Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204756
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316204756.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Z. D., nar. XX. X. XXXX, Z. H.

L. XXX, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanej Všeobecná
úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s. Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857
513, o vydanie bezdôvodného obohatenia 641,80 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 641,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
z dlžnej sumy od 07.07.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 18. 5. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavovýške641,80eursúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneoddruhého
dňa po doručení žaloby žalovanej a to do zaplatenia sumy 641,80 eur a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o aktiváciu Karty T-Mobile
č. XXXXXXXX z 2. 12. 2005, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úverový rámec vo výške 18
000 Sk s mesačnou splátkou 600 eur. Táto zmluva bola dňa 17. 1. 2011 nahradená inou a to Zmluvou

o vydaní pôžičkovej karty Žolík s rovnakým číslom 11650228, pričom ostala zhodná výška úverového
rámca 597,49 eur a mesačná splátka 19,92 eur.

Žalobca má za to, že ani jedna zo zmlúv neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Zmluva z 2. 12.
2005 neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba
uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak
veriteľchcetútomožnosťvyužiť(§4ods.2písm.a)Zák.č.258/2001Z.z.)stým,ževeriteľodspotrebiteľa

nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§4
ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z.). Zmluva zo 17. 1. 2011 neobsahuje údaj o RPMN, resp. indikatívny výpočet
RPMN je uvedený tak miniatúrnym písmom, že je nutné na túto časť zmluvy hľadieť ako na neplatnú s
tým, že pri absencii RPMN v zmluve, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§11 ods. 1 písm.
a) Zák. č. 129/2010 Z.z.).

Žalobca spolu od žalovanej vyčerpal sumu 1733,70 eur a uhradil žalovanej spolu sumu 2375,50 eur,

teda žalovaná sa na jeho úkor obohatila o sumu 641,80 eur. O tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel
od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci január 2016. Žalobca poukázal na to,
že v danej veci sa zo strany žalovanej jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo má za následokdesaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Preto podal na súd žalobu, ktorou od žalovanej žiada vydať
bezdôvodné obohatenie.

2. Dňa 31. 8. 2016 došlo na súd podanie žalovanej, ktorá žiadala žalobu žalobcu zamietnuť a uplatnil
si náhradu trov konania.

Potvrdila, že medzi stranami sporu bola dňa 2. 12. 2005 uzatvorená prvá úverová zmluva, ktorá bola dňa
17. 1. 2016 nahradená druhou úverovou zmluvou, t.j. tak, ako to uviedol žalobca v žalobe. Žalovaná

má však za to, že obe zmluvy obsahujú nevyhnutné a zákonom vyžadované náležitosti tak podľa Zák.
č. 258/2001 Z.z., ako aj podľa Zák. č. 129/2010 Z.z.. Poukázala na to, že zmluvu o úvere tvoria viaceré
dokumenty - žiadosť, obchodné podmienky a cenník, ktoré ako jeden celok sú právnou súčasťou zmluvy
o úvere a podľa tohto tvrdenia obe zmluvy obsahujú zákonom požadované náležitosti.

Žalovaná nesúhlasí s tým, že zmluva z 2. 12. 2005 neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, keďže v zmluve bola uvedená pravidelná mesačná splátka 600 Sk (19,92 eur),
zahrňujúca tak splátku istiny, úrokov a iného príslušenstva, pričom bola nastavená jednotná splatnosť 1.
- 15. deň v kalendárnom mesiaci. Navyše v čase uzatvorenia tejto zmluvy platil zákon o spotrebiteľských
úveroch, ktorý absenciu náležitosti, uvedenej v ustanovení §4 ods. 2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z.,
nespájal s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Taktiež žalovaná nesúhlasí s tým, že uvedená

zmluva neobsahuje úroky a poplatky, pretože má za to, že zmluvu o úvere tvoria obchodné podmienky,
ako aj cenník. Tieto údaje sa nachádzali priamo pod obchodnými podmienkami, kde z indikatívneho
výpočtu RPMN vyplýva výška štandardnej úrokovej sadzby 1,5% mesačne, resp. 1,8% ročne.

Čo sa týka zmluvy z 17. 1. 2011 žalovaná nesúhlasí s tým, že neobsahovala údaj o RPMN, keďže tento

je uvedený v samotnej formulárovej žiadosti. Súčasne žalovaná poukázala na to, že v danej veci ide
o revolvingový typ úveru, pre ktorý je charakteristické, že suma sa priebežne čerpá a dopĺňa, pričom
revolvingový úver nemusí byť dohodnutý na časovo obmedzené obdobie, ale môže fungovať na neurčitú
dobu. Preto nie je možné údaj o RPMN vyjadriť absolútnym číslom, ale len príkladným výpočtom, čo
bolo splnené.

Súčasne žalovaná vzniesla aj námietku premlčania vo vzťahu k plneniam žalobcu, uskutočneným pred
dátumom 18. 5. 2013, keďže žaloba bola podaná na súd dňa 18. 5. 2016. Tvrdenie žalobcu o údajnom
úmyselnom konaní žalovanej vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, žalovaná považuje za absurdné a
nepreukázané. V tomto prípade každé porušenie zákona by bolo nutné apriori považovať za úmyselné.

Žalovaná má za to, že v danej veci nemožno prijať záver, ktorý by preukazoval údajný úmysel na strane
žalovanejuzavrieťzmluvyneobsahujúcezákonompredpísanénáležitosti,čibezdôvodnesaobohacovať
na úkor žalobcu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s predloženými listinnými

dôkazmi, najmä so žiadosťou o aktiváciu karty T-Mobile, žiadosťou o vydanie pôžičkovej karty
Žolík, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere Pôžičková karta ŽOLÍK, výpismi z pôžičovej karty
ŽOLÍK, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Cenníkom VÚB a zistil tento
skutkový stav.

4. Žiadosťou zo dňa 2. 12. 2005 žalobca požiadal žalovanú spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.,
Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o aktiváciu karty T-Mobile.

Časť I. obsahovala osobné údaje o klientovi. V časti II. sa nachádzali zmluvné ustanovenia, t.j. údaj

o schválenom úverovom rámci 18 000 Sk a schválenej štandardnej mesačnej splátky 600 Sk. Časť
III. obsahovala údaje k používaniu karty. Časť IV. obsahovala drobným a nečitateľným písomnom
Vyhlásenia a časť V. výzvu klientovi na zmenu, ak si tento želá iný úverová rámec.

V tejto „Zmluve“ chýbal údaj o úroku, poplatkoch, RPMN, či ďalších náležitostiach zmluvy.

Bližšie podmienky zmluvného vzťahu mali byť upravené v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet, vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské
kreditné karty, a.s., ktoré boli napísané drobným a nečitateľným písmom a to na druhej strane žiadosti.5. Žiadosťou zo dňa 28. 2. 2010 žabca požiadal žalovanú o vydanie pôžičkovej karty Žolík.

Obdobne aj táto žiadosť v časti I. obsahovala osobné údaje o klientovi. V časti II. sa nachádzali
podmienky úveru, t.j. schválený úverový rámec 597,49 eur, štandardná mesačná splátka 19,92 eur
a štandardná úroková sadzba 18% ročne (1,50% mesačne). Časť III. a IV. drobným nečitateľným
písomnom mala obsahovať zmluvné ustanovenia, týkajúce sa Úverového poistenia a Vyhlásenia klienta.
Súčasťou časti IV. mal byť aj indikatívny výpočet RPMN. Žiadosť bola prijatá za spoločnosť žalovanej

dňa 17. 1. 2011.

Bližšie podmienky zmluvného vzťahu mali byť upravené v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet, vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. a v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere Pôžičková
karta ŽOLÍK. Obe listiny boli napísané drobným a nečitateľným písmom s tým, že Obchodné podmienky

sa nachádzali na druhej strane žiadosti.

6. Žalobca súdu predložil Výpisy z pôžičovej karty ŽOLÍK, ktorými preukazoval, že od žalovanej vyčerpal
sumu 1733,70 eur a uhradil jej spolu sumu 2375,50 eur.

7. Prehlásením zo dňa 26. 2. 2016, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, potvrdilo,
že žalobca ako spotrebiteľ sa na toto Združenie obrátil, pretože potreboval poradiť so zmluvami, na
základe ktorých používal pôžičkové karty. Po zabezpečení podkladov od spoločnosti Consumer finance
holding, a.s. ho Združenie v mesiaci január 2016 informovalo, že zmluvy nemajú náležitosti zmlúv o
spotrebiteľských úveroch.

Ďalej Združenie prehlásilo, že žalobcu informovali o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o
neprimeraných odplatách a úrokoch za úveru, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, rozhodnutiach
súdov, neprijateľných zmluvných podmienkach, o tom že súm má povinnosť ex offo tieto neprijateľné
zmluvné podmienky skúmať. Žalobca bol oboznámený aj so Smernicou Rady 93/13/EHS, ako aj s

judikatúrou SD EÚ.

8. Žalovaná súdu predložila Žiadosť o aktiváciu karty T-Mobile zo dňa 2. 12. 2005 + Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., ktoré boli napísané drobným a nečitateľným písmom.

ĎalejsúdupredložilaŽiadosťovydaniePôžičkovejkartyŽolíkzodňa28.2.2010,resp.prijatúžalovanou
dňa 17. 1. 2011, kde však bol hrubým písmom zvýraznený bod, týkajúci sa indikatívneho výpočtu
RPMN, kde na druhej strane tejto žiadosti sa nenachádzali Obchodné podmienky. Tieto boli súdu
predložené osobitne a to ako Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných

kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Concumer Finance Holding a.s.. Súčasne
žalovaná súdu predložila aj Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding a.s. platný od 1. 9. 2010.

9. Na pojednávaní dňa 8. 6. 2017 súd vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že bol obyčajným spotrebiteľom,

ktorý si zobral pôžičku. Vypísal Žiadosti, ku ktorým nebolo nič priložené, t.j. ani cenník ani obchodné
podmienky. Tie si vyžiadal až pred podaním žaloby. Dokonca žalobca nemal k dispozícii ani žiadosti,
pretože tie poslal na určenú adresu a tie mu neboli vrátené späť. Čerpané prostriedky následne žalobca
splácal v splátkach, avšak jeho dlh bol stále vysoký. Musel platiť aj sankčné poplatky, ak sa so splátkou
omeškal čo i len jeden deň. Mimo týchto poplatkov musel uhrádzať aj ďalšie sankcie vo výškach 15 eur,

či 20 eur. Následne žalobca sa začal zaujímať o spotrebiteľskú problematiku a kontaktoval Združenie
HOOS,ktorémuzaslalzmluvy.Tietosižalobcavyžiadalodinkasnejspoločnosti,ktoráodnehovymáhala
dlh. Tejto následne žalobca napísal, že už nebude nič platiť. V súčasnosti sa voči nevedú žiadne súdne
konania, týkajúce sa tohto predmetu sporu.

Na otázky právneho zástupcu žalovanej, žalobca uviedol, že žiadosti si pri podpisovaní prečítal, avšak
tieto boli napísané malým nečitateľným písmom, kde mnohému ani nerozumel. Nepoznal zákon o
spotrebiteľských úveroch a nevedel, čo má zmluva obsahovať. Preto žalobu na súd mohol podať až
teraz, keď sa s touto problematikou oboznámil. Pri podpisovaní mu na správaní VÚB nevadilo nič,následne však od neho začali vymáhať rôzne pokuty a to mu vadilo, pretože hoci platil, jeho dlh vždy
ostával rovnaký. Hoci sa omeškal s platením len 1-3dní, musel aj za jeden deň platiť pokuty vo výške
15 - 20 eur. Čerpať finančné prostriedky bolo jeho dobrovoľné rozhodnutie.

10. Dňa 8. 6. 2017 na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe s poukazom na jej
písomné vyhotovenie. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na písomné
vyjadrenie k žalobe.

Medzi stranami sporu výška žalobcom vyčerpaných finančných prostriedkov a ním uhradených
finančných prostriedkov sporná nebola.

Obe strany si uplatnili náhradu trov konania.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné

vyhovieť.

12. Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu 2. 12. 2005, na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu 2. 12. 2005, veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu 2. 12. 2005, pri spotrebiteľských
úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch,
keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy

informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o
spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva
zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť
spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu 2. 12. 2005, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu 2. 12. 2005, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu 2. 12. 2005, pri nesplnení

podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej
základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu 2. 12.
2005, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §2 ods. 1 písm. a) a b) Zák. č. 634/1992 Zb., účinného ku dňu 2. 12. 2005, na účely

tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby
pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a
predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa ustanovenia §6 ods. 3 Zák. č. 634/1992 Zb., účinného ku dňu 2. 12. 2005, predávajúci nesmie

konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona
rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného k 17. 1. 2011, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného k 17. 1. 2011, na účely tohto
zákonasarozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebo
povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného k 17. 1. 2011, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného k 17. 1. 2011, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného k 17. 1. 2011, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 250/1997 Z.z., účinného k 17. 1. 2011, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec,

2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa ustanovenia §4 ods. 8 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného k 17. 1. 2011,

predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného k 17. 1. 2011, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného k 17. 1. 2011, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, účinného k 17. 1. 2011, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, účinného k 17. 1. 2011, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inakzhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a
žalovanou ako veriteľom bola dňa 2. 12. 2005 uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalovaná poskytla
žalobcoviúverovýrámecvovýške18000Sk.Čerpanéprostriedkymalžalobcaplatiťmesačnousplátkou
vo výške 600 Sk.

Ďalej súd mal za preukázané vyššie uvedenú zmluvu zo dňa 2. 12. 2005 nahradila zmluva zo dňa 17. 1.
2011, ktorá obsahovala totožnú výšku úverového rámca 597,49 eur, ako aj totožnú štandardnú mesačnú
splátku 19,92 eur.

Taktiež mal súd za preukázané, žalobca celkovo z poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu

1733,70 eur a celkovými splátkami uhradil žalovanej sumu 2375,50 eur.

Uvedené skutočnosti medzi stranami konania sporné neboli.

14. Súd dospel k záveru, že tak zmluva zo dňa 2. 12. 2005, ako aj zmluva zo dňa 17. 1. 2011 sú

spotrebiteľskými zmluvami. Vzhľadom na povahu účastníkov týchto zmlúv je nesporné, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaná ako dodávateľ pri uzatváraní zmlúv konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetné zmluvy so žalobcom, ktorý je
fyzickouosobou-nepodnikateľom(čovyplývazoznačeniažalobcuvtejtozmluveidentifikačnýmiznakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho

preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedené zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými a preto je
nutné na nich aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom
zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., resp. Zák. č. 129/2010 predstavujú špeciálny predpis k úprave

úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený
osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z., resp. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v
ostatných náležitostiach je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej

strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z

22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté

na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.
eurokonformným výkladom.

Na tieto zmluvy je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o
spotrebiteľskýchúveroch,zákonoochranespotrebiteľaaneupravenýchotázkachObčianskyzákonníka

Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa
§54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa
priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez
ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkonzamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy.
Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

15. Čo sa týka Zmluvy zo dňa 2. 12. 2005, súd vyhodnotil uvedenú zmluvu za platnú s poukazom na
ustanovenie §4 ods. 4 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., pretože žalobca začal čerpal poskytnutý úver. Teda
aj keď zmluva neobsahovala všetky náležitosti ustanovenia §4 ods. 2 a 3 citovaného zákona, žalobca

úver čerpal, preto daná zmluva je platná.

Zároveň však súd danú zmluvu vyhodnotil ako za bez úrokov, vzhľadom k tomu že zmluva neobsahovala
údaj o výške úroku (§4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z.). Podľa názoru súdu, samotné započítanie úrokov do
mesačnej splátky nepostačuje, je potrebné presnejšie špecifikovať úroky, napr. percentuálnou sadzbou,

kde tento údaj má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie úverov a pôžičiek u iných dodávateľov úverov s
cieľom vybrať si cenovo najvýhodnejší úver.

Rovnako súd danú zmluvu vyhodnotil ako za bez poplatkov, vzhľadom k tomu že zmluva neobsahovala
žiadne údaje o poplatkoch (§4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z.).

16. Taktiež čo sa týka Zmluvy zo dňa 17. 1. 2011, súd vyhodnotil aj túto zmluvu za platnú s poukazom na
ustanovenie §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., pretože aj keď ani táto zmluva neobsahovala náležitosti
v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zákon stanovuje, že takúto úver je bezúročný a
bez poplatkov. Ani ustanovenie §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. nestanovuje sankciu neplatnosti zmluvy

v prípade nedostatku jej písomnej formy.

Teda súd zistil, že uvedená zmluva zo dňa 17. 1. 2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z
pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Súd vyhodnotil, že v zmluve zo dňa 17. 1. 2011

absentujú podľa citovaného zákona obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. okrem
iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením §11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených
údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov.

17. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí
k spotrebiteľským zmluvám. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú

individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach,
ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez

toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalobca
ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, resp. obsah
všeobecných podmienok. Súd má za to, že žalobca ako spotrebiteľ si poplatky a sankcie osobitne
nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu akocelok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv
je,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedatakézmluvnédojednanie,ktoréspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Zmluvné dojednania týkajúce sa sankcií a poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných
podmienkach, resp. Cenníku, resp. Sadzobníku poplatkov, považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, teda výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy. Preto súd je toho názoru, že v danej veci veriteľovi nepatria ani
sankcie a ani poplatky.

18. Obrana žalovanej spočívala v tom, že zmluvu o úvere tvoria viaceré listiny - žiadosť, obchodné
podmienky, cenník a že žalobcom namietajúce absentujúce náležitosti zmluvy, sa nachádzajú v týchto
listinách.

Podľa ustanovenia §273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

Avšak súd zistil aj po použití technických prostriedkov na zväčšenie čítaného textu v Žiadosti zo dňa
2. 12. 2005, že inkorporačná doložka o záväznosti Cenníka (obsahujúceho výšku úrokovej miery úveru
a výšku poplatkov) nie je uvedená v Zmluve, v ktorej je uvedená iba inkorporačná doložka týkajúca sa
Obchodných podmienok, avšak v Obchodných podmienkach v bode 36. je drobným písmom uvedené,
že Cenník je súčasťou zmluvy a banka je oprávnená jednostanne cenník meniť. Súd má za to, že

takéto „odkazovanie“ pokiaľ ide o základné náležitosti zmluvy (v danom prípade výška úrokovej sadzby
a poplatky), považuje súd za neprípustné a odporujúce zásade dôvery a transparentnosti.

Čo sa týka zmluvy zo dňa 17. 1. 2011, tu obrana žalovanej spočívala v tom, že zmluva obsahuje
zákonom požadovanú náležitosť a síce údaj o RPMN. Predložila o tom súdu dôkaz a síce túto zmluvu,

resp. Žiadosť, kde zvýraznila časť textu, obsahujúceho údaj o indikatívnom výpočte RPMN. Žalobca
však k podanej žalobe pripojil uvedenú listinu, kde indikatívny výpočet RPMN bol drobným nevýrazným
písmom, ktorý splynul s ostatným textom.

19. Súd má za to, že v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože

má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto okrem obmedzení
vyplývajúcich z princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k
spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe poctivo.

Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v

poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť, ak sa
jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výraznejšie menšej veľkosti, než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú

dojem nepodstatného charakteru.

Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Aj v
spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikáciamá nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak

nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej
forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že
pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom
vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

Súd je toho názoru, že otázku základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázku sankcií za
nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázku možného rozhodcovského konania treba považovať
za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve samotnej. Súd
poukazuje napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, zo dňa 11. 11. 2013, v zmysle
ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou

všeobecných podmienok, ale iba zmluvy samotnej, t.j. na listine, ktorú spotrebiteľ podpisuje.

Priemerný spotrebiteľ základné náležitosti právneho vzťahu oprávnene očakáva v dokumente, ktorý
mu je dodávateľom predložený na podpis, teda zmluve v užšom slova zmysle. Existuje totiž rozdiel
vo faktickej moci účastníkov spotrebiteľského záväzkového vzťah, v tom, že dodávateľ cestou

„privátneho zákonodárstva“ podstatu tohto vzťahu presúva do rôznych dokumentov typu VOP, cenník
a pod. Zmluvná sloboda sa tak stáva fiktívnou kulisou pre výkon neoficiálnej nadvlády nad inými
prostredníctvom súkromného práva a dokonca sa konštatuje, že ide o tzv. racionalizáciu záväzkových
vzťahov. Táto racionalizácia však prospieva iba dodávateľovi, ktorý obsah zmluvných dokumentov
pripravuje s tímom právne a ekonomicky zdatných ľudí a teda vie, čo je ich obsahom. Naopak,

pohodlnosť dodávateľa nepreniesť základné náležitosti zmluvy z Cenníka do zmluvy pre konkrétny
záväzkový vzťah (čo v dnešnej počítačovej dobe nemôže byť žiadnym problémom) má pre spotrebiteľa
účinok značného sťaženia správneho pochopenia hospodárskych dôsledkov uzatváranej zmluvy, čo len
zvyšuje informačnú asymetriu záväzkového vzťahu.

Keďže Zmluva zo dňa 2. 12. 2005 neupravuje žiadne úroky a ani poplatky, na základe uvedeného súd
je toho názoru, že je bez úrokov a bez poplatkov (§4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z.).

20. Právny úkon, ktorý je urobený nezrozumiteľne, je neplatný (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd
zistil, že Zmluva zo dňa 17. 1. 2011 síce obsahuje indikatívny výpočet RPMN, avšak tento je uvedený

drobným (1mm písmo), nevýrazným a nečitateľným písmom a splýva s ostatnými ustanoveniami zmluvy.
Podľa názoru súdu tieto miniatúrne písmená nie sú čitateľné. Rovnakým drobným písmom je indikatívny
výpočet RPMN aj v žalobcom predložených Obchodných podmienkach a Štandardných európskych
informáciách o spotrebiteľskom úvere. Takýto typ písma je ťažko čitateľný bez pomôcok či zabezpečenia
dostatočného osvetlenia, resp. dostatočnej časovej rezervy. Podľa názoru súdu, nemožnosť prečítať

text bez vynaloženia zvláštneho úsilia a bez využitia zvláštnych pomôcok, samo o sebe je dostatočným
dôvodom pre konštatovanie neplatnosti tohto textu pre jeho nezrozumiteľnosť. Súd tu poukazuje na
právny názor, že právny úkon je nezrozumiteľný, ak po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného
slovného či iného sprostredkovania (v danej veci vizuálneho spracovania) jasného vyjadrenia vôle
(porovnaj rozsudek Najvyššeho súdu ČR zo dňa 31. 3. 2010, sp.zn. 23 Cdo 2942/2009, resp. Vrchného

súdu v Prahe zo dňa 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011, resp. rozhodnutie Finančného arbitra
ČR registračné číslo 76/SU/2012). Súd je presvedčený, že ak by žalovaná obdŕžal zo súdu rozsudok
písaný vo formáte ako je indikatívny výpočet RPMN, tento by ho bez ďalšieho taktiež považoval za
nezrozumiteľný. V prejednávanej veci tak súd má za to, že údaj o RPMN v zmluve, je nezrozumiteľne a
teda neplatne uvedený. Teda úver zo Zmluvy zo dňa 17. 1. 2011 v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm.

b) Zák. č. 129/2010 Z.z. sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd dospel k záveru, že tak zo zmluvy zo dňa 2. 12. 2005, ako aj zmluvy zo dňa 17. 1. 2011 žalovanej
ako veriteľovi nepatria ani úroky, ani poplatky a ani ďalšie sankcie. Žalobca z uvedených zmlúv čerpalod žalovanej celkovú sumu 1733,70 eur a jednotlivými splátkami jej uhradil sumu 2375,50 eur, čo nebolo
sporné medzi stranami sporu. Teda žalovanej bolo uhradené viac, ako čo by jej patrilo z uvedených
zmlúv, t.j. získala plnenie bez právneho dôvodu a na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatila a vo

výške sumy 641,80 eur. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú na vrátenie uvedeného
bezdôvodného obohatenia.

22.Žalovanávznieslanámietkupremlčaniavovzťahukplneniamžalobcu,uskutočnenýmpreddátumom
18. 5. 2013, keďže žaloba bola podaná na súd dňa 18. 5. 2016, pričom má za to, že úmyselné

bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej v danej veci nebolo preukázané a teda nie je možné tu
aplikovať 10ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

SúdsavšakpriklonilknázoruKrajskéhosúduvPrešove,ktorývyjadrilvrozsudkuzodňa19.3.2015pod
sp. zn. 21Co/72/2014, že vzhľadom na typ sporu a osobu žalovanej, ktorá podniká na finančnom trhu
a má teda značnú odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby a preto možno

od žalovanej spravodlivo očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi sa bude správať poctivo. Žalovaná má
v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov a teda je jej povinnosťou poznať a dodržiava
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa je potrebné vyžadovať dodržiavanie zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v najvyššej
možnej miere (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Tým je splnený

minimálne nepriamy úmysel, pretože žalovaná vedela, resp. mala vedieť, že neuvedením zákonom
požadovaných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere (minimálne úrokov a poplatkov), nastane
zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ nebude môcť od dlžníka žiadať tieto úroky z úveru a
poplatky. Preto súd v danej veci aplikoval 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu v zmysle ustanovenia
§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a má za to, že nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania,

vznesenú žalovanou, pretože žaloba bola na súd podaná v rámci tejto 10ročnej objektívnej premlčacej
doby.

Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, súd má za to, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedel v mesiaci január 2016 a už v mesiaci máj 2016 podal na súd žalobu. Teda aj v zmysle

ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobca podal na súd žalobu v rámci plynutia
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

23. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 641,80 eur titulom
bezdôvodného obohatenia a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Preto žalobca má nárok aj
na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.sp.. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom
rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu patrí náhrada trov konania. Súd
rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.