Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415204601
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415204601.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Mikluša a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v exekučnej veci
oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869
464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave,
Martinčekova č. 13, proti povinnému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX/XX/XX, XXX XX Z. B.

V., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 6 501,41 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym
exekútoromMgr.JanouVirličovou,sosídlomExekútorskéhoúraduVajnorskáč.100/A,83104Bratislava
pod spisovou značkou EX 552/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 12Er/235/2015-9 zo dňa 26.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,

zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod spis. značkou IA-C/0713/0304 zo dňa
15.11.2013. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou
Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská č. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinným
dňa 29.06.2010 (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného

poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných
mesačných splátkach. Podľa tvrdenia súdu prvej inštancie rozhodcovský súd svoju právomoc prejednať
nárok oprávneného a vo veci rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky upravenej v čl. 10.2.2.
Všeobecných obchodných podmienok pre úver ako integrálnej súčasti zmluvy o úvere. Po prijatí
právneho záveru o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, a to najmä s poukazom na ust. § 2 písm. a/, b/ zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, aplikoval súd na tento
právny vzťah normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). S poukazom na citované zákonné ustanovenia,
normy európskeho práva, predovšetkým Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 a judikatúru
Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do
Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Návrh zmluvy o úverepredložený právnym predchodcom oprávneného nebol dojednaný individuálne, povinný ako spotrebiteľ
nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť navrhované znenie zmluvy, vrátane jej neoddeliteľných
súčastí, okrem iného aj Všeobecných obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany dohodli

spôsob riešenia vzájomných sporov. Zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku súd nepovažoval za
platneuzavretú,pretoževsporoch,vktorýchbybolaprotipovinnémuuplatnenážalobajepovinnýnútený
ako spotrebiteľ podriadiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný
súd. Len ťažko možno predpokladať, že si bol pri akceptácii návrhu zmluvy o úvere vedomý všetkých

dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

3. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že rozhodcovská doložka upravená vo
Všeobecných obchodných podmienkach bola v čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou, ktorá vo
svojich dôsledkoch viedla k odopretiu právnej ochrany povinného ako spotrebiteľa. Súd nemal pochýb
o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Na základe toho súd prvej inštancie podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby

ho odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2, písm. a/, d/, f/, e/ v spojení s
§ 221 ods. 1, písm. d/, f/, h/ O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

5. V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z
Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval
sa, že podľa ust. § 44 ods. 2 je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti

rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola súdom opätovne posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť
len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania
jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných

strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č.
244/2002 Z. z.. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a
takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne
spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych

oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových
strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere, ako aj v ďalších súvislostiach sa stotožnil
s odôvodnením nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.

6. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť

vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy,
predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol
preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, čím došlo k porušeniu princípu
zmluvnej slobody. Taktiež sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú súdy
toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. S odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 04.2001 uviedol, že aj právna úprava po 01.01.2008, podľa ktorej sa prezumuje,
že podmienka nebola dohodnutá individuálne, nič nemení na aktuálnosti uvedených záverov, keďže
práve možnosť oprávneného vyjadriť sa k doteraz vykonaným dôkazom, ktoré podľa exekučného súdu
určujú neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, je nevyhnutným predpokladom na označenie dôkazných
prostriedkov pre prípadný dôkaz opaku domnienky individuálneho nedojednania zmluvnej podmienky.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská
doložka postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú
ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi oprávneným a povinným došlo k platnému dojednaniurozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto
zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého

účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej
istoty a legitímnych očakávaní.

7. S poukazom na závery Ústavného súdu SR v uznesení III. ÚS 23/2013 konštatoval, že v exekučnom
konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého

obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný
bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. V tomto smere dochádza k
neprimeranému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom, a tým k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov konania. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.

8. Oprávnený nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS
a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je
určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za

neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre
výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe
o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra
ESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľských

zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

9. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 26.11.2015 a odvolanie oprávneného doručené

Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 21.03.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

11. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.

13. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Virličovej dňa 31.03.2015 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 6 501,41 eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

pod spis. značkou IA-C/0713/0304 zo dňa 15.11.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 09.01.2014 a vykonateľnosť dňa 13.01.2014. Základný právny rámec nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe
zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom dňa 29.06.2010.

14. Preskúmavaným uznesením zo dňa 26.11.2015 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora Mgr.
Jany Virličovej o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď dospel k
záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu
v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za

spôsobilý exekučný titul.

15. Rozhodcovský súd v odôvodnení predloženého exekučného titulu citoval znenie rozhodcovskej
doložky, ktorá má byť uvedená v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok. Ďalej bolo vodôvodnenírozhodcuuvedené,žesodkazomnabod2v1.častiVOP-„Definíciapojmov“bolzmluvnými
stranami dohodnutým rozhodcovským súdom Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3157/B.

16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom
posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna
prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie,
ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne

v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne
uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo
dňa 09. 02. 2012). Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky

ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje,
vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd
je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul,
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.

17. Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť súdu prvej inštancie posudzovať splnenie zákonom
stanovených procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním
exekúcie, je zrejmé, že súd postupoval správne, keď sa v tomto štádiu konania zaoberal aj skúmaním
rozhodcovskej zmluvy (doložky).

18. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že z dôkazov predložených oprávneným,
a to predovšetkým z predloženého rozhodcovského rozsudku a Obchodných podmienok pre úver ako
súčasti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným nevyplýva
platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktoré by založilo

právomocrozhodcovskéhosúdunarozhodnutiesporumedzinimi.Listinnýdôkazpreukazujúciuzavretie
rozhodcovskej zmluvy (doložky) súdu predložený nebol a súd si ho v súlade s platným procesným
kódexom nezabezpečil. Je potrebné uviesť, že na základe predložených listinných dôkazov súd prvej
inštancie síce mohol konštatovať, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol
uzavretý právny vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy, avšak nemohol prijať záver o platnom, resp.

neplatnom dojednaní rozhodcovskej doložky upravenej vo Všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré nie sú súčasťou súdneho spisu. Súd prvej inštancie v čase rozhodovania nemal preukázané, či sú
Všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvného vzťahu medzi účastníkmi exekučného konania.

19. Pretože súd prvej inštancie v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený

dôkaz o platnom uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu
rozhodovať spor medzi účastníkmi, odvolací súd považoval vyššie uvedené právne závery súdu prvej
inštancie za predčasné, keďže skutkový stav veci nemohol súd pre absenciu samotnej rozhodcovskej
zmluvy (doložky) kvalifikovane zistiť. Napadnuté uznesenie preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1, písm.
c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

20. V ďalšom konaní súd prvej inštancie zabezpečí absentujúci listinný dôkaz (Všeobecné obchodné
podmienky) a náležite ho vyhodnotí za účelom prijatia záveru o tom, či ustanovenia rozhodcovskej
zmluvy (doložky) boli medzi zmluvnými stranami spotrebiteľského právneho vzťahu platne dohodnuté,

a to nielen z hľadiska jej formy, obsahu, ale aj z hľadiska, či nevykazujú znaky neprijateľnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve. V závislosti od dôkazne podloženého zistenia následne posúdi súlad listín
predložených súdu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku so zákonom a rozhodne o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).