Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117209542
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117209542.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvsporežalobcu:P.P.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomS.S.3040,protižalovanému:

P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., ul. O. XX, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária Mikita
s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. 1. mája 11, o zaplatenie 31.790 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr.
Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.04.2017 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal
rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 34.000 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 13 % ročne z tejto sumy od 05.02.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanému dňa 05.02.2013 hotovostnú pôžičku v celkovej výške
34.000 eur. Pôžička bola splatná do 04.02.2014. Prevzatie financií potvrdil žalovaný vlastnoručným
podpisom. Do dňa podania žaloby žalovaný požičanú sumu peňazí nevrátil, ani po opakovaných
výzvach. So žalobou doručil súdu aj kópiu písomnej zmluvy o pôžičke. Podaním zo dňa 17.05.2017
opravil text žaloby tak, že sa ňou domáha zaplatenie sumy 31.790 eur, pretože zistil, že žalovaný dňa
30.04.2014 uhradil žalobcovi čiastočne sumu 2.210 eur. Zároveň opravil výšku úroku z omeškania na 5

% ročne zo sumy 31.790 eur od 01.05.2014 do zaplatenia.

2. Na základe podanej žaloby v spojení s jej opravou, súd vydal dňa 06.06.2017 platobný rozkaz, proti
ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadny odpor. V ňom uviedol, že v
prvom rade vznáša námietku premlčania. Túto odôvodnil tým, že je nesporné, že vzťah sporových strán
sa riadi Občianskym zákonníkom, podľa ktorého je dĺžka premlčacej doby tri roky. Podľa čl. II bod 1
zmluvy o pôžičke bola splatnosť pôžičky dňa 04.02.2014. Premlčacia doby plynula od 05.02.2014 do

05.02.2017. Žaloba však bola na súd podaná až 28.04.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu
hospodárnosti je potrebné, aby sa súd zaoberal len otázkou premlčania. Poukázal na stanovisko senátu
NS ČSSR z 26.04.1983 sp.zn. Sc 2/83, podľa ktorého ak je vynútiteľnosť určitého práva odvrátená
dôvodnou námietkou premlčania, súd už z tohto dôvodu nemôže uplatnené právo priznať. Zmyslom
premlčania je zvýšenie právnej istoty v právnych vzťahoch, a to aby si subjekty občianskoprávnych
vzťahov uplatňovali svoje práva včas. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje. K čiastočnému
plneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke uviedol najmä to, že Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie

obdobné ustanoveniu § 323 ods.2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platenie úrokov sa
považuje za uznanie záväzku v súvislosti so sumou, z ktorej sa tieto úroky platia, a že ak dlžník plní
čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Odhliadnuc od uvedeného, z dôkazu o platbe zo dňa 30.04.2014vyplýva, že išlo o úhradu vykonanú síce žalovaným, ale za inú fyzickú osobu, a to G. P.. V závere odporu
uviedol, že predmetná zmluva o pôžičke zo dňa 05.02.2013 iba nahradila zmluvu o pôžičke na sumu
34.000 eur zo dňa 03.02.2010, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, kde bola splatnosť pôžičky

dojednaná do 03.02.2011. V skutočnosti mu dňa 05.02.2013 nebola vyplatená žiadna pôžička. Keďže
zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, vzťah z pôžičky nevznikol. Bude teda predmetom dokazovania,
či vôbec medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená zmluva o pôžičke.

3. K podanému odporu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní zo dňa 27.01.2018. V ňom

uviedol najmä to, že žalovaný do 17.05.2017 uhradil požičanú sumu iba čiastočne, a to 2.210 eur. Žiadnu
reklamáciu ani iný dôvod nezaplatenia nikdy nedeklaroval, práve naopak poskytoval čiastkové platby.
Týmto konaním preukázateľne uznáva svoj záväzok a platby uskutočňoval po 05.02.2013, teda uznáva
dlh v reálnej dobe. Ďalej poukázal na emailovú komunikáciu žalovaného s Ivanom O., ktorého navrhol
vypočuť ako svedka. Tento svedok má poznať meritum sporu. V emailovej komunikácii s ním z obdobia
rokov 2014 až 2017 žalovaný uznáva dlh, spôsoby platby, nepreukazuje námietku premlčania. Je z nej

zrejmé, že žalovaný dlh a záväzok nespochybňuje, chce ho zaplatiť, nenamieta premlčanie, následné
bankové prevody žalovaného v prospech žalobcu nasvedčujú, že dlh uznáva a záväzok čiastočne plní.
Je tu tak rozpor medzi týmto konaním žalovaného a jeho vyjadrením v odpore, že medzi nimi vzťah
neexistuje. Konanie žalovaného je tak účelové. K tomuto vyjadreniu žalobca súdu predložil aj kópie
výpisov o detailoch pohybov na jeho bankovom účte (č.l. 38 až 42 spisu), výpisy z emailovej komunikácie

(č.l. 49 až 57) a listinné dôkazy z obdobia, ktoré predchádzalo dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke (z
roku 2010).

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe, súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a právneho
zástupcu žalovaného. Obaja sa pojednávania zúčastnili. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie

oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to č. l. 2 zmluva o pôžičke, č. l. 10, 11 detail pohybu na účte, č.
l. 37 čestné prehlásenie Ivana Krovinu, č. l. 38-42 detaily pohybov na účte, č. l. 49-57 výpis z e-mailovej
komunikácie, č. l. 58 zmenka, č. l. 59 kópia europlatby, č. l. 60 dohoda o zabezpečení pohľadávky
ručením zo dňa 03.02.2010.

5. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a jej dôvodoch. Žalovanému poskytol celkovo 3
pôžičky a jednu mal spoločnú aj s pánom P.. Vo veci vrátenia pôžičky ho zastupovala spoločnosť Algiz
s.r.o.. To, že žalovaný si je vedomý svojho záväzku vyplýva aj z e-mailovej komunikácie. Čo sa týka
otázky premlčania, tak poukazuje na to, že žaloba bola podaná na súd 28.04.2017, pričom žalovaný
zaplatil žalobcovi splátku pôžičky dňa 30.04.2014 a potom poslednú zaplatil dňa 31.10.2015. Navrhol v

konaní vypočuť ako svedka pána G. O., bytom H. XX, A., ktorý objasní okolnosti ohľadne poskytnutia
pôžičky. Takisto navrhol, aby sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli súdu predložené.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava argumentácie uvedenej
v odpore proti platobnému rozkazu, najmä akcentoval vznesenú námietku premlčania. Čo sa týka

nejakých uznávacích prejavov, resp. úkonov splácania pôžičky uviedol, že takéto prejavy nemajú žiadnu
relevanciu v tomto vzťahu, na ktorý je potrebné aplikovať Občiansky zákonník. Ako druhú a podstatnú
časť argumentácie takisto uviedol, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, v dôsledku čoho na vznik
záväzkového vzťahu je potrebné reálne odovzdanie pôžičky, k čomu v skutočnosti dňa 05.02.2013
nedošlo a žalovanému žiadne peniaze, ktoré predstavovali pôžičku, vyplatené neboli. Podpis dlžníka na

zmluve o pôžičke z 05.02.2013 nerozporoval, avšak k odovzdaniu pôžičky nedošlo.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o podanej žalobe nasledovný
podstatný skutkový stav:

8. Dňa 05.02.2013 bola medzi sporovými stranami uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej
žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi, peňažnú pôžičku v sume 34.000 eur. Svojim
podpisom žalovaný potvrdil prevzatie pôžičky. Toto vyhlásenia sa nachádza výslovne v texte písomnej
zmluvy o pôžičke a to v bode 1 článku I. zmluvy. Pôžička bola dohodnutá ako odplatná, a to za ročný úrok
13 %. Splatnosť pôžičky (teda splatnosť dlhu žalovaného, resp. pohľadávky žalobcu) bola dohodnutá do

04.02.2014, a to v hotovosti k rukám veriteľa alebo pripísaním na tam uvedený bankový účet veriteľa.
Dlžník bol povinný pri každej uskutočnenej platbe na účet veriteľa riadne uvádzať variabilný symbol,
ktorým je rodné číslo dlžníka. V článku V. bod 7 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťah založený touto
zmluvou sa spravuje Občianskym zákonníkom.9.1 Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo
z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

9.2 Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9.3 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9.4 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9.5 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

9.6 Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

9.7 Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9.8 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10.1 Na zistený skutkový stav súd aplikoval vyššie citované ustanovenia právnych predpisov a vec

právne posúdil.

10.2 Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie
veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný,

možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým
správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených
vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o
pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich

odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý
však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a
tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky. Písomná zmluva
o tomto právnom úkone predstavuje vhodný dôkazný prostriedok o vzniku a obsahu záväzkového
vzťahu.

10.3 Na základe zisteného skutkového stavu má súd za preukázané (žalobcom predloženou písomnou
zmluvou o pôžičke), že dňa 05.02.2013 bola medzi sporovými stranami uzatvorená zmluva o pôžičke, na
základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi, peňažnú pôžičku v sume 34.000
eur. Súd má zo znenia bodu 1 článku I. zmluvy preukázané, že žalovaný ako dlžník svojim podpisom

osvedčil prevzatie sumy pôžičky v hotovosti. Žalovaný nerozporoval, že podpis na zmluve je jeho. Žiadny
iný prostriedok procesnej obrany, ktorý by vyvracal (resp. aspoň relevantne spochybňoval) túto listinným
dôkazom preukázanú skutočnosť, z jeho strany nebol produkovaný. Preto je jeho obrana týkajúca sa
tvrdenia, že peňažnú pôžičku od žalobcu neprevzal, nedôvodná.

10.4 Ako dôvodnú však súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu vo vznesenej námietke
premlčania uplatneného práva. Žalovaný namietal, že podľa čl. II bod 1 zmluvy o pôžičke bola splatnosť
pôžičky dňa 04.02.2014 (utorok, pracovný deň, pozn. súdu). Premlčacia doba plynula od 05.02.2014 do
05.02.2017. Žaloba však bola na súd podaná až 28.04.2017, teda po uplynutí premlčacej doby.10.5 Súd po posúdení tejto námietky premlčania uplatneného práva konštatuje, že je vznesená dôvodne
a stotožňuje sa s touto argumentáciou (obranou) žalovaného a jeho záverom o márnom uplynutí

premlčacej doby. Podľa názoru súdu táto márne uplynula dňa 06.02.2017, pretože deň 05.02.2017 bola
nedeľa. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žaloba bola podaná na súd až po jej uplynutí, a to viac ako dva
mesiace. V tejto súvislosti súd uvádza, že na právne posúdenie záväzkového vzťahu medzi sporovými
stranami je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože sa medzi nimi jedná o
typický občianskoprávny vzťah medzi dvomi fyzickými osobami (nakoniec to vyplýva aj zo samotného

znenia zmluvy o pôžičke, a to článku V. bod 7).

10.6 Čo sa týka posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky premlčania žalovaným, súd vo všeobecnosti
k inštitútu premlčania poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozsudku sp.
zn. 3Cdo 41/2012, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje: „Základným účelom inštitútu premlčania
je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva

(nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone
pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva oprávneného účastníka, lebo
premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže ho však súd priznať, ak povinný pred súdom vznesie

námietku premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu
nevymáhateľným. Počiatok premlčacej doby je v občianskoprávnych vzťahoch všeobecne (objektívne)
určený v § 101 OZ, podľa ktorého premlčacia doba začína bežať odo dňa, kedy právo mohlo byť
vykonané po prvý raz. Takto vymedzený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na poškodenom.
Plynutie premlčacej doby začne odo dňa, kedy by si mohol všeobecne právo uplatniť každý, teda, kedy

by mohol podať žalobu (actio nata), pričom nie je rozhodujúce, či daný subjekt bol v situácii, ktorá mu
uplatnenie práva znemožňovala (nevedel o práve, výkon práva mu znemožňovala choroba a pod.).
Ide o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý sa odvíja od právnych skutočností,
prípadne udalostí, ktorých vznik či existencia sú nezávislé od úrovne vedomia (znalostí) oprávneného
účastníka zodpovednostného vzťahu. Zásada hospodárnosti konania musí pritom viesť konajúci súd

k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v
prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne
(pozri napr. R 29/1983). Premlčanie ako zákonnom stanovený inštitút slúži na naplnenie zásady právnej
istoty, pretože svojou podstatou tiež bráni otváraniu sporných otázok po uplynutí neprimeranej doby a

núti nositeľov práv, aby si svoje nároky uplatňovali v dobách stanovených zákonom.“

10.7 Inštitút premlčania pohľadávky je stabilnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Je
inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje.
Jezrejmé,žemôžemaťpreveriteľanepriaznivénásledky,avšaknatomtomiestejepotrebnéakcentovať

všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta
sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a
chrániť svoje práva. Žalobca mal dostatočne dlhú dobu (tri roky) v priebehu ktorej, si mohol svoju
pohľadávku uplatniť na súde. Ak nekonal, resp. konal neobozretne musí ísť táto skutočnosť na jeho
ťarchu. Žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska (v rámci

čoho zveril bezúspešne vymáhanie svojej pohľadávky tretej osobe - obchodnej spoločnosti) vlastným
zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným.

10.8 Súd záverom konštatuje, že v rámci dokazovania nebola zistená žiadna iná skutočnosť, ktorá by
mala vplyv na plynutie premlčacej doby, napr. jej predĺženie, pretrhnutie a pod.. V tejto súvislosti uvádza,

že z predloženej emailovej komunikácie nie je možné vyvodiť žiadne relevantné uznanie dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka (čo by sa dalo dedukovať z argumentácie žalobcu). Rovnako tak je bez
právneho významu pre podanú žalobu, že žalovaný dobrovoľne plnil časť peňažného dlhu. Aj premlčaný
dlh je totiž možné dlžníkom plniť bez toho, aby došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu.
Neznamená to však to, že dochádza k riadnemu a platnému uznaniu dlhu podľa vyššie citovaného

ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.

10.9 Súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie, a to výsluch svedka G. O., bytom H. XX,
A., ktorý mal objasniť okolnosti ohľadne poskytnutia pôžičky, pretože tieto okolnosti nemajú vzhľadomna vyššie uvedené právne posúdenie žiadny význam. Súd žalobu zamietol nie vzhľadom na okolnosti
uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ale vzhľadom na premlčanie uplatnenej pohľadávky.

11.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

11.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

11.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.