Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115221541
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115221541.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletú /v čase

podania návrhu/ T., zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
rodičov: D. o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

1. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 11. 05. 2007 č.k. 20P/197/2006-31 v časti
výživného tak, že vyživovacia povinnosť matky na T. sa z v y š u j e zo sumy 49,70 eur na sumu
80,00 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2015.

2. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

3. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2015 do 15.11.2016 v sume 454,50 eur p o v o ľ u j e
súd matke splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody
splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec v čase podania návrhu maloletej sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného na maloletú
z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, konal v
neprítomnosti matky a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Otec /prostredníctvom svojej zástupkyne/ v konaní uviedol, že žiada, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť matky voči T. zo sumy 49,40 eur na 150 eur mesačne s účinnosťou od 2.9.2013 z dôvodu,
že od poslednej úpravy výživného, ktoré bolo určené v roku 2007, zvýšili sa potreby už plnoletej T..

MedzičasomT.anastúpilanadruhýstupeňZŠ,očompredložiladoklad.Zvýšenévýdavkymávsúvislosti
s okuliarmi, predkladá doklad od očného lekára, okuliare budú stáť 300 až 400 eur, priebežné výdavky
nie sú. Bývajú v T., školu navštevuje v W., cestovné je 50 eur mesačne, musela sa zakúpiť oblečenie na
prax 110 eur , učebnice, príspevok na ZSPŠ 10 eur mesačne, školské pomôcky. Otec má z terajšieho
vzťahu dve mal.deti X.. matka na výživu T. neplatí ani riadne výživné a nad jeho rámec nič. T. navštevuje
kurz AJ - 80 eur mesačne. Robí si VP - 360 eur. Snažili e sa s matkou kontaktovať ohľadne dohody,
ale neúspešne.

Medzičasom plnoletá T. uviedla, že sa pripája sa k návrhu. Od polovice marca 2015 do júla 2015 bývala
u matky, mala za to, že jej niekde inde bude lepšie, chcela to vyskúšať. U otca je spokojná. S matkou
si ale nevychádzala, hádali a vrátila sa k otcovi. V júli 2015 medzitým ale bola u starej matky - matka
otca. Pôvodne k nej išla na víkend, ale zostala tam mesiac. Potom sa k otcovi vrátila. Robila to preto, žestále niečo skúšala. Od júla 2015 sa matkou nestretla, táto ju ani nekontaktuje. Keď išla k nej, bola to jej
iniciatíva a matka ju prijala. Otec má zdravotné problémy, má podstúpiť transplantáciu srdca a vybavuje
si invalidný dôchodok a asistenciu.

4. Matka sa opakovane ospravedlňovala z neúčasti na pojednávaní /bezprostredne pred jeho
uskutočnením/, pričom na ostatné ani predchádzajúce pojednávania nepredložila dôkaz o neúčasti a
súd takýto postup považoval za účelový. Súd v záujme hospodárnosti konania vychádzal z listinných
dôkazov a písomného vyjadrenia matky, keď jej ospravedlnenia nepovažoval za relevantné a také

dôvody, pre ktoré by nemohol vo veci konať a rozhodnúť. Matka vo svojom vyjadrení namietala
skutočnosť, že v tom čase maloletá odišla od otca 28. 8: 2015, bola zadržaná OO PZ, k otcovi potom
nechcela ísť, odišla ku starej matke, nenavštevovala školu. Od marca 2015 do júla 2015 bola dcéra u
nej, potom odišla k starej matke.

5. Kolízny opatrovník doporučil výživné zvýšiť primerane potrebám T. a možnostiam matky.

6.Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

7. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými

okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,

miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa
môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.

8.V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11. 5.2007

č.k. 20P/197/2006-31, keď výška výživného bola určená sumou 49,70 eur /1500 SK/ mesačne. V čase
posledného rozhodnutia otec mal príjem 93 eur, matka bola bez zamestnania.

9. Z predložených dokladov vyplýva, že T. navštevuje 2. ročník SSOŠ Trnava. Otec má podľa jeho
vyjadrenia príjem 500 eur mesačne, jeho partnerka má príjem 500 eur mesačne, má ďalšie dve

vyživovacie povinnosti voči mal. X.8, ktoré pochádzajú z terajšieho vzťahu. Matke od poslednej úpravy
výživného pribudli dve vyživovacie povinnosti - voči mal. J.3, poberá rodinné prídavky 47,04 eur a stará
sa o dieťa do veku 6 rokov. Jej partner má posledný zistený príjem 382,70 eur, z ktorého súd vychádza,
nakoľko u zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť. Matka neposkytla
súdu žiadnu súčinnosť pri zisťovaní pomerov, preto súd vychádzal v záujme hospodárnosti konania

z listinných dôkazov, ktoré si zadovážil. Z týchto tiež vyplýva, že matka je dobrovoľne na predlženej
materskej dovolenke a matka nepreukázala žiadne relevantné dôvody, pre ktoré nemôže pracovať. S
maloletou okrem krátkeho časového obdobia v r. 2015 nie je v žiadnom kontakte, na jej výživu nad rámec
bežného výživného neprispieva, ani bežným výživným sa však na výžive T. riadne nepodieľa, je voči nej
vedené trestné konanie pre zanedbanie povinnej výživy.

10. Od poslednej úpravy výživného nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane rodičov, keď príjem
otca sa síce zvýšil, pribudli mu však dve vyživovacie povinnosti a v ostatnom čase sa mu zhoršil
zdravotný stav, v dôsledku čoho zrejme bude poberať invalidný dôchodok. Na strane matky rovnakonedošlo k zásadnej zmene a zvýšeniu príjmu, tu však matka nepreukázala, že má objektívne dôvody
na predĺženie materskej dovolenky a že nemá možnosť sa zamestnať. Matke takisto pribudli dve
vyživovacie povinnosti, jej partner má vyššie uvedený príjem. Na strane otca je potrebné prihliadnuť na

osobnú starostlivosť o T., i keď vzhľadom na jej vek a dovŕšenie plnoletosti v čase rozhodovania nie do
výraznej miery, tu je však potrebné poukázať na skutočnosť, že matka si riadne neplní ani súdom určenú
vyživovaciu povinnosť a nad rámec tejto na výživu T. neprispieva vôbec.

11. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného objektívne vzrástli potreby v čase podania návrhu

maloletej v súvislosti s jej vekom a návštevou strednej školy. Táto v čase poslednej úpravy výživného
navštevovala základnú školu, nástupom na strednú školu sa objektívne zvýšili náklady spojené so
zakupovaním školských pomôcok, učebníc, výučba cudzieho jazyka, vodičský preukaz.. Nepochybne
je potrebné zohľadniť aj objektívne zvýšené náklady spojené s oblečením, kultúrnymi alebo športovými
podujatiami. Na strane oboch rodičov pribudli dve vyživovacie povinnosti, ale tiež partneri, ktorí sa
podieľajú, resp. sú povinný podieľať sa na nákladoch domácnosti a majú vyživovaciu povinnosť voči

deťom z terajších vzťahoch. Náklady na domácnosť sú dané na strane oboch rodičov, a preto ich súd
v celom rozsahu nezohľadňuje, avšak na strane otca je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pokrýva
náklady už plnoletej T. i na zabezpečenie domácnosti. Ako už bolo uvedené, rodičia sú povinní počínať si
tak, aby dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia. Od poslednej úpravy výživného
došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane už medzičasom plnoletej T.y, ktorej objektívne potreby

nepochybnezaobdobieodposlednejúpravyvýživnéhovzrástlivekom aprípravounabudúcepovolanie.
Doposiaľ určené výživné nemôže pokrývať potreby T.
12. Matka nad rámec bežného výživného /ktoré riadne neplatí/ na T. neprispieva a pre toto konanie nie
je dôvod nestretávania sa rozhodujúci. Na strane matky je potrebné zdôrazniť jej povinnosť počínať si
tak, aby bola schopná si riadne plniť vyživovaciu povinnosť, nie vo výške minimálneho výživného - na

dospelé dieťa. Pri určení výšky výživného bolo potrebné prihliadnuť tiež na vykonateľnosť rozhodnutia, i
keďurčenévýživnénepochybnenepokryjecelkomobjektívnenákladyT.,vočiktorejvšakmávyživovaciu
povinnosť i otec, ktorého osobná starostlivosť už nie je daná do takej miery ako u maloletého dieťaťa.
Súd potom vychádzal z príjmu rodiny matky, ktorý bol zistený, a to príjem jej partnera a rodinné prídavky.
Skutočnosť, že matka príjem nemá, ako bolo uvedené, je zapríčinené jej osobou a neboli pre takéto

konanie zistené objektívne dôvody. Je potom potrebné vychádzať z minimálnej mzdy vo výške 380 eur
pre r. 2015.

13. Súd vychádzal aj zo súdnej praxe, keď výživné má predstavovať zhruba 1-inu príjmu povinnej osoby.
V danom prípade určené výživné zodpovedá tomuto postupu, keď ako bolo uvedené, súd vychádzal

z možného minimálneho zárobku 380 eur, z čoho pri uvedenej nižšej sume predstavuje 25% čiastku
95 eur. Pri určení výživného potom súd prihliadol na ďalšie dve vyživovacie povinnosti matky, príjem
jej partnera 382,70 eur, rodinné prídavky 47,04 eur a vykonateľnosť rozhodnutia vzhľadom na reálny
príjem matky tak, aby si vyživovaciu povinnosť aj bola schopná plniť. Zmenu pomerov na strane otca
nie je možné aktuálne zohľadniť /invalidný dôchodok mu zatiaľ priznaný nebol/.

14. Súd pri svojom rozhodovaní bral zreteľ predovšetkým na objektívne potreby už plnoletej, ktorej
potreby vekom a štúdiom narastajú a tiež na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo
dlhé časové obdobie.

15. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Zvýšenie výživného súdu určil podľa úvahy súdu, keď určené výživné považoval za primerané potrebám
už plnoletej a možnostiam rodičov, zameškané výživné určil súd do rozhodnutia vo veci. Výživné súd
zvýšil od 1. 9. 2015, kedy nepochybne boli dané dôvody na jeho zvýšenie, T.a navštevovala už strednú
školu. Počiatok zvýšenia výživného neurčil súd podľa návrhu, nakoľko neboli zistené dôvody na taký

postup. Na tunajšom súde prebiehalo konanie 20P 278/2013 o zvýšenie výživného, v tejto veci zobral
otec 26. 3. 2015 návrh späť a v r. 2015 oprávnená nebývala u otca nepretržite - bývala sčasti u matky,
u starej matky a u otca, teda za toto obdobie by nebolo možné výživné ani priznať.

16. Z uvedených dôvodov súd návrhu čiastočne vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.