Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mária Podhorová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223031
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114223031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcovJUDr.PetraPriehoduaJUDr.AnnySnopčokovej,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloletédeti
G.:A.,nar.XX.XX.XXXXaC.,nar.XX.XX.XXXX,obebytomuotca,zastúpenékolíznymopatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny I. I., deti rodičov: matka A. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
J. F. XXX/XX, G., štátna občianka SR, v zast.: JUDr. Roman Jablonovský, advokát, so sídlom Mladých
budovateľov 2, Banská Bystrica, a otec Z. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. F. XXX/XX, G., toho
času A. XX, I. I., v zast.: Advoktáska kancelária ZARSZOI, s. r. o., so sídlom Bakossova 14464/3C,
Banská Bystrica, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky

a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 05. 2017 č. k.
31P/290/2014 - 476, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom na maloleté deti a o úprave styku matky
s maloletými deťmi p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti G. - A., nar. XX.
XX. XXXX a C., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého A. sumou 110,- Eur a na maloletú C. sumou 100,- Eur. Zároveň upravil styk
styk matky s maloletými deťmi na každý posledný štvrtok a piatok v mesiaci od 15.00 h do 17.00 h

na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny I. I.. Ďalšími
výrokmi uložil povinnosť otcovi zabezpečiť prítomnosť maloletých v stanovený deň a hodinu na Referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny I. I., ako aj pripraviť maloleté
deti na styk s matkou a tento matke umožniť. Rozhodol o trovách konania, uložil povinnosť obom
rodičom nahradiť trovy štátu po 290,08 Eur, ako aj zaplatiť znalkyni A.. X. P. trovy za znalecký úkon,
každému vo výške 39,84 Eur. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca odôvodnil okresný
súd zhoršeným zdravotným stavom matky s potrebnou dlhodobou zdravotnou starostlivosťou, ako aj

prejavenou vôľou detí žiť u otca, kde sa cítia bezpečne. So zverením detí do osobnej starostlivosti
otca matka súhlasila. Rozhodnutie o výške výživného odôvodnil súd zisteniami o príjmoch a výdavkoch
oboch rodičov so zdôraznením, že príjmy rodičov sú na približne rovnakej úrovni, avšak otec naviac
poskytuje deťom osobnú starostlivosť. K úprave styku matky s maloletými deťmi pristúpil súd z dôvodu,
že nemal preukázaný taký zdravotný stav matky, ktorý by umožňoval toto stretávanie bez prítomnosti
tretej osoby, pričom prítomnosť otca sa neosvedčila, rodičia vyvolávali konfliktné situácie. Aj podľa
záverov znaleckého posudku nad starostlivosťou matky je potrebný dohľad. Preto súd zvolil „neutrálnu

pôdu“ pod dohľadom odborného vedenia s tým, že ide o to, aby deti nadobudli k matke pocit istoty a
bezpečia, s možnosťou zmeny takejto úpravy styku v prípade, že dôjde k pozitívnym zmenám.2. Rozsudok okresného súdu v časti úpravy styku maloletých s matkou odvolaním napadol kolízny
opatrovník maloletých. Uviedol, že kompetencie „Úradu“, ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, vymedzuje Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej

kuratele, zákon zároveň vymedzuje aj oblasti, v ktorých sú odborné činnosti referátu poradensko-
psychologických služieb aplikované. Úlohou psychológa je pripraviť dieťa a rodiča na spoločný kontakt,
ale činnosť psychológa nezahŕňa jeho účasť na styku rodiča s dieťaťom. Uviedol, že prostredie RPPS
nie je vhodné, ako miesto styku rodiča s dieťaťom, ide o prostredie pre dieťa neprirodzené a pokiaľ by
prebiehal styk takouto formou, nie je predpoklad, že by došlo k vytváraniu a zlepšeniu vzťahu medzi

matkou a deťmi. Pritom aj potenciálna prítomnosť psychológa môže mať skôr negatívne účinky pri
realizáciistykurodičasdeťmi,môžedôjsťksuplovaniurodičapsychológom,kzasahovaniudointerakcie
rodiča s dieťaťom, a to aj v záujme ovplyvnenia pozitívneho priebehu, čo môže rušivo pôsobiť na vzťah
rodič - dieťa a v konečnom dôsledku to môže mať za následok oslabenie vzťahu matky s deťmi. Úrad
vykonal pohovor s maloletými deťmi, pričom maloleté deti trvali pri opakovaných pohovoroch na tom,
aby bol pri styku prítomný otec, v ktorom cítia oporu a tiež sa chcú s matkou stretávať v sobotu, ako je

to zaužívané aj v súčasnosti, teda nie je možné, aby tento styk prebiehal na RPPS. Úrad má za to, že
nie je možné striktne upraviť styk matky s maloletými deťmi, nakoľko z výsluchu matky na pojednávaní
vyplynulo, že vzhľadom na jej prácu v zahraničí nevie presne určiť, kedy bude na Slovensku. Žiada
predmetný rozsudok v časti úpravy zrušiť, pretože takto upravený styk nie je v prospech maloletých detí.

3. Matka maloletých detí napadla rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti
a v rozsahu úpravy styku s maloletými deťmi. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Pokiaľ ide o určenie výživného, poukazuje na výšku svojho príjmu a výšku

životných výdavkov, okrem iného splácanie hypotekárneho úveru na dom v G., ktorým si rieši svoju
bytovú otázku a je zrejmé, že nie je schopná prispievať na výživu maloletých detí vo výške, akú určil súd.
Spôsob a rozsah styku navrhovateľky matky s maloletými deťmi neumožňuje nadviazať také väzby, aké
by medzi rodičmi a deťmi mali existovať. Považuje ho za odporujúci čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa,
podľa ktorého aj v prípade, ak žijú rodičia dieťaťa oddelene, štáty uznávajú právo dieťaťa oddeleného

od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to
bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. V prípade maloletých detí a navrhovateľky, ich matky, v súčasnosti
neexistujú okolnosti odôvodňujúce taký rozsah stretávania matky s deťmi, ako určil súd prvej inštancie
vo svojom výroku. Týmto dôvodom nie je v súčasnosti ani zdravotný stav navrhovateľky. Zdravotný stav
navrhovateľky je stabilizovaný natoľko, že neexistuje dôvod a ani záujem maloletých detí, na základe

ktoréhobymalbyťstykmatkyadetíredukovanýna4hodinyvmesiacizaprítomnostitretejosoby,navyše
v prostredí, ktoré je deťom cudzie a môže u nich vyvolávať pocit neistoty. Navrhovateľka sa domnieva,
že súd v konaní dostatočne neprihliadol na predložené ambulantné správy, dokumentujúce súčasný
zdravotný stav navrhovateľky, z ktorých je zrejmé, že tento je iný, ako v čase vyhotovenia znaleckého
posudku a podľa názoru navrhovateľky aj právneho zástupcu nebráni styku matky s maloletými deťmi

bez prítomnosti tretej osoby, prípadne otca detí. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku v časti
určenia výživného a v časti úpravy styku matky s maloletými deťmi a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (kolízny opatrovník maloletých detí) vo vyjadrení

k odvolaniu matky poukázal na svoje odvolanie vo výroku v časti úpravy styku, ktorý tiež považuje
za nevyhovujúci. K ostatným častiam rozsudku, vo veci zverenia a výšky výživného uviedol, že nemá
námietky.

5. Otec maloletých detí k odvolaniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že pokiaľ matka namieta

výšku svojich príjmov a výšku výdavkov s tým, že nie je schopná prispievať na výživu svojich detí vo
výške určenej súdom, tvrdí, že matka pracuje v X. ako F. a jej príjem je okolo 1 000,- Eur mesačne.
Okrem svojich osobných výdavkov a nákladov spojených s rodinným domov v G. nemá iné výdavky.
Určené výživné považuje za primerané a vo výške, ktorú je schopná maloletým platiť. Pokiaľ ide o
argumentáciu matky, týkajúcu sa úpravy styku s maloletými, uvádza, že otec žiadal upraviť styk len

za svojej účasti, pretože mal a má obavy z možného násilného správania sa matky voči deťom.
Vychádzal z toho, čo navrhoval aj kolízny opatrovník a tiež samotné deti. Riešenie, ku ktorému dospel
súd prvej inštancie, akceptuje a za súčasnej situácie, kedy sa maloleté deti obávajú byť s matkou
samotné bez prítomnosti otca, považuje toto riešenie za najlepšie. Stretávanie matky na Referáteporadensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny I. I. môže prispieť aj k
pokojnejšej atmosfére a predíde možným konfliktným situáciám medzi otcom a matkou maloletých
detí. K odvolaniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa s jeho tvrdením ohľadne nevhodnosti realizácie

styku matky s deťmi v prostredí RPPS nestotožňuje. Stretávanie matky s deťmi na neutrálnej pôde
za prítomnosti nestranného a nezaujatého zamestnanca RPPS môže u maloletých vzbudzovať viac
istoty a sebavedomia a môže to viesť aj k zlepšeniu vzťahov s ich matkou. Za súčasnej situácie,
kedy sa otec s matkou nevedia dohodnúť na inej tretej osobe a stretávanie matky s maloletými deťmi
bez prítomnosti otca považujú za rizikové, takéto dočasné riešenie sa javí byť najvhodnejším. Navrhol

rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 62 a § 63, § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z.
z. (Civilného mimosporového poriadku - ďalej len „CMP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o úprave styku maloletých detí s

matkou a o výživnom pre maloleté deti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, postupu súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a dôvodov uvedených v odvolaniach konštatuje, že
odvolanie matky deti, ani odvolanie kolízneho opatrovníka nie je dôvodné. Okresný súd, ako súd prvej

inštancie, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil správne
podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich
všetky náležitým spôsobom a v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil.

8. Obaja odvolatelia, teda kolízny opatrovník a tiež matka maloletých detí odvolaním napadli rozsudok
súduprvejinštancievovýrokuoúpravestykumatkysmaloletýmideťmi,najmäurčenémiesto,naktorom
sa má tento styk realizovať (Referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny I. I.). Kolízny opatrovník poukazuje na kompetencie úradu s tým, že do týchto nepatrí
účasť psychológa pri styku rodiča s dieťaťom. Naviac dôvodí tým, že prostredie Referátu poradensko-

psychologickýchslužiebniejevhodnéakomiestostykurodičasdieťaťom,ideoprostredieneprirodzené,
ktoré nedáva predpoklad vytváraniu a zlepšeniu vzťahu medzi matkou a deťmi, naviac, rušivo môže
pôsobiť aj prítomnosť psychológa pri takomto styku. Matka prostredníctvom splnomocneného advokáta
označuje súdom určený styk za nevyhovujúci s tým, že určení rozsah a spôsob styku matky s maloletými
deťmi neumožňuje nadviazať také väzby, aké by mali medzi rodičom a deťmi existovať, je v rozpore s

čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Matka ďalej tvrdí, že jej zdravotný stav v súčasnosti nebráni styku s
maloletými deťmi aj bez prítomnosti tretej osoby, prípadne otca detí.

9.Odvolacísúdktýmtoodvolacímdôvodomodkazujenaskutkovézisteniasúduprvejinštancieuvedené
v odôvodnení pod bodom 20, ktoré považuje za dostatočné, majúce oporu vo vykonanom dokazovaní,

pričom okresný súd dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvod, pre ktorý určil styk matky s
deťmi práve v priestoroch Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny I. I. (závery znaleckého dokazovania, v zmysle ktorých nad starostlivosťou matky je ešte
potrebné vykonávať dohľad, konflikty rodičov pri stretávaní sa matky s deťmi za prítomnosti otca)
a rovnako aj určenie času, to znamená každý štvrtok a piatok v mesiaci od 15.00 h do 17.00 h

(vzhľadom na nepravidelnú pracovnú dobu matky v zahraničí a na skutočnosť, že nie je objektívne
možné zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí upraviť na jeho pôde styk počas víkendu).
Odvolací súd pri posudzovaní tejto problematiky vychádzal aj zo Zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej
ochrane detí a sociálnej kuratele, konkrétne z ustanovení § 3 a § 4 zákona, v zmysle ktorého
sa opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí vykonávajú: a/ v prirodzenom rodinnom prostredí, b/ v

náhradnom rodinnom prostredí, c/ v otvorenom prostredí a d/ v prostredí utvorenom a usporiadanom
na výkon opatrení podľa tohto zákona. Pritom v zmysle ods. 5 tohto ustanovenia prostredie otvorené
a usporiadané na výkon opatrení podľa tohto zákona je zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately. Odvolací súd podporne poukazuje na citovanú právnu úpravu, majúc za to, že je
v možnostiach kolízneho opatrovníka takýto styk matky s maloletými deťmi v svojich priestoroch v

určenom čase umožniť. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že nejde o štandardný postup, avšak nejde o
postup neobvyklý; v prípade, že sa nenájde iné vhodnejšie riešenie a pokiaľ je to v záujme a v prospech
maloletých detí, považuje ho odvolací súd za vhodný a potrebný. Aj odvolací súd zastáva názor, že nejde
o najvhodnejšie, ideálne prostredie pre stretávanie sa matky s maloletými deťmi, nakoľko sa doposiaľnenašlo ani za súčinnosti s rodičmi vhodnejšie riešenie, považuje aj odvolací súd spôsob, ktorý určil
súd prvej inštancie, za správny. Zároveň poukazuje na ustanovenie § 121 CMP, podľa ktorého rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Pokiaľ teda dôjde k pozitívnej zmene vo vzťahu medzi matkou a
maloletými deťmi, bude žiaduce aj rozhodnutie o styku matky s deťmi iným vhodným spôsobom upraviť.
Zatiaľ však matka v odvolaní iba tvrdí svoj zlepšení zdravotný stav, tento však relevantným spôsobom
nepreukázala a naviac pretrváva vo vzťahu k nej aj nedôvera detí, ktoré samé vyjadrili obavu ostať s

matkou bez prítomnosti otca. Odvolací súd podotýka, že ani odvolatelia nenavrhli žiadne vhodnejšie
riešenie, než zvolil okresný súd.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozsudku v časti výroku o styku matky
s maloletými deťmi, ani na jeho zrušenie tak, ako to navrhovali odvolatelia.

11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky voči určenej výške výživného, odvolací súd má za to, že aj v
tomto smere súd prvej inštancie vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie v
tomto smere aj riadne odôvodnil (bod 19 rozsudku okresného súdu). Ani v odvolaní matka maloletých
voči týmto zisteniam nič konkrétneho neudáva, má len za to, že výška jej príjmu a výška životných
nákladovmatkynebolisprávneposúdené.Stakýmtonázoromodvolacísúdzásadnenesúhlasíazhodne

so súdom prvej inštancie konštatuje, že vzhľadom na zistenia súdu prvej inštancie je v možnostiach a
schopnostiach matky prispievať na výživu maloletého A. sumou 110,- Eur a maloletú C. sumou 100,-
Eur mesačne, ktoré čiastky zároveň považoval za odôvodnené vzhľadom na potreby maloletých detí pri
zohľadnení výživného aj zo strany otca.

12. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o
výživnom a o úprave styku matky s maloletými deťmi ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.