Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 22Cb/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206345
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1314206345.13

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v spore pred sudcom Mgr. Marošom Feketem žalobcu: AB restructuring
k.s., Dostojevského rad 19, Bratislava, IČO: 47 241 608, správca konkurznej podstaty úpadcu SUCHÉ
MIESTOs.r.o.,Obchodná4,Bratislava,IČO:36357359,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaS-lawyers
s. r. o., Dostojevského rad 19, Bratislava, IČO: 47 254 394, proti žalovanému: IMUNOTOP CZ s.r.o., Na
Lánech 764, Litomyšl, Česká republika, IČO: 25965107, o zaplatenie 71 084,72 eura s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške trov konania žalovaného
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17. 03. 2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
71 084,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 17. 03. 2014 do zaplatenia.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že v rámci realizácie projektu „Panónsky háj I a
II“ v obci Chorvátsky Grob, časť Čierna voda (ďalej už len ako „projekt“) uskutočňoval žalovaný

pre úpadcu funkciu generálneho manažéra developerských projektov výstavby rodinných domov,
pričom predmetom jeho činnosti bolo najmä uskutočňovať celkovú organizáciu stavebných prác tak,
aby dochádzalo k plneniu termínov v zmysle zmlúv o dielo uzatváraných úpadcom; koordinácia a
supervízia dodávateľských prác; finančné spoluriadenie projektu vrátané cenotvorby a dohadovania
cien s dodávateľmi s cieľom efektívneho čerpania prostriedkov a redukcie konečných nákladov vrátane
fakturačného toku; kontrola kvality projektu vrátane zabezpečenia potrebných povolení, certifikácie

a kontroly projektovej dokumentácie a garančných lehôt; manažovanie výstavby; preberať vykonané
práce zápisom do stavebného denníka; potvrdzovať vykonané práce dodávateľovi; vykonávať vecné
odsúhlasenia faktúr; obstarávať tovary a služby a kontrolovať odstraňovanie vád a nedorobkov. Úpadca
mal vypracované interné smernice, ktoré upravovali postup zamestnancov, resp. jeho partnerov pri
obstarávaní tovarov a služieb. Úpadca pri odovzdávaní stavieb klientov zistil, že žalovaný riadne neplnil
svoje povinnosti, čo sa prejavovalo najmä nárokmi klientov uplatňovanými voči úpadcovi z vád diela,

resp. omeškania úpadcu ako zhotoviteľa v zmysle jednotlivých zmlúv o dielo uzatvorených s klientmi.
Úpadca zistil, že i napriek kontrolnej činnosti žalovaného boli jednotlivé domy preberané od dodávateľov
s vadami, prípadne bolo dodávateľom potvrdené prevzatie činnosti, ktoré v skutočnosti neboli vykonané
vôbec alebo len z časti. V dôsledku takéhoto vadného plnenia musel úpadca zabezpečovať nápravu
v zmysle zmluvných dojednaní s klientmi buď formou odstraňovania vadného plnenia alebo vo
forme priznaných zliav klientov, resp. uhradenia zmluvných pokút za omeškanie s dodaním diela.

Nedodržaním podmienok organizačnej normy č. 1/2009 došlo k obstaraniu tovaru a služieb za podstatne
nevýhodnejších podmienok pri dohodnutí obchodných podmienok so spoločnosťou BYTSERVIS-SK,spol. s r.o., IČO: 36496634, na základe čoho dodala táto spoločnosti úpadcovi stavebné práce za cenu,
ktorá niekoľkokrát prevyšovala bežné ceny na trhu zistené v Cenkrose. Škoda, ktorá takto úpadcovi
vznikla, predstavovala výšku 41 864,87 eura. Vo vzťahu k nezákonnému konaniu žalovaného žalobca

uviedol, že žalovaný zle organizoval stavebné práce, čím došlo k ich omeškaniu; nekontroloval stavebné
práce a ich kvalitu, čím došlo k vadnému plneniu zo strany dodávateľov; preberal a potvrdzoval prevzatia
stavieb a stavebných prác, hoci boli vykonané vadne alebo vôbec; nehospodárne nakladal s finančnými
prostriedkami úpadcu tým, že odsúhlasoval faktúry dodávateľov, hoci tí dodali stavebné práce vadne
alebo vôbec; v rozpore s internou normou dohodol obchodné podmienky dodania tovaru, ktorých cena

prevyšovala obvyklé ceny. Výsledkom tohto konania žalovaného bola zlá kvalita stavebných prác, z čoho
vyplývalo množstvo uplatnených nárokov voči úpadcovi a nadfakturácia dodávateľov úpadcu. Žalobca
si uplatnil škodu v sume 71 084,72 eura pozostávajúcu zo sumy 29 219,85 eura ako náhrady zmluvných
pokút, resp. iných nárokov klientov a zo sumy 41 865 eura, ktorá predstavuje porušenie organizačnej
normy a nadfakturáciu cien služieb. Príčinnú súvislosť žalobca videl v tom, že popísané protizákonného
konaniežalovanébolopodstatnouarozhodnoupríčinouvznikužalobcovejškody.Žalobcanaobjasnenie

vzťahu úpadcu a žalovaného uviedol, že v mene žalovaného konal Ing. Ján Tomek ako zodpovedný
zástupca žalovaného, ktorý mal vykonávať stavebný a technický dozor. Zmluvný vzťah vznikol na
základe ústnej dohody o sprostredkovaní vymedzených činností, pričom za úpadcu mohli vystupovať
konatelia, ktorí rokovali so zástupcom žalovaného, okrem nich však za úpadcu konali aj obchodní
zástupcovia, čo vyplývalo zo záznamov z rokovaní. Žalovaný bol splnomocnencom zhotoviteľa diela,

ktorým bol úpadca. Zástupca žalovaného bol prítomný pri preberaní diela a pri uplatňovaní vád a
nedorobkov (reklamáciách), resp. bol s nimi na poradách oboznámený.

3. Žalovaný k veci uviedol, že medzi úpadcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená písomná zmluva,
preto mu nebolo zrejmé, na základe čoho žalobca špecifikoval predmet činnosti žalovaného, pričom

toto nepodložil žiadnym dôkazom. Žalovaný nepoprel, že sa prostredníctvom ním nominovaného
zástupcu podieľal na riadení projektu, ale jeho právomoc a kompetencie nikdy neboli tak široké,
ako ich žalobca uviedol v žalobe. Predovšetkým nepreberal stavebné práce zápisom v stavebnom
denníku, nepotvrdzoval práce dodávateľov, čo mal všetko na starosti stavebný dozor, neobstarával
tovaryaslužby,čozabezpečovalizamestnanciúpadcuanekontrolovalodstraňovanievádanedorobkov,

čo uskutočňoval stavebný dozor. Podľa žalovaného organizačná smernica nemohla zmeniť obsah
záväzkového vzťahu žalovaného a úpadcu. Táto norma mohla maximálne predstavovať metodické
usmernenie osoby nominovanej žalovaným na riadenie projektu. Úpadca nikdy nemal výhrady voči
činnosti žalovaného. Začiatkom roka, kedy žalovaný oznámil ukončenie spolupráce s úpadcom z
dôvodu dlhodobého neplatenia odmien za poskytnuté služby, úpadca presviedčal osobu nominovanú

žalovaným, aby ďalej pokračovala v spolupráci. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani jednu z troch
zložiek vzniku nároku na náhradu škody, keďže nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval presné
vymedzenie povinností žalovaného voči úpadcovi, ktoré konkrétne povinnosti mal žalovaný porušiť a
akým spôsobom mal tieto povinnosti porušiť. Samotné účtovné doklady podľa žalovaného nepreukazujú
ani skutočnosť, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Podľa žalovaného išlo len o fiktívnu škodu. Žalobca

síce tvrdil, že medzi nepreukázaným porušením povinností žalovaného a vznikom fiktívnej škody mala
byť príčinná súvislosť, toto svoje tvrdenie však neodôvodnil a ani nepreukázal žiadnym dôkazom. Podľa
žalovaného žalobca len hľadal subjekt, od ktorého by v konkurznom konaní mohol neoprávnene získať
určité finančné prostriedky. Žalovaný uviedol, že problémom úpadcu bola jeho neschopnosť a neochota
plniť záväzky voči stavebným firmám, ktoré realizovali výstavbu domov na projekte. Stavebné firmy boli

tlačené do nízkych cien, neboli im včas hradené faktúry, čo viedlo k tomu, že po určitom čase odmietali
pokračovať vo výstavbe a musela sa za ne hľadať náhrada, čo však s pribúdajúcim časom išlo horšie,
pretože praktiky úpadcu sa stali známymi a stavebné firmy s ním nechceli spolupracovať. Z týchto
dôvodov neboli dodržané termíny výstavby domov, ktoré boli dohodnuté s jednotlivými klientmi, ktorí
si následne uplatňovali u úpadcu zmluvné pokuty, za čo podľa žalovaného niesli zodpovednosť osoby

rozhodujúce o používaní finančných prostriedkov, čo však žalovaný nebol. Úpadca nebol schopný od
druhej polovice roku 2009 financovať výstavbu rodinných domov, hoci klienti platili jednotlivé splátky
ceny za dielo a na každom diele mal maržu presahujúcu 30 % ceny domu. Časť nárokov klientov netvorili
len sankcie za omeškanie s výstavbou, ale aj vracanie preddavkov. Klienti boli radi, ak im bol odovzdaný
nedokončený dom a vrátená aspoň časť kúpnej ceny. Žalovaný uviedol, že nemôže niesť zodpovednosť

za vady domov, ktoré realizovali jednotlivé stavebné firmy, za ktoré boli klientom úpadcu poskytnuté
zľavy alebo zaplatené zmluvné pokuty. Žalovaný tieto práce nepreberal, ani neodsúhlasoval, pričom
náhradu škody by si mal úpadca uplatňovať voči týmto stavebným firmám. Žalovaný nikdy neprevzal
voči úpadcovi žiadne ručenie alebo inú formu zodpovednosti. Žalovaný uviedol, že so spoločnosťouBYTSERVIS-SK,spol.s.r.o.neuzatváralžiadnuzmluvu.Všetkyobchodnépodmienkysidohodlimajitelia
úpadcu, pričom túto zmluvu aj podpísali. Žalovaný teda na výšku ceny nemal žiadny vplyv. Uviedol, že
bolo možné, že spoločnosť BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. trošku nadhodnotila svoju cenu, keďže mala

negatívnu skúsenosť s úpadcom. Z predložených dôkazov je rozdiel v cene len vo výške 3 až 4 %, čo je
podľa žalovaného bežná odchýlka. Žalovaný uviedol, že hoci všetky výberové konania organizoval on,
vybranú firmu odporučil úpadcovi a ten potom dohadoval záverečnú cenu a podmienky bez prítomnosti
žalovaného. Žiaden tovar sa neobstarával bez kúpnej zmluvy, ktorá by nebola podpísaná úpadcom.
Žalovaný potvrdil, že medzi ním a konateľom úpadcu bola ústna dohoda, ktorá sa týkala organizovania

projektu. Mal na starosti riadenie projektu, organizáciu výberových konaní na dodávateľov jednotlivých
prác a predkladanie
výsledkov výberových konaní majiteľom úpadcu, rokovania s klientmi ohľadom zmien prác oproti
zmluvne dohodnutým prácam. Okrem toho žalovaný zabezpečoval aj kolaudačné rozhodnutia a
rokovania s projektantmi. V závere jeho pôsobenia realizoval aj rokovania s dodávateľmi, voči ktorým
mal úpadca podlžnosti. Dohody o urovnaní nároku za zhotoviteľa boli podpísané N.. V. - konateľom

úpadcu. Jej súčasťou je aj zápis o odovzdaní a prevzatí stavby podpísaný zástupcom spoločnosti
Cresta, ktorý je uvedený ako zodpovedná osoba za zhotoviteľa - úpadcu. Súčasťou bola aj súpis vád
a nedorobkov, ktorý je za spoločnosť Cresta podpísaný L.. X. a druhý podpis je p. T. - objednávateľ.
V žiadnej z uzavretých zmlúv sa však nevyskytuje meno žalovaného, nakoľko zmluvy podpisovali
vždy konatelia úpadcu. Technický dozor zabezpečovala firma Cresta s.r.o., ktorá preberala práce od

dodávateľov, vykonávala zápisy do stavebných denníkov a odovzdávala hotové dielo objednávateľom,
vrátane zápisníc a protokolov o odovzdaní a prevzatí diela a odstránení vád a nedorobkov, pričom
žalovaný pri týchto preberacích protokoloch nebol. Prítomný bol na pravidelných poradách. Žalovaný
ukončil svoju činnosť pre úpadcu v júli 2010 s tým, že za obdobie mája až júla 2010 nedostal odmenu.
Úpadca pri ukončení žalovaného činnosti nemal žiadne požiadavky. Až v roku 2011, keď žalovaný

urgoval nezaplatené faktúry, bola žalovanému úpadcom započítaná náhrada škody, čo však žalovaný
odmietol. Celkovo to bolo asi 115 000,- eura. Žalovaný uviedol, že k problémom došlo v roku 2009, kedy
sa prestalo platiť dodávateľským firmám a následne na projekte pracovali firmy tretej cenovej skupiny.
Žalovaný namietol aj premlčanie žalovaného nároku. Uviedol, že všetky uplatňované škody sa týkajú
zmlúv uzavretých v roku 2008. Dielo malo byť dokončené v roku 2009. To, že došlo k odovzdaniu diela

až v roku 2010 je vinou finančného nepokrytia diela úpadcom.

4. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 14. 09. 2016 ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie

za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozsudku na deň 12. 10. 2016.

5. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: organizačnej normy č. 1/2009,
všeobecných obchodných podmienok na vykonanie diela alebo dodávky prác, vzoru objednávky,

žiadanky na obstaranie tovaru, vzájomného súhlasu s osadením rodinného domu zo dňa 12. 03. 2014,
geometrického plánu, zmluvy od dielo č. 1154 s dodatkom č. 1, vzoru pre zmenu parametrov typového
domu, štandardov pre rodinné domy, projektu s pôdorysom domu, odpovede úpadcu zo dňa 26. 02.
2012 na list žalovaného zo dňa 15. 02. 2012, interného dokladu č. ID1100032, reklamačného poriadku,
doplnenia súpisu a stanovenie náhrady za vady diela k zmluve č. 1272, dodatku č. 2 k zmluve o dielo

č. 812, rozpočtu zo dňa 06. 05. 2010, dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. 1832, uplatnenia si nároku na
zmluvnú pokutu zo dňa 09. 03. 2010, dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. 1154, dodatku č. 3 k zmluve o
dielo č. 1763, rozhodnutia obce Chorvátsky Grob zo dňa 22. 12. 2009, dohody o urovnaní zo dňa 26. 11.
2010, mailovej komunikácie z februára 2011, zápisov z porád, zoznamu s vyčíslenou škodou úpadcu,
mandátnej zmluvou zo dňa 06. 11. 2007, výkazmi radových domov vo výstavbe, oznámenia o meškaní

výstavby rodinných domov zo dňa 19. 08. 2008, odovzdávacieho protokolu k A1 87, odovzdávacieho
protokolu k B1 100, príkazmi zo dňa 24. 09. 2007, dňa 02. 10. 2007, dňa 28. 03. 2008, dňa 17. 04. 2008,
dňa 22. 05. 2008 a 19. 08. 2008, faktúr č. 20100658, č. OF1000263, č. OF1000178, č. OF1000136,
č. OF1000270, č. OF1000167, č. OF1000265, č. OF1000182, č. OF1000365, č. OF1000296, č.
OF1000003, č. 20100658, č. OF1000286, č. OF1000270, č. OF1000167, č. OF1000136, č. OF1000178,

č. OF1000234, č. OF1000365, č. OF1000263, č. OF1000296, č. OF1000179, č. 1000164, č. DF1000132
a č. DF1000133, dohôd o urovnaní zo dňa 23. 07. 2010, dňa 14. 04. 2010, dňa 13. 08. 2010, dňa 12. 04.
2010 a dňa 30. 04. 2010, súpisov vád a nedorobkov k rodinnému domu č. 127 A1, č. 71 A1, č. 81 A1,
č. 183 A1, č. 11 RAD, č. 115 A2, č. 176 B1 a č. 79 A1, zápisov o odovzdaní stavby zo dňa 14.12.2009,dňa 26.05.2010 k 81 A1, dňa 26.05.2010 k 183 A1, dňa 12.02.2010, dňa 18.01.2010, dňa 28.07.2010,
dňa 12.02.2010, dňa 12.02.2010 a dňa 09.02.2010, súpisov prác a dodávok k 81 A1, k domu č. 115 A2,
k domu č. 28 RAD a k domu č. 176 B1 a výsluchom svedkov a to: Y. W., Ing. Y. V. a T. I., čím vykonal

všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy.

6. Zo svedeckej výpovede Ing. Y. V. vyplývalo, že robila rozpočty pre firmu p. W. a s p. O. sa stretávala
na stavbe. Uviedla, že existuje rozpočtový program S. plus, ktorý obsahuje orientačné ceny. Dostala
projekt a podľa programu stanovovala ceny. Nešlo o trhové ceny. Tými sa nezaoberala, pretože trhové

ceny sa dojednávali na vyššej úrovni, konkrétne išlo o p. O., ktorý dojednával ceny s rôznymi profesiami.

7. Zo svedeckej výpovede Y. W. vyplývalo, že nemal žiadny vzťah k stranám sporu. Uviedol, že bol
zástupcom investora - úpadcu. P. O. bol zástupcom žalovaného, ktorý bol generálnym manažérom
projektu. To znamenalo, že mal na starosti zabezpečovanie všetkých dodávateľských firiem a kontrolu
vykonaných prác prostredníctvom dvoch, troch ľudí ako technický dozor investora. Na jeho návrh boli

kontrolované všetky práce na projekte od stavebných firiem až po certifikáty na domy. Súčasťou náplne
práce žalovaného bolo byť 90 % času prítomný na stavbe a fyzicky preberať všetok materiál a všetky
práce na každom dome, kontrolovať ľudí pracujúcich na stavbe, teda mal na starosti celý chod projektu.
Žalovaný odsúhlasoval všetky práce a bez jeho podpisu nebola žiadna faktúra preplatená. Technický
dozor rovnako podliehal žalovanému. Žalovaný uskutočňoval výberové konania, pričom na základe

výkazu - výmeru si dal naceniť práce, podľa nacenenia vybral tri spoločnosti a potom vybral jednu, s
ktorou sa stretli zástupcovia investora. Všetky dodatky museli byť dohodnuté dopredu, pričom tento
režim nebol pri spoločnosti BYTSERVIS dodržaný. Pôvodnou ideou bolo, aby jedna spoločnosť robila
celý projekt na kľúč, neskôr p. Tomek z časového hľadiska prešiel na systém subdodávateľov, ktorý
sa však neosvedčil. So spoločnosťou BYTSERVIS nebol podpísaná zmluva, ale robila na základe

odsúhlaseného cenníku prác, pričom pri fakturácii sa tieto ceny nedodržali. Všetky kontrolovaného ceny
boli vo všeobecnosti nižšie ako ceny stanovené v programe Centros, čomu však nebolo v prípade cien
spoločnosti BYTSERVIS, na čo úpadca prišiel iba náhodou. Trhové ceny prác dodávaných BYTSERVIS
mali byť o 40 % nižšie ako ceny, ktoré spoločnosť fakturovala. Bez podpisu žalovaného nemohli
stavebné firmy fakturovať ani materiál, ani prácu. Keď stavebná firma ukončila stavebné práce, oznámila

to stavebnému dozoru investora, ktorý práce skontroloval a následne zavolal žalovaného, ktorý tieto
práce podpísaním prevzal. Nad žalovaným bol len štatutár úpadcu, ale ten neodsúhlasoval technické
záležitosti, teda kvantitu a kvalitu vykonaných prác. Spočiatku žalovaný začal vyvíjať činnosť na základe
ústnych zmlúv, podpis písomnej zmluvy sa odsúval, až sa nakoniec písomná zmluva medzi úpadcom
a žalovaným vôbec nepodpísala. Úpadca si myslel, že žalovaný realizuje svoje činnosti podľa internej

smernice.

8. Zo svedeckej výpovede T. I. vyplývalo, že bol zamestnancom úpadcu ako obchodný zástupca,
ale vykonával činnosti aj pre oddelenie pre styk so zákazníkmi, právnych služieb a projektového
manažmentu. Spolupracoval aj s p. O.. Nevedel, aký mal vzťah p. O. so žalovaným, ale vedel, že

pracoval na pozícii generálneho manažéra projektu. Jeho náplňou bolo organizovanie výstavby projektu,
kontrola subdodávateľov a do určitej miery aj komunikácia so zákazníkmi, pre ktorých úpadca staval
domy. Tieto činnosti p. O. reálne vykonával. Uviedol, že podstatná časť domov nebola odovzdaná v
dohodnutýčas,pričomsvedokmalnastarostimimosúdnedohadovaniasozákazníkmi.Domybolitaktiež
odovzdané neúplné. Keď prišlo k odovzdaniu domu za účasti stavebného dozoru investora a zákazníka,

spísali odovzdávací protokol. Žalovaný sa nie vždy zúčastňoval odovzdávania domu. To bolo primárnou
úlohou technického dozoru investora. Úlohou žalovaného bolo po podpise odovzdávacieho protokolu
skoordinovať odstránenie v protokole zistených vád, pričom túto úlohu žalovaný takmer vôbec neplnil,
čoho dôkazom sú mnohé dohody o urovnaní s klientmi alebo dodatkami k zmluvám. Zároveň bolo veľa
súdnych sporov, v ktorých sa klienti domáhali peňažných plnení od úpadcu. Svedok mal informáciu od

klientov, že technický dozor investora prehovoril klientov, aby si nechali odovzdať dom nedokončený,
pričom technický dozor investora dom dokončí za nižšiu cenu a domnieval sa, že o tomto musel žalovaný
vedieť. Považoval za chybu žalovaného, že sa domy nedodali včas, kompletné a bez vád.

9. Z mandátnej zmluvy zo dňa 06. 11. 2007 vyplýval záväzok spoločnosti CRESTA spol. s r.o., IČO: 35

883 979 (ďalej len ako „CRESTA spol. s r.o.“) ako mandatára zariadiť a zabezpečiť činnosti technického
dozoru investora (t.j. úpadcu), konkrétne napríklad:
- zabezpečiť a vykonávať kontrolu prác vo vzťahu k projektu a príslušnej zmluve,
- preberať vykonané práce zápisom do stavebného denníka,- potvrdzovať vykonané práce dodávateľovi,
- vykonávať vecné odsúhlasovanie faktúr,
- zabezpečiť predkladanie faktúr manažérovi projektu na finančné odsúhlasenie,

- organizovať zabezpečenie preberania, odovzdávania a kolaudácie,
- kontrolovať a odstraňovať vady a nedorobky a ďalšie.
Okrem toho sa mandatár zaviazal pri plnení svojich úloh postupovať s potrebnou odbornou
starostlivosťou podľa pokynov mandanta, v súlade s jeho záujmami a riadiť sa všetkými internými
právnymi predpismi vydanými mandantom.

10. Z organizačnej normy č. 1/2009 vyplývalo, že jej účelom bolo štandardizovať postupy pri
obstarávaní tovarov, služieb a prác v podmienkach úpadcu a organizačných zložiek a stanoviť
pravidlá pre vystavovanie a predkladanie požiadaviek na nákup tovarov, prác a služieb tak, aby sa
minimalizovalo riziko z nehospodárneho nakladania s majetkom úpadcu. Norma bola záväzná pre
všetkých zamestnancov úpadcu a organizačných zložiek, ako aj externých zmluvných partnerov, ktorí

boli jej obsahom oboznámení a zaviazali sa ju dodržiavať a bola pre nich záväzná. S touto normou bol
oboznámený aj p. Tomek, čo vyplývalo z jeho podpisu na organizačnej norme.

11. Zo všeobecných obchodných podmienok na vykonanie diela alebo dodávku prác vyplývalo, že sa
aplikovalinavšetkyzmluvyuzatvorenémedziúpadcomaobjednávateľomzaúčelomvýstavbyrodinných

domov.

12. Z jednotlivých zmlúv o dielo uzatvorených medzi úpadcom (resp. jeho právnym predchodcom) a
objednávateľmi rodinných domov vyplýval záväzok úpadcu zhotoviť pre objednávateľa dielo (rodinný
dom) v zmluve dohodnutom čase pod následkom zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % ceny diela

za každý deň omeškania a záväzok objednávateľa zaplatiť za dielo cenu rozdelenú do viacerých platieb
platených po výstavbe obvodových múrov, po ukončení hrubej stavby, po vyplnení otvorov a vnútorných
omietok, pred dokončením výstavby a po kolaudácii domu. Pre účely komunikácie bola zo strany úpadcu
zvolená ako zodpovedná osoba p. O..

13. Z oznámenia o meškaní výstavby rodinných domov zo dňa 19. 08. 2008 vyplývalo, že hlavný
dodávateľ stavby neplnil termíny výstavby podľa dohodnutého harmonogramu u väčšiny rozostavaných
rodinných domov, čoho dôsledkom bola nespokojnosť klientov úpadcu a poruchy v toku peňazí úpadcu.
S cieľom zistenia dôvodov neplnenia termínov a zabezpečenia nápravy sa mal p. O. zúčastniť stretnutia
s T. H. Y. W..

14. Z jednotlivých zápisov o odovzdaní a prevzatí stavieb vyplývalo, že úpadca ako zhotoviteľ odovzdal
a objednávateľ stavbu prevzal. Ako technický dozor bol uvedený Ing. Y. X.. Ich súčasťou boli aj súpisy
vád a nedorobkov.

15. Z jednotlivých dohôd o urovnaní nárokov zo zmlúv o dielo vyplývalo, že úpadca sa s objednávateľmi
dohodol na zaplatení zmluvných pokút za omeškanie s vykonaním diela a s odstránením vád diela
a urovnaní vzájomných nárokov vyplývajúcich z týchto zmlúv, čím došlo k započítaniu nárokov
objednávateľov na zmluvnú pokutu voči nároku úpadcu na poslednú časť ceny diela. Na základe toho
následne úpadca vystavil objednávateľom faktúry (dobropisy).

16. Z faktúry č. OF1100003 vystavenej úpadcom žalovanému dňa 31. 01. 2011 vyplývalo, že úpadca
si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v sume 35 180,- eura spôsobenú nadhodnotením
stavebných prác týkajúcich sa nákupu tovaru a prác od spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o.

17. Z odpovede úpadcu zo dňa 26. 02. 2012 na list žalovaného vyplývalo, že úpadca si voči žalovanému
uplatniť náhradu škody v sume 101 033,60 eura z dôvodu, že žalovaný hrubým spôsobom porušil
svoje povinnosti vyplývajúce z funkcie generálneho manažéra projektu, čo sa prejavilo v množstve vád
rodinných domov.

18. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.19. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

20. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

21. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2
je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

23. Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

24. Podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

25. Podľa ust. § 375 Obchodného zákonníka ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila
tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená
zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto
podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto
povinnej strany.

26. Podľa ust. § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

27. Podľa ust. § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená
strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku

záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

29. Podľa ust. § 384 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na

okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba
nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

30. Podľa ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

31. Podľa ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej
strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po
uplynutí premlčacej doby.

32. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.33. Podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu;
končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

34. Podľa ust. § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

35. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

36. Podľa ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou.

37. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí
poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti
a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

38. Podľa ust. § 573 Obchodného zákonníka mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby,
s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov
prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.

39. Podľa ust. § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje,
že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

40. Podľa ust. § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a
záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam
pre uzavretie tejto zmluvy.

41. Podľa ust. § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích

osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy
s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje
záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.

42. Povinnosť nahradiť škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka postihuje stranu, ktorá poruší

svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Náhrada škody je teda viazaná na existenciu
záväzkového vzťahu, uzavretého buď písomne alebo aj ústne, ak je to zákonnom dovolené. Následne
právna teória rozlišuje tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to (a) protiprávny úkon, (b) vznik
škody a (c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky predpoklady majú
objektívnu povahu, čo znamená, že strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (t.j.

uskutoční protiprávny úkon), je povinná druhej strane nahradiť škodu, ktorá týmto porušením povinnosti
zozáväzkovéhovzťahudruhejstranespôsobila,pokiaľ(škodca)nepreukáže,žetútopovinnosťnesplnila
pre prekážky uvedené v ust. § 374 Obchodného zákonníka. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu musí preukázať poškodený, pričom škodca preukazuje len okolnosti vylučujúce zodpovednosť
podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka.

43. Nesporné bolo, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy (záväzkového vzťahu)
konkludentným spôsobom. Keďže obsah záväzkového vzťahu sa nedal preukázať písomnou zmluvou,
zo zhodných tvrdení strán sporu považoval súd za preukázané, že predmetom tohto ich vzťahu bol,
okrem iného, (1) záväzok žalovaného spočívajúci v generálnom riadení celého projektu výstavby

rodinných domov, (2) záväzok žalovaného organizovať výberové konania na dodávateľov jednotlivých
prác a predkladať výsledky úpadcovi, (3) záväzok rokovať s klientmi úpadcu ohľadom zmien prác oproti
zmluvne dohodnutým, (4) záväzok zabezpečovať kolaudačné rozhodnutia a rokovania s projektantmi adodávateľmi a na druhej strane záväzok úpadcu zaplatiť žalovanému odmenu za ním poskytnuté služby.
Nesporné bolo aj to, že žalovaný tieto svoje činnosti vykonával prostredníctvom p. O..

44. Súd sa nemohol stotožniť z tvrdením žalobcu, že medzi povinnosti žalovaného vyplývajúce z ústne
uzatvorenej zmluvy patrili aj organizácia stavebných prác tak, aby dochádzalo k plneniu termínov zmysle
jednotlivých zmlúv o dielo; koordinácia a supervízia dodávateľských prác; preberanie vykonaných prác
zápisom do stavebného denníka; potvrdzovanie vykonaných prác dodávateľom; vecné odsúhlasovanie
faktúr; odstraňovanie vád a nedorobkov, pretože všetky tieto povinnosti patrili spoločnosti CRESTA

spol. s r.o., ktorá na základe písomne uzatvorenej mandátnej zmluvy s úpadcom zo dňa 06. 11. 2007
vykonávala na projekte činnosti technického dozoru investora (úpadcu), konkrétne zabezpečovala a
vykonávala kontrolu prác vo vzťahu k projektu a príslušnej zmluve, preberala vykonané práce zápisom
do stavebného denníka, potvrdzovala vykonané práce dodávateľovi, vykonávala vecné odsúhlasovanie
faktúr, zabezpečovala preberania a odovzdávanie stavieb a kontrolu a odstraňovanie vád a nedorobkov.
Uvedené povinnosti spoločnosti CRESTA spol. s r.o. boli potvrdené aj jednotlivými dohodami o prevzatí

stavieb, ktoré boli podpísané zástupcom spoločnosti CRESTA spol. s r.o., rovnako tak súpismi vád a
nedorobkov boli podpísané zástupcom spoločnosti CRESTA spol. s r.o.

45. Na základe vyššie uvedeného možno záväzkový vzťah úpadcu a žalovaného, podľa jeho obsahu
posúdiť ako kombinovaný záväzkový vzťah, tvorený z mandátnej zmluvy podľa ust. § 556 a nasl.

Obchodného zákonníka (uskutočňovanie úkonov v mene a na účet úpadcu - teda generálne riadenie
projektu (1), rokovanie s klientmi úpadcu (3), zabezpečovanie kolaudačných rozhodnutí (4)) a zmluvy o
sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka (vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu,
aby mal úpadca príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou - teda organizácia výberových konaní
na dodávateľov jednotlivých prác a ich predkladanie úpadcovi (2)), pričom spôsob konania žalovaného

pri výbere dodávateľov prác bol upravený v organizačnej norme č. 1/2009, ktorú vzal p. O. ako zástupca
žalovaného svojím podpisom na vedomie.

46. Podstatou mandátnej zmluvy je, že následky právnych úkonov, ktoré urobil zástupca (mandatár
- žalovaný) vo vzťahu k tretím osobám v rámci svojho oprávnenia postihujú priamo zastúpeného

(mandanta - úpadcu). Od toho je aj odvodené vylúčenie zodpovednosti mandatára za porušenie záväzku
treťou osobou, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti vyplývajúce z ust. § 573 Obchodného
zákonníka. To však neplatí, ak sa mandatár v mandátnej zmluve zaručil za splnenie záväzkov tretích
osôb, s ktorými v mene mandanta uzavrel záväzkového vzťahy. Súd však musel konštatovať, že žalobca
vkonaníneprodukovalžiadendôkaz,ktorýmbypreukázal,žesažalovanýzaručilzaprávneúkonytretích

osôb, teda za samotnú výstavbu rodinných domov a ich riadne a včasné odovzdanie. Z toho dôvodu
nemôže žalovaný ako mandatár za takéto omeškanie a vadné plnenie tretích strán podľa ust. § 573
Obchodnéhozákonníkazodpovedať.Okremtohobolovkonanípreukázané,žezmluvystretímistranami
po vykonaní výberového konania žalovaným uzatváral sám úpadca (tzv. za zatvorenými dverami), a
teda neboli uzatvárané žalovaným, ktorý by konal v mene a na účet úpadcu, čo vylučuje akékoľvek

ručenie žalovaného podľa ust. § 573 Obchodného zákonníka za včasnosť a riadnosť vykonania záväzku
treťou stranu.

47. Pri zmluve o sprostredkovaní podľa ust. § 649 Obchodné zákonníka platí, že sprostredkovateľ
(žalovaný) neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy. Ide však

o dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré môžu zmluvné strany vylúčiť alebo upraviť,
a preto nie je vylúčená možnosť dohody zmluvných strán o ručení sprostredkovateľa (žalovaného) za
splnenie záväzku tretích osôb zo sprostredkovanej zmluvy. Aj napriek neexistencie dohody o ručení
je neexistencia ručenia podľa prvej vety ust. § 649 Obchodného zákonníka podmienená zákazu
sprostredkovateľa navrhnúť záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, o ktorej vie alebo musí vedieť,

že sú dôvodné pochybnosti o riadnom a včasnom splnení jej záväzkov zo sprostredkovanej zmluvy,
čo nadväzuje na všeobecnú oznamovaciu povinnosť sprostredkovateľa podľa ust. § 643 Obchodného
zákonníka. Preto je sprostredkovateľ povinný využiť všetky možnosti na zistenie dôveryhodnosti tretej
osoby (napr. získanie údajov zapísaných o tretej osobe v obchodnom alebo v živnostenskom registri,
získanie informácií o platobnej schopnosti tretej osoby a pod.). Prípadné porušenie tejto povinnosti

sprostredkovateľa zakladá jeho zodpovednosť za škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, ktorá
jej porušením záujemcovi vznikla.48. Zo zhodných tvrdení strán sporu mal súd síce preukázanú povinnosť žalovaného sprostredkovať
uzatvorenie zmlúv pre úpadcu na dodávateľské práce - teda uskutočniť výberové konania
na dodávateľov prác, avšak žalobca v konaní netvrdil, a ani nepreukázal, že výsledkom

sprostredkovateľskej činnosti žalovaného mal byť výber dodávateľov na výstavbu tých rodinných domov,
ktorých výstavba nebola uskutočnená riadne a včas a rovnako netvrdil, a ani nepreukázal, že žalovaný
ako sprostredkovateľ vedel alebo musel vedieť, že sú dôvodné pochybnosti, existujúce už v čase
sprostredkovania zmlúv, o riadnom a včasnom splnení týchto zmlúv, teda o riadnom a včasnom
splnení záväzku dodávateľa spočívajúcom vo výstavbe rodinných domov. Z týchto dôvodov nemohla

žalovanému vzniknúť povinnosť ručenia za záväzky dodávateľov súvisiace s riadnom a včasnou
výstavbou rodinných domov.

49. Okrem uvedeného žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by žalovaný porušil
postup pri výbere dodávateľa práca podľa organizačnej normy č. 1/2009, ďalej, že by žalovaný zle
organizoval stavebné práce, teda zle vykonával pôsobnosť generálneho manažéra projektu, dokonca

ani netvrdil, akým spôsobom tieto svoje povinnosti žalovaný porušoval, a preto nebolo možné ani len
dovodiť, že odovzdanie rodinných domov neskôr a s vadami bolo spôsobené pričinením žalovaného
akýmkoľvek spôsobom. Rovnako za nepreukázané považoval súd tvrdenie žalobcu o nekontrolovaní
kvality stavebných prác žalovaným, pričom na druhej strane z mandátnej zmluvy zo dňa 06. 11. 2007
vyplývalo, že táto povinnosť prináležala spoločnosti CRESTA spol. s r.o., ktorá vykonávala činnosť

technického dozoru investora. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný preberal a potvrdzoval prevzatia
stavebných prác, hoci boli vykonané vadne alebo vôbec, tiež nemožno považovať za pravdivé, pretože
dohody o prevzatí stavieb a súpisy vád a nedorobkov podpisoval technický dozor investora, teda
spoločnosť CRESTA spol. s r.o., ktorej táto povinnosť vyplývala z predmetnej mandátnej zmluvy.
Všetky žalobcom predložené dôkazy preukazujú len tie skutočnosti, že dodávatelia, ktorí zabezpečovali

výstavbu rodinných domov pre úpadcu, nedodali rodinné domy riadne a včas, za čo vznikla úpadcovi
ako zhotoviteľovi povinnosť zaplatiť objednávateľom rodinných domov zmluvné pokuty.

50. Ku škode žalobcu v sume 41 865,- eura, ktorú mal žalovaný spôsobiť nadhodnotením ceny
stavebných prác a následným odsúhlasením faktúr, konkrétne vo vzťahu k dodávateľským prácam

od spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o., súd uvádza len toľko, že žalobca žiadnym relevantným
dôkazným prostriedkom nepreukázal, že cena prác od spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. bola
nadhodnotená. Mailovú komunikáciu úpadcu, v ktorej je uvedený rozdiel medzi reálnou cenou a
cenou prác spoločnosti Bytservis s.r.o. v žiadnom prípade nemožno považovať za dôkaz preukazujúci
nadhodnotenie predmetných prác, keďže ide len o internú komunikáciu zamestnancov úpadcu, teda len

tvrdenia zamestnancov úpadcu, ktoré síce mali vyplývať z program Cenkros plus, avšak výstup údajov
z tohto programu a ich relevantnosť nebola v konaní žalobcom preukázaná, a to ani výpoveďou Ing.
Y. V., ktorá na údajné nadhodnotenie ceny prác spoločnosti BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. prišla. Okrem
toho žalobca v konaní predložil len dve faktúr (č. DF1000133 a č. DF1000132), ktorými spoločnosť
BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. vyzvala úpadcu na úhradu ceny za poskytnuté práce v sume 6 169,42 eura.

51. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba žalobcu je v celom
rozsahu nedôvodná, pretože žalobca žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že sa žalovaný
zaručil za splnenie záväzkov tretími osobami (dodávateľmi stavebných prác), s ktorými v dôsledku
mandátnej a sprostredkovateľskej činnosti žalovaného úpadca uzatváral zmluvy o výstavbe rodinných

domov, taktiež nepreukázal, že by žalovaný sprostredkoval výber dodávateľov, ktorí výstavbu rodinných
domov nevykonali riadne a včas, resp. nepreukázal, že by žalovaný ako sprostredkovateľ v čase
sprostredkovania týchto zmlúv na výstavbu rodinných domov vedel alebo musel vedieť, že k ich
výstavbe nedôjde riadne a včas. Zároveň žalobca relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázal
ani porušenie povinnosti žalovaného spočívajúcej v nadhodnotení stavebných prác a prác spoločnosťou

BYTSERVIS-SK, spol. s.r.o. a ani samotnú škodu vyplývajúcu z takéhoto údajného nadhodnotenia, z
čohovyplývalo,žežalobcanepreukázalanijedenpredpokladzodpovednostižalovanéhozaškodupodľa
ust. § 373 Obchodného zákonníka, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na
to sa súd už nezaoberal námietkou žalovaného ohľadom premlčania žalovaného nároku, keďže podľa
názoru súdu žalobcovi, resp. úpadcovi žiadny nárok na náhradu škody nevznikol.

52. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.53. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust.

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1
C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. §
262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.