Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221000
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116221000.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: G. E., H.. XX.X.XXXX, C. C. XX,
S., zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7,
proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava 2, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805
731, zastúpeného De minimis, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, o

vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
8Csp/117/2016-93 z 2.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 464,39 eur. Vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že uplatnený nárok treba považovať za premlčaný, pretože žalobca sa o
skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedel v čase úhrady poslednej splátky, teda
20.9.2012 a je nemysliteľné, aby súd akceptoval jeho názor o plynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty až od marca 2015, kedy sa údajne dozvedel o bezdôvodnom obohatení na základe právnej

analýzy od T.G. H. X. X. K. D., teda po 2 rokoch a 6 mesiacoch. Takéto ponímanie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty je neakceptovateľné a znamenalo by, že ustanovenie § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka je zbytočné, keďže každý oprávnený subjekt by si začiatok plynutia tejto lehoty
prispôsobil tak, aby nárok premlčaný nebol, keďže posúdenie by záviselo len od jeho tvrdenia. Uplatnený
nárok však súd považuje za premlčaný aj v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorá
je trojročná. Dôkazné bremeno o úmysle, či už priamom alebo nepriamom, žalovaného bezdôvodne

sa obohatiť na úkor žalobcu, bolo na žalobcovi. Priamy úmysel je podľa súdu nemožné preukázať. O
nepriamy úmysel ide, ak žalovaný nechcel priamo sa bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu
dôjde, bol s tým uzrozumený. Nebolo preukázané, že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Zo
strany žalobcu sa jedná len o všeobecné vyjadrenie, ktoré sa týka podnikateľskej činnosti žalovaného, z
ktorého nie je možné automaticky vyvodiť, že žalovaný pri výkone svojej podnikateľskej činnosti sa chcel
úmyselne obohatiť. Žalovaný poskytuje úvery z vlastných zdrojov, je samozrejmé, že má záujem získať

zisk práve prostredníctvom vyplatenia úrokov a poplatkov. Zákonná sankcia v podobe bezpoplatkovosti
a bezúročnosti úveru svojou existenciou vylučuje úmysel veriteľa, pretože ho postihuje za takéto konanie
obmedzením zisku, teda dôvodu, pre ktorý podniká. Subjektívna aj objektívna premlčacia lehota začala
plynúť 20.9.2012, a keďže žaloba bola podaná na súde až 14.10.2016, z dôvodu premlčania ju súd
zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanieodôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365ods.1písm.h)CSP),súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365

ods. 1 písm. b) CSP) a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej má vadu uvedenú v odseku 1 (nesprávne právne posúdenie veci) a táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

4. Poukázal na to, že závery súdu prvej inštancie o premlčaní nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto

konaní sú nesprávne, pretože žalobca nemá právnické, ani ekonomické vzdelanie a ako priemerný
spotrebiteľ nemal ani tušenie o tom, že existuje dôvod, pre ktorý je nevyhnutné považovať celkové
náklady spotrebiteľského úveru za neplatné. Žalobca ako spotrebiteľ uzatváral so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v dobrej viere a dôvodne očakával, že tento ako profesionál na finančnom trhu
koná so znalosťou možného a dovoleného, čo by zodpovedalo jeho poctivému prístupu v podnikaní.
O tom, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože výška nákladov úveru je objektívne

neobhájiteľná sa skutočne dozvedel až od združenia D. v marci 2015, ako to vyplýva z čestného
prehlásenia združenia D., ktoré je súčasťou súdneho spisu.

5. Nesprávny je záver súdu o uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, pretože súd žiadnym spôsobom
neodôvodnil, prečo v konaní žalovaného nevidel ani len nepriamy úmysel získať bezdôvodné

obohatenie,napriekpodrobnejprávnejargumentáciižalobcuvovyjadreníz19.5.2017.Žalobcapoukázal
na nesplnenie si povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo súd prvej
inštancie aj akceptoval. Následne vo vyjadrení z 19.5.2017 poukázal na klamanie spotrebiteľa pri
uvádzaní nesprávnej výšky RPMN (skutočná RPMN je na úrovni 228,65 %), na rozkladanie poplatkov
za účelom umelého znižovania ročnej úrokovej sadzby a s tým súvisiacich neprijateľných zmluvných

podmienok v podobe administratívneho poplatku a poplatku za zabezpečenie splátok úveru. Napriek
týmto skutočnostiam súd prvej inštancie nezistil ani len nepriamy úmysel žalovaného, ktorý takýmto
spôsobom požadoval od svojich klientov plnenia vo výške, ktoré možno kvalifikovať ako klasickú
civilnoprávnu úžeru.

6. Súd prvej inštancie na pojednávaní 2.6.2017 uznesením nepripustil zmenu žaloby o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú žalobca navrhol podaním z 19.5.2017. Takýmto nesprávnym
procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi realizáciu jemu patriacich procesných
práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Zistenie skutočnosti, či
spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku má zásadný vplyv aj na posúdenie

vznesenej námietky premlčania žalovanou stranou.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je totiž v podstatných okolnostiach, teda najmä v otázke
posúdenia premlčania nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní nepreskúmateľné, pričom
nepreskúmateľnosť rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho

strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

11. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

12. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere z 2.10.2011, ktorou bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 540,-eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 23,57 %, administratívnym poplatkom vo výške 108,54 eur,
pričom zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorou mal zaplatiť za službu
žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu 278,10 eur. Spolu mal takto žalovanému žalobca

zaplatiť 1.004,39 eur.

13. Súd prvej inštancie v zásade akceptoval tvrdenie žalobcu o tom, že predmetný úver by mal byť
posúdený ako úver bezúročný a bez poplatkov a konštatoval, že žalobca by mal žalovanému vrátiť sumu
poskytnutého úveru 540,- eur.

14. Nesprávne a nepreskúmateľné sú však závery súdu prvej inštancie týkajúce sa premlčania nárokov
uplatňovaných žalobcom v tomto konaní. V tejto súvislosti treba dať do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade

skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom
rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

15. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nie len predpokladaná vedomosť oprávneného (pozri Fekete, I.:
Občiansky zákonník 1, veľký komentár Bratislava: Eurokódex 2011, str. 514).

16. Podobne česká judikatúra (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2009, sp.zn.
25Cdo/3306/2007) upriamuje pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného

plnením z neplatného právneho úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny
moment, keď oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo
plnené je neplatný. Z hľadiska premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku
neplatnosti právneho úkonu sú rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti,
z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon (zmluva) je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno

pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu (zmluvy).

17. Práve preto (vychádzajúc z uvedených právnych názorov judikatúry i literatúry) možno upriamiť
pozornosť súdu prvej inštancie na to, že ide o subjektívnu lehotu, ktorá ma takýto názov preto, že pri
zvažovaní začiatku jej plynutia treba vždy počítať aj so subjektívnym faktorom, teda s možnosťami a

konkrétnymi okolnosťami viažucimi sa na toho, kto si práva v tejto lehote uplatňuje, tak ako to vyplýva
z uplatnených názorov.

18. V tejto súvislosti možno upriamiť pozornosť aj na názor profesora JUDr. Jána Mazáka, PhD.
(dostupný z komentára k O.s.p. v systéme ASPI), podľa ktorého problémom bude aj to, ako posudzovať

subjektívnu lehotu v takých prípadoch, lebo návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov
od toho času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď sa
mohol uplatniť. Ak vezmeme do úvahy, že rozsudky Súdneho dvora, alebo súdu prvého stupňa pred
1.5.2004 z prevažnej časti nie sú preložené do slovenského jazyka, potom táto subjektívna lehota je tiež
viac - menej otvorená, lebo použitie rozsudku v inom, než slovenskom jazyku znemožňuje uplatnenie

takého dôvodu obnovy konania. V tejto spojitosti je nejasné, ako preukazovať, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o rozsudku, ktorý by mal byť dôvodom obnovy konania, lebo od navrhovateľa nemožno
spravodlivo očakávať, aby sledoval celú judikatúru Súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych
súdov. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru máme za to, že súd, pokiaľ vôbec nevykonal nijaké
dokazovanie, mal vychádzať z tvrdenia navrhovateľa a dospieť k záveru, že subjektívna lehota bola

dodržaná.

19. Teda aj tento názor upriamuje pozornosť na subjektívne možnosti dotknutej osoby, ktorá sa musí
vyporiadať s námietkou premlčania v súvislosti s uplatňovaním nárokov v civilnom sporovom konaní.

20. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, podľa
ktorého nejde o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne. Je pravdou, že žalovaný je podnikateľským
subjektom na získanie profitu z poskytovania úverov, ale práve táto okolnosť, spolu so zisteniami
týkajúcimi sa toho, aká bola štruktúra celkovej sumy poskytnutých finančných prostriedkov (vlastný úver,poplatky,úrokovásadzba),jemožnédospieťkzáveru,žežalovanýakopodnikateľskýsubjektsibolveľmi
dobre vedomý, akým spôsobom získava svoj profit, z čoho je tento zložený a akú výšku a dôvod majú
poplatky, ktoré sa na poskytnutie takéhoto úveru viažu. O všetkých týchto okolnostiach mal žalovaný

vedomosť a taktiež aj priamy úmysel, aby ich takýmto spôsobom získal. Nie je preto udržateľný názor
súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nemožno konštatovať priamy a ani len nepriamy úmysel
žalovaného vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré na jeho strane došlo.

21. Nevyporiadanie sa s týmito poznatkami vyplývajúcimi z uvedenej judikatúry (pričom treba poukázať

aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/293/2014, sp.zn. 2Co/9/2012, sp.zn.
3Co/41/2012) spôsobuje uvedenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je zároveň
dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci tomuto súdu
na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

22.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím

súdom v tomto rozhodnutí, vychádzať z toho, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nie sú
premlčané, posúdiť okolnosť, či skutočne v predmetnej veci ide o úver, ktorý by mal byť kvalifikovaný
ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a v závislosti od toho vyvodiť k tomu závery v rovine
posúdenia nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní. Taktiež sa súd prvej inštancie vyporiada aj
s otázkou uvedenia znenia eventuálne zistených neprijateľných zmluvných podmienok v prejednávanej

veci vo výroku rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, že nedošlo k pripusteniu zmeny žaloby v tomto konaní,
pretože o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhoduje súd aj bez návrhu.

23. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).