Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Csp/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204392
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817204392.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: CRIF- Slovak

Credit Bureau , s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A Bratislava, IČO 35 886 013, zast. AK Herceg, s.r.o., so
sídlom Košická 56, Bratislava, IČO 35 890 240, proti žalovanému : X. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
Q. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 1.566,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 10.3.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia
1.566,72 eur so zmluvným úrokom vo výške 19,90% ročne z jednotlivých dlžných súm od 28.3.2014
do zaplatenia s odôvodnením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.3.2014 uzavretej

medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,
mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzavrel dňa 17.3.2012 zmluvu
o splátkovom úvere, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške
2.500,- eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v splátkach po 72,69 eur, s tým že konečná splatnosť
úveru bola určená dňom 15.4.2017. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od Slovenskej sporiteľne,
a.s., avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania.
Právny predchodca žalobcu v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka listom z 21.2.2014 upozornil

žalovaného na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v stanovenej lehote 15 dní, a to podľa čl.
7.6 Všeobecných obchodných podmienok. Následne právny predchodca žalobcu v zmysle čl. 7.6.
Všeobecných obchodných podmienok vyhlásil listom z 12.3.2014 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
11.3.2014 a opakovane vyzval žalovaného na uhradenie jeho celej pohľadávky do 15 dní od doručenia
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalovaný pohľadávku uhradil len čiastočne, a to platbami v celkovej
sume 1. 350,- eur. Pohľadávka voči žalovanému potom pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške
1.094,96eur,zvyčíslenéhoriadnehoúrokuvovýške357,05eur,úrokovzomeškaniavovýške39,71eur

a poplatkov vo výške 75,- eur, t.j. spolu 1.566,72 eur. Žalovaný bol žalobcom upozornený na vzniknutú
pohľadávku, a to výzvou z 1.12.2014, keďže žalovaný dlh nesplnil, žalobca navrhol podanej žalobe
vyhovieť ako i priznať dohodnutý zmluvný úrok vo výške 19,90% ročne z jednotlivých dlžných súm
splatných od 28.3.2014 do zaplatenia a priznať i náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku a z titulu trov právneho zastúpenia.

2. Súdom vykonaným šetrením sa miesto aktuálneho pobytu žalovaného nepodarilo zistiť, preto mu súd

doručil žalobu oznámením na úradnej tabuly súdu a webovej stránke súdu v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p.
a predvolanie na stanovený termín mu doručil na adresu aktuálneho trvalého bydliska, kde si zásielku
neprevzal, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v zmysle § 180 C.s.p. ako i v neprítomnosti zást.
žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil v podaní z 26.2.2018.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16Csp 42/2017, a to
zmluvou o splátkovom úvere z 17.3.2012, európskymi informáciami o spotrebit. úvere, VOP, obchodnými

podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov, sadzobníkom poplatkov, výzvou
z 21.2.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 12.3.2014, oznámením o postúpení
pohľadávky z 1.4.2014, výzvami z 1.12.2014 a 29.2.2016, správami zo šetrenia pobytu žalovaného a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Zo zmluvy o splátkovom úvere z 17.3.2012 (č.l. 13 spisu), uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou
a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy
pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému spotrebný úver na čokoľvek, teda
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2. 500,- eur, s tým že výška úrokovej sadzby sa dohodla do
splatnosti 19,90% ročne, spôsob poskytnutia úveru jednorazovo, výška splátok 72,69 eur mesačne,
splatnosť prvej splátky 15.5.2012, počet splátok 60, konečná splatnosť úveru 15.4.2017, RPMN

26,25%, celková čiastka spojená s úverom 4.351,73 eur bez poistenia. V článku I bod 10 sa dohodlo,
že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne
a včas, je banka oprávnená postupovať v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde,

na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou exekučného konania... .V článku III bod 3 dlžník
vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník
a podmienky určené zverejnením, za ktorý sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

5. V bode 7.6.1 VOP pôvodného veriteľa sa dohodlo, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo a/ ak je klient v omeškaní so splatením
jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť
pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

6. Z výzvy z 21.2.2014 (č.l. 35 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenej výzve Slovenská sporiteľňa,
a.s. vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 713,70 eur, s ktorou je v omeškaní ku dňu
20.2.2014,atodo15dníoddoručeniatejtovýzvy.Zároveňvuvedenejvýzvebolupozornený,žeakdlžnú
sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím
sa stane splatnou celá pohľadávka banky. O zaslaní uvedenej výzvy doručil žalobca súdu kópiu zásielky,

ktorá sa nachádza na č.l. 36 spisu, pričom žalovaný si zásielku neprevzal, keďže bol neznámy.

7.Zlistuz12.3.2014(č.l.37)malsúdpreukázané,ževuvedenomlisteSlovenskásporiteľňa,a.s.zaslala
žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu, že nastal prípad porušenia
v zmysle bodu 7.6.1 písmena a/ VOP, t.j. omeškanie so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako

3 mesiace, na základe čoho banka vyhlásila v zmysle bodu 7.6.1 VOP, ku dňu 11.3.2014 mimoriadnu
splatnosť poskytnutého úveru, pričom žalovaný bol zároveň vyzvaní na úhradu pohľadávky zo zmluvy
vo výške 2.887,65 eur. Žalobca predložil súdu o zaslaní uvedeného oznámenia i poštovú doručovaciu
obálku (č.l. 38 spisu), z ktorej vyplýva, že adresát bol neznámy.

8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 1.4.2014 (č.l. 43 spisu) mal súd preukázané, že uvedenom
oznámení Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE zo dňa 27.3.2014 pohľadávku zo zmluvy
o úvere č. 5026782234 vo výške 2.916,72 eur s príslušenstvom žalobcovi ako postupníkovi. O
zaslaní uvedeného oznámenia doručil žalobca súdu kópiu poštovej doručovacej obálky, ktorej kópia sa

nachádza na č.l. 44 spisu.

9. Z listov zo dňa 1.12.2014 ako i 29.2.2016 (č.l. 45, 46 spisu) súd zistil, že v uvedených listoch boli
zaslané žalovanému predžalobné výzvy na úhradu dlhu, vo výzve z 1.12.2014 vo výške 2.766,72 eur,
v liste z 29.2.2016 vo výške 2.518,39 eur.

10. Podľa § 92 ods. 8) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.12.2016,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči bankealebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia,
súd ako prvoradú riešil v konaní otázku, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie

predmetnej pohľadávky v konaní voči žalovanému , resp. nie. V konaní bolo nesporne preukázané, že
na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere z 17.3.2012 bol poskytnutý žalovanému bezúčelový
spotrebiteľskýúver,pričompredmetnázmluvasavzmysle§1,2Zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch považuje za spotrebiteľský úver a v zmysle § 52 Obč. zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu, čo
bolo v konaní nesporné. V súvislosti s riešením otázky, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu

pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust.
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom od 1.1.2009 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy
o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu
pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú

výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením,
čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že žalovanému bola
zo strany banky zaslaná a doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaný
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného
záväzku do postúpenia vymáhanej pohľadávky. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje

banke postúpiť písomnou zmluvou pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za
predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť

pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal.
I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného
záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní.

Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože
zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku
treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť
celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k

záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej
doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt,
ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by
bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy
by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s

iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania
náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých
obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z
celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť

predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.12. Z doložených listinných dôkazov v tejto veci súd zistil, že zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej
sporiteľne,a.s.došlovlistez21.2.2014kzaslaniuvýzvynazaplateniedlžnejsumy,sktoroubolžalovaný
v omeškaní ku dňu 20.2.2014 vo výške 713,70 eur, a to najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy s

tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v stanovenej lehote, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka banky. Následne banka v liste zo
dňa 12.3.2014 zaslala žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky
voči žalovanému, a to ku dňu 11.3.2014. V konaní bolo ďalej preukázané, že po zaslaní oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v liste z 12.3.2014, v liste z 1.4.2014 (č.l. 43 spisu) bolo zo strany

pôvodného veriteľa zaslané žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany Slovenskej
sporiteľne, a.s. na žalobcu na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.3.2014. Z
uvedeného potom vyplýva, že pred postúpením pohľadávky žalobcovi pôvodný veriteľ, a to Slovenská
sporiteľňa, a.s., nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to zaslať písomnú
výzvu dlžníkovi, ktorý by následne bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku a ešte pred uplynutím tejto 90 dňovej lehoty došlo k

postúpeniu pohľadávky na žalobcu, čo je v rozpore s cit. ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách ,
preto podľa názoru súdu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa
Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Preto súd žalobu vo vzťahu k
žalovanému zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v celom rozsahu.

13. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku
na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej
veci bola žalovaná v celom rozsahu úspešná, preto by jej prináležala plná náhrada trov konania voči

žalobcovi, keďže si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nie je zrejmé, že by jej nejaké
trovy konania vznikli, súd jej náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.