Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 7, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202613
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816202613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S., W. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. V. V., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu
mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. marca 2017, č.k.
5Cpr/1/2016-177, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru (PP) daného zo strany žalovaného ako zamestnávateľa žalobcovi ako
zamestnancovi z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca pracoval u žalovaného ako
vodič a závažné porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v tom, že žalobca dňa 17.12.2015 o 15.20
hod. pri výkone pracovnej činnosti počas návratu z N. V. nad M. do A. vozidlom EČV: W podľa oznámenia
OR PZ v A. nad A. a zaslaného videozáznamu z vozidla idúceho za žalobcom, závažným spôsobom
porušil ustanovenia zákona č. 9/2009 Z.z. o cestnej premávke, a to nebezpečným predchádzaním iného
vozidla, čím spôsobil dopravnú nehodu a následným porušením povinností účastníka dopravnej nehody,

keď z miesta ním zavinenej nehody ušiel.

2. Súd prvej inštancie mal ohľadom danej dopravnej nezhody z videozáznamu za preukázané, že tento
bol vyhotovený z vozidla jazdiaceho za žalobcom dňa 17.12.2015. Na zázname vidno, že pred vozidlom,
ktoré riadil žalobca, sa pohybovalo iné nákladné vozidlo. Žalobca sa toto vozidlo snažil predbehnúť,
vybočil zo svojho jazdného pruhu, predbiehanie však nedokončil a vrátil sa späť do svojho jazdného
pruhu z dôvodu, že oproti šlo iné vozidlo, ktoré mu dávalo aj svetelnú výstrahu. Následne v úseku, kde je

na vozovke vyznačená plná čiara, pokračoval žalobca v jazde za uvedeným nákladným vozidlom. Tesne
pred skončením zákazu predchádzania žalobca opäť začal pred ním jazdiace vozidlo predchádzať,
pričom sa nachádzal v úseku, kde mal dobrý rozhľad a aj z videozáznamu je zrejmé, že oproti nemu
sa pohybovalo iné vozidlo. Žalobca sa napriek tomu späť do svojho jazdného pruhu nezaradil, v
predchádzaní pokračoval a oproti idúce vozidlo v snahe zabrániť zrážke vybočilo mimo cesty s tým, že
prednou časťou narazilo do svahu a takmer došlo k jeho prevráteniu. Žalobca s vozidlom nezastavil,
pokračoval v jazde ďalej. Vozidlo jazdiace za ním, ako aj ostatné prichádzajúce z protismeru na mieste

nehody zastavovali. V priestupkovom konaní vedenom pre danú nehodu bola žalobcovi uložená pokuta
vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Na základe právneho
posúdenia podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce (ZP), § 70 ZP a § 79 ods. 1, 2 ZP prijal závery,
že absencia rozhodnutia o priestupku v čase okamžitého skončenia PP nezakladá jeho neplatnosť,pretožedôvodom okamžitéhoskončeniaPPnebolospáchaniepriestupku,alesamotnékonaniežalobcu
ako vodiča. Súd prvej inštancie konštatoval, že z videozáznamu je zrejmé, že žalobca nesprávne
vyhodnotil situáciu, rozhodol sa predbiehať, i keď v protismere šlo iné vozidlo, ktoré tvorilo prekážku

bezpečného predbiehania, a tým ohrozil život a zdravie iných osôb. Žalobca je pritom profesionálnym
vodičom a jeho prvoradou povinnosťou je dodržiavať pravidlá cestnej premávky, musí vedieť zhodnotiť
situáciu a svojím správaním neohrozovať život a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky. V
danom prípade však spôsob jeho jazdy bol v rozpore s predpismi o pravidlách cestnej premávky, išlo
o nebezpečný spôsob jazdy a navyše žalobca z miesta nehody ušiel. Súd prvej inštancie neuznal

argument žalobcu o časovom tlaku na rozvoz tovaru vytvorenom na vodičov zo strany zamestnávateľa,
pretože z vykonaného dokazovania nebola takáto okolnosť preukázaná. Opodstatnený nebol podľa
súdu prvej inštancie ani argument o nerovnakom zaobchádzaní žalovaného voči nemu. V konaní síce
nebolo zistené, že by žalovaný v období posledných 2,5 rokov okamžite skončil pracovný pomer s
iným vodičom, ako so žalobcom (okrem prípadu, keď vodičovi bol odobratý vodičský preukaz), čo však
súd prvej inštancie nepovažoval za nerovnaké zaobchádzanie ani pri preukázaní porušení pravidiel

cestnej premávky u iných vodičov žalovaného, pretože nakoľko každý prípad je potrebné posudzovať
a vyhodnotiť jednotlivo a posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností
konkrétneho prípadu. Konanie žalobcu pritom závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa súdu prvej
inštancie predstavovalo. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhované dôkazy ohľadom nehôd iných
vodičov, pretože vo veci sa posudzovalo konanie žalobcu. Za splnené považoval i formálne náležitosti

okamžitého skončenia PP. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku („CSP“) a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov k
preukázaniu nerovnakého zaobchádzania, a to dôkazov preukazujúcich nehody a priestupky u

iných vodičov žalovaného, s ktorými však napriek tomu nebol okamžite skončený pracovný pomer.
Odôvodnenie nevykonania daných dôkazov tým, že vo veci sa rieši konanie žalobcu a nie iných vodičov,
považoval žalobca za nedostatočné a naďalej trval na zistení priestupkov a nehôd vodičov žalovaného
v rozhodnom období pred jeho dopravnou nehodou. Ohľadom nerovnakého zaobchádzania v odvolaní
ďalej poukázal na priestupky a nehody iných vodičov, pričom z výpovede svedka K. malo vyplynúť,

že za rok je u žalovaného 5 dopravných nehôd zavinených zamestnancami žalovaného, no zároveň
za 2,5 roka so žiadnym zamestnancom nebol okamžite skončený pracovný pomer. To podľa žalobcu
jednoznačne svedčí o nerovnakom zaobchádzaní.

4. Žalobca ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia ohľadom vytváraniu časového tlaku zo strany

žalovaného na vodičov. V tomto smere poukázal na viaceré konkrétne časti výpovedí svedkov, pri
ktorých podľa žalobcu neobstoja zistenia, že s rozvozom podľa trasových listov nemajú vodiči problém,
že časy v nich sú len orientačné a dôležité je poradie lekární. Za závery zodpovedajúce vykonaným
dôkazom považoval žalobca to, že vodiči u žalovaného dodržiavajú trasové listy, to znamená, že
porušujú dopravné predpisy. Pritom je evidentné, že žalovaný o danom stave vie a toleruje ho. Takýmto

konaním je na vodičov vyvíjaný tlak.

5. Napokon žalobca k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že v deň okamžitého skončenia
PP mal žalovaný k dispozícii iba videozáznam, preto nebol oprávnený hodnotiť to, kto spôsobil dopravnú
nehodu, akým spôsobom porušil zákon, či ušiel alebo neušiel z miesta nehody, ktoré skutočnosti môže

objasniť len štátny orgán. Podľa žalobcu bolo pochybením a predčasným záverom žalovaného, keď
uznal žalobcu za vinného z porušenia ustanovení zákona o cestnej premávke. Súd prvej inštancie
pochybil, ak sa v okamžitom skončení pracovného pomeru zameral len na tú časť, ktorá sa mala týkať
len porušenia pracovnej disciplíny.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a považoval ho za vecne
správny. Vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní boli protistranám oboznámené doručením.
Principiálne stanoviská strán sporu ostali nezmenené.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.8. Odvolací súd považuje za významné zopakovať zásadné skutkové zistenie súdu prvej inštancie:
Tesne pred skončením zákazu predchádzania žalobca opäť začal pred ním jazdiace vozidlo
predchádzať, pričom sa nachádzal v úseku, kde mal dobrý rozhľad a aj z videozáznamu je zrejmé,

že oproti nemu sa pohybovalo iné vozidlo. Žalobca sa napriek tomu späť do svojho jazdného pruhu
nezaradil, v predchádzaní pokračoval a oproti idúce vozidlo v snahe zabrániť zrážke vybočilo mimo
cesty s tým, že prednou časťou narazilo do svahu a takmer došlo k jeho prevráteniu. Žalobca s vozidlom
nezastavil, pokračoval v jazde ďalej.

9. Toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní nerozporuje. Tvrdí dôvody, pre ktoré
nebol uvedený skutok dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Popísaný spôsob jazdy
žalobcu a jeho konanie po nehode je pritom pre rozhodnutie vo veci zásadný. Jazdu žalobcu nemožno
označiť inak ako mimoriadne agresívnu a úplne bezohľadnú, a že iba vďaka duchaprítomnosti vodiča
protiidúceho vozidla a nemalej dávke šťastia sa žalobcom zavinená nehoda skončila bez ujmy na zdraví
alebo dokonca na živote. Smrť a ťažké zranenia sú totiž pravidelnými následkami čelných zrážok pri

predbiehaní. Svoje počínanie žalobca zavŕšil útekom z miesta nehody.

10. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal rovnakého zaobchádzania, bolo by o tejto obrane možné uvažovať
v prípade, ak by tvrdil, že u žalovaného bol vodič, ktorý by jazdil obdobne na hrane života a smrti
iných nevinných účastníkov premávky a spôsobil tým dopravnú nehodu, pričom závažnosť uvedeného

by bola násobená ďalšou okolnosťou na strane vodiča, ako napríklad útek z miesta nehody, ktorého
sa dopustil žalobca. To sú najzásadnejšie okolnosti konania žalobcu. Odvolací súd nezľahčuje žiadne
porušenie dopravných predpisov, ale aj tie majú rôzny stupeň významu a môžu byť porušené rôznou
intenzitou. Žalobca netvrdil u svojich bývalých kolegov také porušenie dopravných predpisov, ktoré by
sa približovalo závažnosti porušenia, ktorého sa dopustil on sám. Preto tu nebolo možné uvažovať o

nerovnakom zaobchádzaní len preto, že žalovaný v minulosti neprepustil iných vodičov, ktorí spáchali
priestupky v doprave, či zavinili dopravnú nehodu, keď ani len z tvrdení žalobcu nevyplynulo, že by
priestupky či dopravné nehody iných vodičov dosahovali závažnosť konania žalobcu. Za rozhodujúcu
pre porovnanie nemožno pritom bez ďalšieho považovať výšku trestu v priestupkovom konaní, pretože
rozhodnutím o výške trestu nie je súd v občianskoprávnom konaní viazaný (§193 CSP). Čo sa týka

informácií žalobcu o dopravných nehodách a priestupkoch iných vodičov žalovaného, ku ktorej žiadal
žalobca vykonať dokazovanie, odvolací súd uvádza, že ani špecifická úprava dôkazného bremena
v sporoch s antidiskriminačným prvkom nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdiť existenciu konkrétneho
nerovnakého zaobchádzania a neumožňuje pri jeho nevedomosti o zaobchádzaní s inými založiť žalobu
len na eventualite, že zaobchádzanie s ním bolo odlišné ako zaobchádzanie s inými.

11. Rovnako pre posúdenie významu žalobcom tvrdeného časového tlaku zo strany žalovaného je
podstatný popis nehodového deja. Ak by bolo vôbec možné nájsť ospravedlnenie pre spôsob jazdy
žalobcu, tak nanajvýš v rovine krajnej núdze. Aj tu je otázne, či by jazda žalobcu odôvodnená napríklad
záchranou ľudského života (i viacerých), mohla ospravedlniť bezprostredné ohrozenie života iných.

Rozhodne však pre spôsob jazdy žalobcu nie je ospravedlnením časový tlak zo strany zamestnávateľa,
nech by bol aj daný tak, ako tvrdí žalobca. Inak by bolo nutné prijať všeobecný záver, že nie je
závažným porušením pracovnej disciplíny taký spôsob rýchlej jazdy vodiča - zamestnanca, v dôsledku
ktorého dôjde k dopravnej nehode bezprostredne ohrozujúcej zdravie a život ostatných účastníkov
cestnej premávky, pokiaľ sa vodič ponáhľa preto, aby nebol zo strany zamestnávateľa sankcionovaný

za oneskorené splnenie pracovnej úlohy. Takáto konštrukcia však vyznieva absurdne. Preto ani
prípadnýtlakzamestnávateľanasplneniečasovéhoharmonogramujazdyvodiča-zamestnancanemení
nič na tom, že spôsob jazdy žalobcu bol závažným porušením pracovnej disciplíny. Akýkoľvek tlak
zamestnávateľa na pracovný výkon nesmie zamestnanec riešiť ohrozením života a zdravia iných.

12. Napokon nemožno považovať za nedostatok okamžitého skončenia PP jeho obsahovú stránku
konštatujúcu porušenie predpisov v cestnej premávke v čase, kedy nebolo o takomto porušení
rozhodnutépríslušnýmorgánom.ŽalovanývymedzildôvodokamžitéhoskončeniaPPprimárnepopisom
deja podľa videozáznamu z dopravnej nehody, čím dostatočne a jednoznačne skutkovo identifikoval
konanie, ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ navyše predmetné konanie

žalobcu právne kvalifikoval, nejedná sa o podstatnú obsahovú zložku okamžitého skončenia PP, preto
ostáva bez vplyvu na jeho platnosť, aj keby právna kvalifikácia nebola správna. Pre úplnosť je však
potrebné uviesť, že neskorší vývoj udalostí v zásade potvrdil správnosť aj právnej kvalifikácie konania
žalobcu uvedenej v okamžitom skončení PP.13. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie správne a odvolací súd ho preto potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.