Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200236
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416200236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobkyne: Ľ. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. N. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta
konateľa JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 315,44 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 315,44 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne, počítaný od 15.1.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
v bode 17. v znení: „Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdom,zriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.sosídlom
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok)“ je n e p r i j a t
e ľ n á , a preto n e p l a t n á .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy vykonania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
žalobkyne, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom

advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 286,95 €,
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala vydania od
žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 315,44 € s úrokom z omeškania s poukazom na to,
že zmluva, ktorú dňa 14.12.2005 uzatvorila so žalovaným, neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť
a to uvedenie RPMN, a preto je nutné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že
žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 11.000,-Sk (365,13 €), kde bola dohodnutá odplata vo výške

1.980,-Sk (65,72 €), pričom žalobkyňa zaplatila spolu na poskytnutom úvere sumu 1.005,02 €. Právny
zástupca žalobkyne uviedol, že zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania je nutné posudzovať ako
zmluvu spotrebiteľskú, a preto je nutné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona
č. 258/2001 Z. z. Zo sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 639,89 € sa žalobkyňa prostredníctvomsvojho právneho zástupcu domáhala vydania len časti bezdôvodného obohatenia, a to sumy 315,44 €,
ktorá predstavuje plnenie, poskytnuté žalobkyňou žalovanému odo dňa 14.1.2013 vo výške 21,19 € až
po platbu zo dňa 25.11.2015 vo výške 0,95 €. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v danej veci ide

o prekážku rozhodnutej veci, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe skutočností, ktoré
ho neoprávňovali vydať takého rozhodnutie.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, súdu neúčasť ospravedlnil,
súhlasil, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti a poukázal na svoje doterajšie vyjadrenie, ako

aj na námietku veci rozhodnutej. Z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že zmluvu,
ktorú uzavrel so žalobcom, nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva, ktorá bola uzavretá, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. sa
vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe jeho novelizácie účinnej od 1.1.2008 ( § 2 pís. a). Zároveň
konštatoval, že je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného

obohatenia. Poukázal na to, že uzavretá zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto nemusí
obsahovať RPMN. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na to, že v danej veci je prekážka veci
rozhodnutej, nakoľko bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, oboznámil sa

s podaným návrhom, s písomným vyjadrením žalovaného, so Zmluvou o úvere, s prehľadom splátok
a pokút, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 2694/06, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami

sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§52ods.3tohoistéhozákonaspotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 toho istého zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 toho istého zákona ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo
cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 toho istého zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 toho istého zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 toho istého zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj

bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Ochranu spotrebiteľovi zaručuje aj znenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté

podľa osobitného predpisu, primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia
zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, v znení, účinnom do
31.12.2007, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava
spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má svoje miesto len u

zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je však zjednodušený a
nesprávny.Privýkladetejtoobčianskoprávnejúpravyjepotrebnérešpektovaťskutočnosť,žetátoúprava
je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval
Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34,

ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom
tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov,
ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluve, uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, uzavretú

medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné
ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007. Novela Občianskeho zákonníka,
definovaná Zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015).

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 14.122005
Zmluvu o úvere č. 6170201. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni finančnú čiastku
11.000,-Sk (365,13 €), ktorú sa žalobkyňa zaviazala veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo

výške 8.800,-Sk (292,11 €), nie o sumu 1.980,-Sk ( 65,72 € ) ako nesprávne uviedol zástupca žalobkyne
vpodanomnávrhu,čižecelkovúčiastku19.800,-Sk(657,34€),atov10mesačnýchsplátkachpo1.980,-
Sk (65,72 €), počnúc dňom 17.1.2006 na účet veriteľa, alebo v hotovosti mandatárovi. Zo zmluvy vyplýva
aj tá skutočnosť, že žalobkyni boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy.

Žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako fyzická osoba bola spotrebiteľ, pretože
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú
zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, má aj charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

pričom žalobkyni bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania ani
podnikania. Žalovaný žalobkyni poskytol finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy, čiže ide o
spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským úverom sa na účely Zákona č. 258/2001 Z.
z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úverevo forme pôžičky. Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Zmluva neobsahuje ročnú
percentuálnumierunákladovvzmysle§4ods.2písm.g/Zákonač.258/2001Z.z.,apretospotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila v období od 30.5.2006 do
25.11.2015 spolu sumu 1.005,02 €. Vzhľadom na to, že zmluvu je nutné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov,vzniklapovinnosťžalobkynizaplatiťžalovanémulenskutočnúvýškuposkytnutéhofinančného

plnenia, čiže 365,13 €. Zo sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 639,89 € ( 1.005,02 € mínus
365,13 € ) sa žalobkyňa domáhala vydania len časti bezdôvodného obohatenia, na základe platieb,
poukázaných na účet žalovaného za obdobie odo dňa 14.1.2013 až po platbu zo dňa 25.11.2015 spolu
vo výške 315,44 €. Vzhľadom na to, že súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, s poukazom
na hospodárnosť konania sa súd nezaoberal vykonávaním dokazovania, pokiaľ sa týka výšky poplatku
za poskytnutie úveru. V tejto časti súd považoval návrh žalobkyne za dôvodný a vyhovel mu.

Podľa § 517 ods. 2 OSP ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu
omeškania po 31.1.2013.

Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 15.1.2016. Žalobkyňa predložila

súdu výzvu, ktorú zaslala žalovanému na zaplatenie sumy 315,44 €, v ktorej výzve žiadala zaplatiť
finančné prostriedky najneskôr do 14.1.2016. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania od 15.1.2016,
čiže počnúc dňom, nasledujúcom po dni určenom v predžalobnej výzve. Aj v tejto časti súd považoval
návrh žalobkyne za dôvodný a vyhovel mu.

Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá medzi
účastníkmi konania v zmysle bodu 17 bola upravená rozhodcovská doložka v zmení ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje

pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebododávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a

spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je
povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinný v čase uzavretia zmluvy
o úvere rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky

k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a

označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal, že v danej veci je prekážka res iudicata s poukazom na
to, že žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaný právoplatným a vykonateľným
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

Súd zistil, že Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava
rozhodol rozsudkom dňa 19.7.2006, právoplatný dňa 28.8.2006, vykonateľný dňa 31.8.2006 tak, že
zaviazal žalobkyňu (v tom konaní žalovanú) zaplatiť žalovanému (v tom konaní žalobcovi) sumu
25.958,-Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 18.760,-Sk od 24.6.2006 do

zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 6.585,-Sk v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že plnenie bolo priznané na základe Zmluvy o úvere zo dňa
14.12.2005, uzavretej medzi účastníkmi konania. Otázku, či môže byť právoplatný a vykonateľný
rozsudok rozhodcovského súdu prekážkou veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom
sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, sa zaoberal Najvyšší súd SR v

uznesení z 29.1.2015, sp. zn. 3Cdo 27/2011. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vysvetlil, že oprávnenie
súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky nevedie k
posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku,
či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, v občianskom súdnom
konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky

ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) môže
súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom
konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá
pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru,
že aj rozhodcovský rozsudok, ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže

predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha
určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie
rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je aplikovateľné aj v súdenej veci, ktorej predmetom je vydanie
bezdôvodného obohatenia, vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, keď je potrebné vyriešiť otázku,
či žalobkyňa plnila žalovanému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku,
ktorý má podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn 17Co 275/2014 zo dňa 20.5.2015).

Súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania pri uzatváraní Zmluvy o úvere
č. 6170201 dňa 14.12.2005 nebola platne uzavretá z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma. V
texte zmluvy o úvere je síce vyhlásenie žalobkyne ako dlžníka, že súhlasí so Všeobecnými podmienkamiposkytnutia úveru, ktoré sa zaväzuje dodržiavať, ale Všeobecné podmienky, v ktorých je v článku
17 predformulovaná dohoda o rozhodcovskej doložke nie sú podpísané účastníkmi zmluvy o úvere.
Nedostatok podpisu na Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, obsahujúcich rozhodcovskú

doložku, vyhodnotil už NS SR v uznesením z 30.11.2011, sp. zn 2Cdo 245/2010 tak, že rozhodcovská
doložka nebola platne uzavretá. Bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky, alebo rozhodcovskej
zmluvy, nie je možné rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a. s. Bratislava, sp. zn. SR 5628/06 z 15.11.2006 považovať za rozhodcovský rozsudok s
účinkami právoplatného rozsudku súdu, a z tohto dôvodu ani nezakladá pre prejednávanú vec prekážku

veci rozsúdenej.

Súd naviac poukazuje na to, že zmluvná podmienka, obsiahnutá vo výroku tohto rozhodnutia, nebola
dojednaná individuálne, žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru v tejto časti a preto súd zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku tohto rozhodnutia určil za
neprijateľnú a preto za neplatnú. Takto upravená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa mala v konaní úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho
zastúpenia za tri úkony po 24,90€ (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa
16.5.2016), jedenkrát režijný paušál po 8,39 € (úkon v r. 2015) a dvakrát režijný paušál 8,58 € (úkony v r.
2016),spoluuvedenétrovyprávnehozastúpeniavovýške100,25€.Uvedenétrovyprávnehozastúpenia

sú priznané v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/, c/, d/, §
16 ods. 3. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne aj hotové výdavky (§ 17 ods. 1 Vyhlášky), a to za
stratu času za účasť na pojednávaní dňa 16.5.2016, cesta Košice - ZH a späť, 12x začatá polhodina po
14,30 €, suma 171,60 €, pričom z uvedenej sumy si právny zástupca žalobcu uplatnil len sumu vo výške
100€. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyni aj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa

16.5.2016 z Košíc do ZH, 464 km, pri spotrebe 6,20 litra/100 km, cena 1,165 €/liter, paušálna náhrada
za kilometer 0,183 €, spolu 118,43 €. Z uvedenej sumy si zástupca žalobcu uplatnil len sumu vo výške
50 €. Vzhľadom na to , že právny zástupca žalobkyne je od 1.1.2016 platcom DPH súd mu priznal aj
20% DPH vo výške 36,70 €( z výšky uplatnených úkonov, vykonaných v roku 2016, nie aj z úkonov
v roku 2015 ako žiadal zástupca žalobkyne ).Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne spolu trovy

právneho zastúpenia vo výške 286,95 € .

O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu žalobkyne súd rozhodol v
zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.