Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Csr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315894531
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4315894531.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

N. súd Levice v spore žalobcu: F. proti žalovanému: Y. zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova č. 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczová č. 4, Bratislava,

IČO: 35 862 882 zo dňa 25.4.2014.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Levice súdny poplatok vo výške
331,50 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2015 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému Poštová banka,

a.s., Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odkladu vykonateľnosti. Dôvodila tým, že
jej bol doručený rozhodcovský rozsudok č.k. XA-C/XXXX/XXXX zo dňa 25.4.2012 vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava. V žalobe uviedla, že STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a
toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, žiadala, aby súd

2 12Csr/ 1/2015

rozhodcovský rozsudok zrušil, pretože znie na plnenie, ktoré je v rozpore a dobrými mravmi a ktoré
vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok, pričom sám rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské
právo a rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a hrozí aj ujma na právach spotrebiteľa. Zároveň
žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

2. Okresný súd Levice návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku uznesením č.k.
12Csr /1/2015 - 30 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2016.

3. Žalovaný Poštová banka, a.s., vo vyjadrení doručenému súdu dňa 12.11.2015 uviedol, že dňa
5.10.2010 uzatvorila Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník zmluvu o úvere č.
3072696310, na základe ktorej Poštová banka, a.s. poskytla žalobkyni ako dlžníčke úver vo výške 1.500

eur s úrokovou sadzbou 25,50 % ročne, ktorý sa žalobkyňa zaviazala s platiť mesačnými splátkami vo
výškeuvedenejvzmluveoúvere. Zdôvoduneplneniapovinnostídohodnutýchvzmluveoúverepristúpil
veriteľ k podaniu žalobného návrhu na STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava . Žalobkyňa na výzvu
rozhodcovského súdu, ktorú prevzala dňa 31.3.2014 nereagovala, ani sa k nej nevyjadrila a nepredložila
žiadne dôkazy, pričom rozhodcovský súd rozsudkom vydaným 25.4.2014 zaviazal žalobkyňu ( dlžníčku)

na úhradu jej záväzku vo výške 1.337,81 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol doručený
žalobkyni dňa 29.5.2014. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobkyňa podala návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku po uplynutí lehoty určenej v ustanovení § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku ako aj po lehote určenej v aktuálnom
ustanovení § 41 zákona č. o rozhodcovskom konaní, keď podala žalobný návrh na okresný súd dňa

27.7.2015, aj keď rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený ešte 29.5.2014, teda po uplynutí
lehoty na podaní žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku, takže žalovaný mal za to, že z dôvodu
zmeškania lehoty márne uplynula lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a teda
zaniklo právo žalobkyni domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalovaný ďalej uviedol, že má
za to, že prejednaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bráni uplynutie prekluzívnej lehoty
na ktorú musí súd prihliadať ( EX OFFO).

4. Na pojednávaní dňa 26.1.2017 žalobkyňa uviedla, že trvá na predmetnej žalobe, žiadala z
rušiť rozhodcovský rozsudok, ktorým bola zviazaná zaplatiť Poštovej banke sumu 1.337,81 eur s
príslušenstvom, ktorý rozsudok aj nadobudol právoplatnosť a na základe tohto rozsudku bolo začaté
aj exekučné konanie v rámci ktorého podala aj námietky a zároveň podala aj žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Poznamenala, že nemá právnické vzdelanie, žalobu jej pomohla spísať
iná osoba, tak, ako aj námietky v exekučnom konaní s tým, že v predmetnej žalobe sa odborne, t.j ,
relevantne nevie vyjadriť, avšak trvá na tom, ako uviedla v žalobe, že Rozhodcovský súd rozhodol v
rozpore s ustanoveniami všeobecnej záväzne právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Doznala, že
so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere, s tým, že na presné podmienky zmluvy sa nepamätá, pričom

rozhodcovský rozsudok jej bol doručený, nevedela, ako sa má voči nemu brániť, a že potom, ako sa
dozvedela v exekučnom konaní, že má niečo platiť, tak požiadala o poskytnutie pomoci v rámci spísania
námietok. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pohľadávku, ktorá je predmetom úverovej zmluvy si už vymáha
iná spoločnosť a to PRO CIVITAS, s.r.o., nakoľko jej
3 12Csr/ 1/2015

zamestnávateľ obdržal výzvu na vykonanie zrážok pre spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. na základe
úverovej zmluvy, takže pravdepodobne aj spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED postúpil
pohľadávku po postúpení z Poštovej banky na ďalšiu spoločnosť, o čom nemala žiadnu vedomosť.
Právna zástupkyňa pôvodného žalovaného žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že neboli porušené

práva spotrebiteľa, pričom samotný rozhodcovský súd skúmal , či spotrebiteľská zmluva neobsahuje
nepriaznivé podmienky a rozhodcovský súd skúmal aj platnosť rozhodcovskej doložky, s tým, že
vyhodnotil, že rozhodcovská doložka je platná, zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, s tým, že
aj podľa obchodných podmienok platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy je v článku II. bod 10
uvedená rozhodcovská doložka týkajúca sa riešenia všetkých sporov, ktoré by vznikli medzi bankou a

klientmi pred rozhodcovským súdom, s ktorými všeobecnými podmienkami aj obchodnými podmienkami
bola žalovaná pri uzatvorení zmluvy oboznámená. Zároveň uviedla právna zástupkyňa žalovaného -
Poštovej banky, a.s., že v predmetnej veci nie je žalovaný pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že
pohľadávka bola postúpená na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Cyprus a
to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2015, o ktorej skutočnosti sa dozvedela tesne pred

pojednávaním.

5. Žalobkyňanapojednávaníuviedla,žespoukazomnaskutočnostiuvádzanéjednakzjejstrany, akoaj
zo strany žalovaného, žiadala, aby súd pripustil zmeny strany sporu na strane žalovaného. Okresný súd
Levice uznesením č.k. 12Csr /1/2015- 77 zo dňa 11.5.2017 vyhovel návrhu žalobcu na zmenu na strane

žalovaného tak, že na miesto pôvodného žalovaného Poštová banka, a.s. vstupuje do konania žalovaný
PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.5.2017.

6. Právna zástupkyňa žalovaného v zmysle uznesenia č.l. 77 žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že

žaloba nebola podaná na súd včas, t.j. v 30 - dňovej prekluzívnej lehote počítanej odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku žalobkyni, ku ktorému došlo dňa 29.5.2014, pričom žalobný návrh bol podaný
na súd dna 27.7.2015, čiže zjavne po uplynutí tejto lehoty a preto súd by mal žalobu o zrušenierozhodcovského rozsudku zamietnuť, ako oneskorene podanú, nakoľko po uplynutí tejto lehoty nie je
možné priznať žalobkyni súdnu ochranu práv.

7. Na pojednávaní dňa 29.6.2017 sa právna zástupkyňa žalovaného nedostavila, neúčasť
ospravedlnila, požiadala o odročenie termínu pojednávania z dôvodu, že na základe jej dotazu
doručenéhosúdudňa28.6.2017jejbolooznámené,že niejepripojenádoručenkaodprávnejzástupkyni
a z toho dôvodu nie je zrejmé, či sú splnené podmienky, aby súd pojednával. Súd nepovažoval dôvod o
odročenie pojednávania za relevantný, nakoľko zo strany súdu nebolo právnej zástupkyni žalovaného

oznámené odročenie termínu pojednávania. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na predmetnej
žalobe naďalej trvá, s tým, že k veci sa nevie vyjadriť, naďalej uvádzala, že po tom, ako jej bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie sa obrátila na právnu pomoc , že môže tento rozhodcovský rozsudok
ešte napadnúť, čo aj urobila. Poznamenala, že nevie sa k veci odborne vyjadriť, namieta však okrem
iného aj rozhodcovskú doložku, svoje vyjadrenie však nevie právne zdôvodniť.

4 12Csr/ 1/2015

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

9. V konaní pod sp.zn. S. Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
a MEDIAČNÁ, a.s. rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 25.4.2014 tak, že žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1.337,81 eur, úrok vo výške

25,50 % ročne zo sumy 1.337,81 eur od 2.1.2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 1.337,81 eur od 2.1.2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov
z omeškania vyčíslených ku dňu 1.1.2014 vo výške 220,08 eur a náhradu poplatku za rozhodcovské
konanievovýške77,89eur. Žalobkyňarozhodcovskýrozsudokprevzaladňa 29.5.2014 (čl.107spisu).

10. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žaloby Poštovej banky, a.s., doručenej
rozhodcovskému súdu dňa 10.3.2014, prílohou ktorej bola zmluva o úvere zo dňa 4.10.2010 výzva na
úhradu dlžnej sumy a výpis z účtu dlžníka, výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 24.3.2014.

11. Pri uzatvorení zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli ( článok 6 zmluvy o úvere zo dňa

4.10.2014), že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť
a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 II. časti
všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených
v zákone č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní.

12. Podľa článku 10 všeobecných úverových podmienok bod 10.2.2 banka a klient sa dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov, vzniknutých pri poskytovaní služieb bankových produktov A/ alebo vykonaní bankových
obchodov vrátane sporov o platnosť výklad a zánik príslušnej zmluvy a to v nasledovnom znení : a)

pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania. B/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je
oprávnenýpredložiťtentospornaprerokovaniearozhodnutieRozhodcovskémusúdupodľajehoŠtatútu
a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo

všeobecnému súdu.

13. Podľa 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ku dňu uzavretiu
predmetnej rozhodcovskej zmluvy , rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom

právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.5 12Csr/ 1/2015

15. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú

zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

16. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, j/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom
znení ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
doručenou na príslušnom súde pomáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, pri rozhodovaní boli

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

18. Podľa § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného od 1.1.2015 žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §

36 Lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

19. V predmetnom konaní sa súd zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania žaloby žalobkyňou,
stým,žežalovanýnamietal,žežalobabolapodanápoprekluzívnejlehoteatolehote30dníoddoručenia
predmetného rozsudku. V zmysle § 41 ods. 1 Zákona č. 244 2002 o rozhodcovskom konaní účinného

v čase vydania rozhodcovského rozsudku.

20. Z pripojeného exekučného spisu č.k. 3Er/740/2015 mal súd za preukázané, že žalobkyni bolo
doručené upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku
č.k. S. zo dňa 25.4.2014. Dňa 27.7.2015 žalobkyňa podala na Exekútorskom úrade J. námietky

proti exekúcii v zákonnej lehote a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajší
súd dňa 27.7.2015. Z uvedeného exekučného konania nevyplýva, že súdny exekútor poučil povinnú
podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak už zákonná lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. alebo zákona č. 335/2014 Z.z. uplynula.

Žalobkyňa, ako povinná však i napriek tomu, že nebola zo strany exekútora poučená v lehote na podanie
námietok proti exekúcii, zároveň podala aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd mal za
to, že v danom prípade bola splnená lehota na podanie zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko
ak na základe rozhodcovského rozsudku začalo v lehote do 31.3.2015 exekučné konanie, môže sa
spotrebiteľ v lehote na podanie námietok proti exekúcii opätovne domáhať zrušenia rozhodcovského

rozsudku žalobou podanou na všeobecnom súde, s tým, že súd sa prikláňa k názoru, že v rámci
prebiehajúcej exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku sa pripúšťa možnosť podania žaloby o
zrušenie
6 12Csr/ 1/2015

rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z. a to aj keby bola lehota na
podanie žaloby už zmeškaná. V sporoch o zrušenie rozhodcovského rozsudku začatých za účinnosti
zákona č. 244/2002 Z.z., alebo v prípade tých rozhodcovských rozsudkov u ktorých zákonná lehota na
podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku ešte neuplynula, je potrebné postupovať podľa
§ 73 Zákona č. 335/2014, pričom u rozhodcovských rozsudkoch, ktorých návrh na vykonanie exekúcie

v lehote podľa § 243 d/ ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 nebol podaný, nie
je potrebné rozhodcovské rozsudky zrušovať, nakoľko ochrana spotrebiteľa je zabezpečená tým, že po
uplynutí lehoty určenej v § 243 d/ ods.1 Exekučného poriadku, súd už poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi udeliť nemôže.21. S poukazom k uvedenému mal súd za to, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, nakoľko
túto žalobu žalobkyňa - spotrebiteľka, ktorej právo je osobitne chránené, podala žalobu v rámci lehoty

na podanie námietok v exekučnom konaní, takže uplatnila právo v zmysle zákona a z tohto dôvodu
považoval súd žalobu za podanú včas.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
7 12Csr/ 1/2015

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi stranami

sporu nebola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a je neplatná pre
nedostatok vôle žalobcu byť ňou viazaný a tiež svojím obsahom obchádza zákon. Naviac aj samotné
rozhodcovské konanie trpí vadou tým, že nebolo žalobcovi umožnené uplatniť právo v lehote
určenej STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapásaných
v zozname rozhodcov STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU. O uvedenej možnosti žalobkyňa

nebola poučená ani v rámci poučenia v rozhodcovskom rozsudku a preto súd mal za to, že celé
rozhodcovské konanie trpí vadou spôsobujúcou zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný poukázal
na skutočnosť, že bola uzatvorená rozhodcovská doložka a že je individuálne uzavretým právnym
úkonom, k tomuto tvrdeniu je potrebné namietnuť, že ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom tak, aby bola v súlade so zákonom, musí byť v zmluve zachytená slobodná vôľa oboch

zmluvných strán, čo v danom prípade preukázané nebolo, pričom uvedená rozhodcovská doložka bola
žalovanej daná na podpis pri uzatváraní zmluvy o úvere a táto odkazovala na všeobecné obchodné
podmienky. Napriek tomu, že platí zásada, že práva patria bdelým, súd v tomto ohľadne poskytol
ochranu žalobkyni, ako slabšej zmluvnej strany, ktorá zo strany žalovaného, ako dodávateľa, teda
osoby vyhotovujúcej rozhodcovskú zmluvu nebola informovaná ani o možnosti neuzavrieť ako ani

o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy, v dôsledku čoho súd hodnotil podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ako dodatočný prejav vôle žalobcu, nebyť viazaný rozhodcovskou doložkou,
pri ktorej absentovala jeho slobodná vôľa. Okrem toho bolo potrebné prihliadnúť na to, že slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo jednotlivávoľba konkrétne znamená. Žalovaný naviac v tomto ohľade nepreukázal skutočnosti podľa § 53
ods. 3 občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť

ich obsah, čo bol aj daný prípad podľa § 53 ods. 2 O.Z. Kontrola súdom je možná aj v prípade, ak
zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách a nie je dôvod vylúčiť súdnu
kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je prípadne na samostatnej listine, ak nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca v danej veci
predformulovaný na tlačive dodávateľa. Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je

skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná, bez možnosti zmeny jej obsahu, to je prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a mali vytvoriť dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia, čo v danom prípade bol len odkaz na všeobecné úverové podmienky,
pričom rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a jednoznačne ju nemohol spotrebiteľ ani
ovplyvniť. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa sa neoboznámila s obsahom
tejto rozhodcovskej doložky a následkami jej uzavretia.

32. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané
8 12Csr/ 1/2015

nebolo a teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté
niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon
nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľku podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Bolo tiež potrebné
prihliadnúť na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neovplýva atribútmi nositeľa

verejnej moci. V konkrétnom prípade použitie tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky v konečnom
dôsledku nastoluje stav, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna.

33. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákona ako aj § 39 občianskeho zákonníka, čo predstavuje dôvod na zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 335/2014 Z.z. a preto súd zrušil
rozhodcovský rozsudok a ďalšie dôvody už neskúmal z dôvodu hospodárnosti konania.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko mala žalobkyňa úspech v
celom rozsahu.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie , po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

37. Podľa § 4 ods. 2 písm. u Zákona č. 71/1992 Zb. Od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť
žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

39. Podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona č. 71/1992 Zb. zo žaloby o

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom je
331,50 eur.

40. Keďže predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého podkladom je
spotrebiteľská zmluva a žalobu podal spotrebiteľ a u žalovaného predpoklady na oslobodenie zistené

neboli, súd v zmysle § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny
poplatok zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vo výške 331,50 eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10 12Csr/ 1/2015

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).