Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Mikuláš Géczi
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/68/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203223
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616203223.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom J. XX, XXX XX L., IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokát, so sídlom R.
XXX/X, XXX XX H., IČO: 42 174 902, proti žalovanému A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/
X, XXX XX J., štátny občan SR, o zaplatenie 125,95 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcasažaloboupodanoudňa14.03.2016domáhalvočižalovanémuzaplateniasumy125,95Eurs
príslušenstvom,natomskutkovomzáklade,žeakoveriteľposkytolžalovanémuakodlžníkovinazáklade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.09.2013 úver vo výške 800,- Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s odplatou vo výške 458,80 Eur a úrokom vo výške 313,20
Eur, t.j. spolu v sume 1572,- Eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 458,80
Eur, čo predstavovalo RPMN vo výške 96,50 % vypočítaná v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Úrok bol
dojednaný vo výške 39,15 % ročne, čo prestavuje sumu 313,20 Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť dlžnú
sumu 1.572,-Eur ak nie je dohodnuté inak do 22.09.2014. Na základe dohody zmluvných strán došlo k
zmene zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.09.2013 tak, že žalovaný sa zaviazal
uhradiť žalobcovi celkovú čiastku 1.572,-Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 131,-Eur vždy k 22
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 22.10.2013. Žalovaný z dlžnej čiastky uhradil len sumu
836,-Eur, porušil podmienky zmluvy tým, že nedodržal splátkový kalendár, stratil preto výhodu splátok
a jeho dlh sa stal splatným v celosti dňa 23.09.2014. žalobca sa preto podanou žalobou domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 125,95 Eur pozostávajúcich z poplatku vo výške 82,95 Eur, poplatku za
upomienky 10,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur.
2. V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalovanému dňa 11.07.2016 žalobu s prílohami spolu s
poučením spotrebiteľa v zmysle § 292 Civilného sporového poriadku a výzvou, aby sa k podanej žalobe
v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril. Žalovaný sa v stanovenej lehote s žalobe nevyjadril.
3. Súd vytýčil termín pojednávania na 09.09.2016, žalobca na pojednávaní nebol prítomný, doručenie
predvolania mal vykázané dňa 19.08.2016, svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 06.09.2016,
zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní
nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 15.08.2016, svoju neprítomnosť neospravedlnil,
ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Na základe uvedeného súd v súlade s § 180 CSP nariadil
pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, prečítaním žaloby zo dňa 14.03.2016,
plnomocenstva zo dňa 22.11.2015, výpisu z obchodného registra žalobcu zo dňa 19.02.2016, odpovede
na lustráciu v RO BB zo dňa 17.03.2016, uznesenie tun. súdu č.k. 4C/68/2016-22 zo dňa 22.03.2016,
záznamu o zložení zo dňa 12.05.2016, odpovede žalobcu zo dňa 03.06.2016, zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 13.09.2013, všeobecných podmienok, dohody o plnení v splátkach zo dňa 13.09.2013,
uznesenia tun. súdu č.k. 4C/68/2016-32 zo dňa 04.07.2016, poučenia spotrebiteľa, ospravedlnenia
neúčasti žalobcu na pojednávaní zo dňa 07.09.2016 a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 13.09.2013 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo
výške 800,- Eur, za ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 458,80 Eur a úrok
39,15 % ročne v sume 313,20 Eur. Žalovaný mal splatiť celkovú čiastku 1.572,- Eur do 22.09.2014.
V Zmluve je uvedená hodnota RPMN vo výške 96,50 % a priemerná hodnota RPMN vo výške
49,13 %. Podľa dohody o plnení v splátkach zo dňa 13.09.2013 sa žalovaný zaviazal úver zaplatiť
v 12 pravidelných mesačných splátkach po 131,- Eur splatných vždy k 22. dňu v mesiaci počnúc
od 22.10.2013. V texte tejto dohody je uvedené, že hodnota RPMN poskytnutého úveru je vo výške
302,67%.
6. Podľa bodu 7 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ak žalovaný neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, zaväzuje sa zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo
výške 33,- Eur a za každú zaslanú upomienku sa žalovaný zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi 10,-Eur do
5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 13.09.2013, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 13.09.2013, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č.129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
právnych vzťahoch. Zmluva neobsahuje základnú zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
predpísanú náležitosť a to hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítanú na základe údajov
platnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§9ods.2písm.j)zákonač.129/2010
Z. z. V Zmluve je uvedená hodnota RPMN vo výške 96,50 % a mala byť podľa vyjadrenia žalobcu
určená z istiny poskytnutého úveru 800,- Eur a zo sumy odplaty za jeho poskytnutie vo výške 458,80 Eur,
avšak bez zohľadnenia povinnosti odporkyne zaplatiť aj úroky z úveru vo výške 313,20 Eur. Ak súčasťou
úverového vzťahu sú viaceré samostatné nároky žalobcu na zaplatenie istiny, úrokov a poplatkov, veriteľ
si nemôže sám vyberať, ktoré čiastkové nároky na úroky a poplatky do celkového súčtu pre výpočet
RPMN zahrnie a ktoré nie a tak ovplyvňovať celkovú výšku RPMN, ale hodnota RPMN musí byť určená
zo všetkých samostatných nárokov veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré musí žalovaný ako
spotrebiteľ podľa uzatvorenej úverovej zmluvy žalobcovi za poskytnutie úveru zaplatiť. Hodnota RPMN
uvedenávzmluvevovýške96,50%nezodpovedápovinnostiamžalovanéhozozmluvy,t.j.nezodpovedá
tomu, že žalovaný za poskytnutie úveru má žalobcovi zaplatiť okrem odplaty 458,80 Eur aj úrok 313,20
Eur, t.j. spolu 772,- Eur. Správna hodnota RPMN poskytnutého úveru je síce uvedená v samostatne
uzatvorenej dohode o plnení v splátkach, avšak zákonnou povinnosťou žalobcu je uvádzať správnu
hodnotu RPMN poskytnutého úveru priamo v zmluve. Táto povinnosť žalobcu splnená nie je, pričomuvádzanie dvoch rozporných údajov o hodnote RPMN poskytnutého úveru v dvoch rôznych zmluvných
dokumentoch za splnenie zákonnej povinnosti navrhovateľa tiež považovať nemožno, preto uzatvorená
zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 13.09.2013 sankcionovaná tým, že
žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak povinný
zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru. Uvedená sankcia sa vzťahuje aj na povinnosť žalovaného
zaplatiť poplatok za upomienku (dohodnutý vo výške 10,- Eur), ako aj na povinnosť žalovaného zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur.
10. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný sa v zmluve za poskytnutie úveru vo výške 800,- Eur zaviazal
zaplatiť žalobcovi ako odplatu sumu 772,- Eur (určenú ako súčet administratívneho poplatku za
poskytnutie úveru vo výške 458,80 Eur a úroku z úveru vo výške 313,20 Eur). Pri splatnosti úveru v 12-
tichsplátkachpo131,-Eurmesačnepotomcelkováodplatažalovanéhozaposkytnutieúverupredstavuje
v prepočte 302,67 % ročne.
11. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
12. V zmysle § 1a ods. 1 a 4 zákona č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Najvyššia prípustná výška odplaty sa
posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej
predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
13. Podľa dostupných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok
2013 (stav platný ku dňu 30.06.2013) bola výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch do 1.500,-Eur pri
splatnosti od 6 do 12 mesiacov 49,13 %. Dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov
pri obdobnom úvere činí tak 98,26 %. Celková odplata žalovaného za poskytnutie úveru zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle predstavuje v prepočte 302,67 % ročne, čo prevyšuje najvyššiu
prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na
základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto vysoká odplata odporuje dobrým mravom
(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj zásadám poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného
zákonníka), teda základným morálnym a etickým zásadám. Z uvedeného dôvodu je uzatvorená zmluva
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z takéhoto právneho
úkonu teda žalobcovi voči žalovanému nevznikli žiadne práva a žalovanému voči žalobcovi nevznikli
žiadne povinnosti, a teda žalobca má voči žalovanému len právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru.
14.Predmetomsporunazákladežalobysúokremnárokunazaplateniepoplatku82,95Euružlennároky
na zaplatenie poplatku za upomienky 10,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, teda iba také nároky,
o ktorých z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalobca voči žalovanému nemá právo na ich
zaplatenie. Vzhľadom na charakter právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý bol súdom posúdený
ako vzťah, z ktorého má žalobca proti žalovanému iba právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru (800,-
Eur) po odčítaní sumy zaplatenej žalovaným (836,-Eur), súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná
dôvodne, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
15. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.17. Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, vzniklo mu aj právo na plnú náhradu trov konania
vo výške 100 %. Súd súčasne s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania rozhodol aj o výške
náhrady, a keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
18. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.