Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky
Judgement was issued by JUDr. Katarína Vachulíková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/4/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415200303
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4415200303.20
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, v právnej veci navrhovateľky: W.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., F. XX, t.č. F. Q., M., XX A. J. M XQ., v konaní zastúpená: Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, advokát, Nové Zámky, Podzámska
32 proti manželovi: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., F. XX, t.č. F. Q., M., XX Q. K., M XU., v konaní
zastúpenýadvokátkouJUDr.LuciouKuzmovou,Hlavnénámestie7,NovéZámky,orozvodmanželstvaa
úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom S.: R., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo W. S., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a I. S., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. S. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod
poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloleté deti S.: R., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. v sume 200,- eur mesačne
a na výživu maloletej A. v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred
k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
III. Styk otca s maloletými deťmi S.: R., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX sa u p r a v u j e tak,
že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každú prvú párnu sobotu v kalendárnom
mesiaci od 13:00 hodiny do 16:00 hodiny bez prítomnosti matky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 08.01.2015 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
domáhalaprotimanželovirozvodumanželstvaaúpravyprávapovinnostírodičovvočimaloletýmdeťom,
ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí zaviazať na platenie výživného
na maloletú R. v sume 200,- eur mesačne a na maloletú A. v sume 150,- eur mesačne. Styk navrhla
upraviť neobmedzene na základe predchádzajúcej dohody rodičov. Svoj návrh odôvodnila tým, že
rozpory s manželom začali vznikať už v roku 2002, keď do ich manželstva zasahovala manželova matka
a ju neprijali do rodiny. Ďalej v návrhu uviedla, že v roku 2006 manžel vycestoval za prácou do J., ona išla
ajsdeťmizanímvroku2009aodtejdobysatamzdržiavajú,avšakodnovembra2012nežijúvspoločnej
domácnosti z dôvodu, že sa s manželom veľmi veľa hádali a po jednej hádke ich aj s deťmi vyhodil
na ulicu a potom bývali v ubytovni pre matky s deťmi. Od tej doby manželské spolužitie s manželom
neobnovili,komunikovalilenkvôlideťom,ktorésasotcomstretávali.Vnávrhutiežuviedla,žekďalšiemuvážnemu konfliktu s manželom došlo v decembri 2014 a preto žiadala ich manželstvo rozviesť, zveriť
deti do svojej starostlivosti a určiť na deti výživné.
2. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, pretože sa v
manželstve hádali najmä kvôli financiám, pretože manželka najskôr nepracovala a potom chodila na
dovolenky a pohádali sa aj kvôli nájomnému. Pre prípad rozvodu žiadal deti zveriť do svojej starostlivosti
a manželku zaviazať na platenie výživného na maloletú R. v sume 200,- eur mesačne a na maloletú A. v
sume 150,- eur mesačne s tým, že styk matke s maloletými deťmi by umožnil po telefonickom kontakte.
Konkrétnu úpravu styku nevedel navrhnúť.
3. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu
na rozvod manželstva a pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom, žiada ich
zveriť do svojej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného na maloletú R. 250,- eur mesačne
a na maloletú A. v sume 200,- eur mesačne. Uviedla tiež, že podľa posledných informácií od matky sa
nezmenila ani situácia v súvislosti so stretávaním sa otca s deťmi, preto navrhla neupraviť stretávanie,
keďže otec sa s deťmi nekontaktuje a ani oni jeho nekontaktujú, pretože ich citová väzba k otcovi je
narušená.Ďalejuviedla,žedetimajúbežnépotrebyvsúvislostisvekomafyzickýmrastomnaoblečenie,
stravu, obuv a v súvislosti so školou a s tým, že chodia na P. na komisionálne skúšky. Žiadne iné potreby
ako doposiaľ nemajú. Navrhovateľka má mesačné výdavky na bývanie 700,- L, na vodu 33,- L, na
elektrinu 45,- až 50,- L, plyn 150,- až 170,- L mesačne, dopravu do školy pre maloletú R. 52,- L, na stravu
ako aj hygienické potreby pre obe deti mesačne 320,- L a oblečenie podľa potreby 100,- L mesačne.
4. Právna zástupkyňa manžela navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že manžel navrhovateľky s
rozvodom súhlasí, ako aj so zverením detí matke a žiada upraviť styk s deťmi aspoň raz do mesiaca,
pretože matka mu ho neumožňuje. Ďalej uviedla, že príjem otca činí 1.270,- L mesačne, výdavky na
bývanie má v sume 480,- L mesačne, na stravu 420,- L mesačne a na lieky 47,- L mesačne. V čase,
keď bol práceneschopný nemal žiaden príjem a musel si peniaze požičať od svojho spolubývajúceho,
ktorému dlhuje sumu 2.635,- L. Vzhľadom na to navrhla určiť výživné na maloletú R. v sume 80,- eur
mesačne a na maloletú A. v sume 70,- eur mesačne.
5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní pre prípad rozvodu navrhla zveriť obe deti do starostlivosti
matke, ktorá sa o ne stará aj v súčasnej dobe. Vzhľadom na opodstatnené výdavky na maloleté deti a
zároveň príjmové schopnosti otca, navrhla určiť výživné v sume 250,- eur mesačne na maloletú R. a
v sume 200,- eur mesačne na maloletú A.. Styk nenavrhla upraviť, keďže otec na súdom určený styk
nechodí.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami
detí, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, potvrdeniami o príjmoch manželov,
oboznámením sa so spisom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/302/2015, ďalšími ku spisu
pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté
deti: R., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v M. S.
na F. E. č. XXXX/XX. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo a u manžela navrhovateľky ide o prvé
manželstvo.
8. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať aspravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Vykonaným dokazovaním s poukazom na výpovede účastníkov konania súd dospel k záveru,
že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo
vytvorené. Manželia spolu nežijú od novembra 2012, keď manžel navrhovateľku po predchádzajúcich
hádkach vyhodil na ulicu a potom bývala s deťmi v ubytovni pre matky s deťmi. Od tej doby s manželom
manželské spolužitie neobnovili, komunikovali spolu len ohľadom detí, s ktorými sa otec stretával
mimo obdobia, keď mal zdravotné problémy. Nehospodária spolu, intímne spolu nežijú, vzájomne si
nepomáhajú a nie sú schopní vytvoriť zdravé rodinné prostredie. Ich manželstvo je len formálnym
zväzkom, stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je to
uvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.Príčinurozvratumanželstvasúdvidelvrozdielnychnázoroch
na spoločný život. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
manželstvo účastníkov rozviedol.
14. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu č.k. 7P/302/2015 súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu
č.k. 7P/302/2015 - 7 zo dňa 28.01.2016 bolo nariadené predbežné opatrenie, v zmysle ktorého otec bol
zaviazaný na platenie výživného na každé dieťa po 30,- eur mesačne z dôvodu, že rodičia maloletých
detí nežili spolu v spoločnej domácnosti, o deti sa starala matka a otec na ich výživu neprispieval.
15. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
16. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
18. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
20. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletých detí, majú bežné potreby v súvislosti s vekom a fyzickým
rastom na oblečenie, stravu, obuv a v súvislosti so školou a s tým, že chodia na P. na komisionálne
skúšky. Doprava do školy pre maloletú R. činí 52,- L mesačne, strava ako aj hygienické potreby pre
obe deti činia mesačne 320,- L a oblečenie podľa potreby 100,- L mesačne. Žiadne iné potreby ako
doposiaľ nemajú.
21. Pokiaľ ide o pomery na strane navrhovateľky, zarába priemerne mesačne 797,12 L v čistom. Má
mesačné výdavky na bývanie 700,- L, na vodu 33,- L, na elektrinu 45,- až 50,- L, plyn 150,- až 170,-L mesačne, ako aj výdavky na maloleté deti (doprava do školy pre maloletú R. činí 52,- L mesačne,
strava ako aj hygienické potreby pre obe deti činia mesačne 320,- L a oblečenie podľa potreby 100,-
L mesačne).
22.Pokiaľideopomerynastranemanželanavrhovateľky,zarábapriemernemesačne1.270,-Lvčistom,
čo v prepočte podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska činí 1.428,01 eur mesačne. Výdavky
na bývanie má v sume 480,- L mesačne, na stravu 420,- L mesačne a na lieky 47,- L mesačne. V čase,
keď bol práceneschopný nemal žiaden príjem a musel si peniaze požičať od svojho spolubývajúceho,
ktorému dlhuje sumu 2.635,- L.
23. Obaja rodičia sú bez ďalších vyživovacích povinností.
24. Súd skúmajúc odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj osobné a zárobkové možnosti
a schopnosti rodičov, s poukazom na výpovede účastníkov konania dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky, čo do základu je dôvodný, preto otca zaviazal na platenie výživného na maloletú R. v
sume 200,- eur mesačne a na maloletú A. v sume 150,- eur mesačne.
25. Podľa názoru súdu otec môže spolu v sume 350,- eur mesačne platiť výživné na maloleté deti zo
svojho priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý činí 1.270,- L, čo v prepočte podľa aktuálneho
kurzu Národnej banky Slovenska činí 1.428,01 eur mesačne. Keď otec zaplatí zo svojho priemerného
mesačného čistého príjmu sumu 350,- eur mesačne zostane mu ešte 1078,01 eur mesačne, čo je o
878,53 eur mesačne viac ako činí jeho životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu
činí od 01.07.2017 199,48 eur mesačne (1.428,01 eur - 350,- eur výživné = 1.078,01 eur - 199,48 eur =
878,53 eur). Otcovi zostane ešte dostatočná suma na jeho vlastnú výživu a reprodukciu jeho pracovnej
sily, vyššia, ako činí jeho životné minimum.
26. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Pokiaľ ide o styk, pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti, treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v tom, aby
citový vzťah dieťaťa k rodičovi, v danom prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove dieťaťa sa
majú podieľať obaja rodičia, teda aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho
výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Toto nie je len jeho právom, ale aj povinnosťou, ktorá
vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako. Právo styku vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné
osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
28. Podľa názoru súdu, styk upravený tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, je v
záujme maloletých detí, aby sa na ich výchove v čo najširšom rozsahu podieľal aj otec, ktorému nie
sú zverené do starostlivosti, ktorý keď hodnotne a pravidelne využije čas návštev, doba styku určená
týmto rozsudkom bude postačujúca k tomu, aby sa medzi ním a maloletými deťmi upevňoval a rozvíjal
cit spolupatričnosti.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.