Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 12, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220031
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4115220031.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: COOP Jednota Nitra, SD,

so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 54, IČO: 168 874, zastúpený JUDr. Marián Macko, advokát so
sídlom Bratislava, Koceľova 2, proti žalovanej: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G., zastúpená
JUDr. Stanislav Jakubčík advokát so sídlom Bratislava, Kutlíkova 17, o zaplatenie 13.296,58 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 13.296,58 eura a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 26.06.2008, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy
13.296,58 eura a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril
dňa 01.11.2011 so žalovanou pracovnú zmluvu na dobu neurčitú do funkcie vedúca prevádzkovej
jednotky 02-199 Veľčice a súčasne bola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti. Pracovný
pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru doručeným žalovanej dňa 27.09.2013,
ktorej neplatnosť napadla žalovaná na Okresnom súde Nitra a vec je vedená pod sp. zn. 10Cpr
4/2013. Inventúrou konanou dňa 28.06.2013 za inventúrne obdobie od 21.01.2012 do 05.02.2013

bol na prevádzkovej jednotke D.istený schodok v nákupných cenách vo výške 13.296,58 eura a v
spotrebiteľských cenách vo výške 144,72 eura. Predmetná inventúra bola zúčtovaná dňa 28.06.2013,
kedy sa žalobca dozvedel o výške schodku. Šetrením bolo zistené, že na predajni chýbajú tovary
rôzneho druhu, najmä však tovary druhu múka, vajcia, maslá všetky v nákupných cenách 13.296,58
eura. V prebiehajúcom konaní o neplatnosť okamžitého skočenia pracovného pomeru bolo zistené,
že tovary boli likvidované bez účtovných dokladov, teda spôsobom a v plnom rozsahu v rozpore s
internými predpismi žalobcu a súčasne bolo zistené, že likvidáciu tovarov vykonávala výlučne žalovaná.

Výlučne žalovaná vykonávala preceňovanie tovarov, likvidáciu tovarov, a napriek vysokému stavu zásob
tovary naďalej objednávala a potom ich preceňovala na 1-5 centov a likvidovala, ako sama tvrdila vo
výpovedi v konaní 10Cpr 4/2013, vraj vyhodením do smetných zberných nádob. Žalovaná neuviedla
žiadne skutočnosti , ktorými by sa mohla zbaviť zodpovednosti za vzniknutý schodok.

2. Súd najskôr vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 18.08.2015 č.k. 7C/357/2015-9 , voči
ktorému žalovaná podala odpor, v dôsledku čoho došlo v zmysle v tom čase účinného ustanovenia §

174 ods. 2 OSP k zrušeniu platobného rozkazu priamo zo zákona.

3. Žalovaná v odpore namietala, že konanie vo veci určenia neplatnosti okamžitého skočenia
pracovného pomeru nie je doposiaľ právoplatne skončené. Bola toho názoru, že neboli dodržanénielen formálne podmienky postupu pri okamžitom skočení pracovného pomeru, ale ani skutkový stav
nezakladal dôvod, a teda neoprávňoval žalobcu ako zamestnávateľa postupovať uvedeným spôsobom.
Žalovaná odmieta tvrdenia , že vykonávala zámeny tovarov, resp. preceňovanie. Postupovala pri

evidovaní tovarov, resp. ich pohyboch podľa pokynu k práci vydaného žalobcom, pričom tento jej
postup mesačne žalobca kontroloval prostredníctvom mesačných uzávierok, a nikdy jej nebol vytknutý
postup. Okrem toho uvedené zámeny, preceňovania je možné vykonávať prostredníctvom interného
informačného systému žalobcu, do ktorého je možné zasahovať „zvonka“, teda inými zamestnancami z
iných predajní, a teda odmieta tvrdenie, že spôsobila škoda vo výške 13.296,28 eura. Táto skutočnosť

je predmetom dokazovania v konaní 10Cpr 4/2013. Odhliadnuc od toho, že nie je preukázané, že by
vznikol schodok v žalovanej výške, nebola žiadnym spôsobom preukázaná existencia škody, že by
žalovaná porušila povinnosť voči žalobcovi, že by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi údajným
vznikom škody a konaním žalovanej. Tvrdenia žalobcu považuje za absurdné, pretože za obdobie
21.1.2012-05.02.2013 by musela denne zlikvidovať alebo odcudziť napríklad múku v objeme 116 kg
vrátane víkendov a sviatkov. Namietala, že žalobca sa nevysporiadal ani s tým, že na pracovisku

pracovala okrem nej ďalší dvaja zamestnanci, zástupkyňa vedúcej predajne p. Adriana Y. a p. I. Y.,
ktoré mali tiež uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, preto, ak by bol preukázaný vznik schodku
a ďalšie predpoklady pre vznik škody, je potrebné sa vyporiadať § 189 Zákonníka práce upravujúci
rozsah a spôsob náhrady škody. Záverom navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Nitra sp. zn. 10 Cpr 4/2013.

4. Súd uznesením zo dňa 03.05.2016 č.k. 7C/357/2015-48 konanie prerušil do právoplatného skočenia
konania vedeného na Okresnom súde Nitra č.k. 10Cpr 4/2013. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 01.06.2016.

5. Súd uznesením zo dňa 11.01.2018 č.k. 7C/357/2015-85 rozhodol o pokračovaní v konaní z dôvodu, že
konanie, pre ktoré bolo toto konanie prerušené, bolo právoplatne skončené a to Rozsudkom Okresného
súdu Nitra č.k. 10Cpr 4/2013-403 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/8/2016-445
zo dňa 12.10.2017. Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 10Cpr 4/2013- 403 zo dňa 26.04.206 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoPr/8/2016 -445 zo dňa 12.10.2017 návrh navrhovateľky ,

t.j. v tomto konaní žalovanej, zamietol dôvodiac, že konaním žalobkyne, keď realizovala nekalé praktiky
pri využívaní informačného systému žalovaného (preceňovanie cien cez nesledovanú položku 0338),
vykonávala likvidáciu tovaru v rozpore s postupom upraveným vnútornými predpismi žalovaného a
nepočínala si tak, aby nedochádzalo ku škodám a k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor
žalovaného, došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, s ktorým zákon spája aj možnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola oboznámená
s pracovnými predpismi platnými pre jej prácu na predajni, ako aj s pracovným poriadkom a predpismi
BOZP, teda k poučeniu žalobkyne došlo pri nástupe do pracovného pomeru. V pracovnom poriadku
sú nekalé praktiky pri využívaní informačných systémov družstva považované za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Zaradenie takéhoto konania medzi závažné porušenie pracovnej disciplíny je

podľa názoru súdu v súlade s charakterom vykonávanej práce, ku ktorej je nevyhnutné pracovať
so systémom družstva na to určeným (v danom prípade systém MOP). Vzhľadom na nevyhnutnosť
manipulácie s tovarom priamo na predajni na to určenými osobami a potrebu evidencie tejto manipulácie
s tovarom fyzicky aj elektronicky (vedenie skladového hospodárstva, preceňovanie jednotlivých položiek
a vystavovanie dokladov najmä pri predaji), je zrejmé, prečo zaradil zamestnávateľ medzi závažné

porušenie pracovnej disciplíny nekalé praktiky s informačným systémom do pracovného poriadku,
teda, aby si zamestnanci boli vedomí prípadných možných následkov takéhoto konania. V prípade
likvidovania tovarov v rozpore s vnútornými predpismi žalovaného a porušenia povinnosti počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škodám ani k neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor družstva,
tieto nie sú v predpisoch žalovaného špecifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd ale

dospel k záveru, že sa jedná o také konanie, ktoré svojou intenzitou dosahuje takú závažnosť, že od
žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával. Žalobkyňa ako vedúca
predajne mala z titulu svojej funkcie väčšiu zodpovednosť ako ostatní zamestnanci a o. i. medzi jej
povinnosti ako vedúcej patrili aj objednávanie, preceňovanie a likvidovanie tovarov, ktoré povinnosti
však vykonávala nielen v rozpore s predpismi žalovaného, ale tiež v rozpore s oprávnenými záujmami

žalovaného. Žalobkyňa sa takéhoto konania dopúšťala dlhší čas, pričom využila poznatky a informácie
získané počas dlhoročného pôsobenia u žalovaného. Miera zavinenia žalobkyne je v tomto prípade
vysoká a je jednoznačná, keďže žalobkyňa bola jedinou oprávnenou osobou na predajni na vykonávanie
uvedených úkonov. Žalobkyňa o predpisoch žalovaného vedela, o týchto bola riadne poučená, nonapriek tomu postupovala opakovane a dlhší čas v rozpore s vnútornými predpismi. Povinnosti, ktoré
žalobkyňa porušila (predchádzanie škodám), jej tiež vyplývali z pracovnej zmluvy, z dohody o hmotnej
zodpovednosti, ako aj z ustanovení Zákonníka práce. Oba uvedené dôvody okamžitého skončenia

pracovného pomeru predstavujú závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre uvedené konštatovanie
vzal súd do úvahy všetky skutočnosti a okolnosti - intenzitu porušenia povinnosti pri plnení pracovných
úloh, osobu zamestnanca s ohľadom na výkon funkcie vedúcej predajne, postoj k plneniu úloh, čas
a situáciu, za ktorej ku konaniu došlo, ako aj mieru zavinenia žalobkyne. V neposlednom rade súd
prihliadol na spôsobený následok spočívajúci vo vzniku škody, keď žalobkyňa predávala tovary za sumu

nižšiu, ako bola ich nákupná cena a tiež likvidovala tovary žalovaného z dôvodu neúmerne vysokých
objednávok. Ako dôsledok takejto likvidácie bolo aj vhadzovanie nevhodných potravín do bežnej
smetnej nádoby, hoci takýto spôsob likvidácie najmä živočíšnych tovarov, je presne upravený predpismi.
Žalobkyňa svoje povinnosti porušovala opakovane a dlhšiu dobu, pričom napríklad v prípade likvidácie
tovarov sama žalobkyňa znemožnila určenie okamihu likvidácie tovaru nevypracovaním škodových
protokolov. Záverom súd konštatoval, že v danom prípade nebol zistený žiaden z dôvodov pre uplatnenie

zákazu okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 68 ods. 3 Zákonníka práce).

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Právny zástupca
žalovanej mal predvolanie vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie
pojednávania. Súd preto pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu

žalovanej.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu. Dôvodnosť tohto
návrhu preukazuje rozsudok OS Nitra č.k. 10Cpr 4/2013-403 zo dňa 26.04.2016 spojení s rozsudkom
KS Nitra 9CoPr 8/2016-445 zo dňa 12.10.2017. Námietky žalovanej v odpore sú ničím nepodloženými a

vyfabulovanýmitvrdeniamižalovanej,ktorénemajúoporuskutkovomaanivprávnomstave.Zovšetkými
týmito námietkami sa súd vysporiadal v konaní 10Cpr /4/2013, v rámci ktorého sa podrobne vysporiadal
so zodpovednosťou a mierou zavinenia a nekalým konaním žalovanej, ktorého priamym následkom
bolo spôsobenie škody vo výške 13.296,58 eura. V predmetnom konaní bola zároveň preukázaná
aj výška spôsobenej škody vo výške žalovaného nároku v rámci vykonávaného dokazovania. Miera

zavinenia žalovanej je v tomto prípade vysoká a je jednoznačná, keďže bola jedinou oprávnenou osobou
na predajni na vykonávanie uvedených úkonov. Naviac o výsledku zistenom z inventúry bola žalovaná
osobne informovaná a priebeh a ani výsledky nenamietala. Pričom manko z inventúry uznala a iba
vzniknutú škodu neuznala.

8. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatného obsahu listín, nachádzajúcich
sa v spise, a to návrhom, platobným rozkazom, odporom proti PR, uznesením z č.l. 23, tlačivom pre
dokladovanie pomerov, uznesením KS Nitra z č.l. 40, uznesením o prerušení konania, Rozsudkom
OS Nitra 10Cpr 4/2013 - 403 zo dňa 26.04.2016, rozsudok KS Nitra č.k. 9CoPr/ 8/2016 -445 zo dňa
12.10.2017 , Uznesením o pokračovaní v konaní, z pripojeného spisu 10Cpr 4/2013 súd oboznámil

najmä : žalobu č.l. 2-6, okamžité skončenie pracovného pomeru č.l. 16, písomné vyjadrenie č.l. 25-26,
ftc. pracovnej zmluvy č.l. 27, dohoda o hmotnej zodpovednosti za schodok č.l. 28 - 29, záznam zo
zasadnutia Komisie Výboru OZO zo dňa 29.07.2013 č.l. 30, výpočet inventarizačného rozdielu č.l. 31,
záznam o poučení novoprijatého zamestnanca č.l. 32-34, smernica pre spôsob zisťovania a likvidácie a
zúčtovania škôd z titulu poškodeného a znehodnoteného tovaru v COOP Jednota SD č.l. 35- 39, príloha

č.l. 1 k smernici o likvidácii a zúčtovania škôd č.l. 40, dodatok č. 1 k smernici č.l. 41-42, rozpis položiek
podľatovarov č.l.43-44,mesačnárekapituláciazapohybpodľajednotlivýchmesiacovarokovč.l.45-58,
inventarizačný zápis 033 č.l.70-71, prehlásenie 033 čl. 72, inventúrny súpis- rozsah zásob 05.02.2013
č.l. 73, mesačná rekapitulácia za pohyb 05.02.2013 č.l. 74 - 76, výpočet podielov na úhradu manka
144,72 eura č.l. 77, príkaz na vykonanie inventúry č.l. 78, výpočet inventarizačného rozdielu zásoby č.l.

79, výpočet inventarizačného rozdielu výsledku pokladňa č.l. 80, mesačné rekapitulácia za pohyb podľa
mesiacov a rokov č.l. 81-84, obrátka zásob podľa SKU - PSKU č.l. 85-86, stav zásob- zisťované na
mieste č.l 87-88, zostavovanie zásob pokladničnej hotovosti č.l. 89, zostavenie účtovných zásob (SC)
č č.l. 90, zostavenie účtovných zásob ( NC ) č.l. 91, mesačné rekapitulácie za pohyb č.l. 92 - 113,
inventúrny súpis - rozsah inventúry č.l. 114 - 154, predaj tovarov za obdobie 20.01.2012 do 29.02.2012

č.l. 155, obrátka zásob podľa SKU - PSKU za marec 2012, apríl 2012, máj 2012 , júl 2012, august 2012,
september 2012, október 2012 november 2012, december 2012, január 2013, február 2013 č.l. 156
-167, inventúrne rozdiely č.l. 168 - 195, zápisnica č. 7/2013 zo zasadnutia výboru OZO + prezenčná
listina č.l. 197-198, prezenčná listina zo dňa 29.07.2013 č.l. 202, fotografie z facebookového profilu č.l.203-214, inventarizačný zápis č.l. 220, pracovný poriadok č.l. 249-256, prevádzkový poriadok č.l 257-
263, príloha č.l. 264 - 265, oznámenie o krátení základného platu č.l. 275, upozornenie č.l. 276, výzva
na odstránenie nedostatkov 277, upozornenie č.l. 278 -279, vyjadrenie zo dňa 03.02.2015 č.l. 292 -296,

grafy a tabuľky pohybu ( predaj- nákup) - tovarov maslo, vajcia a múka za roky 2012, 2013, 2014 č.l.
280-305, vyjadrenie predloženým dokladom žalovaným s dokladmi o pohyboch vybraných položiek č.l.
306- 312, mesačná uzávierka MOP + pokyny k práci v programe MOP č.l. 354 -364, rozsudok 10Cpr
4/2013 - 403 zo dňa 16.04.2016 , rozsudok KS Nitra 9CoPr 8/2016 -445 zo dňa 12.10.2017 a zistil tento
skutkový a právny stav:

9. Žalobca a žalovaná zatvorili dňa 01.11.2001 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou
dobou tri mesiace, s miestom výkonu práce obvod VIII., prevádzková jednotka č. 02 - 199, obec D.
s dňom nástupu do práce 01.11.2001, pričom dohodnutý druh práce bol vedúca s pracovnou dobou
42,5 hodín týždenne so mzdou podľa mzdového predpisu. Z uvedeného pracovného pomeru bola
žalovaná okamžite prepustená dňa 29.07.2013, kedy jej bolo doručené Okamžité skončenie pracovného

pomeru z dôvodu, že po konečnom zúčtovaní inventarizácie zo dňa 05.02.2013 bol dňa 27.06.2013
vyčíslený rozdiel na tovarových zásobách v spotrebiteľských cenách ( manko ) v sume 144,72 eur a v
nákupných cenách ( škoda ) vo výške 13296,58 eur. Žalobca ďalej zistil, že žalovaná vykonávala zámeny
tovarov s neohrozenou garančnou lehotou a úmyselne preceňovala tovary za účelom zakrytia manka
v spotrebiteľských cenách a tiež likvidovala tovary bez protokolov v rozpore s internými smernicami

družstva, čím porušila čl. 2 ods. C písm. c) Pracovného poriadku, čl. 7 ods. 3 Prevádzkového poriadku,
čl. 10 ods. 1 Prevádzkového poriadku a Vnútropodnikovú smernicu pre spôsob zisťovania, likvidácie
a zúčtovania škôd z titulu poškodeného a znehodnoteného tovaru v COOP Jednote Nitra, spotrebné
družstvo zo dňa 01.09.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.12.2009.

Zo spisu 10Cpr 4/2013 boli zistené ďalej tieto skutočnosti:

- Začiatok pracovného pomeru: dňa 01.11.2001
- Pracovná zmluva uzatvorená: dňa 01.11.2001
- Dohoda o hmotnej zodpovednosti uzatvorená: dňa 01.11.2001

- Inventúra vykonaná: dňa 05.02.2013
- Podanie vysvetlenia k zistenému rozdielu v nákupných a spotrebiteľských cenách žalovanou :
dňa 11.06.2013
- Zistenie škody žalobcom a konečné zúčtovanie inventúry vykonanej dňa 05.02.2013: dňa
27.06.2013

- Výsledky konečného zúčtovania inventúry a výsledky zistenej škody/ manka oznámené žalovanej a
s ňou prejednané: dňa 18.07.2013
- Prejednanie návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalovanou na Zasadnutí Komisie
Výboru OZO: dňa 29.07.2013
- Zasadnutie Výboru OZO, kde bolo vzaté na vedomie prejednanie návrhu na okamžité skončenie

pracovného pomeru so žalovanou Komisiou Výboru OZO: dňa 19.08.2013
- Okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalovanej S. dňa 29.07.2013
- Oznámenie žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní u žalobcu: dňa 30.07.2013
- Odpoveď žalobcu na oznámenie žalovanej: dňa 05.08.2013
- Opätovné oznámenie žalovanej v zmysle § 79 Zákonníka práce spísaného právnym zástupcom

žalovanej: dňa 25.09.2013
- Podanie návrhu na začatie konania vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a
o náhradu mzdy: dňa 25.09.2013

Ohľadne Dohody o hmotnej zodpovednosti súd zistil, že táto bola so žalovanou uzatvorená písomne

dňa 01.11.2001. V prípade Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.07.2013, o tomto
súd zistil, že bolo písomné, bolo doručené žalovanej ako zamestnankyni do vlastných rúk, bolo
prejednané zástupcami zamestnancov, závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo v okamžitom
skončení pracovného pomeru vyšpecifikované, toto konanie bolo tiež skutkovo vymedzené a dôvody
okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné v danom prípade zameniť s inými dôvodmi.

V prípade zákonných lehôt, tieto boli dodržané, keď o dôvodoch pre okamžité skončenie pracovného
pomeru sa zamestnávateľ dozvedel dňa 27.06.2013 a pracovný pomer okamžite skončil dňa 29.07.2013
( zákonná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru bola dodržaná ).Inventúra bola vykonaná dňa 05.02.2013, priamo na predajni vo D., kde boli zistené stavy tovarov a
zabezpečené podklady pre ďalšie vykonávanie zúčtovania zistených stavov. To prebiehalo v učtárni
zamestnávateľa, keďže zúčtovanie sa na rozdiel od reálneho vykonávania inventúry vykonáva práve v

učtárni, a to v určitom časovom postupe. Až následne po konečnom zúčtovaní bol zistený objektívny stav
inventarizácie v nákupných a predajných cenách, a teda aj rozdiel. K záverom o zistených rozdieloch
tak nemohlo dôjsť na predajni vo D. dňa 05.02.2013, keďže následne bolo potrebné vykonať kontrolu
s účtovnými dokladmi v učtárni zamestnávateľa a v pokladni. Výsledky inventúry boli so žalovanou
prerokované dňa 18.07.2013, pričom táto nenamietala spôsob vykonania inventarizácie a ani proti

výsledku inventúry nemala žiadne námietky. Uznala však len manko v nákupných cenách, nie však
škodu v spotrebiteľských cenách.

Dňa 18.07.2013 žalovaná podpísala „III/1. Výpočet inventarizačného rozdielu ( výsledku ) zásoby, Inv.
č. 33/ Kontrol./ 2013 ( č.l. 31, tiež č.l. 79 pripojený spis 10Cpr 4/2013 pripojený spis ), z ktorého vyplýva,
že žalovanej bol oznámený výsledok inventarizácie zistený dňa 27.06.2013 z inventúry vykonanej

dňa 05.02.2013, pričom jej bolo oznámené manko v nákupných a spotrebiteľských cenách. Obsahom
tejto listiny je prehlásenie hmotne zodpovednej osoby, t. j. žalovanej, že si je hmotne zodpovedný
zamestnanec vedomý zodpovednosti za vyčíslené manko na zásobách v dôsledku písomne prevzatej
hmotnej zodpovednosti za majetok zverený k vyúčtovaniu, že inventúra bola riadne prevedená podľa
platnýchpredpisov,vyčíslenémankobolopreskúmanésožalovanou azástupcomkolektívu,p.Adrianou

Y., toto bolo osobne prejednané a proti výsledku kontroly už nemá žalovaná žiadne námietky. Žalovaná
ďalej uznala manko vo výške 144,72 eur a neuznala iba záväzok uhradiť škodu vo výške 13296,58 eur.
SúčasťouinventarizačnéhozáznamujezoznamoznačenýakoTovarovézásobysvypočítanouúčtovnou
zásobou a skutočnou zásobou ku dňu inventúry, ktorého obsah a výsledky žalovaná pri prejednávaní
nenamietala.

Dňa 18.07.2013 žalovaná podpísala ďalej „III/1. Výpočet inventarizačného rozdielu ( výsledku )
pokladňa, Inv. č. 33/ Kontrol./ 2013 ( č.l. 80 pripojený spis 10Cpr 4/2013 ), z ktorého vyplýva, že prebytok
v pokladní je 19,17 eur a hmotne zodpovedná osoba prehlasuje, že inventúra bola vykonaná správne.
Prítomní boli navrhovateľka, J. Y. a Eva D.. Okrem toho boli odsúhlasené všetky účtovné zápisy a tieto

hmotne zodpovedná osoba uznáva za správne.

Z oznámenia žalovanej zo dňa 30.07.2013 ( č.l. 384 pripojený spis 10Cpr 4/2013 ) vyplýva, že podľa
§ 79 ods. 1 ZP oznámila, že trvá na tom, aby ju žalobca naďalej zamestnával z dôvodu neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.07.2013, nakoľko neporušila pracovnú disciplínu,

postupovala v súlade s platnými a účinnými internými predpismi spoločnosti a preto vyzvala žalobcu,
aby jej bezodkladne umožnili vykonávať prácu.

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.

Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov
so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný
zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov
od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez

zbytočného odkladu.

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich

vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok

je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne
zodpovednýchzamestnancov,uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšnú
časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody,
za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla

a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

PodľačastiIII.bod8Pracovnejzmluvy(č.l.27pripojenýspis10cpr4/2013)pracovníkjepovinnýpočínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani k neoprávnenému obohateniu na úkor
spoločnosti a jednotlivca. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu pracovník upozorniť svojho nadriadeného

pracovníka. Ak pracovník zistí, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť
závadu svojmu nadriadenému. Ak je potrebný na odvrátenie škody hroziacej organizácii neodkladný
zákrok, pracovník je povinný zakročiť, nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo, ak
by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo spolupracovníkov, prípadne osoby sebe blízke.

Podľa časti III. bod 9 Pracovnej zmluvy pracovník sa zaväzuje, že bude riadne konať zverené práce,
dodržiavať pracovnú disciplínu (pracovný poriadok), plne využívať pracovnú dobu, zvyšovať svoju
kvalifikáciu a dodržiavať zdravotné a bezpečnostné predpisy. Pracovník sa zvlášť zaväzuje dodržiavať
základné predpisy vydané pre prácu prevádzkových jednotiek a podrobiť sa predpísaným zdravotným
prehliadkam. V prípadoch, kde je predpísané jednotné pracovné oblečenie, pracovník sa zaväzuje toto

nosiť.

Podľa časti III. bod 10 Pracovnej zmluvy pracovník je povinný riadne hospodáriť s prostriedkami
zverenými mu organizáciou a ochraňovať majetok vo vlastníctve Jednoty pred poškodením, zničením,
stratou a zneužitím.

Podľa časti I. bod 1 Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok ( č.l. 28 - 29 pripojený spis 10Cpr
4/2013 ) touto dohodou preberá pracovník hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare,
obaloch, hotovostiach, ceninách, materiáli a iných hodnotách, ktoré prevezme k vyúčtovaniu buď on
sám (hmotná zodpovednosť individuálna) alebo spoločne s pracovným kolektívom určitej prevádzkarne

alebo pracoviska (hmotná zodpovednosť kolektívna), ktorého bude členom. Hodnotami zverenými k
vyúčtovaniu sa rozumejú všetky hospodárske prostriedky (napr. zásoby tovaru, materiálu a obalov,
peňažné prostriedky a iné ceniny a p.), ktoré pracovník alebo pracovný kolektív prevezme na základe
inventárneho zoznamu na začiatku hospodárenia v určitej prevádzkarni alebo na určitom pracovisku, a
ktoré prevezmú v priebehu svojej činnosti v prevádzkarni kedykoľvek neskoršie.

Podľa časti I. bod 2 Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok hmotnú zodpovednosť podľa tejto
dohody preberá pracovník počas trvania pracovného pomeru s Jednotou, pokiaľ v tomto čase bude
pracovať vo funkciách spojených s hmotnou zodpovednosťou za schodok, bez toho, že treba uzavrieť o
tom novú dohodu, v prípade preloženia do inej prevádzkarne alebo preradenia do inej funkcie. Hmotná

zodpovednosť bude trvať i v prípade zaradenia do inej funkcie. Hmotná zodpovednosť bude trvať i v
prípade zaradenia do kolektívu hmotne zodpovedných osôb, v ktorom jednotliví pracovníci zodpovedajú
spoločne (porov. podrobnejšie v čl. 8 až 10 tejto dohody).Podľa časti II. bod 3 druhý odsek Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok ako náhle zistí pracovník,
ženemávytvorenépotrebnépracovnépodmienky,jepovinnýoznámiťnedostatoksvojmunadriadenému
(porov. § 171 ods. 3 Zák. práce). Ak pôjde o nedostatky vážnejšieho rázu, najmä také, ktoré by mohli

ohroziť zdravie alebo hospodárenie s hodnotami zverenými k vyúčtovaniu, zaväzuje sa pracovník
oznámiť ich tiež písomne, a to doporučeným listom zaslaným predsedovi predstavenstva. Ak oznámi
pracovník zistené nedostatky inštruktorovi prevádzkarní ústne, vyžiada si od neho písomné potvrdenie.

Podľa časti II. bod 4 prvý odsek Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok pracovník je povinný

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani k neoprávnenému majetkovému
prospechu na úkor družstva alebo jednotlivca. Ak hrozí škoda, má na ňu pracovník upozorniť vedúcich
pracovníkov.

Podľa časti II. bod 5 Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok pracovník sa zaväzuje, že bude
po všetkých stránkach svedomite hospodáriť so zverenými hospodárskymi prostriedkami, a že urobí

opatrenia potrebné k zabráneniu schodkov a iným škodám na tovare a ostatnom zverenom majetku.
Zaväzuje sa najmä, že riadne prevedie predpísanú administratívu, že bude v stanovených lehotách
podávať predpísané výkazy a hlásenia, že poskytne akúkoľvek spoluprácu pri súpisoch a vyúčtovaní
zverených hodnôt, a že podá informácie potrebné k vysvetleniu inventarizačných rozdielov. Za tým
účelom sa kedykoľvek v stanovenej lehote dostaví na konanie na ústredie Jednoty.

Podľa časti III. bod. 7 Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok pri zodpovednosti individuálnej :
Ak bude v hospodárení so zverenými hodnotami zistený schodok, zaväzuje sa pracovník nahradiť ho v
plnej výške, pokiaľ nepreukáže, že schodok čiastočne alebo celkom vznikol bez jeho zavinenia.

Podľa časti III. bod. 8 Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok pri zodpovednosti spoločnej
(kolektívnej) Ak sa stane pracovník v priebehu svojej činnosti členom kolektívu spoločne zodpovedných
pracovníkov a v hospodárení tohto kolektívu bude zistený schodok, zaväzuje sa ho uhradiť v takom
rozsahu(podiele),ktorýpodľazákonnýchustanovenízodpovedáfunkcii,ktorúvkolektívebudezastávať.
Jednotliví pracovníci z kolektívu môžu preukázať, že schodok alebo jeho časť nezavinili; v tomto prípade

túto časť schodku pracovníci neuhrádzajú.

Podľa časti III bod. 10 Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok jednota je povinná urobiť
inventarizáciu hospodárskych prostriedkov v prípade, že dochádza k zmene vo funkcii vedúceho alebo
niektorého jeho zástupcov. V prípade, že z kolektívu odchádza alebo do neho vstupuje iný pracovník,

než vedúci , alebo zástupca vedúceho, inventarizáciu netreba vykonávať, pokiaľ o ňu niektorý z členov
nepožiada. Žiadosti o vykonanie inventarizácie sa predkladajú písomne.

Zo Záznamu o poučení nového zamestnanca zo dňa 13.09.2012 ( č.l. 32 pripojený spis 10Cpr 4/2013 )
vyplýva, že v záujme zabezpečenia riadneho chodu prevádzkovej jednotky hmotne zodpovedný/á/

vedúci/a/ a zástupca /kyňa/ zodpovedá za:
Bod 1/ - ochranu zverených tovarových zásob a majetok COOP Jednoty Nitra, v zmysle § 178, § 182
Zákonníka práce v platnom znení.
Bod 4/ prvá veta - vrátenie neobjednaného tovaru, pokazeného a poškodeného tovaru formou
reklamácie.

Bod 10/ - rozdelenie zodpovednosti písomným protokolom za skladovaný a vystavený tovar jednotlivým
zamestnancom predajne na sledovanie doby spotreby s tým, že v prípade vzniku škody na zverenom
úseku z tohto titulu budú zodpovedať v rozsahu stanovenom zákonníkom práce.
Bod 14/ - okamžité nahlásenie skazeného a poškodeného tovaru, nezodpovedajúceho potravinárskej
legislatíve na ústredie COOP Jednotu Nitra, na ústredie v Nitre, hygieničke telefonicky na linku č. XXX/

XXXXXXX, prípadne inštruktorom PJ linka č. XXX/XXXXXXX a v závode U. na linku č. XXX/XXXXXXX,
Bod 31/ - zabezpečenie dopredaja tovarov s ohrozenou dobou spotreby v zmysle vnútropodnikových
smerníc.
Bod 33/ druhá veta - storná môžu vykonávať len vedúci a zástupca PJ.
Bod 34/ - dodržiavanie smerníc o používaní platných pohybov v MOP vydaných ekonomickým úsekom

družstva
Bod 35/ - dodržiavanie platného sadzobníka a vnútropodnikových cenových výmerov vydaných ústredím
družstva. Tovar počas akcie označiť akciovými cenovkami.Podľa Vnútropodnikovej smernice pre spôsob zisťovania, likvidácie a zúčtovania škôd z titulu
poškodeného a znehodnoteného tovaru v COOP Jednote Nitra, spotrebné družstvo zo dňa 01.09.2009
( č.l. 35 - 39 pripojený spis 10Cpr 4/2013 ) vyplýva:

Článok 1 bod 2 písm. d) druhý odsek - štvrtý odsek: Precenenie tovarov s označením dátumu spotreby a
dátumom minimálnej trvanlivosti je možné vykonať tak, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu, t. j. uplynutiu
dátumu minimálnej trvanlivosti ako aj prekročeniu dátumu spotreby. Prvé precenenie sa vykoná do výšky
nákupnej ceny bez DPH. V prípade, že tovar nebol dopredaný za zníženú SC/NC bez DPH/, tovar treba
opätovne preceniť v zmysle prílohy č. 1 k smerniciam. Precenenie je v právomoci hmotne zodpovedných

osôb alebo poverených zamestnancov z ústredia COOP Jednoty Nitra, SD, ktorí vykonajú precenenie pri
návšteve PJ. Znehodnotený tovar je nutné nahlásiť kvalitárke na COOP Jednotu Nitra, SD. Do vykonania
fyzickej likvidácie sa tovar oddelene sústredí v sklade PJ na vyhradené miesto, s označením, že sa
jedná o znehodnotený, nepredajný tovar.
Článok 4 bod 5: Fyzická likvidácia znehodnoteného tovaru, čiže materiálu kategórie č. 3 ( podľa
nariadenia ES č. 1774/2002 sú to pokazené, znehodnotené tovary živočíšneho charakteru) a bývalých

potravín, t.j. potravín po DS, DMT znamená, že HZO alebo ním poverený zamestnanec zbaví tovary
obalov, vloží do vyhradenej nádoby na zber živočíšneho odpadu kategórie č. 3 a bývalých potravín,
uzavrie a nahlási na oddelenie údržby zvoz odpadu. Nádobu s odpadom je potrebné až do zvozu
uskladniť na chladené alebo mrazené miesto oddelene od ostatného tovaru.
Článok4bod6:Predsedakomisie,členkomisie,alebopoverenýzamestnanecjepovinnýpovykonanom

precenení poškodeného tovaru a tovaru s ohrozenou DMT a DS a fyzickej likvidácii znehodnoteného
tovaru predložiť referentovi, zamestnancovi obchodnoprevádzkového úseku, poverenému vedením
evidencie škodných protokolov, zhotovené „Protokoly o poškodení, zničení a strate zásob“ v 3
vyhotoveniach do 5 dní a preceňovacie súpisy v jednom vyhotovení do 5 dní.
Článok 11 bod 2: Náležitosti a dokumentácia k protokolu pozostávajú najmä z toho:

a) že vedúci PJ v zmysle ustanovenia prevádzkového poriadku telefonicky ihneď alebo elektronickou
poštou oznámi príslušnému nadriadenému zamestnancovi výskyt škody na zásobách obchodného
tovaru s uvedením príčin vzniku škody. ( Kópiu listu je vedúci PJ povinný predložiť komisii ).
b) že vedúci PJ písomne predložil požiadavky na vytvorenie priaznivých pracovných podmienok a
odstránenie nedostatkov za účelom zamedzenia škôd, že mu neboli splnené požiadavky vznesené pri

uzatváraní zmluvy o hmotnej zodpovednosti, ako aj ďalšie doklady, ktoré dokumentujú, že vzniku škody
nemohol zabrániť (napr. Oznámenie o nedostatočnom vykonaní opravy zariadenia a pod.).
Článok 9 Likvidácia znehodnoteného tovaru sa vykoná najmä týmito spôsobmi:
1. potraviny - urýchleným odpredajom na kŕmne účely pre kožušinovú zver - odovzdaním pri zvoze
živočíšneho odpadu (pripojiť dodací list) na zberné miesto COOP Jednoty SD Nitra - odovzdaním do

asanačného ústavu (pripojiť dodací list) - vyliatím do výlevky
2. Priemyselný tovar- odovzdaním do separovaného zberu
3. Tovary obsahujúce chemické prvky / drogistický tovar, farby, laky, iné nebezpečné látky / - likvidáciu
tohto tovaru zabezpečí externá firma zaoberajúca sa likvidáciou nebezpečného odpadu v príslušnej
spádovej oblasti.

Článok 10 bod 1 prvá časť prvej vety a posledná veta:
Po ukončení súpisu poškodeného, znehodnoteného tovaru a tovaru po uplynutí DMT a DS, komisia
vyhotoví „Protokol o poškodení, zničení a strate zásob“.
Na protokole bude vyznačené, či bol tovar poškodený alebo znehodnotený.

Podľa Prílohy č. 1 k Vnútropodnikovej smernici pre spôsob zisťovania, likvidácie a zúčtovania škôd
z titulu poškodeného a znehodnoteného tovaru v COOP Jednote Nitra, spotrebné družstvo zo dňa
06.08.2009 ( č.l. 40 pripojený spis 10Cpr 4/2013), ak sa tento tovar nedopredá za NC bez DPH, musí sa
znížiť jeho cena postupne o 30%, 50% až na cenu, za ktorú je možné tovar dopredať, aby nedochádzalo
k jeho úplnému znehodnoteniu.

Uvedená smernica stanovuje v jednotlivých bodoch počet dní, podľa ktorých sa určuje, kedy môže dôjsť
k zníženiu ceny jednotlivých tovarov, najskôr o 30% a následne o 50%, resp. precenenie na minimálnu
cenu.

Dodatok č. 1 k Vnútropodnikovým smerniciam pre spôsob zisťovania, likvidácie a zúčtovania škôd z titulu

poškodeného a znehodnoteného tovaru pre PJ so zavedením centrálneho číselníka tovarov v COOP
JednoteNitra,spotrebnédružstvozodňa01.12.2009(č.l.41-42pripojenýspis10Cpr4/2013)stanovuje
v jednotlivých bodoch počet dní, podľa ktorých sa určuje, kedy môže dôjsť k zníženiu ceny jednotlivých
tovarov, najskôr o 30% a následne o 50%, resp. o 75%.Podľa poslednej vety bodu E článok II Dodatku o precenení týchto tovarov a PO, BO tovarov
nepotravinárskeho charakteru rozhodne inšpektorka a pri väčšom množstve ved. útvaru obchodu.
Prvá veta čl. III Dodatku - Po vyčerpaní všetkých možnosti precenených zásob na prípadný zostatok sa

vystaví škodný protokol do ERP.
Článok IV - určuje postupné precenenie tovarov v systéme JAP aj v systéme MOP
Článok V - upravuje výkon kontroly
Článok VI - Upozornenie: pri bežnej prevádzke vedúci PJ môže preceniť iba potravinársky tovar. Vopred
upozorňujem všetkých vedúcich PJ, aby nepreceňovali akékoľvek drogistické a priemyselné tovary,

pokiaľ to nebolo určené príslušným zamestnancom obchodnoprevádzkového úseku. Porušenie týchto
smerníc sa bude považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Z článku 1 časť B bod 2 písm. c) Pracovného poriadku ( č.l. 249 - 256 pripojený spis 10Cpr 4/2013)
vyplýva,žeokamžitýmskončenímmôžeskončiťpracovnýpomerzamestnanecpodľa§69ZPadružstvo
podľa § 68 ZP. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP môže družstvo okamžite skončiť pracovný pomer,

ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa
považuje okrem iného:
- nekalé praktiky pri využívaní informačných systémov družstva.

Článok 3 časť A bod 2 Pracovného poriadku - Zamestnanci sú povinní predovšetkým:

písm. c) - dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú.
písm. e) - riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zverilo družstvo, strážiť a chrániť družstevný
majetok pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
družstva.
písm. h) - dodržiavať pracovný a prevádzkový poriadok družstva.

písm. ch) - všetky straty, závady či škody na majetku hlásiť ihneď po zistení svojmu nadriadenému a
zakročiť k odvráteniu hroziacej škody na tomto majetku.

Článok 3 časť B bod 1 Pracovného poriadku - Vedúci zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na
jednotlivých stupňoch riadenia družstva sú povinní, okrem všeobecných povinností zamestnancov

najmä:
písm. b) - oboznámiť novoprijatých zamestnancov s ich úlohami, platnými predpismi vzťahujúcimi
sa na prácu stanovenú pracovnou zmluvou, pracovnou náplňou, prevádzkovým poriadkom družstva,
predpismi na zabezpečenie BOZP a požiarnej ochrany, ako i s pracovným poriadkom družstva,
písm. c) - o.i. dodržiavať organizačný poriadok, pracovný a prevádzkový poriadok, interné rozhodnutia

zamestnávateľa,
písm. f) - zabezpečovať dodržiavanie právnych a iných predpisov, najmä viesť zamestnancov k
disciplíne, zabezpečovať, aby nedochádzalo k neplneniu povinností a vyvodzovať dôsledky z porušenia
pracovno-právnych povinností,
písm. g) - zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku družstva (§ 82 ZP).

Článok 3 časť D bod 2 Pracovného poriadku - Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považujú
skutočnosti uvedené v ČI. 2/C., bod 1. písm. c) tohto pracovného poriadku.

Podľa článku 10 bod 1 Prevádzkového poriadku ( č.l. 257 - 265 pripojený spis 10Cpr 4/2013) ochrana

majetku v družstevnom vlastníctve patrí medzi najdôležitejšie povinnosti zamestnancov prevádzkových
jednotiek, ktorí sú povinní pracovať tak, aby nedochádzalo ku škodám, ani k neoprávnenému
majetkovému prospechu na úkor družstva.

Podľa článku 10 bod 2 Prevádzkového poriadku družstvo je povinné vytvárať zamestnancom

prevádzkových jednotiek také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné povinnosti.
Zamestnanci sú povinní upozorniť na nedostatky na svojich pracoviskách a družstvo je povinné urobiť
opatrenia na ich odstránenie.

Podľa článku 2 bodu 2 Prílohy Prevádzkového poriadku o. i., vedúci prevádzkovej jednotky, zástupca

vedúceho prevádzkovej jednotky a vedúci oddelenia v obchodnom dome má najmä tieto práva a
povinnosti:
- dodržiavať pri svojej riadiacej a organizátorskej práci všetky predpisy a pokyny týkajúce sa činnosti
prevádzkovej jednotky, pracovný a prevádzkový poriadok družstva,- vytvárať optimálne pracovné podmienky pre plnenie ú1oh prevádzkovej jednotky,
- zabezpečovať ochranu družstevného majetku,
- starať sa o zásoby tovaru a majetok, dbať o ich zabezpečenie proti vzniku mánk a škôd, sledovať dobu

spotreby tovaru,
- podieľať sa na vyhotovovaní škodných protokolov, resp. preceňovacích súpisov na znehodnotený a
poškodený tovar,
- zamestnancov prevádzkovej jednotky pravidelne informovať o obsahu smerníc a pokynov vydaných
družstvom.

Podľa článku 7 bod 2 prvá veta Prevádzkového poriadku - prevádzkovej jednotky alebo ním poverený
zamestnanecjepovinnýpridodávketovaruvykonaťvšetkyopatrenia,abybolidodržanépokynydružstva
pre kvalitatívnu a kvantitatívnu prebierku tovaru od dodávateľov.

Podľa článku 7 bod 3 prvá veta Prevádzkového poriadku - vedúci prevádzkovej jednotky zodpovedá za

riadne, včasné a preukázateľné vedenie a úplnosť celej evidencie prevádzkovej jednotky podľa platných
predpisov a pokynov družstva.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
je upravená v ôsmej časti Zákonníka práce, zákona č. 311/2001 Z.z. Je v ňom upravená všeobecná

zodpovednosť zamestnanca (§ 179), ako aj zvláštne (osobitné) druhy zodpovednosti (§ 182, § 185).
Rozdiel medzi osobitnými druhmi zodpovednosti a všeobecnou zodpovednosťou spočíva najmä v
predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu a tiež v stanovenom rozsahu náhrady škody. Konštrukcia
tejto osobitnej zodpovednosti je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým sa uzavrela dohoda o
hmotnej zodpovednosti, prevzal na základe písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti za prevzatý

tovar a zásoby zodpovednosť so záväzkom nakladať s nimi v zmysle pokynov a vnútorných predpisov
zamestnávateľa a tieto vyúčtovať. Keďže základnou právnou charakteristikou schodku je, že chýba
hodnota, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom
alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3
Zákonníka práce), dôvodom zbavenia sa zodpovednosti bez ďalšieho, ale nie je zásah inej osoby, ktorý

znemožní zamestnancovi starať sa o zverené hodnoty. Zamestnanec sa nemôže zbaviť zodpovednosti,
ak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak,
aby nedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu (§ 178 ods. 1 Zákonníka
práce) vznik schodku umožnil. Ak je nedbanlivostné porušenie povinnosti hmotne zodpovedným
zamestnancom takého rozsahu, že bez neho by k vzniku schodku úmyselným konaním tretej osoby

vôbec nemohlo dôjsť, potom neprichádza do úvahy ani čiastočné zbavenie sa zodpovednosti podľa §
182 ods. 3 Zákonníka práce.

Podľa ustanovenia § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
prevzalzodpovednosťzazverenéhotovosti,ceniny,tovar,zásobymateriálualeboinéhodnotyurčenéna

obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Schodkom sa rozumie
rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý
je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založený na princípe
zavineniazamestnanca,ktorýaksachcezbaviťzodpovednostijepovinnýpreukázať,žeškodunezavinil.
To znamená, že pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá. Predpokladom

zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom
a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme
schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, zavinenie zamestnanca, ktoré ako
už bolo vyššie uvedené sa predpokladá. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri
zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak je to

zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti musí preukázať, že vznik schodku
nezavinil. Existenciu schodku musí preukázať zamestnávateľ. Podľa vyššie uvedeného zamestnanec
sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti
bez jeho zavinenia. Ide o prípady ak škoda vznikla v dôsledku iných skutočností, ktoré nikto nezavinil,
napr. v dôsledku povodne, požiaru, inej živelnej udalosti a podobne. Tiež sa zamestnanec zbaví

zodpovednosti aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb, napr. tými, ktorí tovar
odcudzili.Zustanovenia§189ZPvyplýva,žezamestnanec,ktorýzodpovedázaschodokalebozastratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume, teda zodpovedá do výšky skutočnej
škody. Spôsob určenia podielov náhrady spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov určuje ods. 2citovanéhoustanovenia,podľaktoréhosatentopodielvypočítapodľapomeruichpriemernýchzárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná bola v pracovnom pomere so
žalobcom odo dňa 01.11.2001, a to v pozícii vedúcej predajne, pričom okrem pracovnej zmluvy so
žalobcom uzatvorila aj dohodu o hmotnej zodpovednosti rovnako dňa 01.11.2001. Dňa 29.07.2013 bolo
žalovanej doručené do vlastných rúk okamžité skončenie pracovného pomeru v lehote určenej zákonom
dva mesiace od kedy sa o dôvode dozvedel. Týmto okamihom bolo zistenie výsledkov inventúry s

následným zúčtovaním a porovnaním stavu tovarových zásob s účtovnými dokladmi ako aj zistenie
rozdielov nákupných a spotrebiteľských cien dňa 27.06.2013. O výsledku zistenom z inventúry bola
žalovaná osobne informovaná a priebeh ani výsledky nenamietala, pričom manko z inventúry uznala
a iba vzniknutú škodu neuznala. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo riadne prerokované
so zástupcami zamestnancov dňa 29.07.2013. Žalovaná napadla neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobou na súd, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. 10Cpr

4/2013. Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 10Cpr 4/2013- 403 zo dňa 26.04.206 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoPr/8/2016 -445 zo dňa 12.10.2017 návrh navrhovateľky , t.j. v tomto
konaní žalovanej, zamietol .

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní o neplatnosť okamžitého skočenia pracovného

pomeru (10Cpr 4/2013) mal súd za preukázané, že k preceňovaniu tovarov na predajni žalovanej
dochádzalo, pričom oprávnenie na preceňovanie v systéme mala jedine žalovaná. Toto vyplýva jednak
z listín ( č.l. 35 - 39 - čl. 1 bod 2 písm. d) smernice pripojený spis 10Cpr 4/2013) a tiež z výpovedí
svedkov ( Z. ). Obe svedkyne uviedli, že „papierovačky“ mala na starosti vedúca, ako aj objednávanie
tovarov,preceňovaniealikvidáciutovarov.Žalovanávrámcitohtokonaniasamapotvrdila,ževykonávala

preceňovanie. Vzhľadom k tomu, že u niektorých tovarov dochádzalo k preceňovaniu neprípustným
spôsobom ( nie podľa smerníc, keď preceňovanie malo určený presný kľúč o 30%, o 50%, resp. 75% ),
je zrejmé, že tohto sa mohla na danej predajni dopustiť iba žalovaná ako jediná oprávnená na tento
úkon. Svedok W. O., ktorý pracuje u žalobcu ako IT pracovník, potvrdil, že zásah do systému môže
urobiť iba osoba na predajni, pričom z vedenia nemá nikto prístup do systému. A hoci svedok ako

IT pracovník má možnosť dostať sa do systému, tento využíva na kontrolu systému a odstránenie
problémov v súvislosti s obsluhou systému, najčastejšie na problémy s tlačiarňou, alebo ak sa nepodarí
uložiť aktuálne nahrávaný údaj. Súd si neosvojil prezentovanú fiktívnu možnosť zásahu nezistenej osoby
do systému v centrále. Prístup IT pracovníkov do systému je bežnou praxou organizácii, kde je potrebné
spravovať počítačovú sieť. Svedok O. tiež uviedol, že okrem IT pracovníkov mala prístup do systému na

predajni žalovaná a ten, komu žalovaná dala prístupové práva. Tvrdenie žalovanej, že jej bolo chodené
do počítača a že niekto šikovný mohol tovar cez PC nahodiť do systému rozhádzaním na jednotlivé
prevádzky, kde by to nepostrehli a takto si následne na úrovni ústredia mohli vyťahovať financie, sa
v tomto konaní nepreukázalo a nebolo ničím podložené. Ide len o hypotézu bez reálneho podkladu a
o vykonštruované tvrdenie. V každej organizácii, kde je systém práce viazaný na intranet, musí byť

daná istá miera dôvery v pracovníkov IT oddelenia. Žalovaná počas svojho pracovného pomeru nikdy
nenamietala, že jej niekto neoprávnene zasahoval do systému, videla pohyb myšou na monitore, avšak
toto nehlásila a neoznamovala zamestnávateľovi ako neoprávnený zásah do systému.

12. Ďalej v tomto konaní bolo preukázané, že žalovaná likvidovala tovar bez škodných protokolov,

pričom sama potvrdila, že bolo jednoduchšie tovar hádzať do kontajnera bez hlásenia a následného
vytvárania škodových protokolov. Obrana, že to tak robili bežne a že to tak robia aj na iných predajniach
a nikto nevyhotovuje škodový protokol, nie je dôkazom, že sa žalovaná tohto konania nedopustila
a nezbavuje žalovanú zodpovednosti za takýto postup. Žalovaná sama v minulosti dvakrát protokol
vyhotovovala, a teda mala vedomosť o postupe, ktorý vyplýva z interných predpisov. G. I. Y. ( vedúca

inej PJ ) uviedla, že ona tovar nelikvidovala, lebo by musela privolať komisiu. G. Z. Y. ( súčasná vedúca
PJ D. ) tiež uviedla, že tovar postupne precenia na najnižšiu hodnotu, a ak sa náhodou aj tak nepredá,
tak to zaplatia. To znamená, že ho vlastne svedkyňa kúpi, aby sa vyhla hláseniu vzniknutej škody
a následného postupu likvidácie so škodovým protokolom, pričom to koriguje nižšími objednávkami.
Svedkyňa Marcela Y. ( bývalá predavačka vo D., kolegyňa žalovanej ) ďalej potvrdila, že za čias, keď

vedúcou bola žalovaná, sa tovary likvidovali hodením do kontajnera bez protokolov, čo však robila
žalovaná, ktorá to vraj konzultovala s hygieničkou. Z vykonaných dôkazov je tak zrejmé, že žalovaná
postupovala v rozpore s vnútornými predpismi zamestnávateľa pri likvidácii tovaru a že takéto konanie
nie je u žalobcu tolerované.XX. Žalovaná v rámci konania 10Cpr 4/2013 v postavení navrhovateľky ani raz nenamietala, že by také
veľké množstvo tovaru neobjednala. Oponovala len v tom smere, že ten tovar nevzala a nevie, kde

je, aj to až v druhej polovici prebiehajúceho súdneho konania. G. potvrdila, že za čias žalovanej sa
v predajni likvidovalo viacej. Nadmerné objednávky žalovaná neoprela ani potom, ako bolo v konaní
preukázané, že v predajni ani neboli také veľké skladové priestory. Z údajov o množstvách objednaného
a predaného tovaru aj po sledovanom období je zrejmé, že na predajni bol podstatne nižší obrat tovaru.
Je nepochybné, že ak má predajňa byť zisková, musí v nej byť tovar, ktorý je možné predávať, avšak ak

žalovaná musela veľké množstvo tovaru likvidovať pre skončenie doby spotreby, mala tomu prispôsobiť
objednávky. O spôsobe a likvidácii tovaru a o postupe, upravený smernicou žalovaná vedela a tento
nedodržiavala.

14. K zavádzaniu systému MOP na prevádzke žalovaná v konaní 10Cpr 4/2013 tvrdila, že z pokynov
v manuáli k tomuto systému je položka 0840, ktorá jej umožňovala robiť zámeny tovarov a nahodiť

chýbajúce tovary bez dokladu. Teda postupovala v zmysle pokynu zamestnávateľa a nemožno od nej
požadovať, aby posudzovala správnosť tohto pokynu. Z tohto pokynu si vyvodila, že nemusí pri likvidácii
tovarov vyhotovovať škodové protokoly. Svedkyňa J. Y. ( účtovníčka ) potvrdila, že zámeny tovarov boli u
žalovanej zistené aj v položke 0840, táto je sledovaná, avšak nekalé konanie žalovanej nebolo cez túto
položku, ale cez položku 0338, ktorá sledovaná nie je. Jedná sa o položku, ktorá zahŕňa akciové tovary a

tátoniejeabsolútnesledovaná,čožalovanávedelaapretosadomnievala,žesarozdielvcenáchnezistí.
Položku 0840 bolo možné použiť napríklad na to, ak sa predal jogurt s jahodou príchuťou ako jogurt s
inoupríchuťou(vtedysavsystémevykonalazámena).ŠkolenianasystémMOPbolivykonávané,atoaj
opakovane, čo potvrdili viacerí svedkovia ( O.., Y. ) ako aj žalovaná sama. Námietka žalovanej, že ju nikto
neupozornil na to, že robí zle, hoci mesačne sa na ústredí kontrolujú výstupy zo systému, bola vyvrátená

práve výpoveďou svedkyne Y., ktorá potvrdila, že položka 0840 sa kontroluje mesačne a netreba pri nej
robiť škodové protokoly, avšak toto nebola tá položka, cez ktorú žalovaná robila preceňovania. Tou bola
položka 0338, ktorá sledovaná nie je, a teda žalobca nemal možnosť priebežne zistiť takéto praktiky. Že
dochádzalo k preceňovaniu na položke 0338 bolo zistené až po vykonaní inventúry. Kontrolu položky
0338 nevykonávajú, nakoľko ide asi o milión položiek. Svedkyňa Y. v tomto prípade uviedla, že konanie

žalovanej nespočívalo len v znižovaní cien tovarov, ktoré nemala oprávnenie znížiť ( teda predávala
ako akciový tovar taký tovar, ktorý v akcii nebol ), ale aj v tom, že tovar, ktorý mal byť v akcii znížený,
neznížila, čím dorovnávala tie rozdiely za tovary, ktoré neoprávnene predávala za nižšiu cenu. Týmto
spôsobom však žalovaná dorovnala len predajné ceny, tzv. spotrebiteľské ceny, nie však nákupné ceny,
za ktoré žalobca tovar nakúpil. Ako príklad svedkyňa uviedla, že k neoprávnenému zníženiu cien došlo

aj na rôznom priemyselnom tovare ( obliečky, nerezové lampy, ponožky, prach na pranie ... ). Precenenie
obliečok vyplýva aj z listinného dôkazu „Pohyb položky“ na č.l. 312 pripojený spis 10Cpr 4/2013, keď
žalovaná mala v sklade 16ks obliečok, precenila 14ks obliečok tak, že 1ks na cenu 0,02 eur cez položku
0338 ( nesledovanú položku ) a následne vykonala zámenu pozícii pre 14ks obliečok. Zvyšné dva
kusy zase cez nesledovanú položku 0338 precenila na 12,50 eur. Žalovaná nevedela uviesť k zámene

a preceneniu obliečok nič, avšak ako už bolo uvedené a preukázané, precenenie na predajni ako aj
zámeny v systéme robila iba žalovaná. Rovnako sa nevedela žalovaná vyjadriť k takémuto postupu
napríklad pri precení vajec v počte 140ks zo dňa 24.04.2012. Tovar na predajni vo D. sa tak kúpil za
vyššiu cenu, ako sa predal, resp. ako sa vyhodil. Podľa svedkyne Y., žalovaná takto konala už od roku
2011, avšak svoje konanie následne do roku 2013 vystupňovala a nákupné ceny boli neúmerné oproti

predajným cenám. Škoda, ktorá bola vyčíslená, podľa svedkyne vznikla za obdobie od predchádzajúcej
inventúry. Keďže žalovaná dorovnávala len predajné ceny, nie nákupné, je zrejmé, prečo nevedela
inventarizačnej komisii vysvetliť rozdiel v predajných a nákupných cenách. Ako však uviedla svedkyňa
Y. ( účtovníčka ), zamestnávateľ a učtáreň neboli povinní zamestnancom oznamovať, v akých cenách
sa účtuje. Väčšina precenení šla práve cez položku 0338, teda nesledovanú položku. Žalovaná nikdy

nepoprela preceňovanie tovarov cez položku 0338, ktorá nebola sledovaná.

15. Z výpovede svedka Z. Y., ktorý vykonával hĺbkovú kontrolu, bolo v konaní 10Cpr 4/2013 preukázané,
že žalovaná preceňovala najmä úzky okruh potravín, mlieko, maslo, múku, vajcia, pričom jej postup bol
nesprávny, keďže ak sa likviduje tovar, musí prejsť škodovou komisiou. Žalovaná podľa jeho vyjadrenia

mohla robiť len so spotrebiteľskými cenami. Ak podľa svedka musela žalovaná opakovane preceňovať,
resp.likvidovaťtovar,malanatoupozorniťinšpektorku.Napohybzásobupozorňovaližalovanú Ladislav
O. a inšpektorka G., keďže použitie položky 0840 systém evidoval.16. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané v rámci konania č.k. 10Cpr 4/2013 mal súd za
preukázané, že námietky žalovanej v odpore neobstoja a tieto sú totožné s námietkami uplatnenými v
rámci konania 10Cpr 4/2013, s ktorým sa súd v rámci toho konania vyporiadal a s ktorými skutkovými a

právnymi závermi sa súd stotožňuje aj v rámci tohto konania. Súd preto ustálil nárok žalobcu na náhradu
schodku voči žalovanej v celom rozsahu za dôvodný. Súd mal za preukázané existenciu predpokladov
zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdený schodok. Žalobca preukázal objektívne zistený schodok,
preukázal, že za tento schodok zodpovedá žalovaná. Boli teda preukázané predpoklady zodpovednosti
za schodok na zverených hodnotách: vznik škody ako schodku, existencia platnej dohody o hmotnej

zodpovednosti, zavinenie žalovanej. Pokiaľ sa žalovaná chcela zbaviť zodpovednosti za vzniknutý
schodok musela by preukázať, že tento nezavinila, teda že vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia.
Žalovaná pracovala prevádzke potravín u žalobcu vo funkcii vedúca predajne PJ D.. Žalovaná
uzatvorila so žalobcom dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 01.11.2011 , ktorou prebrala hmotnú
zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiáli a iných
hodnotách (hodnotami zverenými k vyúčtovaniu sa rozumejú všetky hospodárske prostriedky ako napr.

zásoby tovaru, materiálu a obalov, peňažné prostriedky a iné ceniny a p., ktoré pracovník alebo pracovný
kolektív prevezme na základe inventárneho zoznamu na začiatku hospodárenia v určitej prevádzkarni
alebo na určitom pracovisku, a ktoré prevezmú v priebehu svojej činnosti v prevádzkarni kedykoľvek
neskoršie). Dňa 05.02.2013 bola v predajni priamo v predajni na D. vykonaná inventúra, kde boli
zistené stavy tovarov a zabezpečené podklady pre ďalšie vykonávanie zúčtovania zistených stavov. To

prebiehalo v učtárni zamestnávateľa, keďže zúčtovanie sa na rozdiel od reálneho vykonávania inventúry
vykonáva práve v učtárni, a to v určitom časovom postupe. Až následne po konečnom zúčtovaní bol
zistený objektívny stav inventarizácie v nákupných a predajných cenách, a teda aj rozdiel. Výsledky
inventúry boli so žalovanou prerokované dňa 18.07.2013, pričom táto nenamietala spôsob vykonania
inventarizácie a ani proti výsledku inventúry nemala žiadne námietky. Výsledkom inventarizácie bolo

zistenie schodku v nákupných cenách vo výške 13.296,58 eura a v spotrebiteľských cenách vo výške
144,72 eura. Žalovaná dňa 18.07.2013 podpísala „III/1. Výpočet inventarizačného rozdielu ( výsledku )
zásoby, Inv. č. 33/ Kontrol./ 2013, podľa ktorého jej bol oznámený výsledok inventarizácie zistený
dňa 27.06.2013 z inventúry vykonanej dňa 05.02.2013, bolo jej oznámené manko v nákupných a
spotrebiteľských cenách. Obsahom tejto listiny je prehlásenie hmotne zodpovednej osoby, t. j. žalovanej,

že si je hmotne zodpovedný zamestnanec vedomý zodpovednosti za vyčíslené manko na zásobách v
dôsledkupísomneprevzatejhmotnejzodpovednostizamajetokzverenýkvyúčtovaniu,žeinventúrabola
riadne prevedená podľa platných predpisov a proti výsledku kontroly nemá žiadne námietky. Žalovaná
uznala manko vo výške 144,72 eur a neuznala iba záväzok uhradiť škodu vo výške 13296,58 eur.
SúčasťouinventarizačnéhozáznamujezoznamoznačenýakoTovarovézásobysvypočítanouúčtovnou

zásobou a skutočnou zásobou ku dňu inventúry, ktorého obsah a výsledky žalovaná pri prejednávaní
nenamietala.

17. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovanej v odpore, že za obdobie 21.1.2012-05.02.2013 by musela denne
zlikvidovať alebo odcudziť napríklad múku v objeme 116 kg vrátane víkendov a sviatkov, súd tieto

tvrdenia považuje za ničím nepodložené a o hypotézu žalovanej bez reálneho podkladu. V tomto smere
súd poukazuje na postoj žalovanej v konaní 10Cpr 4/2013, v rámci ktorého ani raz nenamietala, že
by však také veľké množstvo tovaru neobjednala, oponovala len v tom smere, že ten tovar nevzala
a nevie, kde je, aj to až v druhej polovici prebiehajúceho súdneho konania. V rámci konania 10Cpr
4/2013 bolo preukázané, že konanie žalovanej nespočívalo len v znižovaní cien tovarov, ktoré nemala

oprávnenie znížiť ( teda predávala ako akciový tovar taký tovar, ktorý v akcii nebol ), ale aj v tom, že
tovar, ktorý mal byť v akcii znížený, neznížila, čím dorovnávala tie rozdiely za tovary, ktoré neoprávnene
predávala za nižšiu cenu. Týmto spôsobom však dorovnala len predajné ceny, tzv. spotrebiteľské ceny,
nie však nákupné ceny, za ktoré žalobca tovar nakúpil. K neoprávnenému zníženiu cien došlo aj na
rôznom priemyselnom tovare ( obliečky, nerezové lampy, ponožky, prach na pranie ... ). Precenenie

obliečok vyplýva aj z listinného dôkazu „Pohyb položky“ (na č.l. 312 pripojený spis 10Cpr 4/2014), keď
žalovaná mala v sklade 16ks obliečok, precenila 14ks obliečok tak, že 1ks na cenu 0,02 eur cez položku
0338 ( nesledovanú položku ) a následne vykonala zámenu pozícii pre 14ks obliečok. Zvyšné dva
kusy zase cez nesledovanú položku 0338 precenila na 12,50 eur. Žalovaná nevedela uviesť k zámene
a preceneniu obliečok nič, avšak ako už bolo uvedené a preukázané, precenenie na predajni ako aj

zámenyvsystémerobilaibažalovaná.navrhovateľka.Rovnakosanevedelavyjadriťktakémutopostupu
napríklad pri precení vajec v počte 140ks zo dňa 24.04.2012. Tovar na predajni vo D. sa tak kúpil za
vyššiu cenu, ako sa predal, resp. ako sa vyhodil.18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že voči žalovanej je podaná žaloba dôvodne,
pretože iba žalovaná zodpovedá za vzniknutý schodok, keďže bola jednou oprávnenou osobou na
predajni na vykonávanie vyššie uvedených úkonov, preto je vylúčená spoločná hmotná zodpovednosti

za vzniknutý schodok zo strany zástupkyne predajne Z. Y. a I. Y., ktoré pracovali na predajni spolu
so žalovanou. Žalovaná, pokiaľ sa chcela zbaviť zodpovednosti za vzniknutý schodok, musela by
preukázať, že tento nezavinila, teda že vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia. Žalovaná v rámci
konania 10Cpr 4 /2013 nepreukázala, že by u žalobcu mala sťažené pracovné podmienky, na ktoré
nedostatky by upozorňovala žalobcu a žiadala zjednanie nápravy. Súd majúc za preukázané, že vznikol

schodok v žalovanej výške, za ktorý zodpovedá žalovaná, nárok žalobcu ustálil za dôvodný a žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 13.296,58 eura a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

19. Pokiaľ išlo o návrh právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, aby súd rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie, súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože v danom prípade ide o spor majúci právny základ
v pracovnoprávnom vzťahu medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou,

v ktorom prípade sa ustanovenia o rozsudku pre zmeškania nepoužijú, ak by mal byt tento rozsudok
vydaný v neprospech zamestnanca (viď § 321 CSP).

20. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník

23. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.