Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 9, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/446/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215896
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213215896.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcom: 1/ R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X. 6, M., 2/ Z. V., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX/XX, K.
D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v rade 2/: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, v konaní zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 1.438,71 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v rade 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v rade 2/ sa náhrada trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.7.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporov v rade 1/
a 2/ zaplatiť mu sumu 1.438,71 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom
základe, že odporcovia v rade 1/ a 2/ s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s.) uzatvorili dňa 2.11.2004 zmluvu č. 211917230, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné
prostriedky, ktoré sa zaviazali riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky

predstavovala sumu 2.996,62 € (z toho dlžná istina 2.406,47 €, riadny úrok vo výške 334,16 €, úrok z
omeškania vo výške 217,12 € a ostatné príslušenstvo vo výške 38,87 €). Podaným návrhom na začatie
konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 10.8.2010 do 10.10.2014 v počte 51
a celkovej výške 1.438,71 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od
11.8.2010 do 4.11.2012 vo výške 78,64 € a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.438,71
€ od 5.11.2012 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a
trov právneho zastúpenia.

V priebehu konania oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov v rade 1/ a 2/. Súd uznesením č.k.
14C/446/2014-125 zo dňa 27.3.2015 vychádzajúc z vôle odporcov v rade 1/ a 2/ vstup občianskeho
združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v rade 1/ nepripustil a na strane odporcu v
rade 2/ pripustil.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v rade 1/,
oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o

postúpení pohľadávky, podacieho hárku, oznámenia o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, výzvy k
úhrade, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu
finančných transakcií, vyjadrenia odporcu v rade 2/, výpisu, podania, vyjadrenia a ostatných ku spisupripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.9.2012, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporcom titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky boli odporcovia
oboznámený právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 16.10.2012. Ako vyplynulo z prílohy

zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 27.9.2012) boli odporcovia v
omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 091 dní.
Odporcovia s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorili dňa 2.11.2004 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0211917230. Na základe tejto zmluvy bol odporcom poskytnutý úver vo výške 1.858,86 € (56.000,-
Sk), ktorý sa zaviazali vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 28,21 € (850,- Sk) v období od
10.12.2004 do 10.10.2014. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 11,80 % ročne. Súčasťou zmluvy

boli všeobecné obchodné podmienky. Odporcovia čerpali úver v sume 1.858,86 € dňa 2.11.2004. Tento
riadne a včas nesplácali, keď od 29.9.2009 už neuhradili žiadnu splátku úveru. Konečná splatnosť úveru
bola dojednaná ku dňu 10.10.2014. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 27.9.2012 evidoval právny
predchodca navrhovateľa v bankovom informačnom systému pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere
v sume 2.996,62 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.406,47 €, riadneho úroku vo výške

334,16 €, úroku z omeškania vo výške 217,12 € a ostatného príslušenstva vo výške 38,87 €. Navrhovateľ
si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 10.8.2010 do 10.10.2014 v počte 51
a celkovej výške 1.438,71 €. Odporkyňa v rade 1/ v priebehu konania uviedla, že dlžnú
sumu by navrhovateľovi zaplatila, ale len polovicu, nakoľko úver si brala spolu s odporcom v rade 1/.
Doplnila však, že s ohľadom na svoje finančné pomery by dlžnú sumu vedela splácať len mesačnou

splátkou vo výške maximálne 10,- €. Odporca v rade 2/ v priebehu konania v rámci vyjadrenia
k podanému návrhu namietal dôvodnosť pohľadávky, keď poukázal na výpis z úverového účtu z roku
2012, z ktorého podľa jeho názoru vyplynulo, že úver bol v plnej výške uhradený. Navrhovateľ
v priebehu konania zotrval na podanom návrhu na začatie konania. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu v
rade 2/ o úhrade úveru poukázal na to, že z výpisu z účtu, na ktorý poukazoval odporca v rade 2/,

nevyplýva, že dlžná suma bola uhradená, ale že pohľadávka bola ku dňu 26.9.2012 odpísaná z dôvodu
postúpenia pohľadávky navrhovateľovi. na pojednávaní súdu doplnil, že k ukončeniu zmluvného vzťahu
s odporcami v rade 1/ a 2/ došlo vyhlásením mimoriadnej splatnosti ku dňu 4.11.2012. Predčasné
ukončenie zmluvného vzťahu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa považoval za jeho právo a
nie povinnosť. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak
poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,

inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo
na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
§ 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa
§ 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebojednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods.

1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v

osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prejednávanej
veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporcovia v rade 1/ a 2/
ako spoludlžníci uzavreli dňa 2.11.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. 0211917230. Na základe tejto
zmluvy bol odporcom poskytnutý úver vo výške 56.000,- Sk (1.858,86 €), ktorý sa odporcovia zaviazali

právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 11,80
% ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 28,21 € v období od 10.12.2004 do 10.10.2014
v mesačných splátkach splatných vždy k 10. dňu v mesiaci. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné
podmienky. Odporcovia čerpali úver v sume 1.858,86 € dňa 4.11.2004. Tento riadne a včas nesplácali,
keď od 29.9.2009 už neuhradil žiadnu splátku úveru. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu

10.10.2014. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 27.9.2012 evidoval právny predchodca navrhovateľa
v bankovom informačnom systému pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 2.996,62 €,
keď navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenie splátok splatných v období od 10.8.2010
do 10.10.2014. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcov v rade 1/
a 2/, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny

obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcov je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej
uzavieranínekonalivrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §

1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou,

či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu
plnenie voči odporcom ako spotrebiteľom, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na
diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie

uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,
či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona
č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,

ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).
Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho
zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenenéisté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade,
že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je

to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcov ako spotrebiteľov
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z
ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporcovia ako spotrebitelia nemôžu zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavreli zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej
veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok

plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je

objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na
začatie konania. V prejednávanej veci z predloženého prehľadu finančných transakcií mal súd
preukázané, že poslednú splátku úveru uhradili odporcovia dňa 28.9.2009, pričom právny predchodca

navrhovateľa si účtoval úrok z omeškania z dlžných splátok až do dňa postúpenia pohľadávky, t.j.
do 27.9.2012. Potom deň, kedy bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený zosplatniť celý dlh,
možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa
právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Sám navrhovateľ
uviedol, že odporcovia naposledy uhradili splátku úveru dňa 28.9.2009. Splátku splatnú dňa 10.10.2009

a nasledujúce splátky odporcovia neuhradili. Najneskôr od 11.1.2010 (teda uplynutím troch mesiacov od
splatnosti splátky splatnej dňa 10.10.2009) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo
zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho
zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 10.1.2013. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa
23.7.2013 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na

uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie
jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na
vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako troch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť
aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa
zamietol. Pokiaľ ide o vyjadrenie odporkyne v rade 1/, v ktorom deklarovala ochotu polovicu dlžnej
sumy navrhovateľovi uhradiť, súd má za to, že toto jej vyjadrenie nie je možné považovať za uznanie

dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporkyňa
v rade 1/ mala vedomosť o tom, že dlh je premlčaný a o následkoch premlčania a tiež jej vyjadrenie
nemožno považovať za uznanie záväzku v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka. Súd však napriek
svojmu rozhodnutiu nevylučuje, aby v prípade záujmu odporkyne v rade 1/ dlžnú sumu uhradiť, túto
navrhovateľovi uhradila, resp. sa s ním dohodla na uhradení dlžnej sumy v splátkach. Podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci
odporcovia v rade 1/ a 2/ boli podľa výsledku konania plne úspešnými účastníkmi konania, súd im
náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnili. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal náhradu
trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v rade 2/, keď tento v priebehu konania ani

nerealizoval žiadne úkony, titulom ktorých by mu mohlo vzniknúť právo na náhradu účelne vynaložených
trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.