Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200635
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1013200635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a

členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcov: 1. A. F., 2. A.
F., rod. U., obaja bytom B. XX, C., zastúpení advokátom JUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., Medená
5, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská
cesta 8, Bratislava za účasti: A.. A. E., B. 29, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA &
KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Martin Keltoš, advokát a konateľ, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2013/1105-KOL zo dňa 8. marca 2013 o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/87/13-172 zo dňa 25. marca 2015

v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/87/13-278 zo dňa 18. januára
2016 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/87/13-172
zo dňa 25. marca 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/87/13-278
zo dňa 18. januára 2016 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave s poukazom na § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného (Obvodného úradu Bratislava - ďalej aj
len žalovaný) č. A-2013/1105-KOL zo dňa 08.03.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov
a potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu - Mestskej časť Bratislava - Nové Mesto
č. ÚKaSP-2012/2538-EKT-132-sp zo dňa 14.11.2012, ktorým stavebný úrad v spojenom územnom a
stavebnomkonanípovolilstavbu„Rekonštrukciarodinnéhodomu“napozemkuparc.č.XXXX/XaXXXX/
XX, k. ú. N., na B. ulici č. XX v C., podľa projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou HFD,

s.r.o. pre stavebníka A.. A. E. (pribratého účastníka).

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti
a vydal ho orgán na to príslušný, pričom v kontexte žalobných námietok postupoval príslušný stavebný
úrad v medziach zákonom stanoveného postupu. V danom prípade spojil územné a stavebné konanie
a po zabezpečení podkladov vydal rozhodnutie (dňa 14.11.2012), ktorým pribratému účastníkovi povolil

stavbu - rekonštrukciu jeho rodinného domu, pozostávajúcu z dispozičných zmien, rekonštrukcie 2. a
3. NP a stavby dvojgaráže na 1. NP. Zákonnosť spojenia územného a stavebného konania krajský
súd neposudzoval, keďže žaloba takúto vadu nenamietala. Právny zástupca žalobcov túto námietku
predniesol až na pojednávaní pred krajským súdom dňa 25.02.2015, po uplynutí lehoty ustanovenejv § 250b ods. 1 OSP. Krajský súd za obsolentnú považoval tiež námietku žalobcov týkajúcu sa
nezabezpečenia záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy ako dotknutého orgánu podľa
§ 140a stavebného zákona k urbanisticko-architektonickému riešeniu stavby (rekonštrukcie), a to z

rovnakých dôvodov, pretože právny zástupca žalobcov túto námietku predniesol až na pojednávaní pred
krajským súdom dňa 25.02.2015, po uplynutí lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 OSP.
K námietke č. 1 sa krajský súd vyjadril, že na namietané neuskutočnenie miestneho zisťovania a
ústneho pojednávania súd poukázal na znenie § 61 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) a vychádzajúc z

listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise bol toho názoru, že stavebný úrad v súlade s týmto
zákonným ustanovením využil svoje oprávnenie, čo mu umožňovala najmä tá skutočnosť, že predmetná
stavba sa má realizovať na stabilizovanom území, ktoré je stavebnému úradu dobre známe a tiež, že
podklady predložené pribratým účastníkom (projektová dokumentácia, fotodokumentácia a vizualizácia)
poskytovali dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, ktorej rozsah nemožno považovať
za zvlášť veľký a technickú náročnosť navrhovanej stavby za zvlášť zložitú. Z dôvodu nevykonania

obhliadky miesta realizácie navrhovanej stavby nemožno postup správneho orgánu považovať za v
rozpore so zákonom a absenciu vykonania tohto dôkazu za majúcu príčinu v nedostatočne zistenom
skutkovom stave. Krajský súd sa nestotožnil ani s argumentom žalobcov, že stavebný úrad bez
opodstatnenia zvolil iný procesný postup, ako v prípade prístavby na B. ulici č. XX v C. pre stavebníka p.
M. na parc. č. XXXX/X, pretože táto žalobcami uvádzaná stavba bola na rozdiel od predmetnej stavby

navrhovaná mimo stabilizovaného územia, teda nešlo o rovnaký prípad.

Krajský súd sa nestotožnil s námietkou č. 2 - tvrdením žalobcov, že rozhodnutie správnych orgánov
je zmätočné a nepresvedčivé, čo žalobcovia odvodzovali zo skutočnosti, že v napadnutom rozhodnutí
sa uvádza rôzna definícia navrhovanej stavebnej činnosti (... povoleniu stavby, povoleniu zmeny

stavby, rekonštrukciu rodinného domu, pribudne iba dvojgaráž ...). Správne orgány dostatočne odborne
a kvalifikovane vyhodnotili návrh na vydanie stavebného povolenia a správne identifikovali rozsah
stavebnej činnosti; predmetom návrhu na vydanie stavebného povolenia je rekonštrukcia rodinného
domu pribratého účastníka a prístavba dvojgaráže, na túto stavebnú činnosť je potrebné stavebné
povolenie a v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona sa stavebné povolenie vydáva pre stavbu. Z tohto

hľadiska považoval krajský súd použitú terminológiu v rozhodnutí žalovaného za správnu a zákonnú.

Krajský súd sa k námietke č. 3 vyjadril tak, že žalobcovia v žalobe neuviedli, v čom by prístavba
dvojgaráže narušila architektonický vzhľad na ulici. Navrhovaná dvojgaráž objemové parametre
rodinného domu v zásade nezmení a nebude mať rušivý vplyv na architektonický ráz ulice. Z rozhodnutia

žalovaného vyplýva, že tento sa zaoberal otázkou, či navrhovaná stavba nevnesie do zástavby
neprijateľný kontrast, keď konštatoval, že prístavba dvojgaráže nebude zásadne meniť objemové
parametre už stojaceho rodinného domu, čo vyplýva predovšetkým z projektovej dokumentácie, ktorá
tvorí neoddeliteľnú súčasť stavebného povolenia a je k dispozícii v administratívnom spise.

Krajský súd považoval námietku žalobcov č. 4, že im mala byť doručená kompletná projektová
dokumentácia spolu so stavebným povolením za účelovú a nezodpovedajúcu dikcii § 10 ods. 2
vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. Stavebný úrad k stavebnému povoleniu
pripojil kópiu katastrálnej mapy, z ktorej vyplýva plošný rozsah stavebných prác. Kompletná projektová
dokumentácia overená stavebným úradom sa nachádza v administratívnom spise a bola účastníkom

konania kedykoľvek k pozícií a majú právo do nej nahliadnuť. V súlade s úmyslom zákonodarcu bolo
vytvoriť podmienky pre kontrolu správnosti stavebného povolenia zabezpečením overenej projektovej
dokumentácie stavby k stavebnému povoleniu v administratívnom spise, ktorá je k dispozícii na
správnom orgáne. Podľa názoru krajského súdu z právnych predpisov nevyplýva povinnosť stavebnému
úradu pripojiť projektovú dokumentáciu stavby aj k stavebnému povoleniu, ktorého rovnopis sa doručuje

účastníkom konania.

Námietku č. 5 považoval krajský súd za nedostatočne odôvodnenú, nekonkrétnu. Poukázal na tú
skutočnosť, že v stavebnom povolení sú uvedené podmienky realizácie stavby zohľadňujúce stanoviská
dotknutých orgánov, ktoré je stavebník povinný splniť. Za nezákonnú nepovažoval krajský súd

požiadavku stavebného úradu, aby stavebník dodržal opodstatnené požiadavky vlastníkov susedných
nehnuteľností a aby napríklad tiež nezaťažoval nad prípustnú mieru užívanie nehnuteľností na
susedných pozemkoch. Ide o legitímnu požiadavku podľa práva, ktorú by stavebník bol povinný dodržať
aj bez toho, aby bola uvedená v stavebnom povolení, pretože ochrana práv vlastníkov susednýchpozemkov vyplýva z osobitných právnych predpisov. Krajský súd podotkol, že žalobcami vytýkaná
požiadavka uvedená v stavebnom povolení nie je v ich neprospech a zároveň nejde o nosnú podmienku
pre uskutočnenie stavby.

Krajský súd sa nestotožnil s námietkou č. 6 vo výklade ustanovenia § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a neprisvedčil tvrdeniu, že v prípade podania námietok podľa
§ 61 stavebného zákona, ktoré nie sú dostatočne zrozumiteľne, určito a konkrétne formulované, vzniká
pre správny orgán povinnosť vyzvať účastníka na doplnenie námietok. Ustanovenie § 19 správneho

poriadku nemožno subsumovať pod postup vyplývajúci z možnosti uplatniť námietky proti stavebnému
konaniu. Krajský súd znova poukázal na koncentračnú zásadu uplatňovanú v stavebnom konaní, ktorá
by za predpokladu uvádzaného žalobcami stratila právny význam a uviedol, že stavebný úrad je povinný
vysporiadať sa s námietkami v takom znení, v akom boli doručené v lehote podľa § 61 ods. 1 stavebného
zákona, pričom na námietky podané po tejto lehote nie je povinný reagovať. V žiadnom prípade
nevyplýva zo zákona povinnosť stavebnému úradu vyzývať na doplnenie podaných námietok. Zároveň

skonštatoval, že správne orgány sa zaoberali aj tými námietkami, ktoré žalobcovia zaslali po zákonom
stanovenej lehote, čo možno hodnotiť v prospech práv žalobcov.

V námietke č. 7 žalobcovia vytýkali správnym orgánom, že riadne neskúmali a nevysporiadali sa s
dopadmi stavby na právom chránené záujmy žalobcov, ktorí sú zdravotne ťažko postihnuté osoby

s mimoriadne obmedzenou mobilitou. V tomto kontexte žalobcovia vo svojich námietkach, ktoré boli
doručené v zákonnej lehote, namietali len to, že návrh stavby ruší súkromie ich domu, pretože z
novovzniknutej terasy na streche garáže je bezprostredný výhľad do ich okien. Touto námietkou sa podľa
krajského súdu žalovaný zaoberal a dostatočne sa k nej vyjadril. Ďalšie konkrétne výhrady žalobcovia
v námietkach v zákonom stanovenej lehote neuviedli. Krajský súd sa na rozdiel od žalobcov stotožnil

s úvahou žalovaného, ktorý uviedol, že každá stavebná činnosť ovplyvňuje práva a oprávnené záujmy
účastníkov konania a dodal, že je na správnom orgáne posúdiť, či uvedená stavebná činnosť spĺňa
zákonom požadované podmienky a či ju ako takú možno v súlade so zákonom povoliť. Pokiaľ je
žiadosť o stavebné povolenie (spolu s ďalšími listinami potrebnými pre vydanie rozhodnutia) predložená
stavebnému úradu a poskytuje dostatočný podklad na posúdenie predmetu konania, stavebný úrad

stavebné povolenie musí vydať. Žalobcovia v stavebnom konaní ani súdu neuviedli, v čom konkrétnom
vzhľadom na ich zdravotný stav je stavba v rozpore s ich právami a právom chránenými záujmami a ako
konkrétne ich navrhovaná stavba bude obmedzovať na ich právach v rozpore so zákonom.
Krajský súd sa stotožnil s námietkou č. 8 žalobcov týkajúcou sa procesného pochybenia stavebného
úradu, ktorý im pred vydaním rozhodnutia nedoručil výzvu na oboznámenie sa s podkladmi pre

rozhodnutie. Takýto postup správneho orgánu považoval súd za rozporný s § 33 ods. 2 správneho
poriadku. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Z administratívneho spisu ale i zo žaloby vyplýva, že žalobcovia boli (i keď nie pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia) oboznámení s podkladmi právne relevantnými pre rozhodovanie

správnych orgánov. Svedčí o tom kvalifikované odvolanie a tiež kvalifikovaná žaloba, ktoré žalobcovia
podávali preukázateľne so znalosťou veci. Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd
k názoru, že i keď zo strany správneho orgánu rozhodujúceho o stavebnom povolení došlo k
procesnému pochybeniu, celé správne konanie nie je zaťažené vadou, ktorá by mala za následok
nezákonnosťrozhodnutiažalovaného.Uvedenávadapretoneodôvodňovalazrušenierozhodnutia,ktoré

je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania.

K námietke č. 9 o nedostatkoch svetlo-technického posudku sa krajský súd vyjadril pri námietke č.
3. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že realizáciou výstavby hrozí závažná ujma na ich nehnuteľnosti a môže
ohroziť jej statiku, krajský súd uviedol, že žalobcovia neuviedli, v čom a akým spôsobom k takejto ujme

môže dôjsť. Žalobcovia nepredložili na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz osvedčujúci pravdivosť ich
námietky. Krajský súd ďalej uviedol, že stavba dvojgaráže sa realizovala v radovej zástavbe, kedy aj
pred jej realizáciou prístup k stene rodinného domu žalobcov v uvedenom mieste bol len cez pozemok
pribratého účastníka. Tak ako doposiaľ aj v budúcnosti bude potrebné, aby sa účastníci konania v rámci
dobrých susedských vzťahov dohodli na spôsobe užívania nehnuteľností v ich vlastníctve v dotknutej

časti a tiež na možnosti údržby opráv a rekonštrukcie. Tvrdenie o negatívnych javoch spojených so
stavebnou činnosťou považoval krajský súd za civilno-právnu námietku, ktorú v prípade, že pribratý
účastník nebude svoju stavebnú činnosť vykonávať v súlade so stavebným povolením, môžu žalobcovia
uplatniť zákonným spôsobom napr. žalobou na všeobecnom súde.Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie. Žalobu preto zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.

Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a navrhli, aby najvyšší
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
stavebného úradu Mestská časť Bratislava-Nové Mesto zruší a vec vráti príslušnému správnemu
orgánu na ďalšie konanie. V odvolaní namietali, že krajský súd nesprávne vyhodnotil žalobné dôvody

obsiahnuté v žalobe a žiadnym spôsobom nevyzval žalobcov aby špecifikovali, konkretizovali svoje
žalobné námietky. V rámci konania o žalobe krajský súd neriešil skutočnosť, že zo stavebného povolenia
explicitne nevyplývajú rozmery, plocha a výška dvojgaráže (novostavby) a nevysporiadal sa s tým, že
po realizácii stavebnej činnosti tak, ako bola stavebným úradom povolená predmetná stavba, nebudú
mať žalobcovia možnosť plnohodnotne realizovať starostlivosť o svoju nehnuteľnosť. Mali za to, že
spojenie územného a stavebného konania do jedného celku nie je samostatným žalobným dôvodom,

ale ide o právny následok nesprávneho právneho vyhodnotenia stavby. Nezákonné spojenie územného
a stavebného konania namietali už v rámci stavebného konania. Krajský súd podľa názoru žalobcov
nevyhodnotil všetky žalobné dôvody správne napr. neakceptoval skutočnosť, že absencia záväzného
stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy je žalobným dôvodom. Krajský súd sa nedostatočne
vysporiadal s námietkou, že vo veci nebolo preukázané splnenie zákonných dôvodov na upustenie

od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania; podľa žalobcov neboli splnené. Tiež namietali, že
stavebný úrad vydal oznámenie o začatí konania napriek tomu, že nemal kompletné podklady. Ďalej v
odvolaní uviedli, že správne orgány v rámci svojich rozhodnutí neodôvodnili nevykonanie navrhnutých
dôkazov (obhliadku, znalecký posudok), čo je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalobcovia
uviedli, že umiestnenie stavby tak, ako bola povolená, by v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že

by neboli dodržané minimálne odstupové vzdialenosti medzi stavbami tak, ako ich určuje vyhláška
MŽP SR č. 532/2002 Z. z., resp. že žalobcovia nebudú mať možnosť riadne realizovať starostlivosť a
údržbu svojej nehnuteľnosti. Vytýkali krajskému súdu, že neskúmal, či sú podmienky v reálnej stavebnej
zóne stiesnené, či stavebný úrad v rozhodnutí preukázal, či overoval, že nedodržanie odstupových
vzdialeností bolo uskutočnené na základe príslušných meraní. Opätovne namietali, že im v rámci

odvolacieho konanie nebolo doručené kompletné stavebné povolenie aj s projektovou dokumentáciou.
Žalobcovia ďalej uviedli, že krajský súd detailne neskúmal, či sa správny orgán vysporiadal s námietkou
žalobcov o narušení ich pohody bývania. Krajskému súdu bolo zrejmé, že žalobcovia sú osoby so
zdravotným postihnutím ťažkého stupňa, ktorí sú imobilní. Tvrdili, že krajský súd nesprávne akceptoval
skutočnosť, že v čase, keď došlo k začatiu konania resp. upusteniu od miestneho zisťovania a výzve

na vznesenie námietok, podklady pre rozhodnutie neboli úplné. Ďalej tvrdili, že krajský súd nesprávne
posúdil, že projektová dokumentácia sa nemusí pripájať k stavebnému povoleniu. Žalobcovia mali
možnosť pred vydaním rozhodnutia navrhnúť dôkazy, ktoré by preukázali svoje tvrdenia v kontexte
podkladov doručených stavebníkom a doručovaných priebežne počas celého konania. Žalobcovia mohli
ešte pred vydaním rozhodnutia zaujať stanovisko napr. k absentujúcim podkladom pre rozhodnutie.

Z textu rozsudku nemohli vyvodiť, akými úvahami bol vedený krajský súd pri skúmaní a hodnotení
predloženej fotodokumentácie, ako hodnotil katastrálnu mapu, či prihliadal na protest prokurátora.
Krajský súd podľa názoru žalobcov poprel všetky hlavné zásady spravodlivého súdneho konania a
rozhodovania vo veci, keď niektoré rozhodnutia správnych orgánov vydané v rámci konania o proteste
prokurátora a potvrdzujúce neprávny - nezákonný postup správnych orgánov a nezákonnosť rozhodnutí

správnych orgánov, neakceptoval a neprihliadal na ne; nevysporiadal sa ani s návrhom žalobcov, ktorým
žiadali o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril tak, že s namietanými skutočnosťami sa
dostatočným a zákonným spôsobom vysporiadal úrad ako žalovaný správny orgán a vyhodnotil ich ako

neodôvodnené, pričom zotrval na svojom právnom názore. Žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli
žiadne nové podstatné skutočnosti. Žalovaný považuje podané odvolanie za neodôvodnené a navrhol,
aby bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č k. 2S/87/13-172 potvrdený.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v

zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci

postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku). Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na
úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke najvyššieho súdu.

Z obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je
preskúmanie zákonnosti právneho predchodcu žalovaného č. A - 2013/1105-KOL zo dňa 08.03.2013,

ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu
- Mestskej časť Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2012/2538-EKT-132-sp zo dňa 14.11.2012, ktorým
stavebný úrad v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavbu „Rekonštrukcia rodinného
domu“ na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/XX, k. ú. N., na B. ulici č. XX v C., podľa projektovej
dokumentácie vypracovanej spoločnosťou HFD, s.r.o. pre stavebníka A.. A. E.; súčasne boli určené

podmienky pre umiestnenie stavby ako aj podmienky pre uskutočnenie stavby.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Odvolací súd rozhodnutie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Najvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k rozsudku krajského súdu po tom, ako

sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a s prihliadnutím na citované ustanovenie
§ 219 ods. 2 OSP sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, uvedenými v rozsudku krajského súdu, ktoré
považuje za úplné, výstižné, reagujúce na námietky žalobcov. Na doplnenie dodáva:

V danej veci sa jedná o rekonštrukciu rodinného domu, teda o zmenu dokončenej stavby rodinného

domu. Stavebný úrad po oznámení o začatí spojeného územného a stavebného konania, podľa §
61 ods. 2 stavebného zákona využil svoje oprávnenie a upustil od ústneho pojednávania spojeného
s miestnym zisťovaním. V tejto súvislosti stavebný úrad zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov,
ich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky. Pokiaľ ide o procesné
pochybenie stavebného úradu v súvislosti s tým, že vo veci sa malo uskutočniť územné a stavebné

konanie samostatne, tu najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto správnom (stavebnom)
konaní bola zohľadnená hospodárnosť konania, pretože podklady, ktoré boli predložené v spojenom
územnom a stavebnom konaní by boli tie isté aj v prípade, keby sa uskutočnilo samostatné územné
konanie a samostatné stavebné konanie; stavebný úrad by posúdil všetky predložené podklady rovnako
v prípade spojeného územného a stavebného konania ako aj v prípade, keby sa uskutočnilo samostatné

územné konanie a samostatné stavebné konanie.

Najvyšší súd k námietke o nevysporiadaní sa s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia uvádza,
že postup krajského súdu bol súladný so zákonom a poukazuje na znenie ustanovenia § 250c ods.
1, veta druhá a tretia OSP, podľa ktorej zákonnej úpravy na žiadosť účastníka môže predseda senátu

uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť; ak nevyhovie upovedomí o tom účastníka konania,
tak ako krajský súd upovedomil žalobcov listom zn. 2S/87/2013-59, doručeným právnemu zástupcovi
žalobcov dňa 10.07.2013.

Najvyšší súd sa stotožnil s názorom, čo sa týka procesného pochybenia stavebného úradu, ktorý

žalobcom pred vydaním rozhodnutia nedoručil výzvu na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie,
takýto postup správneho orgánu považuje súd za rozporný s § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny
orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť
k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie. Na základe uvedenýchskutočností dospel k názoru, že žalovaný správny orgán sa v konaní nedopustil takej vady konania,
ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Aj keď oznámenie o začatí
stavebného konania nebolo v súlade so zákonom, t. j. správny orgán nedal žalobcom možnosť pred

vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom, žalobcovia v správnom konaní neutrpeli ujmu na svojich
právach. Správny orgán im umožnil realizovať základné právo podať námietky v 7- dňovej lehote
v oznámení o začatí spojeného územného a stavebného konania, s ktorými sa správny orgán aj
dostatočne vysporiadal.

V danom prípade preto aj najvyšší súd vyhodnotil námietky žalobcov ako nedôvodné a také, ktoré
neboli spôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie. Správne (stavebné) orgány oboch stupňov v danej veci
postupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov
a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili. Ani najvyšší súd nezistil v konaní a postupe správnych
(stavebných) orgánov oboch stupňov také vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na ktoré by musel súd v súdnom preskúmavacom

konaní prihliadnuť podľa § 250i ods. 3 OSP. V tej súvislosti je tiež potrebné poukázať na koncentračnú
zásadu, platnú v stavebnom konaní. Vychádzajúc z uvedených zistení a záverov sa aj najvyšší súd
stotožnil so záverom žalovaného správneho orgánu (resp. jeho právneho predchodcu) že stavebný úrad
(Mestská časť Bratislava - Nové Mesto) neporušil zákon pri vydaní rozhodnutia, ktorým povolil stavbu -
Rekonštrukcia rodinného domu, pozostávajúcu z dispozičných zmien a stavby dvojgaráže.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych (stavebných)
orgánov a následne rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo
k takému porušeniu zákonných ustanovení stavebného zákona, ako to tvrdia žalobcovia a ktoré by boli
spôsobilé ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP), tento záver krajského

súdu považoval aj najvyšší súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny. Najvyšší súd SR preto
nebude opakovať odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale naň ako na vecne správne
a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.10.20018).
V súdnom odvolacom preskúmavacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktorými by
bolo potrebné osobitne sa zaoberať.

Uvedenými úvahami sa riadil Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď rozsudok krajského súdu vecne
správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2
OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1
a § 246c ods.1 veta prvá OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
žalobcovia neboli v konaní úspešní a žalovanému zákonný nárok na náhradu trov nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.