Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209522
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417209522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Kruk Česká

a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 50003, Hradec Králové, IČO:
24785199, zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Ul. Jilemnického č. 4012/30, Martin,
proti žalovanému: S. P. , F.. X.X.XXXX, T. C. Ž.Ň. o žalobe na zaplatenie sumy 430,- € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 224,10 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne odo
17.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcovi vo zvyšku z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobca žalobou žiadal žalovaného zaviazať k zaplateniu sumy vo výške 430,- € spolu
s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru zo dňa 11.07.2013 s odôvodnením, že právny
predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o. Bratislava uzatvoril so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 500,-€ a žalovaný
sa zaviazala tento úver splácať v týždenných splátkach po dobu 60 týždňov s tým, že, prvá splátka

bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť
poplatok vo výške 172,50 €. Spolu so zmluvou o úvere uzavrel žalovaný v identický deň i zmluvu o
zabezpečení splátok úveru z takto uzavretej zmluvy o úvere, ktorá zahŕňala výber splátok každý týždeň
v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti veriteľa, a to na
žalovaným určenom mieste a žalovaný sa zaviazal uhradiť za túto službu sumu vo fixnej výške 257,50
€. Celkovo podľa žalobcu mal žalovaný uhradiť sumu 930,- €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident

na žalobcu a postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 16.12.2016.

2/. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nemá adresu pobytu evidovanú v registri obyvateľov SR a preto mu
súd žalobu doručoval oznámením na webovú stránku súdu a úradnú tabuľu postupom podľa § 106 ods.
3 CSP. Týmto spôsobom bola žaloba pre žalovaného doručená dňa 31.1.2017.

3/. S odkazom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 297 písm./ b C. s. p. súd na

prejednanie veci nenariadil pojednávanie a podľa § 177 ods. 2. C. s. p. v spojitosti s § 219 ods. 3. C. s.
p. v, len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
a to v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, ktoré realizoval dňa 20.2.2018.4/. Z dokazovania, ktoré súd vykonal oboznámením sa s listinami predloženými žalobcom a to so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.07.2013, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo
dňa 11.07.2013, predžalobnou výzvou, Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení

pohľadávky adresovaným žalovanému, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom
materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5/. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ( právny predchodca žalobcu ) uzatvoril so žalovaným dňa
11.07.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru

vo výške 500,- € pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 22,38 % ročne a RPMN za úver vo výške 70,38 %.
Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť predstavovala sumu 672,50 €. Žalovaný sa zaviazal
zaplatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach po 11,21 €. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná
na siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. V deň uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bola medzi zmluvnými stranami súčasne uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa
právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému za odmenu poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí

peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého pobytu alebo na
inom mieste určenom vzájomnou dohodou strán a žalovaný sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť
odmenu 257,50 € v 60 pravidelných splátkach. Podľa prehľadu úhrad a tvrdení žalobcu žalovaný zaplatil
z titulu úveru sumu 275,90 € .

6/. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

7/. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8/. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.8.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť
úroky.

9/. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch

a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

10/. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

11/. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
v čase účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

12/. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch

a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13/. Dokazovaní súd zistil, že, právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa
11.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z predmetnej zmluvy je zrejmé, že právny
predchodca žalobcu v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ, ktorý poskytuje úvery ako
právnická osoba bližšie neurčenému počtu spotrebiteľov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, keďže nekonal v rámci predmetu

svojho podnikania alebo povolania. Z uvedeného dôvodu súd podrobil danú zmluvu prieskumu v súlade
so zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy a dospel k záveru, že zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, ktoré
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať.
Konečná splatnosť úveru bola dojednaná len uvedením počtu splátok (60 týždenných splátok) s tým, že

konečná splatnosť bola dojednaná na siedmy deň 60 týždňa, čo nie je pre spotrebiteľa, podľa názoru
súdu dostatočný údaj o splatnosti úveru. Právna úprava pritom vyžaduje uvedenie presného dátumu
konečnej splatnosti úveru (t.j. deň, mesiac, rok), preto uvedenie počtu splátok (na základe ktorých si
má potom samotný spotrebiteľ vypočítať konečnú splatnosť úveru) ako údaj o konečnej splatnosti úveru
nepostačuje. Tento údaj musí byť v zmluve uvedený konkrétnym dátumom a musí byť obsahom zmluvy

samotnej. Na viac, pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, zmluva ako úvere ako
bola súdu predložená neobsahovala všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov, tak ako to predpokladá vyššie citovaný zákon v § 9 ods. 2 písm. j). Vo výške RPMN neboli
zohľadnené všetky náklady spotrebiteľa v súlade s § 2 písm. g) a i) citovaného zákona, keďže pod
pojmom celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady

vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovanému v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským
úverom bol účtovaný aj poplatok za prevzatie peňažnej hotovosti s titulu splátok v súlade so zmluvou o
zabezpečenísplátokúveru,ajtentopoplatokmalbyťzohľadnenývovýškeRPMN,keďžeevidentneideo
ďalší náklad, ktorý musel žalovaný v súvislosti s čerpaním spotrebiteľského úveru znášať. Výška RPMN

uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňovala tento náklad, bola uvedená nesprávne v
nižšej výške, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa.
Z vyššie uvedených dôvodov je poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d)
bezúročná a bez poplatkov.

14/. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru súd považuje za neplatný právny úkon, keďže tento úkon
bol uzatvorený v rozpore s § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách. Z predmetnej zmluvy je evidentné, že je naviazaná na zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou právny predchodca žalobcu
žalovanému k úveru síce „pribalil niečo navyše“, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru a

takouto praktikou poskytovania akéhosi balíka nadštandardných služieb na základe osobitnej zmluvy
len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Žalobcom bolo žalovanému danou zmluvou zo strany
právneho predchodcu žalobcu poskytované to čo vyplýva zo zákona, resp. je samozrejmým v súvislosti
so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na miesteurčenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo
dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované
plnenie v mieste bydliska dlžníka, a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby

spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Tieto okolnosti svedčia o tom, že účelom
zmluvy o zabezpečení splátok bolo prekrytie reálnej odmeny žalobcu ako veriteľa za poskytnutie úveru.
Uvedené skutočnosti sú pritom súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných konaní, v ktorých súd
pristúpil k výsluchu samotných obchodných zástupcov, ktorí súdu potvrdili, že poskytovanie úverov bolo
podmienené podpisom zmluvy o domácom servise. Súd preto zmluvu o domácom servise vyhodnotil

ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ustanoveniu § 9 ods.
7 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy určoval, že sa veriteľovi
(resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom
je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil tento právny úkon za neplatný pre jeho rozpor so zákonom v súlade

s § 39 Občianskeho zákonníka.

15/. S odkazom na vyššie uvedené dôvody sú považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový a zmluvu
o zabezpečení splátok úveru za neplatnú.
Súd preto zaviazal žalovaného len k zaplateniu sumy 224,10,-€ ako rozdielu medzi poskytnutou sumou

úveru vo výške 500,-€ a zaplatenými splátkami podľa ptrehľadu splátok úveru vo výške 275,90,-€ a vo
zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16/.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB na úrovni 0,% ročne. Súd tak uložil žalovanému

zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne (0, % + 5 percentuálnych bodov).

17/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. tak, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).