom vyjadril aj Najvyšší súd SR, ktorý uviedol, že rozhodcovské doložky
neboli platne uzavreté a preto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže spotrebiteľov zaväzovať na
plnenie.

29. Pokiaľ teda JUDr.Jana Pajtášová po tom, čo odzneli vyššie uvedené vyjadrenia hovorcov MS SR a

MF SR na výzvu redaktora, aká je rada (odporúčanie) občianskych združení na ochranu spotrebiteľov,
učinila hodnotiaci názor, že „Neodporúčame absolútne platiť“, súd je presvedčený, že vyslovením
tohto názoru nevybočila z rámca všeobecne uznávaných zásad slušnosti v demokratickej spoločnosti,
nestratila charakter korektného úsudku a neocitla sa preto mimo právnej ochrany. Hodnotiaci názor
zástupkyne žalovaného je plne v súlade s právnymi závermi súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR.

30. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súd nevykonal dôkazy, navrhnuté žalobcom, ktorými mienil
preukázať následok neoprávneného zásahu do dobrej povesti (výsluch svedkov) a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

31. Odhliadnuc od vyššie uvedeného záveru, súd mal na základe vykonaného dokazovania tiež za
preukázané, že dobrá povesť žalobcu v čase odvysielania relácie už bola narušená, preto nemohlo ísť
o neoprávnený zásah, objektívne spôsobilý porušiť či ohroziť dobrú povesť žalobcu. Aj táto skutočnosť
predstavuje dôvod pre zamietnutie žaloby.

32. V súlade s všeobecne uznávanou prezumpciou poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá,
že aj právnická osoba požíva dobrú povesť a to dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Podľa tohto
východiska sa hodnotí aj neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti. Dobrú povesť právnickej osoby je
nevyhnutné hodnotiť aj podľa jej správania navonok, napr. v obchodných vzťahoch. Pokiaľ právnická
osoba neplní svoje záväzky riadne a včas, resp. svoje povinnosti plní riadne a včas len výnimočne,

potom je namieste pochybovať o jej dobrej povesti. V danom prípade je žalobca právnickou osobou,
vykonávajúcou podnikanie a poskytujúcou služby verejnosti v oblasti poisťovníctva, so zameraním
na najchránenejší záujem - život a zdravie. Jeho dobrá povesť je preto vytváraná najmä poctivým
obchodným stykom a správaním voči klientom.

33. V tomto smere súd poukazuje na vyjadrenia hovorcov MS SR, MF SR a generálneho riaditeľa
Odboru dohľadu nad trhom cenných papierov NBS, ktoré odzneli v samotnej relácii dňa 7.4.2013, ďalej
na rozhodnutie NBS č.ODT/4547/2015 zo dňa 1.10.2015, ktorým boli žalobcovi uložené opatrenia na
odstránenie nedostatkov pri výkone poisťovacej činnosti za obdobie rokov 2012-2014, na Zápis zozasadnutia komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, zriadenej pri MS SR zo
dňa 20.4.2009, na články uverejnené v období pred odvysielaním relácie, ako aj na skutočnosti, známe
súdu z jeho rozhodovacej činnosti. Skutočnosti, vyplývajúce z týchto dôkazov, svedčia o nespokojnosti

stoviek klientov žalobcu ešte pred tým, ako odzneli posudzované výroky v danej relácii.

34. HovorkyňaMSSRE.B.vreláciiuviedla,žeKomisiapreposudzovaniepodmienokvspotrebiteľských
zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti evidovala desiatky sťažností na postup žalobcu, pričom už v
roku 2009 posudzovala poistné podmienky, vydané žalobcom a členovia komisie dospeli k názoru, že

môže ísť o neprijateľné podmienky.

XX. K. F., hovorca MF SR v relácii uviedol, že Ministerstvo financií skúma situáciu, týkajúcu sa žalobcu,
eviduje podnety klientov žalobcu, ktoré pre nedostatok právomoci odstupuje na vybavenie Národnej
banke Slovenska.

36. A.. A. L., generálny riaditeľ Odboru dohľadu nad trhom cenných papierov NBS v relácii uviedol,
že v súčasnej dobe prebieha niekoľko súdnych sporov, ktoré sa zaoberajú práve touto problematikou
nekalých podmienok v poistných zmluvách a pre ďalšie kroky NBS bude rozhodujúci práve výsledok
týchto sporov.

37. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o poskytnutie informácií, adresovanou Národnej banke
Slovenska. Z odpovede Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) zo dňa 20.6.2016 súd zistil, že
elektronickú databázu sťažností začala NBS viesť od 1.7.2011, preto žiadosti súdu o poskytnutie
informácie o tom, koľko bolo podaných sťažností fyzických alebo právnických osôb na žalobcu od roku
2007, nemohla vyhovieť v plnom rozsahu.

Za druhý polrok 2011 evidovala NBS 11 sťažností, za rok 2012 - 145 sťažností, za rok 2013 - 212
sťažností, za rok 2014 - 98 sťažností, za rok 2015 - 78 sťažností a do 13.6.2016 - 65 sťažností.

Žalobcovi nebolo prikázané zdržať sa uzatvárania nových poistných zmlúv, avšak v súčasnom období

žalobca neuzatvára nové poistné zmluvy a to na základe vlastného rozhodnutia zo dňa 1.12.2015.

VrámcivýkonudohľadunadžalobcomvykonalaNBSvposlednomobdobíokrempravidelnýchdohľadov
na diaľku a nepravidelných dohľadov na diaľku aj jeden dohľad na mieste a to v dňoch 1.12.2014 až
17.12.2014. Predmetom dohľadu bolo preverenie obsahu sťažností klientov, systému ich vybavovania

a spôsobu ich riešenia zo strany žalobcu, preverenie dodržiavania povinností žalobcu pri umiestňovaní
prostriedkov technických rezerv, výpočtu soltventnosti a hospodárenia. Preverovaným bolo obdobie
od r. 2012 do r. 2014. V rámci výkonu dohľadu na mieste bolo identifikované porušenie všeobecne-
záväzných právnych predpisov a vo viacerých prípadoch dohľad na mieste sformuloval odporúčania na
zlepšenie činnosti poisťovne. Dohliadací tím NBS vyhodnotil nedostatky v procese likvidácie poistných

udalostí, konkrétne v jej dĺžke, za závažné. Takouto činnosťou žalobca dlhodobo, najmenej v rokoch
2012-2014 porušoval ust. § 797 ods. 3 Obč. zákonníka v spojení s § 37 ods. 1 písm.b) zákona o
poisťovníctve. Dohliadací tím NBS vyhodnotil nedostatky v činnosti žalobcu, identifikované v činnosti
poisťovne pri umiestňovaní prostriedkov technických rezerv a vykazovaní finančných záväzkov, za
menej závažné. Vzhľadom na závažnosť nedostatkov zistených pri dohľade na mieste začala NBS voči

žalobcovi konanie o uložení sankcie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím NBS č. ODT-4547/2015 zo dňa
1.10.2015. Voči rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom právoplatne rozhodla banková rada NBS
tak,žeprvostupňovérozhodnutiepotvrdilaarozkladzamietla.Rozhodnutietaknadobudloprávoplatnosť
dňa 9.3.2016.

38. Vyššie cit.rozhodnutím č.k.ODT-4547/2015 zo dňa 1.10.2015 NBS uložila žalobcovi opatrenia na
odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov a to:

1/ zaviesť postupy vyšetrenia a likvidácie poistných udalostí životného poistenia, na základe ktorých
ukončí likvidácie poistných udalostí bez zbytočného odkladu najneskôr do jedného mesiaca od

oznámenia poistnej udalosti a písomne informovať NBS o splnení tohto opatrenia,

2/ písomne informovať NBS do 15 dní po skončení každého kalendárneho mesiaca o všetkých poistných
udalostiach, pri ktorých vyšetrení a likvidácii:a/ prekročila v priebehu mesiaca, za ktorý podáva informáciu, lehotu jedného mesiaca od oznámenia
poistnej udalosti,
b/ prekročila pred začiatkom mesiaca, za ktorý podáva informáciu, lehotu jedného mesiaca od

oznámenia poistnej udalosti a v priebehu mesiaca, za ktorý podáva informáciu, vyšetrenie a likvidáciu
neukončila,
c/ prekročila pred začiatkom mesiaca, za ktorý podáva informáciu, lehotu jedného mesiaca od
oznámenia poistnej udalosti a v priebehu mesiaca, za ktorý podáva informáciu, vyšetrenie a likvidáciu
ukončila.

Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 20.000 EUR s tým, že opatrenia a pokuta sú uložené za
nedostatky vo výkone poisťovacej činnosti v období od začiatku januára 2012 do konca novembra
2014 a to za porušenie ustanovení § 36 ods. 2 písm. e) v spojení s § 37 ods. 2 písm. a) zákona o
poisťovníctve tým, že poisťovňa pri vybavovaní sťažností klientov neviedla riadne záznamy o svojej
činnostianedokumentovalaspôsobvykonávaniasvojejčinnostivprospechklientov,keďže12spisových

zložiek ku sťažnostiam, týkajúcim sa poistných zmlúv, mala neúplných s chýbajúcimi podkladmi, ktoré
by dokumentovali vybavenie alebo spôsob vybavenia sťažností, ďalej za porušenie ust. § 36 ods. 18
zákona o poisťovníctve tým, že neuplatňovala účinné a prehľadné postupy primeraného a rýchleho
vybavovania sťažností klientov, keďže v súvislosti s poistnými zmluvami vybavila 18 sťažností v lehote
prevyšujúcej 30 dní a ďalších 6 sťažností v lehote prevyšujúcej až 60 dní, pritom všetkých 24 sťažností

bez vydokladovania súhlasu s predĺžením lehoty, ďalej za porušenie ust. § 37 ods. 1 písm. b/ zákona
o poisťovníctve a § 797 ods. 3 Obč. zákonníka tým, že nevykonávala svoju činnosť s odbornou
starostlivosťou, v záujme svojich klientov a nevyplatila klientom splatné plnenie, keďže po likvidácii 50
poistných udalostí neposkytla poistné plnenie poistníkom do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, pričom uvedené vyšetrenie

nevykonala bez zbytočného odkladu.

39. Zo Zápisu zo zasadnutia komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
zriadenej pri MS SR zo dňa 20.4.2009 súd zistil, že predmetom zasadnutia bolo prerokovanie podnetov
spotrebiteľov na prešetrenie používania neprijateľných zmluvných podmienok voči žalobcovi. Komisii

boli doručené početné podnety spotrebiteľov, v ktorých sa títo sťažujú na všeobecné zmluvné podmienky
žalobcu a spôsoby, akými žalobca dosiahol ich pristúpenie k zmeneným všeobecným zmluvným
podmienkam, ktoré podstatne zmenili obsah ich poistného vzťahu. Za žalobcu bol na zasadnutí prítomný
E.. E. Š. a E.. E. G.. Zo záverov zasadnutia vyplýva, že komisia, berúc zreteľ na to, že dodávateľ musí
jednoznačne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa, že Občiansky zákonník obsahuje iba indikatívny

výpočet neprijateľných podmienok, pričom súdna prax je spôsobilá tento rozšíriť a že dodávateľ musí
postupovaťsodbornoustarostlivosťou,vzhľadomnaspôsob,akýmžalobcazískalodpoistenýchklientov
pristúpenie k novým všeobecným poistným podmienkam, vyslovila názor, že tieto spotrebiteľov nemôžu
zaväzovať. Komisia odporúčala zvážiť združeniam na ochranu spotrebiteľov podanie žalôb na súdnu
ochranu práv spotrebiteľov.

40. Články, týkajúce sa žalobcu a jeho činnosti, boli uverejnené na rôznych webových portáloch v
období rokov 2009 až 2013, teda pred odvysielaním relácie. Ide napr. o článok zo dňa 6.5.2009 s
názvom: „Stovky klientov nespokojných s praktikami súkromnej poisťovne“, ďalej zo dňa 6.5.2009 s
názvom: Sťažnosti na životnú poisťovňu sa dostali až na vládu“, ďalej zo dňa 30.11.2009 s názvom:

„Rozhodcovský súd poisťovni Rapid life nepomôže“, ďalej zo dňa 10.11.2009 s názvom: „Poisťovňa
Rapid čelí spŕške súdnych sporov“, ďalej zo dňa 14.5.2009 s názvom: Poisťovňa Rapid life sa má
zdržať vyberania poplatkov“, ďalej zo dňa 1.4.2009 s názvom: „Poisťovňa Rapid life rozhnevala ľudí
poplatkami“, ďalej zo dňa 29.1.2011 s názvom: „Spory Rapid life zamestnávajú súdy“.

41. Napokon, súd poukazuje aj na skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Ešte
v období pred odvysielaním relácie na súdy v rámci celého Slovenska napadlo množstvo žalôb proti
žalobcovi, ktorými sa klienti žalobcu - poistení, domáhali rôznych nárokov, v závislosti od krokov, ktoré
voči nim žalobca v rámci poistného vzťahu uplatnil. Najprv išlo o žaloby o určenie, že poistný vzťah
trvá, potom o žaloby na vyplatenie poistného plnenia a napokon, o žaloby na zrušenie rozhodcovských

rozsudkov, vydaných na základe návrhu žalobcu. V prevažnej väčšine súdy žalobám proti žalobcovi
vyhoveli.Žaloby na určenie, že poistný vzťah trvá, poistení podávali na základe toho, že žalobca vo vzťahu k
poisteným deklaroval, že došlo k zániku poistného vzťahu. Z rozhodovacej činnosti súdov je známa
všeobecná skutočnosť a teda, že žalobca počas trvania poistno-právneho vzťahu zo zmlúv typu ÚDP

- K zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal,
pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a postupov
malo byť; k tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú
situáciu vo vzťahu k svojim klientom riešil zaslaním listu označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného
k poistnému produktu UDP-K, ktorým ich vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom im ponúkol

3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote
nevyjadria a niektorú z alternatív si nezvolia, žalobca ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie
podľa alternatívy c/, a klientom poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia
vo výške, ktorú sám určí. Žalobca mal teda záujem riešiť uvedenú situáciu či už zánikom poistných
vzťahov alebo ich zmenou tak, aby bola výška dojednaného poistného v súlade s výslednou sumou
poistného plnenia. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je zrejmé, že súdy žalobám vyhoveli a určili,

že poistný vzťah trvá, k jeho zániku nedošlo.

V ďalšej etape sa poistení začali na súdoch domáhať vyplatenia poistného plnenia po tom, čo nastala
poistná udalosť - prípad dožitia, z dôvodu, že žalobca im poistné plnenie nevyplatil v plnej výške,
dojednanej v poistnej zmluve. Žalobca v tomto type sporov svoju obranu založil na tvrdení, že došlo

k zmene obsahu poistného vzťahu pristúpením poistených k novým VPP, ktoré zakotvujú možnosť
redukcie poistného plnenia, ako aj poplatkovú povinnosť, čo má potom vplyv na zníženie výšky pôvodne
dojednaného poistného plnenia. Z rozhodovacej činnosti súdov je známa všeobecná skutočnosť,
že žalobca, v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy na základe akceptácie nových VPP,
túto zmenu nemienil dosiahnuť transparentným spôsobom, na základe jednoznačne formulovanej

oferty, zameranej práve na túto zmenu. Z úradnej činnosti súd je známe, že žalobca sa tento zámer
snažil dosiahnuť aj v rámci iných úkonov, ktorými poistníkom ponúkal dary (zníženie poistného, balík
GSM). V týchto iných úkonoch odporca rovnako neuviedol transparentne, že priznaním zníženého
poistného alebo prijatím balíka GSM dôjde aj k zníženiu výšky poistného plnenia, ako aj k ďalším
zmenám oproti pôvodnému zneniu poistnej zmluvy a pôvodným VPP. Súdy konštatovali, že žalobca

ako dodávateľ v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy, v komunikácii s poistenými uviedol
neúplné, nepresné, nejasné údaje, resp. zamlčal údaje o podstatnej obsahovej náležitosti poistnej
zmluvy, ktorou je výška poistnej sumy podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka a teda, konal
v rozpore s ust. § 5 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakazuje klamať resp. zavádzať
spotrebiteľa takýmto spôsobom. Vedomosť poisteného o skutočnej výške poistného plnenia, ktoré sa

mu dostane v prípade dojednaných poistných udalostí, je nepochybne eminentným záujmom a právom
každého poisteného. Žalobca použil obchodnú praktiku, spočívajúcu v konaní, spôsobe správania
alebo vyjadrovania, obchodnej komunikácie. Túto obchodnú praktiku súd pokladal za klamlivú, pretože
opomenula podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, uviedla resp. mohla uviesť navrhovateľa ako priemerného

spotrebiteľa do omylu a mohla zapríčiniť, že poistený urobil rozhodnutie, ktoré by inak neurobil (§ 7, §
8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Používanie takejto praktiky zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje
(§ 7 ods.1). Súdy konštatovali, že vyššie uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako ho
definuje ust. § 4 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa; konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Vo všetkých uvedených sporoch sa žalobca bránil aj poukazom na nedostatok právomoci súdu vo veci

rozhodovať a to vzhľadom na existenciu rozhodcovskej doložky. Súdy konštatovali, že v posudzovaných
veciach bola rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive žalobcu a teda, evidentne išlo o vopred
dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, vrátane časti o rozhodcovskom konaní. Z rozhodovacej
činnosti súdov, v rámci ktorej boli posudzované VPP platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od
21.5.2007 je zrejmé, že poistné zmluvy mali vo všetkých prípadoch rovnaké zloženie, VPP obsahovali

17 častí, na VPP kontinuálne (t.j. na tom istom liste, na ktorom sa končí text VPP) nadväzovali
Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve a k listinám tvoriacim súčasť poistnej
zmluvy patril aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve. Obsah posudzovanej
rozhodcovskej doložky bol teda evidentne dodávateľom (žalobcom) vopred pripravený a poistení naňom nijakým spôsobom neparticipovali. Rozhodcovská doložka bola súčasťou neprehľadného textu
písaného malými písmenami, splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami, uvedenými vo VPP.
Podľa tejto rozhodcovskej doložky, všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní. Súdy konštatovali, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, lebo je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, resp. vo VPP inkorporovaných do
takejto zmluvy a nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy označenej
ako Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, súdy konštatovali, že vyššie uvedené platí aj pre

predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne obsiahnutá povinnosť podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach. Zo
znenia VPP a aj z ustanovenia zmluvy Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 nevyplýva nič iné, len
povinnosť poistených podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,

ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.
Vychádzajúc zo Smernice ES/93/13 EHS (písm. q) bod 1), neprijateľnou zmluvou podmienkou je
podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný
prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje
prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým

sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane. Rozhodcovská doložka v znení, ako bola
uvedená vo VPP či Osobitných zmluvných dojednaniach, znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, keďže ho núti k rozhodcovskému
konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalobca, bez možnosti poisteného podieľať sa na
jeho kreovaní. Výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov mal v moci jedine žalobca. Pre platnosť
dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä transparentné a
jednoznačnépravidlopreurčenieosobyrozhodcu.Tátopodmienkaniejesplnená,pokiaľjevpredmetnej

rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom, ktorého určí práve
dodávateľ.

42. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým súd vyhovel
jeho žalobe na ochranu dobrej povesti, uplatnenej voči inému subjektu, súd uvádza, že z odôvodnenia

rozsudku je zrejmé, že výroky, ktorými mal tento iný subjekt zasiahnuť do povesti žalobcu, boli vynesené
v roku 2009, teda v období, ktoré odvysielaniu posudzovanej relácie „Občan za dverami“ predchádzalo 4
roky.Vtomtoobdobíeštedobrápovesťžalobcumohlaexistovať.Uvedenýdôkazbolpretopreposúdenie
veci irelevantný.

43. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

45. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).